Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/34/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom H. X, XXX XX S., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom O. J. X/A, XXX XX G. - N. S., v konaní o zaplatenie 104,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -71 zo dňa 25.9.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -88 zo dňa 4.11.2019 a opravným uznesením č.k. -115 zo dňa 22.1.2020, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného zo dňa 30.10.2019 proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -71 zo dňa 25.9.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -88 zo dňa 4.11.2019 a opravným uznesením č.k. -115 zo dňa 22.1.2020 (rozsudok pre zmeškanie) o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „napadnutý rozsudok“) okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 104,27 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 104,27 Eur od 27.7.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. okresný súd rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, pôvodne podanú na Okresný súd Banská Bystrica, ktorou sa domáhal rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 104,27 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, a to z titulu náhrady škody spočívajúcej v prenájme motorového vozidla ako náhradného vozidla po škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným v poisťovni žalovaného. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29.1.2019, sp. zn. , ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý súd postúpil vec v súlade s ust. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní Okresnému súdu Martin ako súdu príslušnému na prejednanie danej veci.

3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.9.2019, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu osobne. Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním, doručeným okresnému súdu dňa 24.9.2019 o 10,32 hod., v

ktorom poukázali na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v danom termíne a tiež na hospodárnosť konania. Žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súhlasili s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti. 4. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol, aby bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti, tieto neboli žiadnym spôsobom žalovaným rozporované, tzn., že nároky, ktoré si žalobca žalobou uplatnil a ktoré presne špecifikoval v návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 24.5.2019, boli podľa jeho názoru nesporné, spornou zo strany žalovaného bola iba vecná legitimácia žalobcu, ku ktorej sa žalobca podrobne vyjadril a zotrval na tvrdeniach. 5. Okresný súd poukázal na ust. , , , ust. , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ust. , , , , , ods. 2, , v spojení s ust. , , Nariadenia vlády SR č. a dospel k záveru, že žalobe žalobcu bolo nevyhnutné vyhovieť. 6. Z obsahu spisového materiálu mal okresný súd za zistené, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 6.8.2019 (č.l. 52 spisu), pričom v predmetom predvolaní bol riadne poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie a neospravedlnenia svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami a o možnosti súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. . Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.9.2019 navrhol, aby okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 24.9.2019, ktorý v ňom ospravedlnil neúčasť žalovaného a taktiež svoju z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v danom termíne, pričom tak neodkladné pracovné povinnosti, ako ani pracovnú vyťaženosť nijako bližšie nešpecifikoval, a tiež z dôvodu hospodárnosti konania. Okresný súd v nadväznosti na uvedené a tiež na čas doručenia ospravedlnenia vyhodnotil, že v danom prípade žalovaný a jeho právny zástupca neospravedlnili neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, keďže doručenie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní deň pred pojednávaním v prípade, že sa nejednalo o také objektívne okolnosti, ktoré by znemožňovali dostaviť sa na pojednávanie (napr. úraz, choroba a pod.), neboli okolnosťami v zmysle ust. . 7. Okresný súd mal za to, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 104,27 Eur, t.j. išlo o žalobu na splnenie povinnosti v zmysle ust. , pričom žalobca navrhol, aby bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Okresný súd preto rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. a pri jeho odôvodnení použil ust. . 8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , v spojení s ust. . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia. 9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Žalovaný ako odvolací dôvod uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného za aplikácie ust. . Žalovaný poukázal na znenie ust. spolu s dôvodovou správou s tým, že inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný podaním zo dňa 24.09.2019 ospravedlnil neúčasť žalovaného, jeho právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 25.09.2019. K ospravedlneniu došlo z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania. Žalovaný ďalej v ospravedlnení uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Okresný súd nevyhodnotil ospravedlnenie žalovaného včasné a ako dôsledok vážnych okolností. Žalovaný sa však o uvedenom posúdení ospravedlnenia nedozvedel pred vydaním rozsudku. Okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, preto v zmysle Čl. 4 per analogiam mal postupovať inter alia podľa ust. a bezodkladne upovedomiť žalovaného pred vydaním rozsudku, že žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Ak v zmysle právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe samotného súdu, potom je nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Podľa žalovaného neexistoval žiaden relevantný dôvod,

na základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia, ak sa rovnaká bezodkladnosť podania ospravedlnenia má vzťahovať aj na samotnú dotknutú stranu pri podávaní ospravedlnenia. Žalovaný uviedol, že okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, a to bez splnenia podmienok pre jeho vydanie. Žalovaný naviac bol v súdnom konaní aktívny, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany okresného súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia a pred vydaním rozsudku ani informovaný, že by okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Žalovaný mal za to, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku ako rozsudku pre zmeškanie žalovaného, uvedená v ust. . Žalovaný navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.11.2019 (č.l. 98 - 99 spisu). Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za správne, pretože podľa žalobcu boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. . Na nariadenom pojednávaní dňa 25.09.2019 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalobca zvýraznil, že vo svojej dôvodovej správe uvádza, že daný procesno-právny predpis vychádza z diferenciácie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania a po nariadení pojednávania. Obe formy kontumačného rozsudku predstavujú formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne v rámci znenia zákonnej úpravy („súd rozhodne“), za podmienky, že žalobca explicitne navrhne takúto formu rozhodnutia. Súd po splnení všetkých zákonných podmienok je povinný kontumačný rozsudok vydať. Toto rozhodnutie predstavuje sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie a nie za pasivitu. Obdobný záver zaujal Krajský súd Bratislava v odseku 19. odôvodnenia uznesenia sp. zn. zo dňa 28.03.2019. Pokiaľ by nebol vydaný kontumačný rozsudok, tak by išlo o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti a predovšetkým rovnosti strán, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Podľa dôvodovej správe za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil. Tieto okolnosti strana musí preukázať. Za ospravedlniteľný dôvod však nie je možné považovať okolnosti, ktoré žalovanému boli vopred známe, hoci mu objektívne znemožňovali účasť na pojednávaní.

11. Žalovaný vo svojom ospravedlnení neúčasti uvádzal pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania. Žalobca poukázal na to, že ide o okolnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, preto mal dostatok času uskutočniť úkony za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol vytýčeného pojednávania zúčastniť. Vzhľadom na uvedené preto nepochybne nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému účasť na pojednávaní, z čoho vyplýva, že podľa ust. neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Žalobca ďalej poukázal na názor Krajského súdu v Trnave, obsiahnutý v rozsudku sp. zn. zo dňa 20.06.2018, s ktorým sa žalobca stotožnil a podľa ktorého je nevyhnutné, aby okrem včasného ospravedlnenia bola naplnená aj požiadavka vážnosti okolností, ktorými strana ospravedlňovala svoju neprítomnosť. Všeobecne uvádzaný dôvod pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania) takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. S účasťou na súdnom pojednávaní sú prirodzené aj trovy konania a v prípade predvolania strany konania alebo jej zástupcu na súdne pojednávanie nie je objektívne znemožňujúcim dôvodom neúčasti nenavyšovanie trov konania, ako ani všeobecná pracovná zaneprázdnenosť. Nedostavenie sa na súdne pojednávanie je sankcionované a o tejto skutočnosti musia byť procesné strany súdom prvej inštancie poučené. Vzhľadom na absenciu konkrétnej prekážky znemožňujúcej strane alebo jej zástupcovi účasť na súdnom pojednávaní a za splnenia ďalších zákonom stanovených predpokladov, boli tak naplnené kumulatívne zákonné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku.

13. Žalobca uviedol, že po splnení zákonných predpokladov je možné kontumačným rozsudkom podľa ust. rozhodnúť aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, teda v priebehu

konania nebol pasívny a skutkové tvrdenia žalobcu poprel. Tento názor žalobca odôvodnil samotným účelom zákona, t.j. eliminovať akékoľvek obštrukcie zo strany žalovaného. Zákon totiž neustanovuje nespornosť uplatneného nároku ako podmienku aplikácie ust. . Žalovaný mal o konaní vedomosť a bolo na ňom, aby účinne realizoval svoje procesné práva a povinnosti. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého súd nie je povinný zohľadňovať predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita či pasivita v konaní nepatrí do rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa ust. .

14. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o povinnosť súdu informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou v zmysle ust. , tak zdôraznil, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade, ak strana žiada o odročenie pojednávania. Článok 4 výslovne ustanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak zákon nejakú problematiku neupravuje, môže (analogicky) odkázať na použitie podobnej normy na daný prípad. V danej veci existuje konkrétna právna norma, a to ust. a nasl. ustanovenia, ktorá jasne upravuje danú problematiku a podľa ktorej sa má postupovať. Žalobca tvrdenia žalovaného považoval za neopodstatnené a aplikácia per analogiam za daných okolností nemôže by akceptovateľná. Žiadne ustanovenie, ktoré upravuje problematiku vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, neodkazuje na , a preto okresný súd nemal povinnosť informovať stranu o neakceptovaní jej ospravedlnenia. Ak by zákonodarca mal záujem na tom, aby sa v prípade rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie analogicky použilo aj iné ustanovenie, tak takúto dôležitú skutočnosť by zakotvil priamo v zákone. Napokon aj samotný súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného je pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie irelevantný, pretože v zmysle ust. , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, tak súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. Uvedené znamená, že súd bez ohľadu na to, či bol súhlas daný alebo nie, musí rozhodnúť o tom, či sa bude konať v neprítomnosti žalovaného. Súhlas neprítomnej strany sa tak v danom smere nevyžaduje. Žalobca uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní považoval za neopodstatnené, a preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 21.11.2019 (č.l. 106 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10-tich dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach ust. , a odvolanie žalovaného odmietol podľa ust. , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. , ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním žalovaného zo dňa 30.10.2019 je napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. -71 zo dňa 25.9.2019 (v spojení s opravnými uzneseniami), ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného je uvedené, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( ). Práve odvolaním žalovaného zo dňa 30.10.2019 bolo namietané, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Vzhľadom k tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu zákonného ust. , podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

18. Z vyššie citovaného zákonného ust. vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. .

19. Krajský súd podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.9.2019 mal za preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. . Okresný súd v tejto veci nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, nevyjadril sa po podaní odporu, a preto žiadal vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ďalej okresný súd oboznámil listiny a po zhodnotení veci mal za to, že sú splnené podmienky podľa ust. , na základe čoho vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky pre zmeškanie žalovaného. Okresný súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného žalobe žalobcu vyhovel. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.9.2019 mal krajský súd za zistené, že zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola splnená.

20. Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 25. septembra 2019 o 11,00 hod., hoci bol riadne a včas predvolaný prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného v zmysle doručenky na č.l. 52 spisu, z ktorej vyplýva doručený termín 25. septembra 2019 dňa 06.08.2019. Súčasne žalovaný v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č.l. 50 spisu.

21. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny, ako aj, že svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. S týmto právnym názorom sa krajský súd nestotožňuje. Vyplýva to z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami. Ak sa žalovaný neospravedlnil vážnymi okolnosťami, resp. sa ospravedlnil, ale nie vážnymi okolnosťami, tak krajský súd uvádza, že boli kumulatívne splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ust. je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania, vyplývajúcu z ust. o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou obranou, že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. , t.j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že v konaní bol činný, nebol pasívny, podal odpor, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, keďže žalovaným takto vyjadrená aktivita sa viaže k ust. a nie k ust. , ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, poukazuje na rozdielnosť ustanovení , , upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie je vnímané ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t.j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a ust. je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje po nariadení pojednávania. Práve ust. malo viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský

súd dodáva, že zo zákonného ust. nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.

22. Krajský súd má za to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj dôvod hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, nemožno posúdiť tak, že sú to vážne okolnosti neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom termíne pojednávania okresným súdom. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len také závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existencia takejto vážnej okolnosti musí byť tvrdená a preukázaná žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom. Právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, ako aj hospodárnosť konania, nemajú charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní.

23. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. ). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

24. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl. 4 v spojení s ust. a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 vyplýva analógia legis a analógia iuris, avšak zo znenia ust. jasne vyplýva, že je viazané na návrh o odročenie pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nie je možné postupovať podľa ust. . Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 24.09.2019 (č.l. 54 spisu) k termínu pojednávania nariadeného na deň 25. septembra o 11,00 hod. uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je len spojený postup súdu v zmysle ust. .

25. Vzhľadom k uvedenému, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie žalovaného zo dňa 30.10.2019 proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. , ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. , ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.

26. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27. februára 2018, osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. poukazuje na ust. , ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. “. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí sp. zn. skonštatoval, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj aplikáciu predpisov procesného práva, zaujal stanovisko k odvolacím námietkam, vysvetlil, prečo ich považuje za neopodstatnené, a preto sa Najvyšší súd SR nemohol stotožniť s dovolacou námietkou žalovaného, že by odvolací súd neposúdil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku podľa ust. normované jeho hypotézou, v dôsledku čoho mu malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

27. Krajský súd poukazuje v súvislosti s týmto rozhodnutím aj na svoju rozhodovaciu činnosť, príkladmo na rozhodnutie sp. zn. zo dňa 03. decembra 2019, kedy bolo v obdobnej právnej veci odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu pre zmeškanie žalovaného odmietnuté, ako aj ďalšie rozhodnutia sp. zn. zo dňa 19.6.2019, sp. zn. zo dňa 19.06.2019.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , ktoré bolo primerane aplikované. Odmietnutím odvolania žalovaného žalovaný ako sporová strana procesne zavinila, že nebolo možné konať o podanom odvolaní žalovaným, preto žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.