Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/95/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej vo veci žalobkyne PaedDr. Mgr. X. Q., F.., A..XX.X.XXXX, W. Q. O., M. XX, proti žalovanému Ing. O. Q., A..XX.X.XXXX, W. Q. O., M. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -8 zo dňa 2.4.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby dočasne nevystupoval do bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX na X. poschodí vo vchode č. XX na ulici M. Q. O. a uložil žalobkyni podať proti nemu v lehote 30 dní žalobu vo veci samej o obmedzení, resp. vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Následne priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa svojím podaním domáhala nariadenia neodkladného opatrenia ktorým by bol žalovaný (jej manžel) vykázaný zo spoločného obydlia. V tomto podaní uviedla, že žije so žalovaným v manželstve 30 rokov, majú spolu 5 detí, pričom manžel ju celé roky psychicky týral, obmedzoval v osobnej slobode, vulgárne nadával aj pred deťmi a na verejnosti, dvakrát ju aj fyzicky napadol a bol agresívny aj k deťom. Trpí psychickými ochoreniami, avšak roky sa odmietal liečiť. Po zhoršení psychického stavu sa začal liečiť na psychiatrii a tak sa situácia stala znesiteľnejšou, neskôr však lieky vysadil a jeho agresivita vzrástla. Potom, čo sa ju v nekontrolovanom afekte pokúsil vyhodiť z idúceho auta ušla od neho podať na polícii trestné oznámenie. Žalovaný bol z bytu vykázaný na 10 dní, podala návrh na rozvod manželstva, avšak vzhľadom na obavu o svoj život žiada, aby bolo uložené žalovanému nevstupovať do ich obydlia. K tomuto svojmu návrhu žalobkyňa predložila potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, že urobila oznámenie o prečine týrania blízkej a zverenej osoby. Súd zistil, že predmetný byt z ktorého žiada žalobkyňa žalovaného vykázať, je vo vlastníctve stavebného bytového družstva I. Košice so sídlom v Košiciach, Vojenská 1.

3. Vec následne súd právne posúdil podľa ustanovení , ,, ,, , , , ale aj . Uviedol, že vyššie citované ustanovenia sú súčasťou uskutočňovania koncepcie prevencie a postihu tzv. domáceho násilia a umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov k domu, resp. k bytu, ktorý je buď predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo predmetom ich spoločného nájmu. Účelom tejto úpravy je obmedzenie násilného správania sa partnerov pri nezhodách a to aj vo forme úplného vylúčenia z užívacieho práva, ak vzhľadom na domáce násilie podľa posúdenia súdu stupeň narušenia vzťahu medzi dotknutými

osobami je taký, že ich ďalšie spolužitie je neznesiteľným. Následne sa zaoberal pojmami násilia vo všeobecnosti, ale aj domáceho násilia a definoval ho, ako aj termín neznesiteľnosti spolužitia v dôsledku fyzického či psychického násilia.

4. Po oboznámení sa so skutočnosťami uvedenými v žalobe súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ňou opísané skutočnosti postačujú pre záver o pravdepodobnosti existujúcej hrozby zo strany žalovaného aj s tým, že môže dôjsť k ďalším atakom, čo u nej vyvoláva strach a obavu o život a zdravie. Jej tvrdenia podporil aj fakt, že podala vo veci aj trestné oznámenie, na základe ktorého došlo k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia príslušníkmi policajného zboru v zmysle o policajnom zbore na dobu 10 dní, pričom žalobkyňou tvrdené násilie bude tak predmetom objasňovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd konštatoval, že právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu a je silnejšie ako vlastnícke právo, resp. nájomné právo agresora. Preto je úlohou súdu, aby žalobkyni poskytol účinnú a rýchlu ochranu a prevýšil tak negatívnym a možno aj ťažko zhojiteľným následkom dočasnou úpravou pomerov vo forme nariadeného neodkladného opatrenia v znení ako bolo aj nariadené.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia strán bude potrebné preveriť prostredníctvom inštitútu dokazovania v konaní vo veci samej a preto uložil žalobkyni povinnosť podať vo veci samej žalobu v lehote 30 dní, ktorou sa bude domáhať obmedzenia, resp. vylúčenia žalovaného z užívania predmetného bytu. Poučil ju zároveň v zmysle , že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žalobkyňa v lehote stanovenej vo výroku tohto uznesenia túto žalobu vo veci samej nepodá.

