Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9To-19-2020.pdf
PDF · 98 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2020, v trestnej veci obžalovaného I. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 1T/94/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených S.., so sídlom N., A., IČO: 35937874, zastúpenú splnomocnencom poškodeného O.. S. O. a M. W., nar. XX.XX.XXXX v Z. H., trvale bytom A., M. č. XX, zastúpeného splnomocnencom poškodeného M.. B. Z. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 1T/94/2018 bol obžalovaný I. Z. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv 299/17/7710 zo dňa 10.07.2018, podanej súdu dňa 10.07.2018 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 14.07.2017 v nočných hodinách na chodníku vedúcom do pohostinstva „U M.“, ktoré sa nachádza na ul. F. č. XXX v A., okres Z. H., počas vyjasňovaní si s M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., či má M. W. voči obvinenému dlh za služby poskytnuté pri preprave taxíkom, došlo k vzájomnému fyzickému kontaktu medzi M. W. a obvineným, pri ktorom M. W. chytil obvineného za blúzu na úrovni pliec, na čo obvinený zareagoval tak, že ruky prudko zodvihol proti M. W., pričom ho zasiahol do oblastí úst, v dôsledku čoho poškodený M. W. stratil rovnováhu, prepadol cez okraj chodníka a zadnou časťou hlavy sa udrel o zem, kde ostal v bezvedomí, čím poškodenému spôsobil zranenia - povrchovú tržno-zmliaždenú ranu hornej pery s dobou liečenia do 5 dní, ako aj mozgolebečné poranenie - pomliaždenie mozgu v čelovej oblasti obojstranne s malým zakrvácaním medzi mäkké mozgové blany v spánkovej oblasti vpravo a v temennej oblasti vľavo, čo je z medicínskeho hľadiska poranenie ťažké z dôvodu závažného poranenia dôležitého orgánu - mozgu, ktoré si vyžiadalo liečenie do 30.09.2017, počas ktorých bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených S.Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.07.2019 aj poškodený prostredníctvom splnomocnenca.
Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.01.2020. Namietal, že s odôvodnením súdu, na základe ktorého bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa nemožno stotožniť, nakoľko zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd v odôvodnení rozsudku niekoľkokrát uviedol, že na strane obžalovaného nebol úmysel priamy, ani nepriamy k spáchaniu skutku, avšak nedostatočne sa zaoberal skutočnosťou, či konanie a následok, ku ktorému bezpochyby došlo, nie je pokryté zavinením vo forme nedbanlivosti. Je totiž zrejmé, aj zo všetkých okolností prípadu, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je pokryté zavinením vo forme nedbanlivosti. V priebehu hlavného pojednávania bolo vykonané dokazovanie, ktoré prakticky potvrdilo skutočnosti uvedené v obžalobe, teda že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento skutok je prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Je jednoznačné, že obžalovaný je trestne zodpovednou osobou a tiež je zrejmé, že je naplnený objekt predmetného trestného činu, t.j. zdravie človeka. Zároveň dokazovaním a to znaleckým posudkom znalca O.. R. Holešovského bolo preukázané, že nastal následok vo forme ťažkej ujmy na zdraví. V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý sa zaoberal okrem iného aj mechanizmom vzniku jednotlivých zranení poškodeného. Znalec k vzniku posudzovaných zranení uviedol, že k ich vzniku mohlo dôjsť pri fyzickom incidente po útoku inou osobou tým spôsobom, že poranenie v oblasti úst mohlo tak nastať priamym úderom päsťou, silou malej a strednej intenzity, ako aj pri rozhodení rúk a zasiahnutí chrbtovou časťou ruky a mozgovolebečné poranenie vzniklo v dôsledku pádu a nárazu hlavy na podložku. Znalec pripustil 2 alternatívy možného vzniku poranenia hornej pery, avšak uviedol, že následný pád by mal rovnaké následky v zmysle poranenia mozgu, ako aj reálne nastali. Je zrejmé, že nepochybne došlo ku kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným takým spôsobom, ako je uvedené v opise skutku, keď pri