Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-352-2019.pdf
PDF · 103.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/352/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Blackside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48 191 515, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: O. G., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/X, A. E. I., o zaplatenie 64.751,63 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30. mája 2019, č. k. 8Csp/554/2017-84
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie alebo „súd“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 13.578,34 Eur zastavil (I), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 51.173,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49.761,13 Eur od 2.12.2017 do 2.1.2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.182,79 Eur od 3.1.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (II) a žalobcovi priznal nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (III).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 64.751,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49.761,13 Eur od 2.12.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uplatnenej pohľadávke zodpovedal podľa skutkového vymedzenia žaloby peňažný záväzok žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5026049366 z 23.3.2012, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 50.000,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. V zmysle čl. VI. bod 3 úverovej zmluvy žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a ostatnými obchodnými podmienkami. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu dohodnuté splátky úveru riadne a včas neuhrádzal, a z toho dôvodu Slovenská sporiteľňa, a.s. ho niekoľkokrát vyzvala na uhradenie dlžnej sumy, pričom listom zo dňa 4.11.2014 mu zaslala poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok s tým, že k uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru už 314 dní. Nakoľko žalovaný svoj záväzok naďalej riadne a včas neplnil Slovenská sporiteľňa, a.s. uplatnila právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úverového záväzku, následkom čoho sa stal celý úver, vrátane príslušenstva, predčasne splatný ku dňu 29.1.2015
a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celého zostatku úveru, ku dňu mimoriadnej splatnosti vyčíslenej vo výške 52.444,40 Eur. Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou č. 0942/2016/CE o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2016 postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému na žalobcu ako nového veriteľa, postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému listom zo dňa 7.11.2016. Celková výška postúpenej pohľadávky vyčíslenej ku dňu 21.10.2016 bola 61.970,46 Eur (istina 49.761,13 Eur, riadny úrok 2.652,58 Eur, úroky z omeškania zmluvné 30,69 Eur, úroky z omeškania zákonné 9.526,06 Eur). Žalobca evidoval voči žalovanému ku dňu 1.12.2017 pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z úverovej zmluvy v celkovej výške 64.751,63 Eur, z ktorej 49.761,13 Eur činí istina, 12.209,33 Eur úroky a 2.781,17 Eur úroky z omeškania.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom z 22. februára 2048, č. k. 8Csp/554/2017-52, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že skutočnosti tvrdené žalobcom sa nezakladajú na pravde, namietal, že by banke dlhoval sumu v takej výške, ako to tvrdí žalobca. Uviedol tiež, že banka pohľadávku z úverovej zmluvy zabezpečila záložným právom. Žalobca pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 13.578,34 Eur späť z dôvodu, že v tejto časti došlo k uspokojeniu pohľadávky výkonom záložného práva.
4. Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z tvrdení žalobcu a navyše zistil, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela so žalovaným ako dlžníkom dňa 23.3.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. 5026049366, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 50.000,- Eur za účelom nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľnosti, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou 261 mesačných splátok vo výške 298,47 Eur s výškou úrokovej sadzby 5,69% s fixáciou na 3 roky. Dátum prvej splátky bol stanovený na 25.4.2012 a dátum každej ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru mala byť dňa 25.12.2033. V čl. 7 bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok je zakotvené oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace. Za podmienok uvedených v bode 6.3 Obchodných podmienok je banka oprávnená požadovať od dlžníka okrem úrokov tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane). Po právnom posúdení podľa § 1 ods. 1, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, § 151 ods. 1, § 267 ods. 1, § 129 zákona č. 160/20015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd konštatoval, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému nie je spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom za právne významnú považoval skutočnosť, že účelom úveru podľa čl. 1 bod 1 zmluvy bolo nadobudnutie, úprava a údržba nehnuteľnosti. Citoval § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Uviedol, že žalovaný právny základ nároku nerozporoval a svoju procesnú obranu v odpore proti platobnému rozkazu založil najmä na spochybnení výšky dlžnej sumy. Zdôraznil, že ust. § 267 ods. 1 CSP ukladá žalovanému k odporu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak teda žalovaný popieral výšku dlžnej sumy, bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie jednak konkretizoval (uviedol akú časť nároku žalobcu namieta a prečo), a súčasne toto svoje tvrdenie aj preukázal. Podľa jeho názoru mala procesná obrana žalovaného len všeobecný charakter, z ktorej nie je zrejmé ani len to, v akom rozsahu nárok žalobcu namieta. Žalovaný navyše nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia uvedené v odpore (napr. listinné dôkazy preukazujúce úhradu časti dlhu a pod.). Súd ďalej konštatoval, že postup právneho predchodcu žalobcu pri vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky bol v súlade s ust. 