Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-104-2019.pdf
PDF · 130.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Šablu a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne Y.. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX W. Baňa, zastúpená URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným 1/ Banskobystrická regionálna správa ciest, a. s., so sídlom Majerská cesta 94, 974 96 Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, 2/ Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 33 28, za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/1/2014-409 zo 16. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým
- žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/ zamietol,
- v druhom výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
- a v treťom výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % potvrdzuje.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ a intervientovi na strane žalovaného 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobu o náhradu škody vzniknutej pri úraze, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 2. januára 2012 na zľadovatelom chodníku na ceste spájajúcej obec Brehy a Novú Baňu súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ a intervenientovi na strane žalovaného 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1 Z výsluchu strán sporu, z dôkazov tvoriacich súčasť spisu a ohliadkou na mieste samom súd prvej inštancie zistil, že ku škodovej udalosti došlo na moste, ktorý spája most Brehy s Novou Baňou. Stavbu realizovala Slovenská správa ciest, Investorský útvar, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica ako vyvolanú investíciu stavby Obchvat Novej Bane. Na žiadosť stavebníka Krajský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2002/12525-004 z 19.12.2002 povolil predčasné užívanie líniovej stavby I/65 Nová Baňa
- obchvat. V tomto rozhodnutí pod bodom B ods. 3 je uvedené, že „Slovenská správa ciest, správa a údržba Žiar nad Hronom bude počas doby trvania predčasného užívania stavby - uvedených stavebných objektov vykonávať zimnú a letnú údržbu štátnych ciest a chodníkov - len na moste a to primerane k ich súčasnému stavu až do nadobudnutia právoplatného kolaudačného rozhodnutia“. V roku 2002, keď bola
realizovaná stavba mosta spájajúceho obec Brehy a Novú Baňu existovala len Slovenská správa ciest, ktorá zabezpečovala schodnosť ciest I., II. a III. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest, všetky vo vlastníctve štátu. Dňom 01.01.2004 boli komunikácie II. a III. triedy prevedené do vlastníctva vyšších územných celkov. Z delimitačného protokolu uzavretého medzi Slovenskou správou ciest a Banskobystrickým samosprávnym krajom súd prvej inštancie zistil, že delimitovaný bol aj most cez rieku Hron - Brehy spojka, jednalo sa však o most cez rieku Hron v Brehoch postavený v roku 1950, ktorý v súčasnosti už neexistuje. Most, na ktorom došlo ku škodovej udalosti súčasťou delimitačného protokolu nebol. Dňa 1. februára 2005 vznikla Národná diaľničná spoločnosť ako správca rýchlostných ciest a diaľnic. Obchvat Novej Bane má charakter rýchlostnej cesty. Po vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti bola táto stavba ako celok odovzdaná Národnej diaľničnej spoločnosti. Stavba doteraz nie je ukončená ani skolaudovaná, žiadna dohoda medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a konkrétnym subjektom, ktorý by zabezpečoval údržbu chodníkov uzavretá nebola. 1.2 Žalovaný 1/ by mohol byť zodpovedný za správu cesty III. triedy podľa § 3d ods. 2, ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorých sú cesty II. a III. triedy, vrátane ich prejazdných úsekov cez obce vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak a správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené a zriadené, avšak Banskobystrický samosprávny kraj nie je podľa delimitačného protokolu z 31.12.2004 vlastníkom tohto úseku cesty III. triedy. Žalovaný 1/ nezodpovedá za údržbu cesty a chodníka, na ktorom došlo ku škode na zdraví žalobkyne, z tohto dôvodu nie je v spore vecne pasívne legitimovaný. 1.3 Voči žalovanému 2/ bola žaloba zamietnutá pre dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným 2/. 1.4 Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania úspešným stranám v spore a štátu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v časti výroku I., ktorou bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 1/ a závislých výrokoch (na tomto výroku) o trovách konania žalobkyňa s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. o nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že by vecná pasívna legitimácia mala svedčiť Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava a nie žalovanému 1/. Žalovaný 1/ je ako správca príslušného úseku cesty III. triedy spájajúcej Novú Baňu a Brehy zodpovedným subjektom za škodu vzniknutú žalobkyni. Žalobkyňa pred podaním žaloby využila všetky dostupné možnosti, vrátane získania informácií prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zistiť subjekt zodpovedný za škodu. Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Bratislava (ďalej aj „Národná diaľničná spoločnosť“ alebo „NDS“) oznámila konajúcemu súdu, že predmetný úsek cesty nie je jej majetkom. Toto vyjadrenie je potvrdené skutočnosťou, že v Zbierke listín Okresného súdu Bratislava I neexistuje žiadna listina, z ktorej by vyplývalo, že NDS je vlastník danej cestnej komunikácie. Národná diaľničná spoločnosť vznikla podľa zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 639/2004 Z. z.“) k 1. februáru 2005. Predmet nepeňažného vkladu do NDS vymedzuje zákon č. 639/2004 Z. z. v § 4. Cesta III. triedy medzi Brehmi a Novou Baňou nie je predmetom nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti. 2.1 Vlastníctvo ciest určuje zákon č. 135/1961 Zb. tak, že cesty II. triedy a III. triedy, vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja. Podľa § 3d ods. 5 cestného zákona platí, že správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty a miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené. Takýmto subjektom je práve žalovaný 1/. V delimitačnom protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok podľa „Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu, v správe Slovenskej správy ciest na Banskobystrický samosprávny kraj“ z 31.12.2004 (ďalej aj „delimitačný protokol“) sa v prílohe č. 1 identifikujú a špecifikujú cesty II. a III. triedy, ktoré týmto protokolom prešli na Banskobystrický samosprávny kraj. Účelové tvrdenie žalovaného 1/, že keď nebol zmluvnou stranou delimitačného protokolu z 31.12.2004, nemá prístup k tomuto dokumentu, nemôže mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Nesmie byť na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že Banskobystrický samosprávny kraj a ním zriadený správca (žalovaný 1/) nemajú v poriadku písomnú dokumentáciu. Vlastníctvo a správu pozemných komunikácií upravuje § 3d cestného zákona a žalobkyňa nemá dôvod pochybovať o princípe právnej istoty vyplývajúcej zo zákonnej dikcie.
2.2 Aj z prehľadnej grafickej mapy s vyznačenou správou ciest jednotlivými subjektmi v závislosti na ich kategórii vyplýva, že miesto úrazu žalobkyne je v správe žalovaného 1/. Spojenie mesta Nová Baňa a obce Brehy jestvovalo vždy prostredníctvom cesty III. triedy tak, ako v súčasnosti. Národná diaľničná spoločnosť opakovane odmietla, že predmetný cestný úsek je jej vlastníctvom alebo v správe. Národná diaľničná spoločnosť jasne v správach uvádza, že údržba bola odovzdaná žalovanému 1/ Závod 16 Žiar nad Hronom. Za prioritnú považuje žalobkyňa zákonnú úpravu určujúcu vlastníctvo i správu ciest a zákon je sám o sebe podľa názoru žalobkyne dostatočným dôvodom pre to, aby bolo žalobe vyhovené. 2.3 Z rozhodnutia Krajského úradu v Banskej Bystrici, odbor dopravy a cestného hospodárstva z 19.12.2002 o povolení predčasného užívania líniovej stavby „I/65 Nová Baňa - obchvat“ v rozsahu stavebných objektov tam uvedených obvyklým spôsobom účastníkmi cestnej premávky vyplýva, že časť cesty II/0659 v úseku od odbočky na Brehy po bytovky bude v zime udržiavať mesto Nová Baňa a zimnú a letnú údržbu štátnych ciest a chodníkov len na moste až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia má vykonávať Slovenská správa ciest, správa a údržba Žiar nad Hronom, t. j. žalovaný 2/ do 01.01.2004, do zmeny zákona č. 135/1961 Zb. v časti o prechode z majetku štátu na vyššie územné celky uskutočnenej zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. 2.4 Žalobkyňa navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie alebo nech rozhodne vo veci sám odvolací súd tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril len intervenient na strane žalovaného 1/, ktorý označil rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, riadne zdôvodnený s jednoznačným záverom o nedôvodnosti žalobkyninho nároku vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Žalovaný 1/ v konaní preukázal, že v zmysle delimitačného protokolu z 31.12.2004 z odovzdávajúceho (žalovaný 2/) na preberajúceho (žalovaný 1/) prešiel majetok s poradovým číslom 6 - spojka most Brehy postavený v roku 1950, teda pôvodný most, ktorý už dnes neexistuje a túto skutočnosť žalobca v podanom odvolaní ani nerozporuje. Vlastníkom mosta, na ktorom malo dôjsť ku škode žalobkyne je v súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s., nakoľko sa jedná o súčasť cesty I/65 Nová Baňa - obchvat, ktorá nebola skolaudovaná. Z argumentácie súdu prvej inštancie v bode 6 a 8 rozsudku jasne vyplýva, kto a akým titulom