rozhodení rúk obžalovaný zasiahol poškodeného do oblasti úst a spôsobil mu tržnú ranu v oblasti pery. V dôsledku tohto úderu, ktorý je v priamej súvislosti s následkom skutku, poškodený M. W. prepadol na zem a udrel si o ňu hlavu. Ak by k uvedenému úderu nedošlo, nedošlo by ani k následku trestného činu. Poukazuje na judikát NR 9Tz 57/1963, z ktorého vyplýva, že strkanie opilca alebo jeho dôrazné vyháňanie nasledované fyzickou silou z bufetu je možné považovať v prípade, keď k takejto situácii dochádza v priestore vyplnenom rôznymi tvrdými predmetmi, hranami a sklom, za konanie reálne ohrozujúce zdravie a život opitého človeka. Preto páchateľ, ktorý za takejto situácie voči opitému nesprávne postupuje, zodpovedá za následné poškodenie jeho zdravia, ktoré vzniklo pádom alebo úderom opitého človeka. Z okolností prípadu je zrejmé, že v danom prípade sú dané obdobné okolnosti ako sú opísané v judikáte. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný v čase skutku mal vedomosť o tom, že poškodený je pod vplyvom alkoholu, zároveň mohol mať vedomosť, vzhľadom na miesto spáchania skutku, že ak dôjde k takémuto úderu voči telu opitého človeka, môže vzniknúť následok minimálne vo forme ublíženia na zdraví, v prípade zvlášť negatívnych okolností, aj ťažkého ublíženia na zdraví. Tiež je potrebné poukázať na ďalšie okolnosti prípadu, na ktoré súd opomenul reagovať pri posudzovaní veci a to okolnosti predchádzajúce spáchanému skutku, ktoré vyvracajú tvrdenie obžalovaného a jeho obhajcu a v konečnom dôsledku aj súdu o tom, že obžalovaný mal z poškodeného strach. Obžalovaný v predmetný deň sám dobrovoľne vošiel do krčmy, kde, ako uviedol, náhodne stretol poškodeného, ktorý tam hral biliard a mal ho dobrovoľne posunom ruky vyzvať k stretnutiu. Je treba poukázať na to, že ak obžalovaný sám tvrdí, že pozná poškodeného, že je agresívny, napriek tomu ho v predpokladanom stave opitosti, keďže skutok sa stal v krčme v nočných hodinách, v deň keď mala byť v obci zábava, toho vyzval ku kontaktu napriek tomu, že vedel, že je medzi nimi zárodok konfliktu spočívajúci v nezaplatení za vykonané odvozy v taxislužbe. Je zaujímavou skutočnosťou, že poškodený mal hrozivo položiť tágo napriek tomu, že z výsluchu svedka O. vyplýva, že v danej krčme sa biliardový stôl, ani tágo nenachádzalo. Obžalovaný sa snaží navodiť také okolnosti prípadu, ktoré budú svedčať o jeho strachu z poškodeného. Je potom zaujímavé, že napriek tomuto vyšiel z krčmy von, majúc vedomosť, ako sám tvrdil, o agresivite poškodeného. Obžalovaný sa v inkriminovaný deň poškodeného bál, no aj napriek tomu, že poznal dobre jeho povahu, keďže ho viackrát vozil na spoločenské akcie alebo aj zo spoločenských akcií, nikdy mu ani v stave pod vplyvom alkoholu poškodený neublížil. Je nutné konštatovať, že obžalovaný v čase spáchania skutku vedel o okolnostiach na strane poškodeného, ako aj sám uviedol, vedel, že je opitý, poznal jeho správanie, nakoľko bol jeho častým zákazníkom. Ani telesné parametre poškodeného a obžalovaného nesvedčia o veľkých fyzických rozdieloch. Za týchto okolností nemožno konanie obžalovaného uvedené v opise skutku chápať ako dôvod nutnej obrany podľa § 25 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný v čase skutku nemal z akých okolností usudzovať, že osoba poškodeného na neho vyvinie taký spôsob útoku, ktorý by ho ohrozil na živote, či zdraví. Poškodený bol v značnej miere intoxikovaný alkoholom, teda jeho reflexy a šikovnosť ako útočníka boli do značnej miery oslabené. S poukazom na uvedené, navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ak dospeje krajský súd k záveru, že výrok napadnutého rozsudku o vine je zákonný, je potrebné konštatovať, že vo vyhlásenom rozsudku vo výroku o náhrade škody, ktorým je súd viazaný, došlo k pochybeniu, ktoré sám súd konštatuje vo svojom odôvodnení. Preto v danom prípade bude potrebné zrušiť výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody a vydať rozsudok, ktorým krajský súd sám rozhodne o náhrade škody v súlade s ust. § 288 ods. 3 Tr. poriadku.
