Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-18-2020.pdf
PDF · 182.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ERGO Versicherung AG, so sídlom ERGO - Platz 1, 404 77 Düsseldorf, Nemecko, zastúpeného zástupcom Dr. Gerhard HORAK Mag. Andreas STOLZ RECHTSANWÄLTE-PARTNERSCHAFT, so sídlom Schottenbastei 6, A-1010 Viedeň, Rakúsko, registračné číslo FN 124h, zastúpenie na základe substitučného plnomocenstva HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: BM-Trans, spol. s.r.o., so sídlom Kratinova 71, 036 08 Martin, IČO: 30 222 664, zastúpenému zástupcom Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, v konaní o zaplatenie 17.066,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/131/2017-414 zo dňa 27. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/131/2017-433 zo dňa 14.11.2019, opravným uznesením č.k. 17Cb/131/2017-469 zo dňa 27.11.2019 v napadnutých výrokoch I., III., takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/131/2017-414 zo dňa 27. septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/131/2017-433 zo dňa 14.11.2019, opravným uznesením č.k. 17Cb/131/2017-469 zo dňa 27.11.2019 v napadnutých výrokoch
- I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.511,21 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.511,21 Eur od 21.9.2010 do zaplatenia,
- III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému právo na 81,78% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „rozsudok“) okresný súd podľa výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.511,21 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.511,21 Eur od 21.9.2010 do zaplatenia. Samostatným výrokom II. vo zvyšnej časti istiny v sume 1.555,02 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.066,02 Eur od 11.2.2010 do 20.9.2010 a úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 1.555,02 Eur od 21.9.2010 do zaplatenia žalobu zamietol. Podľa výroku III. bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 81,78 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, ktorú podal žalobca na okresný súd s návrhom na vydanie Európskeho platobného rozkazu, ktorým sa domáhal náhrady škody za dopravnú
stratu zo dňa 22.1.2010 v sume 17.066,02 Eur spolu s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.2.2010 do zaplatenia. Žalobca bol okresným súdom vyzvaný na doplnenie oprávnenia na zastupovanie, doplnenia dôkazov a opisu okolností, na ktoré sa žalobca odvolával. Podľa tejto výzvy žalobca doplnil svoj návrh a doplnil preklad plnej moci udelenej ním spoločnosti Dr. Gerhat HORAK Mag. Andreas STOLZ RECHTSANWÄLTE-PARTNERSCHAFT a následné udelenie substitučného plnomocenstva Advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS s.r.o., Bratislava. Žalobca doložil dôkazy ku skutkovým okolnostiam a uviedol, že na základe písomnej objednávky prepravy spoločnosti cargo - partner SR, s.r.o., Bratislava, táto objednala u žalovaného prepravu tovaru s miestom nakládky AWA- SHIMA EUROPE s.r.o. Bratislava a miesto vykládky FONDO BLU S.R.L., SCAFATI v Taliansku. Žalovaný realizoval uvedenú prepravu, o čom svedčí CMR č. 5201304 a vystavil faktúru za prepravu č. 200177 na sumu 1.654,10 Eur. Počas prepravy došlo k odcudzeniu časti zásielky v hodnote 21.632,63 USD, čo predstavovalo sumu 15.352,40 Eur. S odcudzením tovaru vznikla aj dodatočná škoda v podobe pomernej sumy za prepravu 258,81 Eur, ako aj náklady na zisťovanie okolností a rozsahu škody prostredníctvom profesionálnej spoločnosti BATTERMANN & TILLERY ITALY SRL v sume 1.454,81 Eur. Objednávateľ prepravy bol poistený u poisťovne (žalobcu), ktorá mu škodu za žalovaného uhradila a následne si táto poisťovňa (žalobca) uplatnila škodu u žalovaného. Žalobca doplnil opis rozhodujúcich skutočností a uviedol, že cargo-partner GmbH., ako klient spoločnosti BM-Trans, spol. s r.o. mal počas vykonávania prepravy spoločnosťou Victoria Versicherung AG (žalobca mal v rozhodnom čase takéto obchodné meno) pokryté dopravné poistenie pre príslušnú prepravu tovaru zo Slovenska do Talianska, na základe Osvedčenia o poistení č. 177, ktoré bolo vydané spoločnosťou Carl Schröter GmbH na účet žalobcu, pričom spoločnosť Carl Schröter GmbH je poisťovací maklér - sprostredkovateľ poistenia a pôsobí ako rakúsky sprostredkovateľ poistenia nemeckých poisťovní. Na základe Vyhlásenia o vysporiadaní a kompenzácii postúpila spoločnosť cargo-partner GmbH nároky do výšky 15.611,21 Eur na žalobcu. Na tejto listine sa nachádzala aj pečiatka spoločnosti Carl Schröter GmbH s poznámkou „schválené na úhradu“ a dátum 26.7.2010, z ktorého vyplývalo, že Carl Schröter GmbH zaplatil škodu vo výške 15.611,21 Eur dňa 26.7.2010.
3. Okresný súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, Kapitolu II. oddiel 1., čl. 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012, Kapitolu II., čl. 4, ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007, rozhodné ustanovenia vyhlášky č. 11/1975 Zb. ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v spojení s ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka SR a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie 15.511,21 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania bol dôvodný a v časti o zaplatenie istiny 1.555,02 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania bola žaloba žalobcu zamietnutá.
4. Okresný súd poukázal na to, že žalobca požadoval nárok na zaplatenie sumy 17.066,02 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania od 11.2.2010 do zaplatenia, pričom je poisťovňou so sídlom v Nemecku a žalovaný je dopravcom. Podľa žaloby spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o. Bratislava u žalovaného objednal prepravu tovaru s miestom nakládky v Bratislave, a to 22.1.2010 a s miestom vykládky v Taliansku dňa 27.1.2010, pričom špecifikácia miest nakládky a vykládky bola uvedená v nákladnom liste. Žalovaný následne vyfakturoval prepravu tovaru v celkovej sume 1.654,10 Eur. Príjemca zásielky, a to spoločnosť FONDO BLU S.R.L. zistila, že časť zásielky bola odcudzená, ktorá časť predstavovala hodnotu 21.632,63 amerických dolárov. S odcudzením tovaru vznikla aj dodatočná škoda, a to pomerná suma na preprave vo výške 258,81 Eur, ako aj ďalšie náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zisťovaním okolností a rozsahu škody prostredníctvom profesionálnej spoločnosti, ktorá si za tieto služby vyúčtovala sumu 1.454,81 Eur. Žalobca, ako poisťovňa uhradil podľa žaloby škodu spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o. a následne si túto uplatnil u žalovaného listom zo dňa 21.9.2010.
5. Okresný súd uviedol, že išlo o konanie s cudzím prvkom, pričom právomoc súdu SR bola daná Kapitolou II., oddiel 1, čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 a Kapitolou V., čl. 31, ods. 1 CMR. Pokiaľ išlo o rozhodné právo, ktorým sa spor riadil, tak išlo o právny poriadok SR s poukazom na čl. 4 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), pretože daný prípad má užšiu väzbu so SR vzhľadom na sídlo dopravcu v SR, ktorý dopravca je zodpovedný za škodu a tiež prepravná zmluva bola uzavretá medzi subjektmi, ktoré obidva majú sídlo v SR. Na daný vzťah okresný súd primárne aplikoval vyhlášku č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), pretože tento dohovor sa podľa čl. I. vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným
vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, ktorý aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru a tiež s aplikovaním Občianskeho zákonníka SR.
6. Okresný súd uviedol, že zo samotnej žaloby, výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že predmetom sporu bolo postihové právo poistiteľa, teda žalobcu voči škodcovi, teda voči žalovanému v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka SR.
