Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (127)Rozsudok_2CoCsp-2-2020.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX R. R., právne zastúpený: JUDr. Matúš Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp 156/2018-100 zo dňa 18.09.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalovanému uložil povinnosť držať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2017 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Vyslovil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v ust § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to druh spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy, ktorá má byť vyjadrená konkrétnym časovým údajom. Keďže úver sa z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov neplatná je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, a to pohľadávku nad výšku nesplatenej istiny. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj pre nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť túto dohodu, nakoľko žalobca nepochybne nemal záujem uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobcovi bolo pri podpise zmluvy predložených množstvo listín a medzi nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Preto žalobe vyhovel a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Namietal nesprávne skutkové aj právne hodnotenie vykonaného dokazovania. Vyslovil nesúhlas s určením, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, lebo žalobca dohodu nechcel uzavrieť. Ak postačí pred súdom poprieť vlastný prejav vôle
potom sa popiera samotný zmysel písomnej formy právneho úkon. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s tým, že vyhlásenie sporovej strany v konaní, ktoré popiera skoršie správanie samo o sebe nie je relevantné. V konaní nebolo sporné, že by bola dohoda uzavretá na samostatnej listine s poučením o jej dôsledkoch a možnosti ju neuzavrieť. Súd opomenul aplikovať ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z rozhodnutia nevyplýva, o aké skutočnosti súd opiera aplikáciu ust. § 37 Občianskeho zákonníka, keďže nebolo dokázané, že žalobca dohodu o zrážkach musel uzavrieť. Rozhodnutie zároveň považoval za nepreskúmateľné, ak je povinnosť uložená aj vo vzťahu k istine úveru.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemal reálnu možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, keďže by mu inak úver nebol poskytnutý a nebol ani poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Žalovaný nepreukázal opak. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Vyslovil, že rozsudok považuje za vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho v plnom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania (§ 379 písm. a/ CSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.11.2017 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXX, ktorú súd prvej inštancie správne právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V ten istý deň bola žalobcovi na podpis predložená dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva, štandardné európske informácie, informácie o RPMN a prihláška do poistenia.
7. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
8. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).
9. V konaní nebolo sporné, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2017 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorých žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej úverovej zmluvy a predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemohol ovplyvniť.
10. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce spísaná na samostatnom tlačive, to však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.
11. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad.
13. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov smernice 93/13/EHS. 14. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.
14. Súd prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v dôsledku čoho je ďalšie uplatňovanie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné. Dohoda o zrážkach zo mzdy zároveň nebola individuálne dojednaná, pričom ide o takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu je neplatná v celom rozsahu, a teda nepoužiteľná ani vo vzťahu k istine. Je tiež potrebné zdôrazniť, že spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku platnosti zmluvy o úvere, resp. na ňu nadväzujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený vykonávaniu zrážok zo mzdy za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).
15. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Procesne úspešný v odvolacom konaní bol žalobca preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).