Poškodený svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom splnomocnenca podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.04.2020. Uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu, že v konaní obžalovaného malo ísť iba o prirodzenú reakciu na jeho útok, resp. hroziaci útok z jeho strany a že reakcia obžalovaného nevybočila z medzí nutnej obrany. Súd nesprávne vec právne posúdil, napriek tomu, že vykonané dôkazy preukazujú naplnenie všetkých znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Súd sa žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nevysporiadal s podmienkami nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zákona. V celom rozsahu zotrváva na svojej výpovedi v prípravnom konaní, ako aj pred súdom a chce uviesť, že obžalovaný ho fyzicky napadol tak, že jeho ruky prudko zdvihol zo svojich pliec, pričom ho zasiahol do oblasti úst, v dôsledku čoho stratil rovnováhu a prepadol cez okraj chodníka, pričom zadnou časťou hlavy udrel o zem a ostal v bezvedomí. Uvedený skutok videla G. L., preto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd výpoveď tejto svedkyne v napadnutom rozsudku spochybnil. Znaleckým posudkom znalca O.. C. bolo preukázané, že konaním obžalovaného mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Znalec zároveň uviedol, že ak by k uvedenému úderu zo strany obžalovaného nedošlo, nedošlo by ani k následku trestného činu. V celom rozsahu sa pripája k odôvodneniu zahláseného odvolania Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni. Vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby a zároveň, aby obžalovaného zaviazal zaplatiť mu škodu vo výške 1.641,60 eur z titulu bolestného, ktorú si riadne v prípravnom konaní uplatnil a vyčíslil.
Na základe takto podaných odvolaní, krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie poškodeného je dôvodné, aj keď z iných dôvodov ako poškodený uviedol.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku pred súdom prvého stupňa, ktoré boli vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor a ani poškodený sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pritom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje skutkové zistenia za správne a zákonné a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s hodnotenými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
Prvostupňový súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v danom prípade v konaní obžalovaného išlo iba o prirodzenú reakciu na útok, resp. hroziaci intenzívnejší útok zo strany poškodeného voči nemu, kde reakcia obžalovaného nijako nevybočila z medzí nutnej obrany. Poškodený bol v čase skutku opitý, pričom ak samotný obžalovaný mal z minulosti vedomosť o jeho agresívnom správaní, nemožno za okolností, na základe ktorých došlo ku konaniu poškodeného voči obžalovanému, klásť obžalovanému za vinu, že by jeho konanie bolo zjavne neprimerané konaniu osobe poškodeného a spôsobu tohto konania. Obavy vyjadrené obžalovaným z možných následkov konania poškodeného s ohľadom na jeho opilosť, vyššiu postavu a mladší vek a teda