Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17P-24-2020.pdf
PDF · 73.42 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17P/24/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v konaní vo veci mal. F. B., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - A. P., Z.. XX.X.XXXX, bytom XA C. E., K. E. E. XHW, Q. A. V. B. T. Q. Í. a otca - D. B., Z.. X.XX.XXXX, na neznámom mieste, o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice II n e m á právomoc vo veci konať. II. Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Dňa 9.6.2020 podala matka na tunajší súd návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd udelil za otca dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého F. B. na priezvisko P.. V návrhu uviedla, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 10.1.2003 č.k. 14C 452/2002 rozvedené. Maloletý F. sa narodil po rozvode manželstva dňa XX.X.XXXX. Otec uznal otcovstvo k maloletému dňa 31.8.2009 na Matričnom úrade Mestskej časti Košice - Juh. V roku 2012 sa presťahovala do V..., nakoľko otec dieťaťa nepretržite viedol kriminálny spôsob života. Bol právoplatne odsúdený A. Z. K. H. Q. V. L. X J. V. V. B.Á.. Vyživovaciu povinnosť voči deťom neplní. Pred nástupom výkonu trestu vo navštívil synov posledný krát a od tej doby o deti nejaví žiadny záujem. V roku 2015 sa vydala za J. P. a z tohto manželstva pochádza dcéra E. A. P.. Najstarší dospelý syn si oficiálne vo V. B. zmenil priezvisko na priezvisko P.. Z hľadiska ďalšieho vývoja F.. F. by bolo prospešné, keby mal priezvisko P., ktoré je zhodné s priezviskom všetkých členov rodiny.
2. Vzhľadom k skutočnosti, že vo veci je daný cudzí prvok, musel sa súd zaoberať svojou právomocou. Cudzí prvok je daný tým, že maloleté dieťa, žije vo V. B., kde je aj jeho obvyklý pobyt. Žije tam dlhodobo, trvalo v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej manželom.
3. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
4. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
8. Podľa ust. § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené nato, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 3 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky ( ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
10. Súd má nepochybne za preukázané, že obvyklý pobyt maloletého je vo V. Matka aj maloletý majú od roku 2012 obvyklý pobyt vo V.., kde majú centrum svojho života, a to aj s prihliadnutím na ich rodinný, osobný a sociálny život. Vo vzťahu k priezvisku dieťaťa nemôže tunajší súd konať podľa nariadení EU. V danom prípade platí, že veci týkajúce sa priezviska detí sú vylúčené z pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vo vzťahu k priezvisku detí sa tak uplatní zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V zmysle tohto zákona právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Do tejto kategórie nepochybne spadá aj právo rodičov rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa. Nakoľko pojem obvyklý pobyt nemáme v právnom poriadku riadne zadefinovaný, súd ho musí vždy vyložiť podľa konkrétneho prípadu a jeho okolností. V zásade štát obvyklého pobytu dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Celá definícia pojmu obvyklý pobyt jednoznačne zodpovedá v tomto prípade Q., kde sa nachádza maloletý so svojou matkou a súrodencami už dlhodobo od roku 2012 a vzhľadom na svoj vek tam navštevuje školu, je tam začlenený aj do mimoškolského života. Je teda nepochybné, že štátom obvyklého pobytu maloletého F. je Q. A.. Práve z tohto dôvodu nemajú naše súdy právomoc rozhodovať o zmene priezviska maloletého.
11. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych noriem súd konanie vo veci zastavil pre nedostatok právomoci s poukazom na skutočnosť, že matka ani maloletý nemajú obvyklý pobyt na území SR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.