Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-12-2020.pdf
PDF · 97.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného Z. I., nar. XX.X.XXXX pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. júna 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. I., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom S. J. I., N. XXX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od presne nezisteného času do 06:00 hod dňa XX.XX.XXXX v obci S. J. I. na ulici N. Č.. XXX/X na priľahlých pozemkoch rodinného domu bez príslušného povolenia neoprávnene v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive v platnom znení a o zmene a doplnení niektorých zákonov prechovával 1 ks hlavne príslušnej do opakovacej pušky vz. 23, československého výrobcu Zbrojovka Brno, kalibru 8 x 57 JS, nezisteného výrobného čísla, pričom sa jedná o hlavnú časť zbrane (§ 2 odsek 1 písmeno b), posudzovanú podľa § 6 odsek 1 písmeno b) ako zbraň kategórie C, 1 ks puzdro záveru so spúšťovým mechanizmom príslušné do opakovacej pušky vz. 23, československého výrobcu Zbrojovka Brno, kalibru 8 x 57 JS, nezisteného výrobného čísla, pričom sa jedná o súčasť zbrane (§ 2 odsek 1 písmeno c), posudzovanú podľa § 6 odsek 1 písmeno b) ako zbraň kategórie C, kde hlaveň aj puzdro záveru podľa § 6 odsek 2 citovaného zákona podliehajú ohlasovacej a evidenčnej povinnosti,
t e d a
sebe držal strelnú zbraň, jej súčasť a komponent bez povolenia a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
č í m s p á ch a l
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3, odsek 5 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to:
- 1 ks hlavne príslušnej do opakovacej pušky vz. 23, československého výrobcu Zbrojovka Brno, kalibru 8 x 57 JS, nezisteného výrobného čísla,
- 1 ks puzdra záveru so spúšťacím mechanizmom príslušné do opakovacej pušky vz. 23, československého výrobcu Zbrojovka Brno, kalibru 8 x 57 JS, nezisteného výrobného čísla s drevenou pažbou,
- 1 ks kovového podávača s pružinou a
- 1 ks nábojovej schránky s lúčikom.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 462/19/2204 na Okresný súd Piešťany dňa 20.2.2020 obžalobu na Z. I. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.6.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 462/19/2204 zo dňa 20.2.2020. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Výpoveďou obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Komponenty strelnej zbrane, ktoré boli nájdené na záhrade obžalovaného, patrili jemu, pričom hlaveň zakopal v plastovej rúre asi mesiac pred domovou prehliadkou. Svojho konania obžalovaný ľutoval s tým, že sa bude vyhýbať osobám, ktoré by ho mohli priviesť do problémov. V roku 2008 bol odsúdený za nedovolené ozbrojovanie, pričom vtedy bol poľovník, mal 6 zbraní legálne v držbe a jednu mal nelegálne. K odsúdeniu z roku 2010 za krádež obžalovaný uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu odcudzil hračky pre jeho deti. V súčasnosti je obžalovaný na invalidnom dôchodku pre viaceré zdravotné problémy, najmä s chrbticou, asi 2 roky má priateľku, v dome s ním býva dcéra s vnúčatami a on jej pomáha s ich starostlivosťou.
Pri domovej prehliadke vykonanej dňa XX.XX.XXXX v rodinnom dome v S. J. I. J. W. N. XXX/X boli v záhrade zaistené komponenty guľovej zbrane, a to hlaveň, pružina zásobníka a zásobník, ktoré boli zakopané v oranžovej plastovej rúre a pažba, ktorá bola opretá o strom. Po znaleckom skúmaní boli komponenty zbrane, ktoré po skompletizovaní netvorili strelbyschopnú zbraň z dôvodu absencie príslušného záveru, vrátené polícii.
Obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný. Prvé dve odsúdenia z roku 1988 a 1997 má zahladené. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/36/2008 zo dňa 26.3.2008, právoplatným 2.10.2008, bol obžalovaný uznaný za vinného z trestných činov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184b odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorého skutku sa dopustil do roku 2005, kedy bez povolenia prechovával dlhú
guľovú zbraň, jednovýstrelovú pištoľ, slzotvornú dymovničku, časový roznecovač a takmer 1.000 ks nábojov, ako aj za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 odsek 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil do roku 2005 tým, že prechovával konope v množstve viac ako 85 obvykle jednorazových dávok, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/4/2010 zo dňa 26.4.2010, právoplatným 12.5.2010, bol obžalovaný uznaný za vinného z krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona za čo mu bol uložený 8 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný bol z oboch nepodmienečných trestov podmienečne prepustený 22.5.2014 so skúšobnou dobou 3 roky, v ktorej sa v roku 2017 osvedčil.
Obžalovaný poberá invalidný dôchodok, zamestnaný bol naposledy vo výkone trestu v roku 2014, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy v roku 2015. V registri priestupkov má od roku 2016 tri priestupky v doprave s pokutami 10 eur, 20 eur a 50 eur. V mieste bydliska za priestupky nebol prejednávaný.
Podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovaného zodpovedá aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a okrem toho takýto druh trestu súd musí v zmysle § 34 odsek 6 Trestného zákona uložiť, nakoľko horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov. Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd zohľadnil, že obžalovaný mal pre seba v držbe komponenty strelnej zbrane, ktoré boli poškodené, resp. skorodované a ktoré po skompletizovaní netvorili strelbyschopnú zbraň z dôvodu absencie príslušného záveru, po doplnení ktorého už bola zbraň strelbyschopná, avšak nemala súvis so žiadnou neobjasnenou trestnou činnosťou. Obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, čo preukazuje aj to, že viaceré komponenty mal zakopané v plastovej rúre na záhrade. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že obžalovaný už bol za zločin nedovoleného ozbrojovania odsúdený v roku 2008, pričom skutku sa dopustil do roku 2005, teda pred takmer 15 rokmi, pričom vtedy držal viacero zbraní a veľké množstvo streliva. Následne bol obžalovaný odsúdený v roku 2010 za krádež a odvtedy nebol za trestný čin odsúdený. Aktuálne je obžalovaný na invalidnom dôchodku pre viaceré zdravotné problémy a pomáha so starostlivosťou o deti svojej dcéry. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže okolnosti skutku opísal a urobil aj vyhlásenie o vine pred súdom. Vo vzťahu k priťažujúcim okolnostiam súd zistil, že obžalovaný už bol za zločin odsúdený, na čo prihliadal v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona a nie ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/36/2008 zo dňa 26.3.2008, právoplatným 2.10.2008, bol obžalovaný uznaný za vinného z trestných činov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184b odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kde bola v tom čase sadzba 3 až 8 rokov a podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb, kde bola v tom čase sadzba 1 až 5, ako aj za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 odsek 1 Trestného zákona, kde bola sadzba 2 až 8 rokov. S poukazom na § 437 odsek 1 Trestného zákona trestné činy obžalovaného podľa § 148b a § 187 podľa zákona č. 140/1961 Zb. vykazujú znaky zločinu, preto súd na toto odsúdenie neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, ale ako na okolnosť podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona. Súd tak u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona, preto prichádzalo do úvahy použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona. Súčasne však súd u obžalovaného zistil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, keďže opätovne spáchal zločin. Aplikácia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona súčasne nevylučuje použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, preto bolo potrebné vykonať úpravu trestnej sadzby s prihliadnutím na § 38 odsek 8 Trestného zákona s poukazom na obe ustanovenia, teda § 38 odsek 3 Trestného zákona aj § 38 odsek 5 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že Trestný zákon výslovne nešpecifikuje v akom poradí treba v tomto prípade vykonať úpravu trestnej sadzby, treba vychádzať zo systematiky zákona ako aj zo zásady priaznivejšieho výkladu v prospech obžalovaného. Samotná systematika ustanovenia § 38 Trestného zákona určuje, že najskôr treba zohľadniť pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, čo súd urobil a zistil prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, teda použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanému tak bola najskôr upravená trestná sadzba v trvaní 3 roky až 8 rokov podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace (teda horná hranica ustanovenej trestnej sadzby bola znížená o jednu tretinu, pričom základom na toto zníženie bol rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, čiže súd hornú hranicu 8 rokov znížil o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, teda o 1 rok a 8 mesiacov). Vzhľadom na to, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, bolo potrebné po úprave trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona pristúpiť aj k úprave trestnej sadzby podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, a to tak, že sa zvýši dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, kde súd vychádzal z už upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace, kde zvýšil v prihliadnutím na § 38 odsek 8 Trestného zákona dolnú hranicu o jednu polovicu, a obžalovanému tak mal ukladať trest v sadzbe 4 roky a 8 mesiacov až 6 rokov a 4 mesiace (rozdiel medzi hornou hranicou 6 rokov a 4 mesiace a dolnou hranicou 3 roky, je 3 roky a 4 mesiace, z čoho polovica je 1 rok a 8 mesiacov, ktoré súd pripočítal k dolnej hranici trestnej sadzby).
