Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-2-2016.pdf
PDF · 74.31 KB
Case nature
Subarea
36Csp/2/2016
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu G. J. L., C. R., R. R. S. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1 proti žalovanému H. F., Š. S. R., X. XX.XX.XXXX, V. L. G. XX, XXX XX H. o zaplatenie cestovného a iné vo výške 70,70 eura o sťažnosti žalobcu voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 36Csp/2/2016 - 11 zo dňa 12.07.2016 takto
rozhodol:
Súd mení platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 36Csp/2/2016 - 11 zo dňa 12.07.2016 tak, že súd priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov súdneho konania vo výške 76,94 eura, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 60,44 eura ako náhradu trov právneho zastúpenia a k rukám žalobcu vo výške 16,50 eura ako náhradu iných trov konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.05.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2016 žalobca žiadal, aby súd deklaroval právo žalobcu na zaplatenie sumy 70,70 eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania vo výške 90,66 eura ako trovy právneho zastúpenia a 16,50 ako náhradu zaplateného súdneho poplatku.
2. Tunajší súd platobným rozkazom č.k. 36Csp/2/2016 - 11 zo dňa 12.07.2016 rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej sumy, o nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodol tak, že túto priznal plne úspešnému žalobcovi vo výške 31,61 eura.
3. Proti platobnému rozkazu č.k. 36Csp/2/2016 - 11 zo dňa 12.07.2016 podal žalobca sťažnosť zo dňa 09.08.2016, doručenú súdu dňa 12.08.2016 a žiadal zmeniť platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 90,66 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatností tohto rozhodnutia. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd v rozpore so žalobou priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 15,11 eura t.j. ani za jeden úkon právnej služby. Súd svojim konaním porušil § 265 ods. 1 CSP, keď nepriznal žalobcovi náhradu trov súdneho konania vo výške uplatňovanej žalobcom, keď jeho postup je nad rámec právomocí a kompetencií priznaných a vyplývajúcich mu z platnej právnej úpravy CSP. Žiada priznať sumu 90,66 eura.
4. Sťažnosť bola žalovanej doručená dňa 26.07.2019, k tejto sa nevyjadrila.
5. Tunajší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodovaní o sťažnosti (§ 248 Civilného sporového poriadku) smerujúcej proti uzneseniu (§ 265 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku) zistil, že sťažnosť žalobcu bola podaná oprávnenou osobou (§ 240 Civilného sporového poriadku), v zákonnej lehote (§ 242 Civilného sporového poriadku), má obsahové a formálne náležitosti (§ 243 Civilného sporového poriadku), je prípustná proti napadnutému rozhodnutiu podľa ustanovenia § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd potom napadnuté uznesenie súdu preskúmal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 249 Civilného sporového poriadku a zistil, že sťažnosť je dôvodná a preto je potrebné napadnutý platobný rozkaz zmeniť (§ 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
6. Žalobca podaním zo dňa 09.08.2016 odôvodňoval nesprávnosť rozhodnutia tunajšieho súdu v časti výroku o náhrade trov súdneho konania nesprávnym postupom, namietal teda nesprávne právne posúdenie pri aplikácií ustanovenia § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
7. Pokiaľ ide o „postupovanie nad rámec právomocí a kompetencií priznaných a vyplývajúcich“, rozhodovanie súdu obsadeného vyšším súdnym úradníkom je upravené nielen v Civilnom sporovom poriadku ale aj v z. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch (ďalej tiež „ZoSÚ“). Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu, pričom Civilný sporový poriadok priamo v § 45 ods. 2 stanovuje, že v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu. Ak teda Civilný sporový poriadok v § 265 ods. 1 upravuje rozhodovanie platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor, je súd pri vydávaní platobného rozkazu riadne obsadený ak tak vykoná vyšším súdnym úradníkom. Nejedná sa ani o rozpor s ustanovením s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (napr. meritórne rozhodnutia, uznesenie o zastavení konania podľa Civilného sporového poriadku a uznesenie o odmietnutí podania vo veci samej), pričom rozhodnutia ktorými sa konanie končí sú zásadne rozhodnutia súdu obsadeného sudcom, čo je dôsledok ustanovenia § 5 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. O rozpor s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa nejedná preto, lebo ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ je vo vzťahu k ustanoveniu § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku lex specialis k lex generalis, teda keďže vyšší súdny úradník môže rozhodovať platobným rozkazom a platobný rozkaz je rozhodnutím o veci ako aj o nároku na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania v jednom a pre kogentnosť procesných ustanovení nedeliteľným rozhodnutím, rozhoduje súd obsadený vyšším súdnym úradníkom platobným rozkazom o nároku na náhradu trov konania. Nie je potom správny záver sťažovateľa, že súd postupoval nad rámec právomocí a kompetencií priznaných a vyplývajúcich.
8. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté platobným rozkazom č.k. 36C/131/2015
- 19 zo dňa 07.12.2016, pričom nárok na náhradu trov súdneho konania bol priznaný žalobcovi ako plne úspešnému. Nárok žalobcu nebol spochybnený sťažnosťou žalovanej. Súd potom skúmal jednotlivé trovy konania vrátane úkonov právnej služby a priznal tie trovy, ktoré posúdil ako spĺňajúce podmienky na priznanie (§ 251 Civilného sporového poriadku).
9. Pokiaľ ide o prípadný pomer výšky náhrady trov súdneho konania a samotnej výšky nároku, je potrebné uviesť, že bez ohľadu na výšku istiny právny zástupca vykonávajúci úkony vykoná odborne svoje úkony, ktoré by s náležitou starostlivosťou nevykonala osoba bez vzdelania a skúseností a navyše advokátovi vznikajú priebežne vecné a personálne náklady bez ohľadu na výšku jeho odmeny a toto všetko je zahrnuté v odmene a paušálnej náhrada nákladov. Navyše odmena advokáta musí byť primeraná jeho vzdelaniu a spoločenskej užitočnosti. Toto všetko je zohľadnené vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Samotná vyhláška pokladá za spravodlivé a zohľadňujúce všetky skutočnosti, aby pri hodnote sporu do 165,97 eura bola výška odmeny 16,60 eura. Pokiaľ by mala byť priznaná účastníkovi konania náhrada trov súdneho konania v nižšej výške ako podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, museli by byť splnené osobitné podmienky uvedené v § 257 Civilného sporového poriadku („výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa“), ktoré však neboli tvrdené a teda ani preukázané. Takouto skutočnosťou nie je ani pomer trov voči pohľadávke tvoriace 85,49 % istiny, keď súd má za neprimerané znižovanie odmeny advokátovi zo sumy 90,66 eura na 15,11 eura. Ani skutočnosť, že žalobca má viacero obdobných sporov neodôvodňuje bez ďalšieho zníženie výšky náhrady trov súdneho konania za právne služby, keďže je potrebné zohľadniť minimálnu sumu, za ktorú je primerané aby advokát vykonával svoju činnosť, keď v opačnom prípade by buď nemal prostriedky na poskytovanie právnych služieb, alebo by ich nemohol vykonávať s odbornou starostlivosťou, čím by bolo ohrozené ústavné právo subjektov na spravodlivý
proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zahŕňajúce aj právo sa nechať v súdnom konaní zastúpiť odborne zdatnou osobou a súčasne je potrebné zohľadniť, že spor bol vyvolaný žalovanou, ktorá porušila svoju hmotnoprávnu povinnosť a teda poskytovaním jej akýchkoľvek dodatočných úľav by obmedzovalo spravodlivé usporiadanie hmotnoprávnych vzťahov.
10. Výšku náhrady trov súdneho konania súd vypočítal tak, že trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, z dvoch úkonov právnej služby po 16,60 eura a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd k tomu daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej tiež „vyhláška o odmenách“)) po 8,58 euro k tomu daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, všetko spolu vo výške 76,94 eura z toho trov právneho zastúpenia vo výške 60,44 eura.
11. Vzhľadom na uvedené súd preto napadnutý platobný rozkaz zmenil (§ 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku) ako nepreskúmateľný, ktorá nepreskúmateľnosť vyplýva z podstaty platobného rozkazu. Súčasne však súd poukazuje na skutočnosť, že prípadne zníženie náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 257 Civilného sporového poriadku, by bolo nesprávnym právnym posúdením spočívajúcim v nesprávnom vyložení právnej normy ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, keďže náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 85,49 % pri výške trov právneho zastúpenia 60,44 eura za tri úkony nie je neprimeranou voči pohľadávke vzniknutej protiprávnym konaním žalovanej bez spoluzavinenia tohto konania ako aj začatia sporu samotným žalobcom.
12. Súd nepriznal náhradu trov konania za úkon výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.09.2015, keď tento úkon bol vykonaný pred začatím konania, pričom náhrada trov súdneho konania prináleží len za trovy vzniknuté za konania ak všeobecne záväzný právny predpis výslovne neuvedie inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).