zrejme väčšiu fyzickú zdatnosť oproti obžalovanému, považuje súd za plne relevantné. Reakcia obžalovaného pritom nebola nejako neprimeraná ani čo do intenzity. Nemožno uvažovať, že na strane obžalovaného bol priamy alebo nepriamy úmysel spôsobiť poškodenému akúkoľvek ujmu na zdraví. Za vinu obžalovanému nie je možné pričítať ani nijaký omyl, ktorý by spočíval v nedbanlivosti. Obžalovaný sa vzhľadom na vykonané dokazovanie nedopustil konania takej intenzity a už vôbec nie opakovaného, ani takého druhu, ani takým spôsobom, o ktorom by mohol vedieť, že môže spôsobiť následok, ku ktorému v konečnom dôsledku došlo. Z priebehu skutku nevyplýva snaha obžalovaného, aby poškodeného zrazil na zem, aby tak konal, že by mohol čo len predpokladať vznik akéhokoľvek zranenia poškodeného, či už pod vplyvom úderu alebo prípadne po jeho páde pod vplyvom úderu. Po zdvihnutí rúk obžalovaný ani nepokračoval v žiadnom ďalšom konaní voči poškodenému. Ani z výpovede svedkyne L., ktorá je navyše zmätočná, nevyplýva, aby napomohla k riadnemu objasneniu veci a tiež nevyplýva, že by malo ísť o neprimerané agresívne správanie obžalovaného voči poškodenému. Vzhľadom na uvedené dôvody a skutočnosti, skutok kladený obžalovanému za vinu, nie je trestným činom, preto ho súd spod obžaloby oslobodil.
S poukazom na uvedené, po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako obsahu predloženého spisu, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že skutok sa stal, avšak tento nie je trestným činom, aj keď z iných dôvodov, aké prvostupňový súd uviedol, preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku za správne a zákonné.
Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že v predmetnej trestnej veci boli stotožnené 3 osoby, ktoré boli prítomné pri priebehu skutku, ktorý sa mal udiať. Prvou osobou je obžalovaný, ktorý poprel, aby úmyselne poškodeného M. W. udrel, keď uviedol, že sa s poškodeným išiel porozprávať von pred krčmu, kde sa poškodeného spýtal, prečo mu nedvíha telefón, po čom ho poškodený chytil pod krk, resp. pritlačil pod krk predlaktím ruky, na čo on dvihol ruky na svoju obranu a poškodený spravil úkrok dozadu, stúpil na hranu, spadol a ostal ležať.
Ďalšou osobou bol svedok poškodený M. W., ktorý uviedol, že išiel s obžalovaným sa vonku porozprávať, ale na viac si už nič nepamätá, ani čo sa dialo vonku a prebral sa až v nemocnici. Ak v prípravnom konaní uviedol, že ho obžalovaný udrel jedenkrát, tak len preto, lebo si to myslel, keďže išiel s obžalovaným vonku.
Treťou osobou a jedinou svedkyňou, ktorá mala byť prítomná pri konflikte obžalovaného s poškodeným je svedkyňa L., ktorá uviedla, že videla obžalovaného a poškodeného sa hádať a videla ako obžalovaný zdvihol ruky a poškodený spadol, udrel si hlavu a ostal v bezvedomí. Obžalovanému videla do tváre, poškodený bol chrbtom, stáli oproti sebe, pričom výslovne nevidela, aby obžalovaný udrel poškodeného, svetlo bolo slabé. Keď v prípravnom konaní uviedla, že videla, ako obžalovaný poškodeného udrel, tak len preto, lebo videla poškodenému tiecť krv, ale pravda je taká, že úder nevidela.