Súd s ohľadom na okolnosti prípadu, kedy obžalovaný pre seba držal poškodené, resp. skorodované komponenty strelnej zbrane, ktorá po skompletizovaní nebola strelbyschopná, ako aj vzhľadom na pomery obžalovaného, ktorý bol za nedovolené ozbrojovanie už odsúdený, avšak tohto skutku sa dopustil pred 15 rokmi, a naposledy bol odsúdený za krádež pred 10 rokmi, pričom v súčasnosti je obžalovaný invalidným dôchodcom s viacerými zdravotnými problémami a pomáha dcére so starostlivosťou o deti, má za to, že použitie trestnej sadzby vo výmere 4 roky a 8 mesiacov až 6 rokov a 4 mesiace by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto súd uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona, pričom nemohol ukladať trest kratší ako 6 mesiacov v zmysle § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý považuje za dostatočný s ohľadom na okolnosti skutku ako aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na skutočnosť, že za posledných 10 rokov nebol za trestný čin odsúdený. V rámci ukladania trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby súd neukladal kratší trest z dôvodu, že opätovné odsúdenie za zločin sa týkalo práve trestného činu nedovoleného ozbrojovania, preto aj keď súd mohol ukladať trest už od 6 mesiacov, považoval za potrebné uložiť trest aspoň vo výmere 3 roky, keďže u obžalovaného išlo o opakované nedovolené držanie strelnej zbrane, hoci v tomto prípade išlo len o komponenty jednej zbrane a aj to nie všetky tak, aby tvorili strelbyschopnú zbraň. Takýto trest súd považoval za dostatočný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa posledných 10 rokov nedopustil žiadnej trestnej činnosti, bol priestupkovo postihnutý len za 3 priestupky v doprave menej závažného charakteru podľa výšky uložených pokút, je invalidný dôchodca a pomáha so starostlivosťou o vnukov, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný, preto mu jeho výkon podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Obžalovanému bola určená skúšobná doba na 5 rokov, teda na hornej hranici s ohľadom na skutočnosť, že už bol za rovnaký trestný čin v minulosti odsúdený, pričom súd má za to, že správanie odsúdeného je potrebné sledovať dlhší čas, aby preukázal, že už sa rovnakej či inej trestnej činnosti nedopustí.
Keďže súd obžalovanému podmienečne odkladal výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uložil mu zároveň primerané obmedzenie spočívajúce v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Toto uložené obmedzenie má zvýrazniť výchovné pôsobenie trestu a zabezpečiť, aby obžalovaný v rámci psychologického poradenstva získal potrebné informácie k protiprávnosti držby strelných zbraní, či ich komponentov tak, aby sa už danej trestnej činnosti opätovne nedopustil.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky komponenty zbrane patria obžalovanému, preto súd obžalovanému ukladal aj trest prepadnutia vecí, a to komponentov zbrane identifikovaných vo výroku rozsudku, keďže ich držbou spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stane Slovenská republika.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.