je vlastníkom daného úseku cesty. Žalobca v podanom odvolaní na uvedené zdôvodnenie napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nereflektuje a svoj názor odvodzuje iba s poukazom na zákonné ustanovenia cestného zákona a tendenčne opomína skutočnosť, že obchvat Novej Bane má charakter rýchlostnej cesty, preto po vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti bola celá stavba ako celok odovzdaná práve tejto spoločnosti. Túto skutočnosť potvrdil aj na ohliadke miesta samého vypočutý svedok Y. Lehotský. Žalobkyňa nepredložila ani nenavrhuje v súčasnosti vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by preukazoval opodstatnenosť jej nároku. Len citované ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. nárok žalobkyne nepotvrdzujú, keď z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver o tom, komu bola predmetná stavba odovzdaná. Intervenient navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
4. Dopytom na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava odvolací súd z dôvodu rozporných správ o vlastníkovi stavby most z obce Brehy do mesta Nová Baňa a nejednoznačných a nezrozumiteľných, dôkazmi nepodložených vyjadrení Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava zisťoval, či bola stavba R1 Nová Baňa - obchvat, vrátane mostu spájajúceho obec Brehy a mesto Nová Baňa súčasťou prioritného infraštruktúrneho majetku podľa § 2 zákona č. 639/2004 Z. z., ktorý sa použil na založenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava, teda či táto stavba bola súčasťou nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, či je NDS jej vlastníkom, ak áno, od ktorého dátumu, za akým účelom bol vypracovaný doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a. s., Bratislava pre zadávateľa Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava vo veci potvrdenia všeobecnej hodnoty nepeňažného vkladu organizačnej jednotky Slovenská správa ciest - diaľnice do základného imania spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. na základe stavu majetku a zdrojov jeho krytia k 31.01.2005, vrátane doplnku a či v tomto doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 označovaná stavba č. 0726 - Nová Baňa obchvat je sporný objekt, na ktorom sa stal úraz žalobkyni.
5. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky listom z 20. apríla 2020 doplneným telefonicky 23. apríla 2020 odvolaciemu súdu oznámil, že doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 bol vypracovaný pre potreby potvrdenia všeobecnej hodnoty nepeňažného vkladu organizačnej jednotky, SSC - diaľnice do základného imania Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava ku dňu predchádzajúcemu dňu jej vzniku podľa zákona č. 639/2004 Z. z. Predmetom doplnku č. 1 k znaleckému
posudku č. 16/2006, Časť I je stanovenie všeobecnej hodnoty stavby č. 0726 - Nová Baňa obchvat, kde je táto stavba identifikovaná po položkách. Z predmetného materiálu jednoznačne vyplýva, že celá stavba obchvatu Novej Bane bola predmetom vkladu do majetku NDS s celou objektovou skladbou tak, ako sú jednotlivé položky popísané a ocenené v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006, časť I. 5.1 Podľa vyjadrenia NDS predmetom sporu by mali byť objekty SO 209 00 Most nad cestou I/65, poľnou cestou a riekou Hron a SO 213 00 Most na ceste III/06511 nad cestou I/65, traťou ŽSR, ktoré boli súčasťou nepeňažného vkladu do základného imania NDS pri jej založení. Mostné objekty č. 209 a 213 sú objekty, ktoré neboli zaradené do špecifikácie prioritného infraštruktúrneho majetku podľa § 2 zákona o NDS, vzhľadom na to, že od začiatku boli charakterizované ako vyvolaná investícia, ktorej budúcim správcom mal byť vyšší územný celok - Banskobystrický samosprávny kraj. NDS však k predmetným stavebným objektom neeviduje preberací protokol, na základe ktorého by malo dôjsť k odovzdaniu vyvolanej investície. Poslednú vetu je potrebné si vykladať tak, že Národná diaľničná spoločnosť tieto objekty od Slovenskej správy ciest Bratislava prevzala, ale ich protokolárne neodovzdala vyššiemu územného celku Banskobystrickému samosprávnemu kraju ako budúcemu správcovi vyvolanej investície. Celá stavba obchvatu Novej Bane je majetkom Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá má túto stavbu aj v správe. Správu podávajúca zamestnankyňa Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky ešte doplnila, že nemajú vedomosť o tom, či medzi NDS a iným subjektom bola uzavretí zmluva o čistení týchto objektov (letná a zimná údržba). Cestnú databanku spravuje Slovenská správa ciest, ale údaje v nej uvedené nie je možné považovať za relevantné. Len tá skutočnosť, že v cestnej databanke je uvedené, že určitú časť cesty spravuje tam uvedený subjekt nemusí byť informáciou zodpovedajúcou skutočnosti.