7. Okresný súd vo vzťahu k zisťovaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014 s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. K aktívnej legitimácii žalobcu okresný súd podľa vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v súčasnej dobe je žalobcom ERGO Versicherung AG, pričom do 21.6.2010 žalobca podnikal pod obchodným menom Victoria Versicherung AG, k zmene obchodného mena došlo na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia zo dňa 26.3.2010, o čom svedčil výpis z Obchodného registra žalobcu žurnalizovaný v spise a uvedená skutočnosť o zmene obchodného mena vyplývala z riadku 1, stĺpec 2 a z riadku 31 stĺpec 2.
8. Okresný súd uviedol, že poistná zmluva bola uzavretá medzi poistníkom Cargo Partner AG, so sídlom A 2401 Fishamend, Airport strasse, o čom svedčí poistenie prepravy poistka č. w7130173wa zo dňa 9.11.2001, včetne Dodatku č. 3 k poistke s tým, že poistenie prepravy, poistka č. w7130173wa sa Dodatkom č. 3 zo dňa 21.11.2005 zmenila na č. poistky w7020119wa a o uzavretí poistnej zmluvy svedčil tiež poistný certifikát č. 177 zo dňa 22.1.2010, ktorý potvrdil poistenie tovaru. Poistná suma bola stanovená na 126.239,66 USD plus 1.510,- Eur ako prepravné na trase z Bratislavy SR do Scafaty Taliansko, so začiatkom poistenia 22.1.2010 dopravným prostriedkom kamión. Z týchto dokladov bolo zrejmé, že ako poisťovňa uvedenú poistnú zmluvu uzavrel žalobca, v tom čase podnikajúci pod obchodným menom Victoria Versicherung AG. Poistníkom, teda tým, kto poistnú zmluvu uzatváral, bola spoločnosť Cargo Partner AG s tým, že spolupoistení boli uvedení v prílohe. Z objednávky prepravy zo dňa 21.1.2010 bolo zrejmé, že prepravu u žalovaného objednávala spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, pričom spolupoistení podľa prílohy na č.l. 338 boli všetky filiálky spoločnosti Cargo Partner AG, mimo iného aj cargo-partner SR, s.r.o. Bratislava. Poistná zmluva sa vzťahovala aj na túto spoločnosť, ktorá v danej veci bola poškodeným a ktorému poisťovňa plnila. Ak v dokladoch bol uvedený ako poistník ten, kto zmluvu uzatváral - spoločnosť Cargo - Partner s dovetkom GmbH, tak z Obchodného registra spoločnosti Cargo Partner, z poznámky č. 13 bolo zrejmé, že došlo k zmene právnej formy z AG na GmbH ku dňu 25.6.2008, čo vyplynulo z poznámky č. 35 výpisu z Obchodného registra. Okresný súd preto považoval aktívnu legitimáciu žalobcu v danom spore za preukázanú a táto vyplývala aj z ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo poistný cargo-partner SR, s.r.o. mal proti žalovanému právo na náhradu škody, a keďže žalobca poskytol poistné plnenie, tak na neho prešlo právo poškodeného voči škodcovi (postihové právo).
9. Okresný súd k vznesenej námietke premlčania žalovaným poukázal na čl. 32 ods. 1 CMR, podľa ktorého nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, sa premlčujú za jeden rok, v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania zásielky. Podľa čl. 32 ods. 2 CMR veta 1., písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Žalobca predložil do spisu kópiu reklamácie v nemeckom jazyku, ako aj úradný preklad z nemeckého do slovenského jazyka podľa č.l. 263 opak až 265, ktorým dňa 21.9.2010 došlo k reklamácii stratenej časti prepravovaného tovaru, pričom podľa CMR prepravovaná zásielka bola príjemcovi odovzdaná dňa 27.1.2010, k reklamácii došlo dňa 21.9.2010, teda ešte v rámci plynutia jednoročnej premlčacej doby a žalovaný nedokázal predložiť dôkaz, ktorý by svedčil o tom, žeby reklamáciu písomne odmietol a vrátil pripojené doklady, teda okresný súd konštatoval, že plynutie premlčacej doby bolo zastavené a nárok nebol premlčaný.
10. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že uplatneným nárokom žalobcu bolo postihové právo poisťovne, a to žalobcu voči žalovanému - škodcovi. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým objednávkou na prepravu tovaru od objednávateľa cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava a dopravcu, ktorým bol žalovaný, objednávka zo dňa 21.1.2010, nákladným listom, ktorý podľa čl. 9 ods. 1 CMR je dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, bolo zistené, že
objednávateľom bola spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava, dopravcom BM-Trans, spol. s.r.o. a príjemcom FONDO BLU S.R.L. v Scafaty, dátum nakládky 22.1.2010, dátum vykládky 27.1.2010, hmotnosť tovaru 6.000 kg. Výsledky dokazovania preukázali aj to, čo nebolo medzi stranami sporné, že časť zásielky počas prepravy bola odcudzená, čo bolo preukázané aj správou od profesionálnej spoločnosti BATTERMANN & TILLERY Italy, ktorá spoločnosť sa zaoberá odhadom a likvidáciou škôd, ktorá vyčíslila škodu na prepravovanom tovare 21.632,63 USD. Preklad tejto správy sa nachádza na č.l. 235 spisu s tým, že zoznam ukradnutého rybárskeho náčinia bol preukázaný špecifikáciou - zoznamom odcudzených vecí, a to prekladom založenom na č.l. 243 opak a nasledujúce. Podľa čl. 17 ods. 1 CMR žalovaný ako dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Žalovaný ako dopravca by bol oslobodený od zodpovednosti za čiastočnú stratu zásielky podľa čl. 17 ods. 2 CMR, avšak žiaden dôkaz o tom, že strata zásielky vznikla niektorou z príčin uvedenej v čl. 17 ods. 2 CMR žalovaný ako dopravca nepredložil. Dopravca ani neosvedčil, že strata zásielky mohla vzniknúť z niektorého zo zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v čl. 17 ods. 4 CMR, a preto okresný súd ustálil, že za túto spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný ako dopravca.
11. Okresný súd uviedol, že žalovaný namietal aj výšku samotnej škody. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na čl. 23 ods. 1, 2 CMR. V danom prípade celková hodnota prepravovaného tovaru, teda ako bežná trhová cena bola určená sumou 21.632,63 USD. Hodnota odcudzeného tovaru predstavovala sumu 21.632,63 USD, čo v eurách predstavovalo sumu 17.018,83 Eur a tvorila 16,87 % z celkovej hodnoty prepravovaného tovaru. Túto skutočnosť mal okresný súd preukázanú správou spoločnosti BATTERMANN & TILLERY Italy. To znamená, že išlo o škodu titulom straty tovaru, na zaplatenie ktorej mal poškodený nárok v sume 17.018,83 Eur. Podľa čl. 23 ods. 4 CMR poškodený mal nárok aj na pomerný diel prepravného, vzhľadom ku odcudzenej strate zásielky, pričom celková hodnota dopravy podľa faktúry č. 200177 zo dňa 1.2.2010 vystavenej žalovaným pre spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o. predstavovala sumu 1.654,10 Eur. Okresný súd uviedol, že 16,87 % z tejto sumy, čo je percentuálne vyjadrenie časti stratenej zásielky, predstavovalo sumu 279,05 Eur. Aj na túto sumu mal poškodený nárok.
12. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca si ako iné výdavky uplatnil aj sumu, ktorú spoločnosť BATTERMANN & TILLERY Italy fakturovala za vyhotovenie záverečnej správy. Celková suma, ktorú si žalobca uplatnil za stratený tovar predstavovala sumu 15.352,40 Eur, hoci poškodený mal podľa názoru okresného súdu nárok na 17.018,83 Eur, ďalej si ako pomernú časť za prepravu žalobca uplatnil sumu 258,81 Eur, pričom podľa názoru okresného súdu mal poškodený nárok na 279,05 Eur a ďalej si uplatnil sumu 1.454,81 Eur ako faktúra uhradená spoločnosti BATTERMANN & TILLERRY Italy, celkom teda tieto položky predstavovali sumu 17.066,02 Eur, ktoré si žalobca voči žalovanému uplatnil. V danom prípade žalobca je poisťovňa, teda poistiteľ a uplatňoval si voči žalovanému postihové právo. Žalobcovi ako poistiteľovi vznikne právo postihu v tom momente, keď uspokojil právo poisteného na základe poistnej zmluvy. Poistiteľ musí hodnovernými dokladmi preukázať, kedy uspokojil nárok poisteného, moment uspokojenia nároku poisteného bol rozhodujúci z toho hľadiska, či nárok na náhradu škody na poistiteľa skutočne prešiel. Až keď poistiteľ skutočne plnil, až potom mu vzniklo postihové právo voči škodcovi. Podľa okresného súdu na poistiteľa prechádza právo poisteného len do výšky, do ktorej poskytol plnenie. Výška poistného plnenia poistiteľa predstavuje horný limit postihového nároku poistiteľa. Z listiny označenej ako Vyhlásenie o vyrovnaní a kompenzácii č.l. 276 spisu vyplynulo, že na účel definitívneho vysporiadania nárokov na náhradu škody, ktoré poškodenému cargo-partner GmbH prináležia voči Carl Schr?ter GmbH (z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že táto spoločnosť vystupovala ako sprostredkovateľ a uzatvárala poistné zmluvy v mene žalobcu) úhradou sumy 15.611,21 Eur sa považovali za vyrovnané, pričom zo záveru tejto listiny vyplynulo, že odškodnenie je potrebné previesť na spoločnosť cargo-partner GmbH Rakúsko. Schválená na úhradu bola preto suma 15.611,21 Eur. Dôkazom, ktorým však bol pre posúdenie výšky nároku rozhodujúcim, bolo potvrdenie, ktoré bolo preložené z nemeckého jazyka a nachádza sa na č.l. 364, z ktorého vyplýva, že: „My Cargo partner GmbH Rakúsko týmto potvrdzujeme, že sme 27.7.2010 prijali sumu plnenia spoločnosti Carl Schr?ter GmbH vo výške 15.511,21 Eur a že táto suma bola prevedená do našej kancelárie v Bratislave.“ Z tejto listiny mal okresný súd jednoznačne preukázané, že výška poistného plnenia poskytnutá poškodenému bola 15.511,21 Eur a len táto suma mohla byť predmetom postihového nároku žalobcu voči žalovanému, preto len túto sumu okresný súd priznal žalobcovi.
13. Okresný súd poukázal aj na obranu žalovaného, ktorý sa odvolával na Kapitolu IV., čl. 23, ods. 3 CMR, a to, že náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kg chýbajúcej hrubej hmotnosti. Okresný súd súčasne uviedol, že podľa ods. 7 tohto článku číselná jednotka uvedená v tomto dohovore je Special Drawing Right (osobitné právo čerpania), ako ho definuje Medzinárodný menový fond. Hodnota uvedená v ods. 3 tohto článku sa prepočítava na národnú menu toho súdu, ktorý rozhoduje spor na základe hodnoty meny v deň, dátumu rozsudku alebo dátumu, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny v podmienkach osobitného práva čerpania tohto štátu, ktorý je členom medzinárodného menového fondu, sa vypočítava v zhode s metódou ocenenia používanou medzinárodným menovým fondom tak, ako platí v príslušný deň pre jeho vlastné operácie a transakcie. Slovenská republika je členom Medzinárodného menového fondu, tak hodnota uvedená v odseku 3., čl. 23 CMR sa prepočítava na národnú menu SR. Pokiaľ celková hmotnosť prepravovaného tovaru bola 5.841,9 kg, tak tento tovar predstavoval 48.663,027 číselných jednotiek a keďže tieto číselné jednotky sa prepočítavajú na národnú menu slovenskú, pretože spor sa vedie na súde v SR, tak potom predstavoval sumu 48.663,027 Eur. Podľa dokazovania bolo zrejmé, že hrubá hmotnosť strateného tovaru nebola zistená. Konštatovalo sa to v správe spoločnosti BATTERMANN & TILLERY ITALY. Služby tejto spoločnosti si objednala spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., teda poškodený. Táto spoločnosť vykonala šetrenie u príjemcu tovaru, ako aj polície, pričom bolo zrejmé, ako aj vypovedal samotný zamestnanec žalovaného na polícii v Taliansku, ktorá vyšetrovala krádež odcudzenej zásielky, že tento zamestnanec odovzdal zostávajúcu, neodcudzenú časť zásielky príjemcovi bez toho, aby bol túto zostávajúcu časť zásielky zvážil a z tohto údaju by bolo následne možné dovodiť hrubú hmotnosť odcudzeného tovaru. Okresný súd mal za to, že ak žalovaný ako dopravca zodpovedá za stratu zásielky od momentu prevzatia zásielky na prepravu do momentu odovzdania príjemcovi, tak bolo jeho povinnosťou, aby zostávajúcu časť neodcudzenej zásielky odvážil a aby následne bolo možné postupovať podľa Kapitoly IV., čl. 23., ods. 3 CMR. Ak tak neurobil, nemôže to byť na škodu žalobcu, pretože on nebol prítomný pri odovzdávaní prepravovanej zásielky a nemal žiadnym spôsobom možnosť zistiť hrubú hmotnosť odcudzenej zásielky. Uvedené bolo len v možnostiach a súčasne to bolo aj povinnosťou žalovaného, ktorý do momentu odovzdania zásielky s touto disponoval a za ňu aj zodpovedal. Ak žalovaný nepreukázal, že náhrada škody presiahla 8,33 číselných jednotiek za kg chýbajúcej hmotnosti, tak okresný súd ustálil, že táto náhrada škody nepresiahla uvedenú hodnotu z dôvodu, že celková hodnota zásielky v číselných jednotkách predstavovala 48.633,027 číselných jednotiek, teda hodnotu podstatne vyššiu, než bolo poskytnuté poistné plnenie titulom náhrady škody.
14. Žalobca okrem istiny požadoval aj úroky z omeškania, a to vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy 17.066,02 Eur od 11.2.2010 do zaplatenia. V tejto časti uplatneného žalobcovho nároku okresný súd poukázal na čl. 27 ods. 1 CMR, podľa ktorého oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 % ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi a ak nebola reklamácia podaná, odo dňa podania žaloby na súde. Bolo zrejmé, že žalobca má nárok na 5 %-né úroky z omeškania ročne zo spôsobenej škody, pričom tieto plynú odo dňa 21.9.2010, kedy aj podľa listiny založenej v súdnom spise, ako aj podľa vyjadrenia žalobcu bola zaslaná písomná reklamácia dopravcovi. Okresný súd preto priznal zo sumy 15.511,21 Eur aj 5 % úroky z omeškania od 21.9.2010 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti istiny 1.555,02 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.066,02 Eur od 11.2.2010 do 20.9.2010 a úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 1.555,02 Eur od 21.9.2010 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá.
15. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca žaloval sumu 17.066,02 Eur, čo predstavovalo 100 %. Okresný súd priznal sumu 15.511,21 Eur, čo predstavovalo zo žalovanej sumy 90,89 % úspech žalobcu a 9,11 % úspech žalovaného. Potom čistý úspech žalobcu bol 81,78 % (90,89 - 9,11 %) a v tejto výške okresný súd k náhrade trov konania žalobcovi zaviazal žalovaného.
16. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d, f), h) CSP. V odvolaní žalovaný uviedol, že naďalej namieta aktívnu legitimáciu žalobcu. Potvrdil, že spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., si objednala u žalovaného prepravu tovaru na trase Bratislava (SK) - Scafati (IT) od odosielateľa AWA - SHIMA EUROPE s.r.o. príjemcovi spol. FONDO BLU S.R.L. a potvrdil aj to, že počas prepravy došlo ku krádeži časti tovaru, ktorý bol predmetom zásielky, avšak nebolo preukázané, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu, ktorá by sa vzťahovala aj na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú podnikateľskou činnosťou spol. cargo-partner SR, s.r.o.. Žalovaný uviedol, že žalobca síce odvodzuje svoj nárok voči
žalovanému z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi rakúskou spol. cargo-partner GmbH a žalobcom, ale zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pred okresným súdom nebolo možné konštatovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore. Žalobca podľa žalovaného nebol v žiadnom vzťahu k osobám, ktoré sa podieľali na predmetnej preprave tovaru, a to konkrétne: žalovaný, spol. cargo-partner SR, s.r.o., spol. AWA - SHIMA EUROPE s.r.o. a spol. FONDO BLU S.R.L.. Spol. cargo-partner GmbH sa nijakým spôsobom nepodieľala na predmetnej preprave tovaru. Skutočnosť, že spol. cargo-partner GmbH mala so žalobcom uzatvorené poistenie, nezakladá žalobcovu aktívnu legitimáciu v tomto spore a ani nepreukázalo akýkoľvek nárok žalobcu voči žalovanému, pričom podľa žalovaného v konaní nebolo preukázané, že v čase prepravy tovaru, t.j. január 2010 mala spol. cargo-partner GmbH so žalobcom platne uzatvorené poistenie. Žalobca predložil ako dôkaz poistnú zmluvu, ktorá mala platnosť do 31.12.2009, čím podľa žalovaného nebola preukázaná aj skutočnosť, že poistná zmluva bola uzavretá aj na obdobie od 01.01.2010.
17. Okresný súd v odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že poistníkom, teda tým, kto poistnú zmluvu uzatvoril bola spol. cargo-partner GmbH s tým, že spolupoistení boli uvedení v prílohe. Podľa žalovaného táto príloha nebola súčasťou poistiek - listinných dôkazov, ktoré predložil okresnému súdu žalobca podaním zo dňa 04.07.2019. Tieto dôkazy boli okresnému súdu zaslané v rámci sudcovskej koncentrácie, ktorú stanovil okresný súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 31.05.2019, kedy určil lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany do dňa 09.07.2019. Až následne po ďalšom pojednávaní doručil žalobca okresnému súdu dňa 31.07.2019, teda po lehote na uplatnenie prostriedkov procesného útoku ďalšie dôkazy. Jedným z nich bola „Príloha k spolu poisteným spoločnostiam, pobočkám alebo pobočkám VN“. Tento dokument okresný súd označil ako prílohu na č.l. 338 spisu. Na uvedenom dokumente bol uvedený súpis rôznych spoločností s rovnakým základom v názve - cargo-partner. Jedná sa podľa žalovaného o jednostranový dokument, pričom nie je zrejmé, o akú prílohu sa jedná, resp. o prílohu k čomu. Tento dokument žalobca označil ako prílohu k predmetnej poistnej zmluve. Podľa žalovaného je otázne, prečo žalobca, ak sa skutočne má jednať o prílohu k predmetnej poistnej zmluve, nedoručil túto v rámci koncentrácie konania ako neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy hneď po tom, ako okresný súd vyzval žalobcu na preukázanie aktívnej legitimácie v spore. Na dôkaz, ktorý bol vytrhnutý z kontextu a ktorý bol okresnému súdu doručený po lehote na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, podľa žalovaného okresný súd nemal prihliadať a nemal podľa neho žalobcovi potvrdiť aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že zmluvný partner žalovaného, t.j. spol. cargo-partner SR, s.r.o. mala poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú tretej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti.
18. Pochybnosti žalovaného o poistení spol. cargo-partner SR, s.r.o. podporuje aj skutočnosť, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil poistné plnenie spol. cargo-partner GmbH a nie priamo poistenému spol. cargo- partner SR, s.r.o., s ktorým bol žalovaný v zmluvnom vzťahu a ktorému mala konaním žalovaného vzniknúť škoda. Podľa žalovaného je podozrivé aj to, že dobropis č. CPF 072870/2010, ktorým si mali spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o. a spol. cargo-partner GmbH účtovne vysporiadať poistné plnenie vo výške 15.517,88 Eur, bol vystavený až 10.07.2019, teda v priebehu súdneho konania, keď žalobca mal vedomie o tom, že okresný súd nemal do tohto času preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
19. Žalovaný ďalej zotrval na tom, že ak by aj žalobcovi svedčila aktívna vecná legitimácia, tak nárok žalobcu bol v čase uplatnenia nároku na súde premlčaný.
20. Žalovaný namietal, že nebolo preukázané to, že spol. cargo-partner SR, s.r.o. vznikla akákoľvek škoda ani škoda v súvislosti s konaním žalovaného. Pokiaľ by aj odvolací súd bol toho názoru, že žalovaný svojim konaním spôsobil škodu spol. cargo-partner SR, s.r.o., tak súčasne žalovaný vzniesol aj námietku výšky škody uplatnenej žalobcom. Podľa žalovaného žalobca v súlade s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepreukázal žiadnym dôkazom, že by na jeho majetku došlo k zmenšeniu v takej výške, v akej malo byť vyplatené poistné plnenie. Takýmto dôkazom mal byť výpis z bankového účtu žalobcu, z ktorého by vyplýval prevod finančných prostriedkov priamo poškodenej spoločnosti, v tomto prípade spol. AWA - SHIMA EUROPE s.r.o. Keďže sa jednalo o poistenie zodpovednosti za škodu, tak poistiteľ mal nahradiť škodu priamo poškodenému. Žalovanému nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalobca ako poistiteľ vyplatil poistné plnenie spol. cargo-partner GmbH. Potvrdenia o poistnom plnení boli podľa žalovaného okresnému súdu doručené až po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku.
21. Žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania poukázal aj na odsek 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poistiteľ musí hodnovernými dôkazmi preukázať, kedy uspokojil nárok poisteného, moment uspokojenia nároku poisteného je rozhodujúci z toho hľadiska, a to či nárok na náhradu škody na poistiteľa skutočne prešiel. Bez toho, aby žalobca predložil výpis z bankového účtu, z ktorého by vyplýval prevod finančných prostriedkov ako poistného plnenia, nebolo možné považovať za jednoznačne preukázané, že bolo poškodenému poskytnuté poistné plnenie, pričom poistné plnenie malo byť poskytnuté priamo poškodenej spol. AWA - SHIMA EUROPE s.r.o.. Žalovaný ďalej namietal, že nebolo preukázané ani to, že zmluvnému partnerovi žalovaného, a to spol. cargo-partner SR, s.r.o. vznikla akákoľvek škoda, na základe ktorej jej malo byť vyplatené poistné plnenie. Prepravovaný tovar nebol vo vlastníctve spol. cargo-partner SR, s.r.o., ale vo vlastníctve spol. AWA - SHIMA EUROPE s.r.o., ktorá ho predávala spol. FONDO BLU S.R.L..
