Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-85-2020.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/85/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 72,-- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/581/2015-34 zo dňa 15. januára 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/581/2015-34 zo dňa 15. januára 2019 v napadnutej časti I. výrokovej vety p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/581/2015-34 zo dňa 15. januára 2019 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal a súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 13400/14 zo dňa 13.11.2014. Zistil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 17.01.2013, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi účastníkmi konania, sa nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo svojom záhlaví zreteľne označená ako rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná s ohľadom na znenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou a že vydaný rozhodcovský rozsudok má zásadne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, preto predložený rozhodcovský rozsudok sa z tohto pohľadu považuje za spôsobilý exekučný titul.
3. Zmluvu o úvere č. 611100734 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 17.01.2013 súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
4. Zistil, že na základe zmluvy o úvere mal byť povinnému poskytnutý úver v sume 100,-- Eur, ktorý mal vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 68,-- Eur, t.j. spolu v sume 168,--Eur, a to v 1 splátke v sume 168,-- Eur do dňa 26.07.2013. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) je v zmluve uvedená vo výške 182,24 % a výške priemernej RPMN v sadzbe 40 %. Zo
súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 (dostupných na webovej stránke Ministerstva financií SR) súd prvej inštancie zistil, že v prípade nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500,-- Eur vrátane splatných od 6 do 12 mesiacov činila priemerná výška RPMN 40,60 %. Povinnému bol poskytnutý úver oprávneným pri RPMN 182,24 %. Viac ako štvornásobné prevýšenie priemernej výšky RPMN podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje plnenie, ktoré je v príkrom nepomere so zásadou ekvivalencie plnení a tým aj v rozpore s dobrými mravmi a dosahuje intenzitu úžery. Vzhľadom na celkovú výšku RPMN, t.j. celkovú výšku odplaty za poskytnutý úver súd prvej inštancie považoval plnenie priznané rozhodcovským súdom za rozporné s dobrými mravmi. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.
5. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. s poukazom na § 243k Exekučného poriadku, ani súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, ktorý po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého bol poverený vykonaním exekúcie z dôvodu, že exekučný spis nebol doposiaľ JUDr. Ivanovi Nestrovi postúpený a vo veci súdny exekútor nevykonal žiaden úkon.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Zo znenia článku II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky zaoberajúcich sa obdobnou otázkou. Uviedol, že v prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke (zmluve). Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Odmietal argumenty, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Vyslovil presvedčenie, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov. Poukázal na to, že prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Zdôraznil, že v predmetnom prípade bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Zároveň poukázal na to, že povinný svojim podpisom zo dňa 17.01.2013 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy,. Preto mal za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.
9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 28.02.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 19.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 13400/14 zo dňa 13.11.2014. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 17.01.2013 uzatvorená zmluva o
úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ďalej zistil, že oprávnený a povinný dňa 17.01.2013 uzavreli rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera. Uznesením č.k. 15Er/581/2015-17 zo dňa 09.09.2015 súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 24.11.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 15Er/581/2015-34 zo dňa 15.01.2019 súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. Ďalej súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. ani súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným posúdil ako platný úkon a dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou. Súd prvej inštancie však napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, pričom skúmal, či priemerná výška RPMN uvedená v zmluve o úvere predstavuje plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený však v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil, odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.
12. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
13. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).