6. O trovách konania rozhodol podľa , a priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

7. V zákonnej lehote podal žalovaný proti uzneseniu odvolanie z dôvodov uvedených v , , , , , a . Pokladá toto neodkladné opatrenie za arbitrárne, súd ho riadne neodôvodnil a nie je zrejmé, čo považoval za preukázané. Tiež nie je zrejmé z čoho súd vychádzal, ak mal preukázané tvrdenie žalobkyne, ktoré uviedol v bode 2 napadnutého uznesenia. Jediným argumentom súdu bolo, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia príslušníkmi policajného zboru. Žalobkyňa však nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by bol ohrozený jej život alebo zdravie, sú to len jej tvrdenia, žiadne lekárske správy, výpovede svedkov alebo akékoľvek iné dôkazy o týraní. Tak konali aj policajti, keď žalobcu ani len nevypočuli a vykázali ho z obydlia. Vyjadril svoju obavu bývať a žiť v takomto štáte, kde stačí, že žena príde na políciu a na základe jej tvrdení bez toho, aby bola vypočutá druhá strana, najbližší, prípadne plnoleté deti, ktoré s rodičmi žijú alebo žili a následne bude rozhodnuté v neprospech muža. Minulo 10 dní na vykázanie z bytu a polícia si ani nedala tú námahu, aby ho vypočula, len dňa 8.4.2020 mu telefonicky zavolala a vrátila kľúče od bytu. Tvrdenia žalobkyne o psychickom týraní je klamstvom, pričom ani neuviedla v čom malo toto psychické týranie spočívať. Pokiaľ tvrdí žalobkyňa, že ju žalovaný obmedzoval na osobnej slobode nie je to pravdou, pretože od rána do večera bola preč z domu, chodila sama na rôzne akcie, ktoré trvali týždeň i viac, o čom môžu svedčiť aj deti. Bola to žalobkyňa, ktorá bola vulgárna vo svojom správaní voči žalovanému, chladná a bezcitná a samotné deti účastníkov nesúhlasili s jej tvrdením, pretože dcéra O. sama uviedla, že nikdy nebol agresívny a keď bol vykázaný z bytu odišla s ním bývať a býva s ním doteraz. Také isté stanovisko zaujala aj dcéra Y., ktorá po tom, čo si žalovaný našiel byt v nájme býva s ním spolu s dcérou O.. Nemôže byť dôvodom na vykázanie z bytu alebo dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia to, že žena už nevie cítiť manžela, že má k nemu odpor a že sa v jeho blízkosti necíti dobre, že ním pohŕda a chce sa rozviesť. Príčinou hádok bola skutočnosť, že bola to žalobkyňa, ktorá sa dopustila nevery, provokatívne sa správala, vysmievala sa mu a nikdy jej nezáležalo na deťoch a na rodine. Čo sa týka incidentu v motorovom vozidle deti vypovedali (Y. Y. O.), že bola to matka, ktorá sa nevhodne správala, telefonovala evidentne s cudzím mužom, z čoho bol otec nervózny a vzhľadom na situáciu kričal. Možno žalobkyňa má len obavu ako sa k nej zachová manžel potom, čo dokázala urobiť celej rodine v sobotu 28.3.2020. To však nemôže byť dôvodom na vykázanie z bytu alebo vydanie neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že žalovaný si našiel byt, kde v súčasnosti býva s dvomi svojimi deťmi a nemá záujem vrátiť sa k žalobkyni, nebude ju kontaktovať, ani s ňou stýkať, považoval za potrebné podať odvolanie, lebo je nespravodlivé a v rozpore so zákonom a stojí na vymyslených tvrdeniach žalobkyne. Navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a návrh zamietol, prípadne ho vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. Vytýkal totiž aj nesprávnu procesnú stránku rozhodnutia, kde aj Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení poukázal na to, že nemožno zakázať vstúpiť do bytu na neobmedzený čas, ak by to aj bolo opodstatnené, mohol by to tak urobiť len najdlhšie na 3 mesiace a ak by dôvody trvali tak, je možné vždy vydať nové neodkladné opatrenie.

8. Zo strany žalobkyne vyjadrenie nebolo podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Žalovaný použil takmer všetky odvolacie dôvody podľa . Po oboznámení sa s vecou odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čo napokon viedlo k správnemu rozhodnutiu vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil požadované neodkladné opatrenie dostatočne, zákonne odôvodnené, preto odvolacím súdom aj preskúmateľné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo, tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil aj správny právny záver a nebol zistený taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaného na spravodlivý proces. 11. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

13. Odvolací súd vzal do úvahy právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému a uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj , ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

14. Odvolací súd starostlivo zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvody odvolania a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe. Samotné vylúčenie žalovaného z bytu policajným orgánom po dobu 10 dní a prebiehajúce vyšetrovanie na základe oznámenia osvedčujú také správanie sa žalovaného voči žalobkyni, že odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutne potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi sporovými stranami.

15. Žalovaný sám v odvolaní uvádza, že sa nemá záujem v byte zdržiavať a tvrdenia ním uvedené v odvolaní budú skúmané v konaní vo veci samej, ak takúto žalobu žalovaný v zmysle druhého výroku napadnutého uznesenia podá. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia totiž súd nemá priestor na vykonávanie dôkazov a na jeho nariadenie postačuje len osvedčenie neodkladnosti úpravy pomerov sporových strán. Že v spolužití účastníkov existujú nezhody sporné nebolo a uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do spoločného obydlia účastníkov má silu eliminovať prípadné ďalšie konflikty, ktoré môžu pri silnom emocionálnom vypätí vyústiť opäť i do násilia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania) ako vecne správne podľa .

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, avšak žiadne preukázateľné trovy jej nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).