22. Žalovaný namietal, že bolo potrebné k uplatnenej výške škody prihliadať na čl. 23. ods. 3 Dohovoru CMR, keďže žalovaný má dôvodné pochybnosti o výpočte výšky škody za odcudzený tovar tak, ako bol predložený v súdnom konaní. Okresný súd v odseku 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že hodnota odcudzeného tovaru predstavovala sumu 17.018,83 Eur a tvorila tak 16,87 % celkovej hodnoty prepravovaného tovaru. Takýto podiel bolo možné vidieť aj pri množstve odcudzeného tovaru. Podľa dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, žalovaný uviedol, že celkové množstvo prepravovaného tovaru o hmotnosti 5.841,9 kg bolo umiestnené na 21 paliet a 3 samostatné kartóny, pričom odcudzené množstvo bolo podľa správy 4 palety a 3 samostatné kartóny. To predstavovalo približne rovnaké percento ako vypočítal okresný súd ako pomer strateného tovaru k celkovej cene. Ďalej okresný súd uviedol, že ak by podľa čl. 23. Dohovoru CMR vypočítal hodnotu tovaru s ohľadom na jeho celkovú hmotnosť, tak by hodnota tovaru predstavovala čiastku 48.663,027 Eur. Uvedené znamená, že v prípade, že bolo odcudzených cca 17% prepravovaného tovaru, tak celková škoda by podľa čl. 23. Dohovoru CMR predstavovala 8.000,- Eur. Žalovaný potvrdil, že hrubá hmotnosť strateného tovaru nebola zistená. Dohovor CMR však nestanovuje povinnosť dopravcu vykonať váženie tovaru, pričom v predmetnom prípade bolo váženie znemožnené príjemcom tovaru. Žalovaný bol názoru, že okresný súd mu kládol za vinu, že po vykládke ostatného tovaru nedošlo k jeho zváženiu, avšak uvedené podľa žalovaného nie je na mieste. Práve príjemca tým, že prijatý tovar vyložil z vozidla žalovaného, zmaril žalovanému možnosť uplatniť limitáciu škody stanovenú Dohovorom CMR. Žalovaný preto zdôraznil, že sú tu dôvodné pochybnosti o výpočte výšky škody za odcudzený tovar tak, ako to uskutočnil okresný súd.
23. Žalovaný mal za to, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej namietal, že okresný súd prihliadol na dôkazy označené žalobcom a doručené okresnému súdu až po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, čím do značnej miery znevýhodnil žalovaného a porušil tak zásadu rovnosti zbraní strán sporu. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Pokiaľ nebudú splnené podmienky pre zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, tak žalovaný žiadal tento rozsudok v dotknutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 22.11.2019. Žalobca uviedol, že na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil viacero písomných dokladov, a to Poistenie prepravy poistka č. w7130173wa zo dňa 9.11.2001, ktorou okrem iného bolo preukázané, že Poistníkom je „cargo-partner AG a spolupoistené subjekty sú uvedené v prílohe. Predmetom poistenia boli tovary všetkého druhu, poistiteľ bol Victoria Versicherung AG, a sprostredkovateľ poistenia: Carl Schröter GmbH. Do spisového materiálu bol predložený osobitný Poistný certifikát č. 177 zo dňa 22.1.2010, ktorý preukázal uzatvorenie poistnej zmluvy a prepája všetky vyššie uvedené subjekty. Poistný certifikát č. 177 odkazuje vo svojom texte na rámcové poistenie č. w7020119wa, ktorým bolo preukázané, že certifikát sa viaže na podmienky uzatvorenej poistnej zmluvy w7020119wa, pred technickou zmenou zo dňa 21.11.2005 označená ako w7130173wa. Poistný certifikát výslovne potvrdzuje: „Poistenie tovaru č.: 8086/001/0010/0001, poistenú sumu: „USD 126.239,66 + Eur 1.510,- (prepravné)“, poistenú trasu: „z Bratislavy - SVK do SCAFATI - IT“ a zvolený dopravný prostriedok: „kamión“, začiatok poistenia od „22.1.2010“. Jedná sa o rovnaké parametre ako mala Objednávka prepravy zo dňa 21.1.2010, ktorú realizoval žalovaný. Údaje sa zhodujú aj s faktúrou žalovaného za túto prepravu č. 200177 zo dňa 1.2.2010, keď bolo preukázané, že odberateľom prepravy bola spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., číslo objednávky je 8086001/0010/0001 a v položkách bol uvedený rozpis nakládka 22.1.2010 SK Bratislava - vykládka Scafati. Z medzinárodného nákladného listu CMR č. SK
3201304 okrem iného je zhodné miesto nakládky a vykládky Bratislava - Scafati, dátumu nakládky 22.1.2010, a obsah prepravy 21 paliet + 3 kartóny váha 5.841,9 kg. Skutočnosť, že počas tejto prepravy došlo ku krádeži tovaru, potvrdil aj žalovaný v odvolaní. Poistný certifikát č. 177 zo dňa 22.1.2010 jednoznačne podľa žalobcu potvrdzoval existenciu poistnej zmluvy, ktorá sa týkala spornej prepravy. Žalobca zdôraznil, že spornú prepravu poistil a poistné plnenie poškodenému subjektu, a to objednávateľovi prepravy aj riadne vyplatil. Práve túto čiastku od žalovaného vymáha, keďže prešla naňho zo zákona a iba pre vylúčenie pochybností uvedené bolo zachytené aj v písomnom dokumente, a to Vyhlásenie o vyrovnaní a kompenzácii - Úradný preklad č. 61/2019. Objednávateľom prepravy bola spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., bola potvrdená realizácia prepravy na základe objednávky 8086/001/0010/0001, ako aj existencia poistnej zmluvy, platnosť poistného certifikátu č. 177 vystaveného na túto konkrétnu prepravu, ako aj okolnosti vyplatenia poistného plnenia a náhrady škody. Písomné potvrdenie spoločnosti cargo-partner GmbH zo dňa 31.7.2019 len potvrdzuje skutočnosť, že prijaté poistné plnenie bolo prevedené na slovenskú sesterskú spoločnosť, ako aj, že realizuje pre svoje sesterské spoločnosti kompletnú agendu spojenú s poistením a náhradami škôd.
25. Žalobca poukázal na to, že z poistenia prepravy - Poistka č. w7020119wa dodatok č. 6 zo dňa 19.11.2008 (úradný preklad č. 31/2019) jednoznačne vyplýva: ...„Poistná doba: 1.11.2008 - 31.12.2009 oba dni vrátane. Ak nie je podaná písomná výpoveď najneskôr 3 mesiace pred skončením poistenia, poistná doba sa predlžuje o jeden rok.“ Ak v konaní nebolo preukázané, a to ani nikto netvrdil, že by bola výpoveď poistnej zmluvy, ktorá by bola žalobcovi doručená, tak poistná doba sa podľa zmluvy automaticky predĺžila o jeden rok, teda do 31.12.2010, a preto v čase realizácie prepravy (od 22.1.2010) bola nepochybne poistka platná.
26. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietol predloženie prílohy, žalobca zdôraznil, že tento dôkaz bol uplatnený včas, teda do okamihu skončenia dokazovania v zmysle ust. § 154 CSP. Pokiaľ ide o sudcovskú koncentráciu konania, tak z nej nevyplýva povinnosť súdu, ale len možnosť súdu, pričom žalovaný sa koncentrácie konania ani nedomáhal a v konaní bol vo veľkej miere pasívny, preto žalobca mal problém identifikovať presný obsah jeho námietky. Podľa žalobcu nie je postačujúce sa zo strany žalovaného brániť len tým, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by toto tvrdenie odôvodňovali. Preto žalobca predkladal dôkazy postupne, podľa toho, ako sa vyvíjala procesná situácia. Naviac, z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento svoj záver nezaložil iba na jednom dôkaze, ale na viacerých vzájomne sa podporujúcich písomných dôkazov a aplikoval tak ust. § 191 CSP. Ak žalovaný namietal dobropis CPF 072870/2010, ktorým si „mala spoločnosť cargo- partner SR, s.r.o. a spol cargo-partner GmbH účtovne vysporiadať poistné plnenie, tak k uvedenému žalobca uviedol, že dobropis nevyhotovoval a obdržal ho spolu s originálom písomného Potvrdenia od spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o. zo dňa 12.9.2019. 31. Žalobca zdôraznil, že k odškodneniu majiteľa tovaru spoločnosti AWA SHIMA EUROPE s.r.o., prišlo na základe dobropisu z 24.9.2010, a tým k reálnemu finančnému vysporiadaniu prišlo už v tomto období a potvrdenie z 10.7.2019 bolo vystavené iba s ohľadom na potrebu potvrdiť existenciu už skôr, fakticky realizovaného zápočtu.
