Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-77-2019.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej Mgr. Marte Maruškovej, rod Šimorkovej, nar. 11. 04. 1948, bytom Majerská cesta 80, 974 04 Banská Bystrica, zastúpenej Centrom Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. Mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, za neho Ing. Igorom Kupčokom, Štúrova 19, 977 01 Brezno, o zaplatenie 1 883,72 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 06. 2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 883,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 01. 11. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke č. 6179767 zo dňa 13. 06. 2014.
2. V žalobe tvrdil, že uzatvoril so žalovanou dňa 13. 06. 2014 zmluvu o pôžičke evid. č. 6179767, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 4 000,- Eur. Žalovaná ju mala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 93,19 Eur až do celkovej sumy 5 591,40 Eur, pričom do podania žaloby uhradila 3 354,84 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu ju dňa 26. 08. 2016 listom - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19. 10. 2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26. 10. 2016 (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru). Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod 9.2 zmluvných podmienok.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý sa musí posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Ku dňu podania žalobného návrhu, žalovaná uhradila 3 354,84 Eur, t.j. do istiny je potrebné uhradiť sumu 645,16 Eur. Preto navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým ju zaviaže, aby žalobcovi uhradila sumu 645,16 Eur v 6 mesačných splátkach po 100 Eur s poslednou splátkou 45,16 Eur.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovanej uviedol, že v danom prípade neabsentujú v zmluve žiadne obligatórne náležitosti, na základe ktorých by mala byť zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplakovú. Pretože bola riadne podpísaná zmluvnými stranami, boli tak splnené zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Zmluva rovnako neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
5. Žalovaná popierala pohľadávku žalobcu čo do dôvodu i výšky, pretože neboli podložené žiadnymi relevantnými podkladmi. Žiadala, aby súd preskúmal spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi ňou a žalobcom. Mala za to, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o čom svedčí tá skutočnosť, že úverová splátka nie je rozpísaná na istinu, úroky a iné poplatky a napokon chýba konečná splatnosť úveru.
6. Dňa 09. 12. 2019 bolo súdu doručené podanie od spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO:35 831 154, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, kde uviedli, že počas prebiehajúceho súdneho konania došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá je hmotnoprávnym veriteľom žalovanej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu žiadali, aby súd rozhodol o zmene subjektu na strane žalobcu.
7. Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 01. 2020 rozhodol, že zmenu subjektu žalobcu nepripustil.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju účasť ospravedlnili až podaním dňa 18. 06. 2020, po vykonaní pojednávania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP a to notárskou zápisnicou - Projekt rozdelenia zo dňa 11. 12. 2017, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13. 06. 2016, predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 08. 2016 s fotokópiou doručenky, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, písomnými vyjadreniami strán, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k 13Csp/77/2019-86 zo dňa 16. 01. 2020, výsluchom zástupcu žalovanej a zistil tento skutkový stav:
9. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 13. 06. 2014, veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4 000,- Eur za nasledovných podmienok: počet splátok 60 po 93,19 Eur, fixná ročná úroková sadzba 15,00 %, RPMN 15,00%, priemerná RPMN 18,90 %, celkové náklady spotrebiteľa 1 591,40 Eur, celková čiastka 5 591,40 Eur. Podľa bodu 9.2 zmluvných podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
10. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná úver spočiatku splácala, avšak splátku splatnú dňa 20. 06. 2016 neuhradila. Z uvedeného dôvodu pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru. Ako bolo ďalej zrejmé, žalovaná aj po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, zaplatila niekoľko úhrad v roku 2016, 2017 a v roku 2018. Celkovo uhradila 3 354,84 Eur z poskytnutých 4 000,- Eur.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
20. Súd považoval za nesporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 13. 06. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou (ďalej „zmluva“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalobca ako dodávateľ konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Taktiež nebolo sporné, že na základe zmluvy boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4 000,- Eur, z ktorých doposiaľ vrátila 3 354,84 Eur.
21. Predmetom sporu je nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej bolo dohodnuté plnenie v splátkach, a to v rozsahu nesplatenej istiny úveru s príslušenstvom. Nebolo sporné, že zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ dohodli v čl. 9.2 zmluvných dojednaní na možnosti predčasného zosplatnenia úveru, pričom žalobca toto právo využil. K predčasnému zosplatneniu došlo pre neuhradenie splátky splatnej v júni 2016, čo vyplýva z predžalobnej upomienky (č.l. 18 spisu). Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti nesplnenej splátky a nie na možnosť domáhania sa predčasnej splatnosti dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Napr. Krajský súd Trenčín v rozsudku sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ). Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.
22. V danom prípade teda došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 06. 2016, t.j. 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ uplynula dňa 20. 06. 2019. Keďže žalobca podal žalobu dňa 21. 06. 2019, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania vo zvyšnej časti zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej zástupca na pojednávaní výslovne uviedol, že žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.