Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-11-2020.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkýň: 1/ P. 2/ F., zast. Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 072, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o určenie povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 05.12.2019, č. k.: 3Csp/143/2018 - 182, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 1/ p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyne 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 10.06.2014 je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.). Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII bod 1 Zmluvy o OTP refinanč úvere XXX/XXXX/XXSU zo dňa 10 06.2014 v znení uvedenom vo výroku rozsudku je neprijateľná (výrok II.). Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII bod 3 Zmluvy o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 10.06.2014 v znení uvedenom vo výroku rozsudku je neprijateľná (výrok III.). Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII bod 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie stavebných úverov pre obyvateľstvo účinných od 01.04.2014 (ďalej len „VOP“) v znení uvedenom vo výroku rozsudku je neprijateľná (výrok IV.). Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. VII bod 3 VOP v znení uvedenom vo výroku rozsudku je neprijateľná (výrok V.). Vo zvyšku súd žalobu zamieta (výrok VI.). Súd žalobu voči žalovanému 2/ zamieta (výrok VII.). Žalovanému 2/ sa proti žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva (VIII.). Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok IX.).
2. Súd mal preukázané, že žalobkyňa 1/ uzatvorila dňa 10.06.2014 so žalovaným 1/ Zmluvu o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni 1/ úver vo výške 11 000,- eur za v zmluve dohodnutých podmienok. Úver bol poskytnutý na refinancovanie predošlých úverov. Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve boli zmenené splátky úveru (výška splátok). Pohľadávka žalovaného 1/ z úverovej zmluvy bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZI k ˇUZ č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 10.06.2014 uzavretou so záložcom (žalobkyňou 2) F. P. ro. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je matkou žalobkyne 1/. Z dôvodu porušenia podmienok zmluvy, nepravidelného splácania úveru, žalovaný 1/ (veriteľ) pristúpil k zosplatneniu úveru.
Po predchádzajúcom upozornení, s účinnosťou k 26.04.2018 vyhlásil žalovaný 1/ predčasnú splatnosť úveru a zároveň žalovaný 1/ oznámil začatie výkonu záložného práva v prípade nevyrovnania záväzkov žalobkyne 1/. (Žalobkyne 1/ aj 2/ prevzali dňa 16.04.2018).
3. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2015 (ust. § 1 ods. 2 a ods. 3 písm. b) - úver je síce zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ale lehota jeho splatnosti je 84 mesiacov čo je 7 rokov) a Občiansky zákonník. Daný zmluvný vzťah podlieha režimu spotrebiteľského práva, na ktorý je treba aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
4. V zmysle koncepcie určovacích žalôb od účinnosti CSP (od 01.07.2016) je prípustná aj žaloba na určenie právnej skutočnosti (ust. § 137 písm. d) CSP), pokiaľ takýto návrh vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle § 11 ods. 4 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018 spotrebiteľ má možnosť žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Súd konštatoval, že v posudzovanom prípade ide o takýto prípad, teda je daný naliehavý právny záujem na určení akého sa žalobkyne domáhali (určení bezuúročnosti a bezpoplatkovosti úveru).
5. Súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere súdnej kontrole z hľadiska dodržania obsahových obligatórnych náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto údaje sú uvedené len v dokumente „Śtandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ zo dňa 10.06.2014 a v dokumente „Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov“ zo dňa 10.06.2014, ktoré dokumenty žalobkyňa síce podpísala, ale v zmysle čl. VIII bod 2 zmluvy o úvere neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú iba Všeobecné obchodné podmienky, ale iné dokumenty nie. Vzhľadom na chýbajúcu náležitosť zmluvy súd vyslovil v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., že je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov - súd v tejto časti žalobe vyhovel.
6. Žalobu žalobkýň v časti, v ktorej sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu a to vyhlásenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.06.2014 za predčasne splatný, súd zamietol ako nedôvodnú. Možnosť podať takúto žalobu nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu (viď. odôvodnenie rozsudku bod 31).
