Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-2-2019.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX N. C., t. č. W. a W., O. XX/XXX, XXX XX F., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, so sídlom Paulínska 20, 917 01 Trnava, korešpondenčná adresa M. M. XXX, XXX XX M. M., IČO: 40 624 064, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 27. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 12.09.2018 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2018, ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, nakoľko podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trnava z 11.09.2018, žiadateľ nebol invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) posúdila žalobcov zdravotný stav na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 11.09.2018, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca, ako účastník konania v zákonom v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2018, nakoľko je zdravotný stav bol posúdený len z dostupných vyšetrení. Žiadal preto o posúdenie na základe doplnených vyšetrení (47 ks), ktoré pripojil k odvolaniu. Podľa žalobcu z lekárskych správ je vidno, že má ťažké problémy s chrbticou, zrakom, pričom jeho pracovné zaradenie vo výkone trestu v F. v 8 hodinovej zmene je Q.P. X.. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že jeho zdravotný stav si vyžaduje riadne vyšetrenia, nakoľko nevie poriadne pozerať na oči.
3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vo veci invalidného dôchodku rozhodla tak, že zamietla odvolanie v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 20.11.2018. Posudkový lekár zotrval na pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu účastníka konania. Zároveň bol kompletný posudkový spis predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 29.11.2018 posúdil zdravotný stav so záverom, že účastník konania bol opakovane vyšetrený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a odborným lekárom pre neurológiu, pre oblasti driekovo-krížnej časti chrbtice. Zobrazovacími metódami boli verifikované len minimálne degeneratíne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek s maximom v oblasti F., kde príslušná medzistavcová platnička bola ľahko posunutá plocho dorzálne (X mm) a ľahko naliehala na durálny vak. Zároveň nebolo preukázané poškodenie miechy.
5. Z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom nevyplynula výrazná poruchu svalového korzetu, ani statodynamiky chrbtice. Bolo zistené mierne obmedzenie pohyblivosti driekovo krížnej chrbtice, bez zisteného motorického a senzitívneho deficitu v neurologickom náleze. Vzhľadom k tejto skutočnosti posudkový lekár považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie chrbtice účastníka konania s mierou poklesu vykonávať jeho zárobkovú činnosť 30 %, čo je stredná hodnota zákonom predpísaného percentuálneho rozpätia, nakoľko podľa jeho názoru ide o mierne funkčné postihnutie chrbtice.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že v odvolacom konaní bolo RTG vyšetrením TH LS chrbtice zo dňa 15.01.2016, MR vyšetrením LS chrbtice zo dňa 27.06.2016, neurologickými vyšetreniami zo dňa 03.03.2016 a zo dňa 15.08.2016, vyšetreniami v ambulantnej úrazovej chirurgii zo dňa 24.11.2015 a zo dňa 15.12.2015, sériou vyšetrení všeobecného lekára v ÚVTOS F. od 21.11.2017 do 25.06.2018 a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovým lekárom preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania - žalobcu - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapitoly XV, oddielu E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktoré zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Zároveň za iné zdravotné postihnutie účastníka konania - syndróm závislosti od alkoholu, posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. neurčil.
7. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalovaná v rozhodnutí uviedla, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30 % a preto účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravotnou fyzickou osobou.
8. V zákonom stanovenej lehote podľa žalobca sťažnosť proti predmetnému rozhodnutiu, ktorú správny súd vyhodnotil ako žalobu proti predmetnému rozhodnutiu, v ktorej uviedol, že jeho zdravotný stav nebol posúdený na základe kompletnej zdravotnej dokumentácie a on sa dostáva do zlej situácie, nakoľko si potrebuje platiť lieky a preto musí chodiť do roboty. Zároveň uviedol, že má zlomené dve rebrá, ďalej uviedol, že psychicky a fyzicky je schopný bojovať s bolesťami len keď berie lieky na uvoľnenie svalstva.
9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K napádanému rozhodnutiu uviedla, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože pre posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
10. K žalobnej námietke žalobcu, že berie lieky, ktoré musí platiť a potrebuje okuliare, na ktoré nemá finančné prostriedky žalovaná uviedla, že zhoršenie jeho zdravotného stavu môže žalobca riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok.
11. V uplatnenej replike žalobca uviedol, že zdravie človeka nemožno vtesnať len do štatistických tabuliek, tak isto nemožno meranie, priznanie dôchodkov limitovať tabuľkami tak, aby to nezaťažovalo štátny rozpočet. So základných práv nemožno vyňať subjekty nespĺňajúce subjektívne hoci zákonom vytvorené tabuľkové hodnoty s tým, spojené subjektívne hodnotenie lekárov, či daný subjekt naplnil
- nenaplnil určitú limitnú hranicu. Súhlasil s myšlienkou, že každý defekt vo väčšej alebo menšej miere ovplyvňuje celkové vnímanie človeka. Každý s nich má za následok, spolu s ostatnými, celkové pôsobenie na kvalitu života, schopnosti pracovať, sústrediť sa podobne. Trval na tom, že v dnešnej dobe je bolesť zmerateľná, pozorovaním zmien v mozgovej činnosti a je naviac všeobecne známa skutočnosť, že aj malá bolesť v podmienkach neustále sa opakujúcich a zotrvávajúcich sa zväčšuje, po čase sa stáva neznesiteľnou a život komplikujúcou. Zároveň uviedol, že v detstve trpel sebapoškodzovaním, s čím bojuje dodnes. Ako prílohu predložil lekársku správu z magnetickej rezonancie zo dňa 18.03.2019, v ktorom je uvedený nález a to napriamená drieková lordóza s telami stavcov v primeranej výške bez ložiskových zmien v úrovni F. malé osteofity krycích platní v rámci ľahkej spondylózy, F. medzistavcový disk primeranej výšky s drobnou herniáciou typu protrúzie centrálne zasahujúce 3 mm dorzálne do zadných hrán, s trhlinou v naulus fibrósus, bez kompresie miechových koreňov. Predmetný nález v závere vyhodnotený ako malá protrúzia disku s anulárnou trhlinou v seg. F. centrálne, bez zjavnej kompresie miechových koreňov.
12. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednávanie nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2020.
13. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúcemu konania v medziach správnej žaloby, dospel k záveru, rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 199 ods. 2 SSP; v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
18. Podľa § 202 ods. 2 SSP; správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
19. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
20. Podľa § 204 SSP; ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
21. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
23. Podľa § 71 ods. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
24. Správny súd má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť o invalidný dôchodok oprel o skutočnosť, že žalobca v zmysle predložených lekárskych správy ako aj posudku posudkového lekára nemal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, posúdil správne.
25. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca s predmetným rozhodnutím nesúhlasí, považoval ho za nezákonné, avšak ani cestou svojho právneho zástupcu svoju argumentáciu neoprel o skutočnosti, ktorými by bolo možné správnu úvahu orgánu verejnej správy prvého stupňa považovať za nesprávnu.
26. Z odborných lekárskych posudkov jednoznačne vyplýva, že bolo správne posúdené rozhodujúce zdravotného poistenia a to podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E
- dorzopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b)
- s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (rozpätie percentuálne 20 % až 35 %) na 30 %.
27. Žalobca svoj zdravotný stav posudzuje len čisto subjektívne, avšak tieto jeho tvrdenia žiadne vyšetrenie objektivizujúce jeho ťažkosti nepreukázalo. Tvrdenie, že je v zlej finančnej situácii, resp. nie je schopný si zabezpečiť adekvátne zdravotné podmienky, resp. lieky, nemajú vplyv na jeho zdravotný stav.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovanej bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
29. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).