27. Žalobca nesúhlasil ani s odvolacím dôvodom žalovaného, ktorý namietal výšku škody. Žalobca v konaní preukázal nielen vlastné plnenie poistného, ale aj skutočnosť, že táto suma bola vyplatená majiteľovi tovaru, spoločnosti AWA SHIMA EUROPE s.r.o. poisteným v zmysle dobropisu č. BCP 224957/2010 zo dňa 24.9.2010. Žalovaný bol ten, ktorý vykonával prepravu, počas ktorej došlo k odcudzeniu tovaru a jedine žalovaný, resp. vodič bol prítomný pri vykládke časti neukradnutého tovaru. Žalobca ani objednávateľ prepravy neboli pri vykládke tovaru a žiadnym spôsobom preto nemohli zabezpečiť ani ovplyvniť zváženie (ne)ukradnutého tovaru. Pokiaľ sa domáha žalovaný limitácie náhrady škody, tak dôkazné bremeno bolo na ňom, avšak žiaden dôkaz žalovaný nepredložil. Ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že váženie bolo znemožnené príjemcom tovaru, tak takéto tvrdenie nebolo obsahom žiadneho dôkazu v konaní pred okresným súdom. Bolo povinnosťou žalovaného toto tvrdenie preukázať. Okresný súd okrem škody rozhodoval aj o samostatnom nároku na vrátenie pomernej časti prepravného v zmysle čl. 23 ods. 4 Dohovoru CMR. V takomto prípade bolo úplne namieste aplikovať výpočet založený na pomere hodnoty prepravovanej zásielky k hodnote stratenej zásielky (16,87 %) a o tento pomer znížiť aj náhradu prepravného. Takýto výpočet však nebolo možné použiť pri stanovení hmotnostného limitu, pretože hmotnosť jednotlivých kusov ukradnutého tovaru nemala vplyv na určenie prepravného a nebola ani známa. Ukradnutý tovar mal rôznu hmotnosť, pretože zloženie a váha tovaru bola pestrá. Žalovanému navyše bol presný zoznam ukradnutého tovaru známy, žiaden vlastný výpočet jeho hmotnosti však okresnému súdu nepredložil, a preto jeho výhrada je podľa žalobcu bezdôvodná.
Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.12.2019. Ďalej zotrval na tom, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Skutočnosť neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou cargo-partners SR, s.r.o. podľa žalovaného podporuje aj fakt, že v nijakom dokumente (okrem zoznamu spolupoistených spoločností, ktorý žalovaný rozporoval), nebola uvádzaná spol. cargo-partner SR, s.r.o., ako aj, že poistné plnenie nebolo žalobcom vyplatené spol. cargo-partner SR, s.r.o. a nikdy neprebehla žiadna komunikácia medzi spol. cargo-partner SR, s.r.o. a žalobcom ohľadom predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný odkázal na svoje odvolanie zo dňa 12.11.2019 s tým, že dôkaz, a to „príloha spolupoistených spoločností“ bol ako prostriedok procesného útoku uplatnený po lehote stanovenej súdom na deň 09.07.2019. K vystaveným dobropisom CPF 072870/2010 a BCP 224957/2010 žalovaný uviedol, že sa jedná len o účtovné doklady, pričom tieto doklady nepreukazujú, že by finančné čiastky na nich uvedené boli v skutočnosti aj prevedené. Okresný súd sa podľa žalovaného nezaoberal otázkou, či zmluvnému partnerovi žalovaného, spol. cargo-partner SR, s.r.o. vznikla škoda, na základe ktorej malo byť vyplatené poistné plnenie. Prepravovaný tovar nebol vo vlastníctve spol. cargo-partner SR, s.r.o. ale vo vlastníctve spol. AWA - SHIMA EUROPE s.r.o., ktorá ho predávala spol. FONDO BLU S.R.L. a tu bolo dôležité aj to, či spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o. spôsobila svojim konaním niekomu škodu a či túto škodu niekomu v skutočnosti uhradila. Ani s touto otázkou sa okresný súd nezaoberal. Podľa žalovaného škoda nebola náležite preukázaná, pričom nebol braný ohľad na hmotnosť ukradnutého tovaru. Cena za prepravu tovaru sa vo všeobecnosti stanovuje aj s ohľadom na hmotnosť tovaru a nielen na množstvo. Preto, ak okresný súd prihliadol na pomer odcudzeného tovaru k celkovému množstvu tovaru v jednom bode, tak bolo na mieste, aby prihliadol na takýto pomer aj v ďalšom bode, resp. odseku svojho rozhodovania. V ostatnom žalovaný poukázal na odôvodnenie odvolania proti rozsudku okresného súdu.
29. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.12.2019 (č.l. 494 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10-tich dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/18/2020-506 zo dňa 27.04.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
32. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „rozsudok okresného súdu“, prípadne „rozsudok súdu prvej inštancie“) bol posudzovaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 364 CSP, keď žalovaný odvolaním napadol rozsudok okresného súdu len čo do výrokov I. a III., podľa ktorých bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.511,21 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.511,21 Eur od 21.9.2010 do zaplatenia v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žalobca má voči žalovanému právo na 81,78% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V podstate žalovaný v odvolaní datovanom dňa 12.11.2019 zotrval na námietkach, ktoré uvádzal pred okresným súdom, a to na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na námietke premlčania nároku žalobcu, na tvrdení, že nebola preukázaná škoda, resp. že nebolo jednoznačne preukázané, že bolo poškodenému poskytnuté plnenie, pričom podľa žalovaného poistné plnenie malo byť poskytnuté priamo poškodenej spoločnosti AWA - SHIMA EUROPE
s.r.o., ako aj, že nebola preukázaná skutočnosť, že zmluvnému partnerovi žalovaného, a to spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o. vznikla akákoľvek škoda, podľa ktorej malo byť vyplatené poistné plnenie. Alternatívne, pokiaľ by mal odvolací súd za to, že škoda bola preukázaná, tak žalovaný namietal výšku škody. Pri odvolacích dôvodoch žalovaný poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, keď mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako aj, že konanie pred okresným súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak okresný súd podľa žalovaného prihliadol na dôkazy označené žalobcom a doručené okresnému súdu až po uplynutí lehoty na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, čím malo dôjsť podľa žalovaného k jeho znevýhodneniu a k porušeniu zásady rovnosti zbraní strán sporu.
33. Krajský súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že okresný súd prihliadal na dôkazy žalobcu, ktoré boli predložené až po sudcovskej koncentrácii konania, resp. že okresný súd prihliadol na dôkazy žalobcu až po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, čím malo podľa žalovaného dôjsť k porušeniu rovnosti strán sporu, tak krajský súd upriamuje pozornosť na procesno-právny inštitút sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 CSP. Z tohto procesno-právneho inštitútu vyplýva, že ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadať, t.j. ide o fakultatívnu možnosť súdu, nie o zákonom uloženú povinnosť, a to že by súd nesmel prihliadať na takéto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nepredložené včas. Civilný sporový poriadok v ust. § 153 ods. 2 CSP len demonštratívnym spôsobom, za použitia termínu „najmä“ uvádza, že na tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nepredložené sporovou stranou včas nemusí prihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Vzhľadom k obsahu a zmyslu inštitútu sudcovskej koncentrácie konania tak, ako je vymedzený v ust. § 153 CSP, keď ide o fakultatívnu možnosť danú súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas, nie o zákonnú povinnosť súdu, potom, ak súd prvej inštancie vykonal dôkazy predložené žalobcom, nebolo možné takýto postup vyhodnotiť ako postup, ktorým by došlo k vade konania, prípadne k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, v spojení aj s Čl. 6 ods. 1 CSP. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom mali obidve sporové strany, a to tak žalobca, ako aj žalovaný vytvorené rovnaké podmienky, možnosti k uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany bez zvýhodnenia, prípadne diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani jedna zo strán sporu nemala oproti druhej strane sporu možnosť podstatnej výhody, prípadne nevýhody, preto nedošlo k vade konania pred okresným súdom, ani k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného.
34. Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci, pretože na riadne zistený skutkový stav veci za použitia ust. § 191 CSP aplikoval v jednotlivosti právne predpisy, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, a ktoré na zistený skutkový stav interpretoval spôsobom, u ktorého žalovaný v odvolacom konaní pri vymedzení odvolacích dôvodov nepreukázal nesprávne právne posúdenie veci. Ak aj jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka v tom, že nárok žalobcu bol v čase uplatnenia na súde premlčaný, tak tento odvolací dôvod žalovaný bližšie nekonkretizoval. Vzhľadom len k tejto všeobecnej odvolacej námietke krajský súd uvádza, že nemohla byť akceptovaná ako relevantná, ak okresný súd vo vzťahu k premlčaniu v odseku 45. odôvodnenia svojho rozsudku v konkrétnosti vyjadril závery o nepremlčaní žalobcovho nároku. Nepostačovalo preto, ak žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 12.11.2019 len všeobecne, bez ďalšieho tvrdí premlčanie nároku žalobcu. Žalovaný bol povinný vzhľadom aj k aplikácii ust. § 379, § 380 ods. 1, § 364, § 365 ods. 1 CSP, konkrétne k tomuto odvolaciemu dôvodu premlčania uviesť skutkové a právne tvrdenia oproti vyjadreným záverom okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle odseku 45., v čom konkrétne považuje žalovaný závery okresného súdu za nesprávne, pre ktoré má za to, že došlo k premlčaniu žalobcovho nároku. Pokiaľ žalovaný v rovine tohto odvolacieho dôvodu, len všeobecne vznesenej námietky premlčania zákonne požadovaným a potrebným spôsobom nepostupoval, odvolací dôvod premlčania nekonkretizoval, tak následne nemohla byť v odvolacom konaní vyvodená ani relevantnosť takéhoto odvolacieho dôvodu.
35. Krajský súd v rovine ďalších odvolacích dôvodov má za to, že podľa súhrnnosti vykonaných dôkazov pred okresným súdom bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keď zdôrazňuje krajský súd, že predmetom konania zo strany žalobcu bolo ním uplatnené právo vyplývajúce z ust. § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka SR, pri ktorom bola preukázaná škoda, jej výška, ak na druhej strane dôkaznú povinnosť tu mal žalovaný, a to vyvrátiť žalobcom preukazovanú a preukázanú výšku nároku.
36. Bolo preukázané, že objednávateľom prepravy bola spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava, ktorého zmluvným partnerom bol žalovaný, u ktorého táto spoločnosť prepravu objednala. Bolo nesporné, že žalovaný ako dopravca, ktorý prepravu vykonával, zodpovedal za škodu na prepravovanej zásielke v zmysle Čl. 17 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Žalovaný ako dopravca zodpovedal za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, od okamihu prevzatia zásielky na prepravu, až do okamihu jej vydania. Bolo nesporné, že došlo k odcudzeniu časti zásielky počas prepravy, pričom žalovaný ako dopravca nepreukázal ani jeden z dôvodov v zmysle Čl. 17 ods. 2 CMR a ani žiaden dôvod osobitného nebezpečenstva v zmysle Čl. 17 ods. 4 CMR, pre ktorý by žalovaný ako dopravca mal byť oslobodený od tejto zodpovednosti za čiastočnú stratu, resp. odcudzenie ním prepravovanej zásielky. Vzhľadom k okresným súdom zistenému skutkovému stavu preto žalovaný ako dopravca zodpovedal za čiastočnú stratu zásielky.
37. Krajský súd odkazuje na odsek 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom bola súdom prvej inštancie vecne správne skonštatovaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, preukázaná na základe vykonaného dokazovania. Poistnú zmluvu, jej uzavretie mal okresný súd preukázané zo strany žalobcu ako poisťovne s poistníkom - spoločnosťou cargo-partner AG podľa Poistenie prepravy poistka č. w 713 0173 wa zo dňa 09.11.2001, pričom ako spolupoistený podľa prílohy, ktorá sa nachádza na č.l. 338 spisu, vystupovala aj spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava, ktorá spoločnosť bola objednávateľom prepravy a žalovaný dopravcom. Okresný súd správne skonštatoval, že poistná zmluva sa vzťahovala aj na spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava. cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava ako zmluvný partner žalovaného v zmysle objednávky prepravy u žalovaného ako dopravcu mal právo na náhradu škody, pričom ak poistné plnenie poskytol žalobca ako poisťovňa, tak na žalobcu prešlo právo poškodeného voči žalovanému ako škodcovi, preto aktívna vecná legitimácia žalobcu tu vyplývala nielen z vykonaných dôkazov, ale aj zo zákonnej úpravy v zmysle aplikácie ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka SR. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného, vo vzťahu k prílohe č. 338 spisu, v ktorej je uvedený zoznam spolupoistených, t.j. aj zmluvný partner žalovaného cargo-partner SR, s.r.o. uvádza, že žalobca v súhrnnosti dôkazov, ktoré označil pred okresným súdom, v spojení aj s prílohou na č.l. 338 spisu, preukázal previazanosť listinných dôkazov, ako aj, že táto príloha sa vzťahuje k poistnej zmluve uzavretej žalobcom so spoločnosťou cargo-partner AG. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca v súhrnnosti dôkazov preukázal aktívnu vecnú legitimáciu, v rámci ktorých bola aj príloha spolupoistených subjektov, v ktorej bol uvedený aj zmluvný partner žalovaného cargo-partner SR, s.r.o., Bratislava. Na druhej strane bol to žalovaný, ktorý nepreukázal opak, t.j. že by príloha na č.l. 338 spisu ako zoznam spolupoistených nemala mať väzbu na poistnú zmluvu. Preto ani tento odvolací dôvod žalovaného, ktorý sa viazal na prílohu zoznamu spolupoistených, ktorá sa nachádza na č.l. 338 spisu, nebol akceptovaný ako relevantný. Dôkazný stav preukázal, že príloha sa stala súčasťou poistnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou cargo-partner AG ako poistníkom, pričom spolupoistení boli uvedení v tejto prílohe. Krajský súd dopĺňa, že okresný súd vecne správnym spôsobom pri konštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal z komplexnosti dôkazov, a to Poistenie prepravy poistka č. w 713 0173 wa zo dňa 09.11.2001 (č.l. 298 spisu - poistná zmluva), z Dodatku č. 3 zo dňa 21.11.2005 o zmene čísla poistky č. w 702 0119 wa, z Poistného certifikátu č. 177 zo dňa 22.01.2010, ktoré dôkazy preukázali uzavretie poistnej zmluvy a prepojenosť subjektov zúčastnených na poistnom vzťahu. Krajský súd k dôkazom ohľadne Poistenie prepravy poistka č. w 713 0173 wa zo dňa 09.11.2001, zmenená na č. w 702 0119 wa poukazuje na Poistný certifikát č. 177 (č.l. 310 spisu), ktorý potvrdzuje poistenie tovaru prepravovaného žalovaným ako dopravcom, ak tento Poistný certifikát č. 177 zo dňa 22.01.2010 odkazuje na poistenie č. w7020119wa a poistený tovar č. 8086/001/0010/0001, čo je číslo objednávky prepravy, a to č. 8086/001/0010/0001, na základe ktorej vykonával žalovaný prepravu zásielky. Preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý namietal, že žalobca nebol v žiadnom vzťahu k osobám zúčastneným na preprave.