6. Kópia dopytu adresovaného Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republike spolu s odpoveďou a úradným záznamom obsahujúcim vysvetlenie správy boli doručené stranám sporu na oboznámenie a vyjadrenie k jej obsahu. Na výzvu odvolacieho súdu zareagoval len intervenient na strane žalovaného 1/, ktorý uviedol, že stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky potvrdzuje zistenia súdu prvej inštancie a jeho právny záver, že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, keďže nebol vlastníkom predmetnej časti nehnuteľnosti ani nezodpovedal za údržbu tejto nehnuteľnosti, ako to konštatoval súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia.
7. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) z dôvodu, že správa Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky obstaraná odvolacím súdom bola doručená stranám sporu a jej obsah žalobkyňou ani žalovaným 1/ rozporovaný nebol. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné za účelom doplnenia dokazovania pred odvolacím súdom napriek doslovnej dikcii ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. nariadiť pojednávanie, pretože podľa § 204 C. s. p. dôkaz listinou sa vykonáva tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania žalobkyňou (len voči časti výroku 1, ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 1/ a výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ a štátu náhradu trov konania), iba z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný a mimo nich len z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré podľa § 380 ods. 2 C. s. p. musí prihliadnuť, aj keď v odvolaní namietané neboli (takéto vady odvolací súd nezistil), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a doplneného dokazovania pred odvolacím súdom v zmysle § 383 C. s. p. dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v napadnutej časti potvrdil.
8. Za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie žalobkyňa označila, že most, ktorý je súčasťou obchvatu Novej Bane je majetkom Národnej diaľničnej spoločnosti, keď takéto tvrdenie NDS odmieta a v Zbierke listín Okresného súdu Bratislava I neexistuje žiadna listina, z ktorej by vlastníctvo NDS k tejto stavbe vyplývalo.
9. Žalovaný 1/ od počiatku tvrdí, že most, ktorý je súčasťou líniovej stavby „I/65 Nová Baňa - obchvat“ nie je majetkom Banskobystrického samosprávneho kraja a preto nebol zaradený pod správu žalovaného 1/. Už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2014 žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie Krajského úradu v Banskej Bystrici, odbor dopravy a cestného hospodárstva z 19.12.2002 sp. zn. 2002/12525-004, ktorým bolo povolené predčasné užívanie líniovej stavby „I/65 Nová Baňa - obchvat“, z ktorého je
zrejmé, že až do kolaudácie tejto stavby mala na predmetnom moste vykonávať zimnú a letnú údržbu Slovenská správa ciest, správa a údržba Žiar nad Hronom, ktorá bola organizačnou zložkou stavebníka Slovenská správa ciest, Investorský útvar, Skuteckého 32, Banská Bystrica (v súčasnosti Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava). Rozhodnutie Krajského úradu v Banskej Bystrici z 19.12.2002 č. 2002/12525-004 je súčasťou súdneho spisu na č. l. 20 a č. l. 21 a skutočne je v časti B bod 3 tohto rozhodnutia uvedené, že Slovenská správa ciest, správa a údržba Žiar nad Hronom počas doby trvania predčasného užívania stavby bude zimnú a letnú údržbu štátnych ciest a chodníkov na moste vykonávať až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Stavebníkovi Slovenskej správe ciest, Investorský útvar, Skuteckého 32, Banská Bystrica bolo uložené uzavrieť písomnú dohodu so Slovenskou správou ciest, správa a údržba Žiar nad Hronom o údržbe tohto objektu až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. 