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo upravené v čl. 7 bod 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. Záverom súd žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 51.173,29 Eur. O čiastočnom späťvzatí žalobcu rozhodol v rozhodnutí vo veci samej, pričom súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, za ktorého stavu by na prípadný nesúhlas v súlade s ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP neprihliadal. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 13.578,34 Eur späť z dôvodu, že v tejto časti došlo k uspokojeniu pohľadávky výkonom záložného práva, zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný a teda žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. V ostatnej časti žalobca bol v konaní plne úspešný, súd preto rozhodol, že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odcitoval ust. § 205 ods. 1, § 355 ods. 1, § 365 ods. 1, § 388, § 389 ods. 1 a § 391 ods. 1 CSP. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a bolo mu odňaté právo konať pred súdom. Zdôraznil, že od začiatku tvrdil, že banke nedlhoval takú sumu, akú žalovala. Úroky z omeškania platil, a preto nesúhlasí, aby ich mal platiť ešte raz. Vytkol súdu, že aj keď nebol na pojednávaní, nebol dôvod, aby súd rozhodol bez jeho výsluchu, čím bol ukrátený na svojich právach. Považoval za nespravodlivé, že banka na verejnej dražbe predáva založený rodinný dom a takým spôsobom si uspokojí svoj dlh a on má teraz ešte raz platiť nejakej firme. Záverom konštatoval, že žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatí. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa úvahy odvolacieho súdu žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. V odvolaní žalobcom formálne označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na nesprávnosť právneho posúdenia veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok musí prihliadať aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
7. Žalobca považoval odvolanie žalobcu za všeobecné bez žiadnych dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Uviedol, že z odvolania nie je zrejmé v akom rozsahu žalovaný nárok žalobcu namieta a svoje tvrdenia nekonkretizuje. Odvolanie ďalej považoval za zmätočné, nakoľko žalobcom v predmetnom spore je spoločnosť Blackside, a.s. a nie banka ako právny predchodca žalobcu. Na tvrdeniu žalobcu, že banka na verejnej dražbe predáva založený rodinný dom a takým spôsobom si uspokojí svoj dlh poukázal na ust. § 151a Občianskeho zákonníka a uviedol, že nakoľko pohľadávka žalobcu nebola splnená v celom rozsahu, vzniklo preto žalobcovi právo domáhať sa uspokojenia zvyšného nároku v tomto súdnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.
9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
11. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu (v teórii procesného práva sa pomenúva ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením princípu kontradiktórnosti (prejednacej zásady) stanovujúceho, že je zásadne vecou sporovej strany tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi stranami sporu rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Strana sporu je preto povinná (§ 132 CSP) tvrdiť (pravdivo a úplne) rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia (ktoré sú podľa hmotného práva v jeho záujme). Pritom posúdenie, ktorá zo strán sporu má dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností, je možné iba pri znalosti hmotnoprávneho predpisu, ktorý súd aplikuje na zistený skutkový stav. Súdna prax vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa ním rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v dôkaznej situácii, keď aktívna strana sporu bezozbytku splnila svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tohto účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
16. Žalovaný vo svojich odvolacích námietkach namietal výšku uplatneného nároku žalobcom, avšak nijakým spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal a v konaní nepredložil súdu prvej inštancie o svojich tvrdeniach jediný dôkaz, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný síce ani v odvolacom konaní na svoje tvrdenia žiadne dôkazy nepredložil, ale odvolací súd jedným dychom dodáva, že by na ne so zreteľom na všetky okolnosti i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní). Námietky uvedené v odvolaní nie sú z uvedených dôvodov spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
17. Odvolací súd dáva odvolateľovi do pozornosti zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0942/2016/CE zo dňa 21.10.2016, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému na žalobcu ako nového veriteľa a toto postúpenie pohľadávky oznámila odvolateľovi listom zo dňa 7.11.2016. Zo spisu vyplýva, že uvedený list mu bol doručený dňa 25.11.2016 (čl. 45), preto odvolací súd považuje námietku odvolateľa, že má platiť nejakej firme, keď už banka vykonala verejnú dražbu založeného rodinného domu za zmätočnú.
18. Odvolateľ teda neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Odvolacia námietka žalovaného, že aj keď nebol na pojednávaní, nebol dôvod, aby súd rozhodol bez jeho výsluchu, čím bol ukrátený na svojich právach, je len účelová a v kontexte už uvedeného nedôvodná a absurdná. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci nariadil dňa 30.5.2019 pojednávanie, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené 8.4.2019 (čl. 75). Je vecou žalovaného, že sa na pojednávaní nezúčastnil a nemôže sa preto teraz odvolávať na to, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keďže toto svoje právo nevyužil. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. Žalovaný ako odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).