38. Neopodstatnenosť odvolacieho dôvodu žalovaného bola aj v námietke, že nebolo preukázané uzavretie poistenia v čase prepravy tovaru, t.j. v mesiaci január 2010, keď podľa žalovaného žalobca predložil poistnú zmluvu, ktorá mala mať platnosť do 31.12.2009. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného poukazuje na rozsah dôkazov vykonaných pred okresným súdom a uvedených v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Práve z dôkazov vykonaných pred okresným súdom,
ktoré sú vymedzené v konkrétnosti v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to konkrétne z Dodatku č. 6 Poistenie prepravy poistka č. w 702 0119 wa (č.l. 304 spisu), z jeho znenia vyplynulo (poznámka krajského súdu: Dodatkom č. 3 zo dňa 21.11.2005 sa zmenilo číslo poistky na w 702 0119 wa z č. w 713 0173 wa - č.l. 301 spisu), pri poistnej dobe od 01.11.2008 do 31.12.2009, že ...„ak nie je podaná písomná výpoveď najneskôr 3 mesiace pred skončením poistenia, poistná zmluva sa predlžuje o 1 rok“. Práve z tohto Dodatku č. 6 Poistenie prepravy poistka č. w 702 0119 wa ako dôkazu vykonaného pred okresným súdom (č.l. 304 spisu) vyplynulo to, že poistný vzťah, resp. poistná zmluva tu bola uzavretá aj za obdobie mesiaca január 2010, v čase objednania prepravy u žalovaného tak, ako správne uviedol vo svojom písomnom vyjadrení žalobca, a to v podaní zo dňa 22.11.2019 - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Skutočnosť predĺženia poistnej zmluvy na obdobie ďalšieho roka, t.j. od 31.12.2009 do 31.12.2010, jej existencia aj v čase realizácie prepravy žalovaným, žalovaný nevyvrátil žiadnym listinným dôkazom. Bol to žalobca, ktorý práve predmetným Dodatkom č. 6 Poistenie prepravy poistka č. w 702 0119 wa dokázal existenciu poistnej zmluvy aj v čase realizácie prepravy žalovaným ako dopravcom z titulu automatického predĺženia poistnej zmluvy o jeden rok. Žalovaný iný stav, t.j. skutočnosť, že by poistná zmluva skončila 31.12.2009, nepreukázal, uvedené len tvrdil, preto ani v tomto smere nebola zistená relevantnosť odvolacieho dôvodu žalovaného.
39. Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že nebola preukázaná samotná škoda, keď podľa žalovaného žalobca nepreukázal uspokojenie nároku poisteného, nebolo preukázané, že sa platilo poškodenému, a to spoločnosti AWA - SHIMA EUROPE s.r.o.. Podľa žalovaného nebola žalobcom preukázaná ani samotná výška škody, s poukazom na Čl. 23 ods. 3 CMR, podľa ktorého článku náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti.
40. K odvolacím dôvodom žalovaného, ktoré sa viažu k námietke samotnej škody a následne jej výšky, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v odsekoch 47., 48., v ktorých po vykonanom dokazovaní vyvodil závery o vzniku škody, jej výšky, ku ktorým skutkovým a právnym záverom žalovaný v rovine svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že by ku škode ako takej nedošlo, resp. že by škoda nenastala a rovnako žalovaný nepreukázal inú výšku škody, než tú, ktorú ustálil okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania. Ani v tomto smere neboli opodstatnené odvolacie dôvody žalovaného. Ak žalovaný v odvolacom konaní zotrval len na tej obrane, ktorú uvádzal pred okresným súdom, tak potom krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní mohol len odkázať na závery okresného súdu uvedené v odseku 47. a 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú preukázaného poistného plnenia, výšky náhrady škody. Okresný súd pri uplatnenom nároku žalobcom správne vychádzal z výšky poskytnutého plnenia v sume 15.511,21 Eur, čo mal preukázané z dôkazu na č.l. 364 spisu, z ktorého vyplynulo, že bolo prijaté poistné plnenie z titulu škodovej udalosti vo výške 15.511,21 Eur, s tým, že táto suma prijatá cargo-partner GmbH bola prevedená na cargo- partner SR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, keďže cargo-partner GmbH v Rakúsku vybavovalo agendu týkajúcu sa škôd a poistenia pre svoje zahraničné pobočky. Z uvedeného vyplynulo, že poistné plnenie bolo poskytnuté cargo-partner SR, s.r.o, so sídlom v Bratislave ako poškodenému zmluvnému partnerovi žalovaného, ktorý ako dopravca na základe objednávky tejto spoločnosti vykonával prepravu zásielky. K tejto listine o poistnom plnení pristupuje aj vyhlásenie o vyrovnaní a kompenzácii, ktoré sa nachádza na č.l. 276 spisu a na ktorý listinný dôkaz poukázal okresný súd v odseku 47. odôvodnenia svojho rozsudku.
41. Krajský súd uvádza, že podstatné a rozhodné v danej veci bolo to, že žalobca ako poisťovňa - poistiteľ mal aktívnu vecnú legitimáciu na základe dôkazov predložených žalobcom a vykonaných pred okresným súdom, keď zo zákonnej úpravy, a to ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka SR prešlo na žalobcu ako poisťovňu právo, pretože poistený, a to zmluvný partner žalovaného cargo-partner SR, s.r.o, Bratislava, mal voči žalovanému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to čiastočnou stratou, odcudzením zásielky prepravovanej žalovaným ako dopravcom, ktoré právo prešlo na žalobcu do výšky poskytnutého poistného plnenia. Výška tohto poistného plnenia bola preukázaná v súdnom konaní na sumu 15.511,21 Eur. Preto rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.511,21 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania bolo vecne správne. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že samotná škoda nebola preukázaná aj z toho dôvodu, že nebolo dokázané plnenie poškodenému, a to spoločnosti AWA - SHIMA EUROPE s.r.o., tak v tejto súvislosti niet relevantného odvolacieho dôvodu žalovaného. Krajský súd poukazuje na dobropis zo dňa 24.09.2010, z ktorého vyplýva, že zmluvný partner žalovaného cargo-partner SR, s.r.o., so sídlom v Bratislave potvrdzuje náhradu škody k objednávke v sume uznanej poisťovňou 15.517,88 Eur, čo je jedným z v súhrnnosti dôkazov vykonaných pred okresným súdom, ktoré potvrdili aj spôsob finančného
vysporiadania (č.l. 373). V tejto súvislosti však krajský súd zdôrazňuje to, čo je predmetom súdneho sporu, a to prechod práva z poškodeného ako poisteného, ktorým bol zmluvný partner žalovaného cargo- partner SR, s.r.o., so sídlom v Bratislave na žalobcu z titulu poskytnutého poistného plnenia v súvislosti s poistnou udalosťou, a to so škodovou udalosťou na zásielke prepravovanej žalovaným ako dopravcom.
42. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, pokiaľ ide o výšku škody v tom, že žalovaný ako dopravca v zmysle CMR zodpovedá za zásielku od momentu jej prevzatia až do odovzdania príjemcovi, a preto bolo povinnosťou žalovaného, aby túto časť neodcudzenej zásielky odvážil. Pokiaľ takto nepostupoval, tak uvedené nemôže byť na ujmu žalobcu, resp. ak žalovaný so zásielkou disponoval do momentu jej odovzdania, pričom následne nepreukázal, že náhrada škody presiahla hranicu stanovenú Čl. 23 ods. 3 CMR, tak nemohol byť úspešný ani čo do odvolacieho dôvodu týkajúceho sa výšky škody. Krajský súd v zhode s vyjadrením žalobcu uvádza, že ak žalovaný namietal výšku škody, tak dôkazné bremeno bolo na ňom. Rovnako žalovaný nepreukázal, že by prípadné váženie neodcudzenej zásielky mu bolo znemožnené.
43. Na základe uvedených záverov, zhodnotení vyjadrených krajským súdom v odôvodnení jeho rozsudku, keď boli posudzované odvolacie dôvody žalovaného, ktoré neboli vyhodnotené ako relevantné, bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolaním žalovaného potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.