Za takejto dôkaznej situácie, keď poškodený si nepamätá, ako k priebehu skutku došlo, svedkyňa L. nevidela žiaden úder zo strany obžalovaného do tváre poškodeného, iba videla hádku a videla ako obžalovaný dvihol ruky a poškodený spadol, pričom jej výpoveď je nepresvedčivá, súd nemal inú možnosť iba vychádzať z výpovede obžalovaného Z. a to aj s poukazom na skutočnosť, že tak z výpovede poškodeného W., ako aj svedkyne L. vyplýva, že poškodený v ten večer požíval alkoholické nápoje a bol pod ich vplyvom. Verziu obžalovaného, že poškodeného mohol zasiahnuť aj náhodným úderom chrbtom ruky, potvrdzuje aj znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie O.. R. C.. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z tvrdenia obžalovaného, že ho poškodený M. W., po tom čo vyšli von pred pohostinstvo U M. v A., pritlačil predlaktím ruky pod krkom, s tým, že druhou rukou ho držal niekde na úrovni pliec, konanie obžalovaného, ktorý zodvihol ruky na svoju obranu, je možné považovať za primeranú reakciu na konanie poškodeného, ktoré je možné charakterizovať ako hroziaci útok na záujem chránený Tr. zákonom a to útok na zdravie obžalovaného tak, ako to vyplýva z § 25 ods. 1 Tr. zákona. Takéto konanie obžalovaného zároveň nie je možné považovať za zjavne neprimerané útoku, najmä jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam, vzťahujúcim sa k osobe útočníka a to s poukazom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený, ktorý takýmto spôsobom na obžalovaného zaútočil, bol pod vplyvom alkoholu, pod ktorého vplyvom je vyrývačný. Zároveň z výpovede svedka O. O., ktorý je majiteľom pohostinstva U M., kde došlo ku skutku, vyplýva, že poškodený sa robil vystatovačný, hovoril, že sa mu „postavil hrebienok, resp. „že už má hrebienok hore“, s tým, že aj z výpovede svedkyne L. vyplýva, že už zažila, aby sa poškodený správal agresívne, keď je opitý. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že v danom prípade zo strany obžalovaného išlo o konanie, ktorým odvracal priamo hroziaci útok záujmu chránenému Tr. zákonom a to útok na svoje zdravie zo strany poškodeného M. W. a jeho reakcia nebola neprimeraná.
Na základe uvedeného je potom možné konštatovať, že u obžalovaného bol daný dôvod na oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, vzhľadom na skutočnosť, že skutok nie je trestným činom, nakoľko boli naplnené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť na strane obžalovaného v zmysle § 25 Tr. zákona.
Zároveň je potrebné konštatovať, že došlo k pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa, keď po tom čo obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, poškodených S. a.s. a Jána Ducha odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko z ust. § 288 ods. 3 Tr. poriadku vyplýva, že ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Z uvedeného je zrejmé, že ide o obligatórnu povinnosť súdu v prípade vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku. Z konštatovaných dôvodov odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa a sám vo veci rozhodol tak, že poškodených S. a.s., zastúpenú splnomocnencom O.. S. O. a poškodeného M. W., zastúpeného splnomocnencom M.. B. Z. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora, že v zmysle ním uvedeného judikátu strkanie opilca alebo jeho dôrazné vyháňanie nasledované fyzickou silou z bufetu je potrebné považovať v prípade, keď k takejto situácii dochádza v priestore vyplnenom rôznymi tvrdými predmetmi, hranami a sklom za konanie reálne ohrozujúce zdravie a život opitého človeka, odvolací súd udáva, že uvedený judikát sa nevzťahuje na predmetný skutok ani analogicky, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, aby obžalovaný fyzickou silou dôrazne vyháňal alebo strkal poškodeného, ktorý mal byť pod vplyvom alkoholu a už vôbec nie, aby išlo o uzavretý priestor vyplnený rôznymi tvrdými predmetmi, hranami a sklom, nakoľko ku skutku došlo na voľnom priestranstve pred pohostinstvom U M. v A. a nie v interiérových priestoroch.
Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že poškodený nemohol hrať v pohostinstve U M. biliard a hrozivo položiť tágo, nakoľko v uvedenom podniku sa biliardový stôl nemal nachádzať, odvolací súd udáva, že daná skutočnosť je vo vzťahu k predmetnému skutku irelevantná.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol, ako aj na základe ktorých odvolací súd odvolanie poškodeného vyhodnotil ako dôvodné a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.