Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-127-2018.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/127/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v spore žalobcu: AEGON Životná poisťovňa, a.s. so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava - Staré Mesot, IČO 35979356, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: B. M., A.. X.XX.XXXX, W. Q. H., Ž. XXX, o zaplatenie 248,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 248,72 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 248,72 eur od 26.1.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 31.8.2018 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 248,72 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 26.1.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný 27.7.2015 uzavrel so žalobcom poistnú zmluvu BUDÚCNOSŤ KOMPLET (invest) č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 1.8.2015 s mesačným poistným 52,58 eur. Žalovaný uhradil poistné od 1.8.2015 do 31.8.2015. Nasledujúce poistné neuhradil. Výzvou z 9.12.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného, ktoré žalovaný dlhoval v čase vystavenia výzvy. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná zmluva dňa 25.1.2016 zanikla. Žalovanú sumu špecifikoval ako súčet 4 mesačných splátok vo výške 52,58 eur neuhradené za obdobie od 1.9.2015 do 31.12.2015 a pomerného poistného za obdobie od 1.1.2016 do 25.1.2016, t.j. 25 dní. Z predchádzajúcich platieb žalovaného zostal ešte preplatok 4,- eur. Celková suma dlžného poistného predstavuje 210,32 eur + 42,40 eur - preplatok 4,- eurá = 248,72 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. od 26.1.2016.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 7Csp/124/2018-75 dňa 8.10.2018, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odpor. Uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva čo do dôvodu aj výšky. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v podanom návrhu preukazuje listinami, ktorých pravdivosť popiera. Tiež považuje za nepreukázaný nárok na úroky z omeškania a na poplatok s uplatnením pohľadávky, nakoľko tieto náklady neboli preukázané. Žalobca uvádza, že poistná zmluva bola uzatvorená od 1.8.2015, poistné na ňu bolo uhradené 7.8.2015 v sume 56,58 eur. Následne uvádza, že ďalšie poistné nebolo uhradené a to za mesiace 9, 10, 11, 12/2015 a 1/2016. Podľa jej znalostí pokiaľ nie je poistné včas a riadne hradené, poistná zmluva zaniká. Žalobca ani nezasielal výzvy na úhradu, jej nikdy nič neoblo doručené, preto nechápe, z akého dôvodu nechal plynúť poistné i napriek tomu, že nebolo hradené a zmluvu údajne ukončil až 25.1.2016 a do tej doby žiada od nej zaplatenie poistného 248,72 eur, čo považuje za zneužitie jej finančnej tiesne. Žiadala, aby súd platobný
rozkaz zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Zároveň uviedla, že podáva sťažnosť proti výroku II, o trovách konania, pretože sú nedôvodné, sú v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu považoval tento za vecne nedôvodný, žiadal ho odmietnuť. Poukázal na ustanovenie § 801 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva, že poistná zmluva zaniká pre nezaplatenie poistného, avšak až po uplynutí jedného mesiaca od doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného, ktorá obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty, ak v tejto lehote nebude dlžné poistné zaplatené. Výzvu na zaplatenie dlžného poistného z 9.1.2015 zasielal žalobca žalovanej na adresu uvedenú v poistnej zmluve. K namietanému nároku na úroky z omeškania a trov konania zo strany žalovanej uviedol, že nárok na úrok z omeškania vzniká žalobcovi priamo zo zákona a rovnako má žalobca nárok uplatňovať si v konaní nárok na zaplatenie trov konania. Uplatňuje len účelne vynaložené trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby a za právne úkony uskutočnené v tomto konaní.
4. V písomnom vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu táto uviedla, že popiera vyjadrenie žalobcu v celom rozsahu, všetky jeho skutkové tvrdenia a uvádza svoje skutkové tvrdenia. Ako už uviedla, jej nikdy nič nebolo doručené, preto nechápe, z akého dôvodu nechal plynúť poistné i napriek tomu, že nebolo hradené. Žalobca mohol úmyselne čakať a zaslať výzvu, ktorá jej ale nikdy nebola doručená až 9.1.2015, aby podľa jeho vyjadrenia mohol zmluvu ukončiť až uplynutím jedného mesiaca od zaslania výzvy a tým zneužil jej finančnú tieseň, aby sa bezdôvodne na nej obohatil. K nároku na úrok z omeškania a trov konania uviedla, že tieto nároky opiera a považuje ich za nepreukázateľné. Žiadala súd o zamietnutie žaloby žalovaného v celom rozsahu ako nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi.
