Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-33-2020.pdf
PDF · 122.97 KB
Case nature
Subarea
5Co/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ TJ Obecný futbalový klub Dežerice, so sídlom Dežerice 193, IČO: 18 047 564 a 2/ obec Dežerice, so sídlom Obecného úradu Dežerice 193, IČO: 00 310 336, obaja zastúpení JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 1 proti žalovanému H. X., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2C/20/2020-146 zo dňa 20. mája 2020, takto
rozhodol:
Odvolací uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mala žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek rušenia žalobcov 1/ a 2/ v práve pokojného užívania a nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Dežerice, zapísanými na LV č. XXX pre kat. úz. Dežerice, vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, ako parcely registra E parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 745 m2 a parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 286 m2 /ďalej len predmetné pozemky/, najmä je povinný zdržať sa vstupovania na uvedené nehnuteľnosti, zdržiavania sa na uvedených nehnuteľnostiach, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do týchto nehnuteľností a konania, ktorým by čiastočne, alebo úplne obmedzil, rušil, alebo maril výkon užívacieho práva žalobcu 1/ a 2/ k uvedeným nehnuteľnostiam, ako aj strpieť a umožniť vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami po týchto pozemkoch, strpieť a umožniť výkon športovej činnosti bez obmedzenia, pozostávajúcej z práva vstupu hráčov, rozhodcov, divákov a iných osôb zabezpečujúcich prípravu a údržbu hracej plochy a vedľajších obslužných priestorov v prospech žalobcu 1/, jeho hráčov, zamestnancov a ním označených osôb, a strpieť a umožniť vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami po týchto pozemkoch, strpieť a umožniť výkon kultúrno-spoločenských a športových podujatí organizovaných vo verejnom záujme obcou Dežerice, strpieť a umožniť právo vstupu verejnosti, pracovníkov Obecného úradu Dežerice a ním označených osôb a technického a obslužného personálu bez obmedzenia v prospech žalobcu 2/, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Na odôvodnenia tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou vo veci samej domáhajú, aby súd určil, že nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem zaťažujúce predmetné pozemky spočívajúce v povinnosti žalovaného a každého budúceho vlastníka týchto pozemkov bezodplatne strpieť a umožniť vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami po týchto pozemkoch, strpieť a umožniť výkon športovej činnosti bez obmedzenia, pozostávajúcej z práva vstupu hráčov, rozhodcov, divákov a iných osôb zabezpečujúcich prípravu a údržbu hracej plochy a vedľajších obslužných priestorov v prospech žalobcu 1/, jeho hráčov, zamestnancov a ním označených osôb, prípadne každého ďalšieho právneho nástupcu žalobcu 1/ a strpieť a umožniť vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami alebo inými
dopravnými prostriedkami po týchto pozemkoch, strpieť a umožniť výkon kultúrno-spoločenských a športových podujatí organizovaných vo verejnom záujme obcou Dežerice, strpieť a umožniť právo vstupu verejnosti, pracovníkov Obecného úradu Dežerice a ním označených osôb a technického a obslužného personálu bez obmedzenia v prospech žalobcu 2/. Ďalej sa žalobcovia 1/ a 2/ svojou žalobou domáhajú, aby súd uložil žalovanému a každému budúcemu vlastníkovi týchto pozemkov povinnosť na pozemku parc. reg. E č. XXX/X strpieť vykonávanie práva uložených inžinierskych sietí v prospech žalobcu 2/, a to vodovodnej a plynovej prípojky v smere od parc. č. XXXX/X k stavbe postavenej na parc. č. XXX/X - budova - športové kabíny - súp. č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 2/. Zároveň žalobcovia 1/ a 2/ žiadajú, aby súd rozhodol, že žalovaný a každý budúci vlastník týchto pozemkov