9.1 Žalobkyňa nespochybňuje, že kolaudačné rozhodnutie na označenú stavbu mosta doposiaľ vydané nebolo a žiadosťou o pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane žalovanej z 20. mája 2015 žalobkyňa uznala, že podľa rozhodnutia Krajského úradu v Banskej Bystrici z 19.12.2002 o povolení predčasného užívania líniovej stavby „I/65 Nová Baňa - obchvat“ mal letnú a zimnú údržbu týchto objektov zabezpečovať subjekt, ktorý bol organizačnou zložkou stavebníka a preto žiadala žalobkyňa pripustiť do konania ako žalovaného 2/, ktorý stavbu uskutočňoval a uzavretím dohody o údržbe mal zabezpečiť čistenie mosta, vrátane chodníku na ňom ležiacom. Obrana žalovaného 2/ bola založená na tvrdení, že podľa § 24b zákona č. 135/1961 Zb. došlo zo zákona k prechodu vlastníctva ciest II. a III. triedy na samosprávne kraje a úlohou následnej delimitácie majetku, ktorá prebehla medzi samosprávnymi krajmi a Slovenskou správou ciest bolo len zosúladenie právneho a faktického stavu. Ku svojmu vyjadreniu doložil žalovaný 2/ delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok podľa „Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu, v správe Slovenskej správy ciest na Banskobystrický samosprávny kraj“, ktorý mal preukazovať prechod daného úseku cesty, kde žalobkyňa dňa 02.01.2012 utrpela úraz do vlastníctva Banskobystrického samosprávneho kraja. Táto listina však iba všeobecne označuje majetok prechádzajúci z majetku štátu do majetku samosprávneho kraja a nie je z neho možné vyvodiť, že obchvat Novej Bane vybudovaný v súvislosti s výstavbou diaľnice prešiel do majetku Banskobystrického samosprávneho kraja. Takýto záver nebolo možné vyvodiť ani z prílohy č. 1 tohto delimitačného protokolu spolu s prílohou 2 z dôvodu, že označenie odovzdávajúceho majetku sa líši od jeho označenia napríklad v rozhodnutí Krajského úradu v Banskej Bystrici o povolení predčasného užívania líniovej stavby z 19.12.2002 a zo spôsobu označovania miesta úrazu v iných dokumentoch. Pre súd aj strany sporu zrozumiteľné vysvetlenie k osudu stavby mosta spájajúceho obec Brehy s mestom Nová Baňa poskytol zástupca žalovaného 1/ pri ohliadke na mieste samom dňa 07.04.2016 a svedok Y. N., ktorý bol v čase realizácie stavby zamestnancom Slovenskej správy ciest, správa a údržba Žiar nad Hronom. Podľa ich výpovede po rozdelení Slovenskej správy ciest na Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú správu ciest a regionálne správy ciest mal stavebník odovzdať všetky materiály spojené so stavbou Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá mala ďalej konať ohľadne práv a povinností týkajúcich stavby mosta, na ktorom došlo ku škodovej udalosti, ale keďže ku kolaudácii stavby doteraz nedošlo, nemohli byť usporiadané ani práva a povinnosti k tejto stavbe. Táto cesta na Banskobystrický samosprávny kraj delimitovaná nebola. Svedok Y. N. tvrdil, že samotná stavba mosta prešla na Národnú diaľničnú spoločnosť a to isté uvádzala aj zástupkyňa žalovaného 2/. Žalovaný 2/ argumentoval aj poukazom na § 7 ods. 2, 5 a 6 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona, podľa ktorých vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na diaľničnú spoločnosť dňom jej vzniku, rozostavané stavby diaľnic, ktorých investorom je doterajší vlastník a správca prechádzajú do vlastníctva diaľničnej spoločnosti bezodplatne a prechádzajú aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy ciest vkladanej do Národnej diaľničnej spoločnosti. Svoje tvrdenie o prechode stavby mosta na Národnú diaľničnú spoločnosť podložil žalovaný 2/ aj výročnou správou Národnej diaľničnej spoločnosti za rok 2005, kde sa na str. 27 k stavbe R1 Nová Baňa
- obchvat + rozšírenie na štyri pruhy uvádza, že stavba bola daná do predčasného užívania v termíne október 2003, ukončená bola v zmysle zmluvy o dielo v termíne 6/2005. V roku 2005 sa pracovalo na dokončovacích prácach mimo koruny vozovky - odvodnenie, vodohospodárskych objektoch, objektoch ŽSR, likvidácii zariadenia staveniska, vegetačnej výstavbe a úprave terénu so záverom, že vecne bol harmonogram splnený a žalovaný 2/ doplnil, že otázka kolaudácie stavby a odovzdania vyvolaných investícií (t. j. aj vybudovaného mostného objektu cesty III/06509) príslušným subjektom (teda aj žalovanému 1/ Banskobystrickej regionálnej správe ciest, a. s.) vo výročnej správe nie je riešená. Žalovaný 2/ predložil aj doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 vyhotovený Výskumným ústavom
riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a. s. Bratislava o tom, ako sa určila všeobecná hodnota stavby č. 0726-Nová Baňa obchvat. Účelom doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 bolo stanovenie všeobecnej hodnoty organizačnej jednotky Slovenská správa ciest - diaľnice za účelom potvrdenia všeobecnej hodnoty nepeňažného vkladu do spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. ku dňu predchádzajúcemu dňu jej vzniku v zmysle zákona č. 639/2004 Z. z. 9.2 Z odpovede adresovanej žalobkyni na žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov od Národnej diaľničnej spoločnosti, mesta Nová Baňa a obce Brehy jednoznačne vyplýva, že investorom stavby mosta medzi obcou Brehy a mestom Nová Baňa bola Národná diaľničná spoločnosť, kolaudácia mostných objektov ku dňu podania správy 25.05.2012 Národnou diaľničnou spoločnosťou nebola uskutočnená z dôvodov neukončeného majetkového vysporiadania stavby R1 Nová Baňa - obchvat. 9.3 Obec Brehy aj mesto Nová Baňa odmietli, že by im investor NDS odovzdal most do vlastníctva. 9.4 Národná diaľničná spoločnosť podávala žalobkyni aj súdu prvej inštancie protichodné správy o tom, či je vlastníkom mosta a správcom chodníkov na uvedenom moste. V správe zo 04.12.2014 pre právneho zástupcu žalobkyne NDS uviedla, že táto pozemná komunikácia je zaradená do kategórie ciest III. triedy, vlastníctvo a správa jednotlivých kategórií pozemných komunikácií sa riadi zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon) a výslovne uviedla, že po rozdelení správy ciest bola správa týchto objektov odovzdaná Banskobystrickej regionálnej správe ciest, závod 16, Žiar nad Hronom. Odovzdanie správy mosta Banskobystrickej regionálnej správe ciest, závod 16, Žiar nad Hronom Národná diaľničná spoločnosť nedokladovala žiadnym listinným dôkazom. V odpovedi z 22.02.2013 NDS výslovne uvádza, že most medzi Novou Baňou a Brehmi nie je vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, nie je jej správcom, naproti tomu v odpovedi právnemu zástupcovi žalobkyne z 30. augusta 2017 už Národná diaľničná spoločnosť uvádza, že má k dispozícii znalecký posudok č. 16/2006, aj doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006, ktorého zadávateľom bola Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava vo veci potvrdenia všeobecnej hodnoty nepeňažného vkladu organizačnej jednotky Slovenská správa ciest - diaľnice do základného imania spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. na základe stavu majetku a zdrojov jeho krytia k 31.01.2005 a vysvetľuje, že NDS vznikla z majetku štátu, ktorý bol v správe rozpočtovej organizácie Slovenskej správy ciest z účtovne oddelenej vnútornej organizačnej jednotky - Slovenská správa ciest
- diaľnice, ktorá mala povahu podniku. Tento majetok bol predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti NDS, ktorého hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 4/2005 z 25.01.2005 a bol vypracovaný aj ďalší znalecký posudok č. 16/2006 spolu s doplnkom č. 1, v ktorom boli stanovené všeobecné hodnoty vybraných položiek majetku - tzv. nedokončené investície k 01.02.2005, pri ktorých bola stanovená všeobecná hodnota rozpracovanej projektovej dokumentácie a rozostavaných stavieb diaľnic. V tejto odpovedi Národná diaľničná spoločnosť potvrdila, že disponuje zápisnicou o odovzdaní a prevzatí majetku, práv a povinností predávajúcich časť podniku označenú ako vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy ciest - diaľnice a v doplnku tejto odpovede Národná diaľničná spoločnosť tvrdila, že cesta III/06511 Brehy spojka nie je súčasťou znaleckého posudku č. 16/2006 a doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006, preto