7. Súd žalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobkyne domáhali, aby sa žalovaný 1/ zdržal výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva žalovaného 1/ v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - zálohu úveru. Dôvody súd podrobne uvádza v bode 36 odôvodnenia rozsudku, pričom poukázal aj na závery rozhodnutia NS SR z 29.01.2019 sp. zn. 8Cdo/147/2017 (predovšetkým, že pokiaľ by súd vo veci samej uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v zmysle žaloby na neobmedzený, vopred neurčený čas, tým by neprimerane zasiahol do práva žalovanej 1/ ako záložného veriteľa v budúcnosti uspokojiť sa resp. domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetného záložného práva cestou predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Rozhodnutím súdu nemožno nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie v podstate nie je vykonateľné a zasahuje do práv žalovanej 1/ bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Navyše, pokiaľ by žalovaný 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenia majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa 1/ domáhať žalobou o určenie neplatnosti dražby (§ 137 písm. d) CSP).
8. Ust. § 298 ods. 1 CSP je vyhradená nielen právomoc, ale uložená povinnosť (bez ohľadu na skutočnosť, či sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľ osobitne dovolával, resp. či si z tejto podmienky dodávateľ uplatňoval konkrétne plnenia) vo výroku rozsudku judikovať aj neprijateľnú zmluvnú podmienku napĺňajúcu znaky § 53 ods. 1 alebo ods. 4 Občianskeho zákonníka (predstavuje svojou povahou zákonodarcom definovaný, neuzavretý výpočet zmluvných podmienok, ktorý sa môže priebežne dopĺňať, ktorý môžu svojou judikatúrnou činnosťou rozširovať súdy v spotrebiteľských sporoch). Súd zastáva názor, že ust. v čl. VII bod 1 písm. a) v Zmluve o úvere a v čl. VII bod 1 písm.
a) vo VOP o možnosti zosplatniť úver, ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti je neplatné pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravované spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, v ktorej si banka dojednala pre prípad oneskorenia s platením (neuhradením svojich splatných peňažných záväzkov v termíne ich splatnosti) právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobuje v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa neprimerane v jeho prípade odchyľuje od ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého nepostačuje akékoľvek omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku). Uvedená podmienka je neprijateľná, čo znamená, že žalovaný 1/ nemal dohodnutú možnosť zosplatniť úver v prípade, ak dôjde k omeškaniu žalobkyne 1/ so splácaním úveru. Preto ak aj napriek tomu žalovaný 1/ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je tento právny úkon neplatný a je pritom irelevantné, či žalovaný 1/ následne postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dodržal. Vzhľadom na dikciu ust. § 565 Občianskeho zákonníka, dojednanie možnosti zosplatnenia úveru veriteľom z iného dôvodu ako pre omeškanie s plnením splátok nie je ničím iným ako odchýlením sa zmluvných podmienok od § 565 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo je neprípustné a preto neplatné. Pokiaľ teda žalovaný 1/ v čl. VII bod 2 písm. e) Zmluvy o úvere upravil možnosť úver zosplatniť aj v prípade porušenia čl. VII bod 1 písm. b) - j), tiež v prípade porušenia čl. VII bod 3 písm. a) - e) a rovnako vo VOP v čl. VII bod 1 písm. b) - i), tiež v prípade porušenia čl. VII bod 3 písm. a) - h), konal v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a preto je potrebné v tejto časti považovať uvedené zmluvné podmienky za neprijateľné. V súlade s ust. § 298 CSP súd preto vo výroku rozsudku uviedol celé znenie zmluvných podmienok, ktoré považoval za neprijateľné.
9. Voči žalovanému 2/ súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyne sa voči žalovanému 2/ nedomáhali žiadneho plnenia. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní mu nevznikli žiadne trovy. Súd preto žalovanému 2/ náhradu trov konania voči žalobkyniam nepriznal (§ 262 ods. 1 CSP).
10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Súd žalobe vyhovel v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. V časti o určenie neplatnosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru a o určenie povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa výkonu záložného práva súd žalobu zamietol. Každá zo strán mal vo veci úspech v 1 preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zamietne a žalovanému 1/ prizná plnú náhradu trov konania.