je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by čiastočne alebo úplne obmedzil, rušil, alebo maril výkon užívacieho práva žalobcov 1/ a 2/ k predmetným nehnuteľnostiam. V priebehu konania podali žalobcovia 1/ a 2/ súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyššie uvedeného znenia. Tento odôvodnili s poukazom na skutočnosť, že žalobca 1/ je občianskym združením, telovýchovnou jednotou, ktorý od roku 1967 vykonáva svoju športovú činnosť v areáli futbalového štadióna, ktorý bol vytvorený na okraji obce Dežerice v smere na Trenčianske Teplice. Tento športový areál Obecného futbalového klubu Dežerice (ďalej aj len "OFK Dežerice") označený ako parcela č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 10.135 m2, je užívateľsky evidovaný pozemok so spôsobom využívania ako pozemok, na ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko a iné. Jednotlivé parcely pod týmto areálom sú v súčasnosti vo vlastníctve viacerých subjektov, a to fyzických, či právnických osôb, ale aj žalobcu 2/, ktorý tieto parcely postupne od ich vlastníkov odkupuje. Účelom takéhoto postupu je usporiadanie vlastníctva k tomuto areálu tak, aby mohla na predmetných pozemkoch obec bezproblémovo vykonávať kultúrno- spoločenskú činnosť a akcie a OFK Dežerice svoju športovú činnosť pozostávajúcu z tréningového procesu a futbalových zápasov za prítomnosti divákov. Žalobca 2/ je nielen zakladateľom žalobcu 1/, ale ako jeho zriaďovateľ, na základe spoločenskej objednávky občanov obce, vytvára ekonomické, materiálno-technické, personálne a odborné podmienky na činnosť telovýchovnej jednoty v súlade so záujmami občanov na uspokojovanie mnohostranných záujmov a záľub občanov obce. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej dôvodili, že parcela registra E č. XXX/X je v celosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, parcela registra E č. XXX je v celosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, parcela registra E č. XXX/X je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, parcela registra E č. XXX/X je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, parcela registra C č. XXX/X a budova - športové kabíny so súpisným číslom XXX sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. Časť parcely registra E č. XXX/X - orná pôda o výmere 683 m2, na ktorej sú postavené vyššie uvedené športové kabíny, je vo vlastníctve spoločnosti AC Dežerice, s.r.o. v celosti, ktorá má so žalobcom 2/ zmluvný vzťah na prevádzku zariadenia slúžiacu bufetovej a reštauračnej činnosti počas športových a kultúrnospoločenských zariadení. Ostatné parcely registra E ako parcela č. XXX/X, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X sú vo výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve so správou Slovenského pozemkového fondu, iných právnických, či fyzických osôb, od ktorých tieto parcely, resp. ich spoluvlastnícke podiely postupne žalobca 2/ po vzájomnej dohode a na základe rozhodnutia a schválenia obecného zastupiteľstva odkupuje. Asfaltová cesta prechádzajúca cez obec Dežerice v smere na Trenčianske Teplice označená ako parcela registra E č. XXXX/X, ktorá priamo hraničí s vyššie uvedenými parcelami tvoriacimi športový areál, je taktiež v celosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. Žalobcovia uviedli, že do roku 1967 využívalo tieto pozemky v areáli futbalového štadióna miestne poľnohospodárske družstvo na poľnohospodársku činnosť, čo dokumentuje i skutočnosť, že tvorili poľnohospodársky pôdny fond ako orná pôda alebo trvalý trávnatý porast. Následne od roku 1967 už boli užívané pre účely športového areálu a až v roku 2002, kedy bol schválený v kat. úz. Dežerice ROEP, sa niektoré pozemky stali opätovne napríklad predmetom dedenia a podobne medzi príbuznými, čo však nič až dodnes nezmenilo na rešpektovaní užívacieho stavu a určenia využitia týchto pozemkov od roku 1967 až do súčasnosti. Všetci vlastníci v minulosti, ako aj tí, ktorí postupne