5. Verejne vyhláseným rozsudkom č.k. 7Csp/127/2018-111 zo dňa 6.3.2019 súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
6. Proti uvedenému rozsudku žalovaná podala odvolanie, v ktorom žiadala napadnutý rozsudok zrušiť. Poukázala na to, že bol vydaný v konaní platobný rozkaz, proti ktorému podala odpor. Ďalším procesným postupom mal súd nariadiť vo veci pojednávanie a dokazovanie podľa § 276 ods. 3 CSP a nie rozhodovať podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b/ CSP. Týmto konaním súd zásadne porušil princíp právnej istoty žalovanej a tiež procesný postup súdu v tejto veci. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy a následne vec nesprávne právne posúdil. Súd vychádzal z kópii listín, ktoré zaslal žalobca do spisu. Konkrétne z listu z 9.12.2015, kde údajne žiadal žalovanú na úhradu dlžného poistného do 30 dní v sume 206,32 eur, inak poistná zmluva zanikne podľa § 801 ods. 2 OZ. Súd uvádza ako dôkaz kópiu doručenky, že žalovanej bola táto výzva doručovaná. Dátum a ani spôsob (ne)doručenia tejto zásielky z nej nevyplýva. Žalobca nedisponuje ani doručenou spomenutou vyššie, pretože ju súdu nepredložil, ide iba o nejakú listinu, ktorá má preukazovať podanie na poštovú prepravu, čo zakladá pochybenie súdu vo vykonaní dôkazov. Ak súd nemá dostatok dôkazov, ktoré sú pre správne rozhodnutie v konaní dôležité a práve týmto dôkazom by sa preukázalo, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, mal súd jednoznačne pojednávanie nariadiť a vyžiadať si dôkaz, na ktorý žalovaná vo svojom odpore poukazovala.
7. O odvolaní žalovanej proti uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co/186/2019-151 zo dňa 30.1.2020 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenia § 267 ods. 3 vety prvej CSP a § 297 CSP a uviedol, že procesná norma
- § 267 ods. 3 CSP - jednoznačným spôsobom upravuje ďalší postup súdu po zrušení platobného rozkazu v dôsledku včas podaného odporu s vecným odôvodnením. Týmto obligatórnym postupom je (práve a len) nariadenie pojednávania (nie verejné vyhlásenie rozsudku bez pojednávania). Ide o logickú konzekvenciu/konštrukciu zákona, nakoľko predpokladaným dôsledkom podania odôvodneného odporu je kvalifikovaná spornosť, ktorá má byť odstránená/riešená formou súdneho pojednávania. Inými slovami, (už) podanie takéhoto odporu vylučuje naplnenie podmienok hypotézy ustanovenia § 297 CSP, ktoré (ustanovenie) ako podmienku (jednu z kumulatívnych) pre rozhodovanie bez pojednávania vymedzuje, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Neobstojí teda argumentácia žalobcu, že ustanovenie § 297 CSP je špeciálnym vo vzťahu k úprave § 267 CSP. Práve ustanovenie § 267 CSP je osobitnou úpravou riešiacou procesnú situáciu, ktorá nastane po včasnom podaní odporu s vecným odôvodnením. Zhrnúc opísané, neboli splnené zákonom vyžadované kumulatívne podmienky pre možnosť rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania. V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne
posúdi uplatnený nárok s ohľadom na vyslovený právny názor krajského súdu ohľadne obligatórneho procesného postupu po zrušení platobného rozkazu a zároveň zodpovie odvolateľkou vznesené právne otázky.
8. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili právny zástupca žalobcu a žalovaná. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila písomne z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a materských povinností, žiadala, aby súd rozhodol aj v jej neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy a s prihliadnutím na hospodárnosť konania navrhol, aby súd rozhodol bez jeho účasti a účasti žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkaznými prostriedkami a to potvrdením o uzavretí poistenia - poistka zo dňa 23.9.2015 spolu so sprievodným listom, všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, osobitnými poistnými podmienkami pripoistenia, formulárom o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy - budúcnosť komplet pripoistenia, výzvou k úhrade dlžného poistného zo dňa 9.12.2015, zrušením poistnej zmluvy zo dňa 28.1.2016, poistnou zmluvou budúcnosť komplet zo dňa 27.7.2015, dodatkom k poistnej zmluve budúcnosť komplet zo dňa 27.7.2015, a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
10 Z poistnej zmluvy BUDÚCNOSŤ KOMPLET uzavretej medzi poisťovateľom - žalobcom a poistníkom
- žalovanou dňa 27.7.2015 súd zistil, že jej predmetom bolo hlavné poistenie BUDUCNOSŤ KOMPLET s pripoisteniami pre prípad úmrtia, prípad úmrtia v dôsledku úrazu, trvalých následkov úrazu KOMPLET 15 a doby nevyhnutnej liečby úrazu s poistnou dobou 43 a poistným za dojednané poistné obdobie po zľave 56,58 eur. Podľa poistky pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX I.elkové poistné za poistné obdobie po zľave predstavovalo 52,58 eur s poistným obdobím mesačným a splatnosťou 1. deň každého mesiaca.
11. Podľa výpisu z inkasného účtu č. XXXXXXXXXX bola vykonaná jedna splátka poistného vo výške 56,58 eur dňa 7.8.2015.
12. Listom zo dňa 9.12.2015 žalobca vyzval žalovanú, aby do 30 dní od doručenia výzvy uhradila dlžné poistné 206,32 eur s tým, že v prípade neuhradenia dlžného poistného jej poistná zmluva zanikne podľa § 801 ods. 2 OZ. Podľa pripojenej fotokópie doručenky bola žalovanej doručovaná výzva. Dátum podania tejto zásielky, ani spôsob jej (ne)doručenia z nej nevyplýva.