12. Žalovaný 1/ namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na daný právny vzťah nie je možné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z., nakoľko priamo z čl. I bod 1 Zmluvy o úvere vyplýva, že ide o účelový spotrebný úver v sume 11 000,- eur zabezpečený nehnuteľnosťou a to záložným právom rodinným domom zapísaným na D.. A v súlade s čl. I bod 3 bude časť úveru použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti. V súlade s ust. § 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. (spotrebiteľským úverom nie sú: c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti) sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver ako tvrdí žalobkyňa. Súd potom postupoval nesprávne, keď danú zmluvu podrobil prieskumu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
13. Žalovaný 1/ opakovane poukazuje na to, že možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti predpokladá Občiansky zákonník v § 565 v spojení s § 53 ods. 9, ako špeciálnym ustanovením pre spotrebiteľské zmluvy. Je teda zrejmé, že nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Sporným by mohlo byť iba dodržanie vyššie uvedených príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka pri výkone tohto práva žalovaného ako veriteľa, čo samo o sebe neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky nezakladá.
14. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť.
15. Žalovaný 1/ v jeho odvolaní odkazuje na zákonné ustanovenia § 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. avšak v poslednom znení. V čase uzavretia zmluvy o úvere ale cit. ustanovenie malo iné znenie a stanovilo, že spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Keďže v posudzovanom prípade lehota splatnosti úveru neprekračuje 84 mesiacov (7 rokov) potom daná zmluva o úvere podlieha kontrole podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. o spotrebiteľských úveroch.
16. Tiež je zavádzajúce tvrdenie žalovaného 1/ o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, ktoré okresný súd správne vyhodnotil. O neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v úverovej zmluve pojednáva aj dokument vypracovaný Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich, pôsobiacou na Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 13.12.2017. Zmluvná podmienka zakotvená v čl. VII bod 1 písm. a) Zmluvy o úvere a čl. VII bod 1 písm. a) VOP o možnosti zosplatniť úver v znení, ak dlžník neuhradí svoje splatné záväzky v termíne ich splatnosti, je neplatná pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je neprijateľná.
17. Žalovaný 1/ na k vyjadrenie žalobkýň nereagoval.
18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý (vo vzťahu k žalovanému 2/).
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného 1/ spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd. Odvolací súd námietky žalovaného 1/ uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 CSP. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Obsahuje popisnú časť (čoho sa strany domáhajú, aké dôkazy súd vykonal) i spôsob a rozsah, akým sa súd prejednávanou vecou zaoberal a tiež právne posúdenie. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré (vo vzťahu k žalovanému 1) žalobe čiastočne vyhovel a pre ktoré vo zvyšku žalobu zamietol, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje závery.
21. Okresný súd vec správne právne posúdil, na daný zmluvný vzťah aplikoval správne právne normy platné a účinné v rozhodnom čase, tieto správne interpretoval (vyložil), teda ústavne súladným spôsobom, zvolil výklad príslušných právnych noriem v súlade s ich účelom a zmyslom.
22. Z obsahu odvolania žalovaného 1/, keď cituje zákonné ust. § 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom (poslednom) znení vyplýva, že žalovanému 1/ zjavne uniklo, že okresný súd na daný zmluvný vzťah aplikoval zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2015, čo aj zdôraznil v odôvodnení svojho rozsudku. Teda použil znenie tohto zákona platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (k 10.06.2014), ktorý postup okresného súdu je správny. Rovnako okresný súd vykonal náležitý a z hľadiska rozsahu (vzhľadom na nároky uplatňované v súdnom konaní) prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v danej spotrebiteľskej zmluve a VOP. S výsledkom týchto zistení sa odvolací súd plne stotožňuje, vrátane záverov týkajúcich sa zmluvnej podmienky zakotvenej v čl. VII bod 1 písm. a) Zmluvy o úvere a v čl. VII bod 1 písm. a) VOP o možnosti veriteľa zosplatniť úver.
23. Odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 1/ potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, a ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, ktorým súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešné žalobkyne 1/, 2/, preto žalobkyniam odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).