žalobcovi 2/ svoje parcely na mieste samom postupne odpredávajú, rešpektovali právo obce a futbalového klubu využívať ich parcely na športovú a kultúrno-spoločenskú činnosť a do týchto nijakým rušivým spôsobom nezasahovali, ani spôsobom akokoľvek obmedziť výlučné užívacie právo žalobcov 1/ a 2/ k nim. Schváleným územným plánom obce z roku 2014 v zmysle komplexného priestorového usporiadania a funkčného využitia sú predmetné pozemky určené medzi plochy ihrísk a športových zariadení, t. j. nie sú určené pre veľké IBV - výstavbu bytových a rodinných domov. Prístup na tieto pozemky je zabezpečený z komunikácie - pozemku parc. č. XXXX/X (cesta smer Bánovce nad Bebravou - Trenčianske Teplice). Podľa znaleckej analýzy využitia uvedených nehnuteľnosti sú predmetné pozemky využívané ako plochy ihrísk a športových zariadení v zmysle schváleného územného plánu z roku 2014, z hľadiska intenzity využitia sa jedná o pozemky, kde prevláda plocha futbalového ihriska a z hľadiska ponižujúcich faktorov sa jedná o úzke a dlhé pozemky
podľa ich tvaru. Užívateľom týchto pozemkov je žalobca 1/ a žalobca 2/, pričom cena určená znalcom za tieto pozemky je stanovená sumou vo výške 3,25 eur za 1 m2. Ide teda o vlastníctvo tzv. ladom ležiaceho majetku, ktorý je za daného stavu a stavu, ktorý zrejme bude ešte dlhé obdobie pretrvávať, bez reálnej hodnoty. Záležitosť, ktorá si vynútila potrebu podania tohto návrhu a dočasnej, nevyhnutnej a neodkladnej úpravy pomerov na základe súdneho rozhodnutia, sa týka nového vlastníka predmetných nehnuteľností t.j. žalovaného. Predmetné pozemky sú taktiež súčasťou vyššie uvedeného športového areálu a čiastočne i hracej plochy, či obslužnej plochy futbalového ihriska. Do februára 2020 ich vlastnil pán H. X., ktorý ich mal v úmysle odpredať žalobcovi 2/, avšak svoj verbálny prísľub a predbežnú dohodu nedodržal a predmetné pozemky z účelových dôvodov odpredal žalovanému, ktorý sa stal vo februári tohto roku ich výlučným vlastníkom. Žalobcovia 1/ a 2/ v tejto súvislosti poukázali na to, že žalobca 2/ sa žalobou podanou voči žalovanému v roku 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému vypratať určité iné nehnuteľnosti, resp. ich časti, ktoré vlastnícky patria obci Dežerice a ktoré žalovaný neoprávnene a bez akéhokoľvek relevantného právneho titulu zabral a užíval mnoho rokov pre svoju potrebu. Taktiež sa žalobca 2/ voči žalovanému domáhal určenia povinnosti, aby tento odstránil oplotenie ako neoprávnenú stavbu z pozemku žalobcu 2/ a aby zabraté pozemky vydal žalobcovi 2/. Vo veci vypratania nehnuteľností Okresný súd Bánovce nad Bebravou konal pod sp. zn. 4C/162/2016, pričom konanie o odstránení stavby pokračovalo v správnom konaní na príslušnom Stavebnom úrade Mesto Bánovce nad Bebravou č. Sú. 214/12280/2017, a to na základe postúpenia veci v tejto časti zo strany okresného súdu. V obidvoch konaniach bolo právoplatne rozhodnuté a žalobca 2/ bol úspešný. Tieto právoplatné a vykonateľné rozhodnutia žalovaný nesplnil, ale dohodol sa s pánom H. X., aby mu odpredal predmetné pozemky, ktoré tento vlastnil v areáli futbalového štadióna v Dežericiach. Aj menovaný H. X. vedel, že tieto pozemky boli vždy, odkedy mal on na ne vyznačené vlastnícke právo, ale i dlhé desaťročia predtým, kedy ich malo v evidencii poľnohospodárske družstvo v užívaní žalobcu 1/ na športové účely a v užívaní žalobcu 2/ na organizovanie kultúrno-spoločenských a zábavných podujatí. Z toho dôvodu uzatvoril dňa 30.06.2005 so žalobcom 2/ nájomnú zmluvu, ktorá bola dňa 22.06.2015 zmenená Dodatkom č. 1 v časti týkajúcej sa len ceny nájmu. Účelom nájmu pozemku bolo prevádzkovanie športovej činnosti a nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej uviedli, že pán H. X. už tento rok s obcou o predaji predmetných pozemkov nejednal, a to ani o výške ceny, a tieto predal účelovým kontraktom žalovanému, ktorý ich odkúpil za mimoriadne predraženú cenu za účelom, aby dostal žalobcu 2/ do určitej závislosti, podriadenosti voči žalovanému a aby donútil žalobcu 2/ k vykonaniu úkonov, v dôsledku ktorých by odpadol dôvod na vykonanie predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ako i rozhodnutia stavebného úradu. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ považujú túto kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, je predpoklad, že obec Dežerice z titulu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu napadne platnosť tejto zmluvy v súdnom konaní. Žalovaný po rozhodnutí o prevode vlastníckeho práva obratom zaslal žalobcovi 2/ dve listiny vyhotovené dňa 27.02.2020, ktoré boli na Obecný úrad v Dežericiach doručené až dňa 02.03.2020. Prvou z nich je výpoveď nájomnej zmluvy s tým, že výpovedná lehota začína plynúť dňa 01.03.2020 a končí dňa 31.05.2020, pričom uviedol, že ak k tomuto termínu nedôjde k výmene pozemkov, je obec povinná uviesť pozemok do pôvodného stavu. Druhou listinou je ponuka na výmenu pozemkov, v ktorej žalobcu 2/ alebo jeho starostu núti vykonať a uskutočniť veci, ktoré nie sú zákonné, nie sú v záujme obce, nie sú pre ňu potrebné ani výhodné a nie sú v súlade s názorom a rozhodnutím obecného zastupiteľstva, ani v súlade s vykonateľnými rozhodnutiami súdu a stavebného úradu a ani s územným plánom a podobne. Žalovaný v tejto ponuke žiada o výmenu jednej zo svojich nadobudnutých parciel č. XXX/X za všetky parcely, ktoré má povinnosť podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku vypratať. Z týchto úkonov a opísaných postupov je evidentná nepopierateľná skutočnosť a obavy žalobcov 1/ a 2/, že žalovaný bude postupovať svojvoľne, protiprávne a nezákonne, že bude konať s úmyslom spôsobiť žalobcom akékoľvek zlo a škodu. Je taktiež dôvodná obava, že exekučné konania, ktoré prebiehajú voči nemu, sú ohrozené, pretože ich úmyselne marí, ohrozuje, sťažuje a zneužíva právny systém a že postupne bude v rámci vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vytvárať také prekážky, ktoré znemožnia činnosť subjektom, ktoré aj tieto pozemky v rámci športového a spoločenského areálu už mnoho desaťročí v dobrej viere a s poslaním a určením týchto pozemkov využívajú. Z vyhrážok žalovaného je evidentné, že ak mu žalobca 2/ neustúpi, to znamená nezastaví voči nemu exekúcie, nezmení územný plán a rozhodnutie vybudovať spojovaciu cestu v centre obce vo verejnom záujme, ak nebude tolerovať jeho nezákonný záber pozemkov, z čoho vyplynie i následný krok, že určitým obyvateľom zabráni v prístupe do domov, ak nebude legalizovať nezákonnú stavbu oplotenia a ak mu na kompenzáciu nevyplatí také finančné prostriedky, aby na celom takomto akte vydieranie neúmerne zarobil, tak bude robiť všetkým občanom problémy. Z vyhrážok žalovaného vyplýva, že znemožní uskutočnenie naplánovaných podujatí, bude rušiť tréningový proces, či priebeh súťažných zápasov, poškodí tvar futbalového ihriska, jeho povrch, či
bude znemožňovať vstup naň a podobne. Žalovaný je, ako je v obci všeobecne známe, typom občana, ktorý nemá žiadne zábrany, aby postupoval tak, ako je uvedené vyššie a z čoho majú žalobcovia obavu, že poškodí oplotenie športového areálu, do ktorého vnikne za použitia násilia, resp. príslušnej techniky a pozemky, ktoré sú momentálne v jeho vlastníctve nenávratne poškodí, resp. poškodí tak, že znemožní na nich vykonávať činnosť žalobcu 1/ aj žalobcu 2/. K predmetným pozemkom sa môže dostať i z iného smeru ako od hlavnej cesty a tieto poškodiť tak, ako sa v podstate i písomne vyhráža. Ak uvádza, že sa ujme svojho vlastníckeho práva a že tieto pozemky žiada, aby mu boli obcou fyzicky vydané a vrátené do pôvodného stavu, tak je obava, že tieto rozorie a uvedie ich tak do stavu ornej pôdy. Osvedčenie potreby nutnosti a neodkladnej úpravy pomerov je daný tým, že o žalobe v konaní o veci samej na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho trpenie, ako i o žalobe na určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to výpovede nájomnej zmluvy, nemôže byť a nebude rozhodnuté do 01.06.2020. Areál futbalového ihriska je jediným areálom, kde sa dá činnosť žalobcov 1/ a 2/ i naďalej v záujme občanov vykonávať, pričom k stavbe šatní-kabín, ako aj k reštaurácii sú už od roku 1984 a 1992 vybudované vodovodná a plynová prípojka, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 2/. Ak žalovaný svoje predpovedané činnosti dokončí, bude nemožné vzniknuté následky reparovať. 