13. Listom zo dňa 28.1.2016 žalobca oznámil žalovanej, že keďže neeviduje úhradu dlžnej čiastky, v súlade s poistnými podmienkami jej poistná zmluva a z nej vyplývajúca poistná ochrana zaniká k 25.1.2016. Zároveň ju vyzval na úhradu nároku na poplatky za poistné krytie a správu poistenia vo výške 258,90 eur.
14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
16. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Súd mal preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že tieto uzatvorili platnú poistnú zmluvu pre životné poistenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná prestala uhrádzať dohodnuté poistné (uhradila len 56,58 eur ako prvé poistné) a poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, poistná zmluva v zmysle ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo zákona zanikla a to ku dňu 25.1.2016. Žalobcovi tak vzniklo právo na poistné za dobu do zániku poistenia (od 1.9.2016 do 25.1.2016) v zmysle citovaného ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobca vyčíslil v sume 248,72 eur a ktorého výška nebola sporná.
21. Obranu žalovanej, podľa ktorej ak nie je poistné včas a riadne hradené, poistná zmluva zaniká, súd nepovažoval za opodstatnenú. Z ustanovení § 800 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že k zániku poistnej zmluvy za tam uvedených podmienok môže dôjsť v dôsledku výpovede, nezaplatenia poistného a odstúpenia od zmluvy. V prípade, že poistník nezaplatí poistné, rozlišuje zákon medzi následkami nezaplatenia prvého poistného a ďalšieho poistného. V konkrétnom prípade žalovaná neuhradila ďalšie poistné a teda po splnení podmienky výzvy poisťovateľa v súlade s § 801 ods. 2 OZ došlo k zániku poistnej zmluvy tak, ako je uvedené vyššie. Zákon neupravuje zánik poistenia len v dôsledku skutočnosti, že ďalšie poistné nie je uhradené. Žalovaná zároveň namietala, že jej výzva na zaplatenie dlžného poistného s upozornením na možnosť zániku poistnej zmluvy nebola doručená. Žalobca v konaní preukázal, že výzvu žalovanej na adresu uvedenú v poistnej zmluve, ktorá je zároveň aktuálnou adresou žalovanej, doručoval. Žalovaná ani netvrdila, že by sa na uvedenej adrese v danom období nezdržiavala, resp. že by bola presťahovaná. Ak by aj nebola splnená podmienka pre zánik poistnej zmluvy podľa § 801 ods. 2 OZ a to výzva na zaplatenie dlžného poistného, a nedošlo by k zániku poistnej zmluvy, táto by trvala a žalovaná by bola naďalej povinná platiť si dohodnuté poistné. Rovnako zákon neustanovuje poisťovateľovi lehotu na odoslanie výzvy na zaplatenie poistného v zmysle § 801 ods. 2 OZ po tom, čo poistník nezaplatí poistné. Je nutné konštatovať, že na jednej strane poistiteľovi patrí aj za toto obdobie poistné, avšak poistený má tiež právo na plnenie poisťovne, ak by v tomto období došlo k poistnej udalosti.
22. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní proti skoršiemu rozsudku prvej inštancie v tejto veci namietala doručenie výzvy na zaplatenie poistného, súd poukazuje na svoje závery uvedené vyššie. V súvislosti so žalovanou tvrdeným preukazovaním aktívne vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, súd poukazuje na poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 27.5.2015, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ako poisťovateľ so žalovanou túto zmluvu uzavrel žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Vecne legitimovaný je ten subjekt, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Pokiaľ žalovaná ďalej v odvolaní tvrdila, že súd mal vyžiadať dôkaz, na ktorý ona vo svojom odpore poukazovala, súd konštatuje, že z obsahu jej odporu proti platobnému rozkazu žiaden návrh na vykonanie dôkazu nevyplýva.
23. S poukazom na uvedené súd žalobe v časti o zaplatenie 248,72 eur ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
24. Pokiaľ sa týka uplatneného úroku z omeškania, súd konštatuje, že v dôsledku porušenia povinnosti platiť dlh (poistné) vzniká veriteľovi - žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne a ak dlh nesplní včas. Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Neobstojí preto obrana žalovanej, že ide o nepreukázaný nárok. Žalovaná nezaplatila poistné v dohodnutej dobe a dňom nasledujúcim sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca pritom uplatnil úrok z omeškania až od 26.1.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd preto žalobe žalobcu aj v časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel.
25. Pokiaľ žalovaná žiadala povoliť plnenie v splátkach, súd konštatuje, že nemal preukázané jej tvrdené výdavky na úvery, energie. Táto súdu predložila len výmer invalidného dôchodku jej manžela a doklady o poberaní rodičovského príspevku a o poberaní prídavku na deti. Sama tvrdí, že od 8.6.2020 nastupuje do zamestnania, avšak neuviedla a nepreukázala výšku dohodnutej mesačnej mzdy. Súd tak nemal preukázané dôvody pre rozhodnutie o povolení splácať dlh žalobcovi v splátkach.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).