NDS nie je vlastníkom ani správcom cesty III/06511 Brehy spojka. Takáto odpoveď bola doručená aj súdu prvej inštancie dňa 22.01.2018. Po doložení mostného listu (č. l. 355 spisu) a vysvetlení žalovaným 1/ na pojednávaní dňa 18.07.2018, že v delimitačnom protokole z 31.12.2004 uvádzaný objekt spojka most Brehy je starý most postavený v roku 1950 a nie nový most vybudovaný v rámci obchvatu Novej Bane pri výstavbe diaľnice súd prvej inštancie uzavrel, že ak stavba diaľnice bola odovzdaná Národnej diaľničnej spoločnosti ako celok, stala sa Národná diaľničná spoločnosť aj majetkom obchvatu Novej Bane. Vzhľadom na protichodné tvrdenia strán sporu a Národnej diaľničnej spoločnosti o tom, kto je vlastníkom obchvatu Novej Bane navrhol právny zástupca žalobkyne už na pojednávaní dňa 16.08.2017 (č. l. 258 spisu) urobiť dopyt na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ohľadne prechodu majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na príslušný samosprávny kraj, ale súd prvej inštancie dopyt na Ministerstvo dopravy, ktoré konalo v mene štátu pri vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti a mohlo mať najrelevantnejšie informácie o vlastníkovi stavby mosta, ktorý je súčasťou obchvatu Novej Bane, neurobil.
10. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie Slobody č. 6, Bratislava dalo odvolaciemu súdu jednoznačnú odpoveď na otázku, či bol majetok identifikovaný a ohodnotený v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 ako stavba 0726-Nová Baňa obchvat predmetom nepeňažného vkladu do majetku Národnej diaľničnej spoločnosti v znení, že celá stavba obchvatu Novej Bane bola predmetom vkladu do majetku NDS s celou objektovou skladbou tak, ako sú jednotlivé položky
popísané a ocenené v doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006 časť 1. Nešlo o prioritný infraštruktúrny majetok podľa § 2 zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti vzhľadom na to, že od začiatku boli charakterizované ako vyvolaná investícia, ktorej budúcim správcom mal byť vyšší územný celok Banskobystrický samosprávny kraj. Národná diaľničná spoločnosť však tieto stavebné objekty do majetku Banskobystrického samosprávneho kraja nepreviedla. Z uvedeného vyplýva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nebol uplatnený dôvodne.
11. Žalobkyňa bezdôvodne vytýka súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie posúdil jej nárok podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a ustanovení upravujúcich nárok na náhradu škody na zdraví vo väzbe na § 3 a § 9 cestného zákona, ktorý upravuje povinnosti pri správe pozemných komunikácií vo vlastníctve samosprávneho kraja. Pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu vzniknutú na zdraví žalobkyne chýba základný predpoklad a to vlastníctvo vyššieho územného celku k úseku cesty, na ktorej k úrazu žalobkyne došlo. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že ku dňu 01.01.2004 zo zákona prešiel daný úsek cesty medzi obcou Brehy a mestom Nová Baňa do vlastníctva samosprávneho kraja. Prechod vlastníckeho práva k veciam v správe Slovenskej správy ciest podľa § 24b zákona č. 135/1961 Zb. musel byť zavŕšený uzatvorením dohody medzi ministerstvom a samosprávnym krajom a takáto dohoda v konaní preukázaná nebola. Delimitačným protokolom z 31.12.2004 uzavretým medzi odovzdávajúcim Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava a preberajúcim Banskobystrickým samosprávnym krajom, so sídlom Nám. SNP č. 23, Banská Bystrica cesta spájajúca obec Brehy s mestom Nová Baňa (diaľničný obchvat Novej Bane) na Banskobystrický samosprávny kraj delimitovaná nebola z dôvodu, že stavba nebola dokončená a nie je skolaudovaná doposiaľ. Na uvedené zákonné ustanovenie § 24b zákona č. 135/1961 Zb. ohľadne prechodu majetku a správy k prevádzanému majetku zo Slovenskej správy ciest Bratislava na Banskobystrický samosprávny kraj sa odvolával aj žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 30.11.2015 s tvrdením, že predmetom odovzdania podľa delimitačného protokolu z 31.12.2004 podpísaného medzi Slovenskou správou ciest a Banskobystrickým samosprávnym krajom bol aj cestný majetok III. triedy, na ktorom sa úraz stal, avšak po vykonaní ohliadky na mieste samom a výsluchu svedka Y. N. referenta na Banskobystrickej regionálnej správe ciest, ktorý bol v čase výstavby mosta zamestnancom Slovenskej správy ciest, správy a údržby Žiar nad Hronom a uviedol, že stavba mosta prešla na Národnú diaľničnú spoločnosť z dôvodu, že stavba nebola ukončená, zmenil aj žalovaný 2/ argumentáciu a v písomnom podaní z 11.05.2016 už poukazoval na doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006, časť 1, ktorý bol vypracovaný pre potreby potvrdenia všeobecnej hodnoty nepeňažného vkladu organizačnej jednotky Slovenská správa ciest - diaľnice do základného imania spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. s tým, že celá stavba č. 0726-Nová Baňa - obchvat bola predmetom nepeňažného vkladu do majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Najkvalifikovanejšiu odpoveď k otázke vlastníctva stavby obchvatu Novej Bane mohlo podľa názoru odvolacieho súdu podať len Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Bratislava, ktoré pri zakladaní Národnej diaľničnej spoločnosti konalo v mene štátu. V písomnom podaní z 30.05.2016 na č. l. 156 ešte aj žalobkyňa uznávala, že aby bol prechod majetku štátu na samosprávny kraj zavŕšený, je potrebné uzavrieť dohodu o prechode majetku podľa § 24b ods. 1 cestného zákona a tvrdila, že touto dohodou je práve delimitačný protokol z 31.12.2004, čo sa ukázalo ako nesprávna informácia, keď odovzdávaným a preberaným majetkom označovaným ako spojka - most Brehy bol most postavený v roku 1950 a nie most, ktorý je súčasťou obchvatu Novej Bane, o čom má svedčiť mostný list na č. l. 355 spisu. Most na ceste III/06511 nad cestou I/65 bol podľa oznámenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky súčasťou nepeňažného vkladu do základného imania Národnej diaľničnej spoločnosti pri jej založení, i keď neboli zaradené do špecifikácie prioritného infraštruktúrneho majetku podľa § 2 zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože od začiatku boli charakterizované ako vyvolaná investícia, ktorej budúcim správcom mal byť vyšší územný celok Banskobystrický samosprávny kraj, avšak Národná diaľničná spoločnosť neodovzdala Banskobystrickému samosprávnemu kraju túto stavbu. 12. Podľa § 24b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. na základe dohody uzatvorenej medzi ministerstvom a samosprávnym krajom prechádzajú podľa osobitného predpisu do vlastníctva samosprávneho kraja veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných jednotiek určených touto dohodou, ak ďalej nie je ustanovené inak.
13. Banskobystrický samosprávny kraj nie je vlastníkom cesty, na ktorej sa stal úraz žalobkyni (§ 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.), žalovanému 1/ preto nevznikli žiadne povinnosti podľa § 3d ods. 5 písm.
d/ zákona č. 135/1961 Zb., ktoré by porušil, preto za škodu vzniknutú žalobkyni nezodpovedá. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo správne.
14. Cestná databanka je informačný nástroj, technická evidencia cestných komunikácií a informácia v nej uvedená nemôže zakladať práva a povinnosti subjektom v rozpore so zákonom.
15. Na rozhodnutie vo veci samej nadväzujúce výroky o trovách konania medzi žalobkyňou, žalovaným 1/ a intervenientom na strane žalovaného 1/ sú v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., preto aj v tejto časti potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
16. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ a intervenientovi na jeho strane priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni každému zvlášť v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C. s. p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C. s. p.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).