3. Tento návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/, podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 123, § 124, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 až 3, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou vo veci samej domáhajú voči žalovanému určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem zaťažujúceho predmetné pozemky. Toto právo mali žalobcovia 1/ a 2/ nadobudnúť vydržaním. V priebehu konania žalobcovia v nadväznosti na podanú žalobu podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek rušenia žalobcov 1/ a 2/ v práve pokojného užívania a nakladania s predmetnými pozemkami. Súd tento návrh preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcami a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva, zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medziiným) existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto jeho presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť "so zreteľom ku všetkým okolnostiam" v dobrej viere, že sa stal oprávneným subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili danosť a trvanie nároku voči žalovanému. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1
Občianskeho zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. V posudzovanej veci žalobcovia podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ani pripojenými listinami žiadnym spôsobom neosvedčili existenciu právneho dôvodu, teda titulu, na základe ktorého žalobcovia 1/ a 2/ so zreteľom na všetky okolnosti vyvodili a boli v dobrej viere, že im patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena tak, ako ho žalobcovia 1/ a 2/ vymedzili. V tejto súvislosti žalobcovia 1/ a 2/ v podanom návrhu uviedli, že do roku 1967 využívalo pozemky v areáli futbalového štadióna miestne poľnohospodárske družstvo na poľnohospodársku činnosť, následne od roku 1967 už boli užívané pre účely športového areálu a až v roku 2002, kedy bol schválený v k.ú. Dežerice ROEP, sa niektoré pozemky stali opätovne napríklad predmetom dedenia, pričom však sa nič nezmenilo na rešpektovaní užívacieho stavu a určenia využitia týchto pozemkov od roku 1967 do súčasnosti. Všetci vlastníci dotknutých pozemkov rešpektovali právo obce a futbalového klubu využívať ich parcely na športovú a kultúrno-spoločenskú činnosť a do tohto nijakým spôsobom nezasahovali. Súd k tomu konštatuje, že sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, sa musí vzťahovať aj k titulu, na ktorého základe mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nad rámec skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ a 2/ v skôr podanej žalobe vo veci samej k tomu uviedli, že v roku 1967 na základe dohody vtedajšieho MNV v Dežericiach a miestneho poľnohospodárskeho družstva došlo zo strany poľnohospodárskeho družstva k vyčleneniu časti poľa - poľnohospodárskej pôdy na okraji Dežeríc a túto družstvo poskytlo obci na zriadenie futbalového ihriska a futbalovú činnosť pre potreby vzniknutej telovýchovnej jednoty. Od roku 1967 sa teda uvedený areál, ktorý existuje dodnes pod užívacím označením ako parcela č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 10.135 m2 užívala a budovala pre potreby futbalovej činnosti v obci a z toho dôvodu boli na danom mieste už v roku 1972 vybudované a postavené športové kabíny, ktorým bolo neskôr pridelené i súpisné číslo XXX. Podľa určenia využívania týchto pozemkov je tento areál od roku 1967, t. j. už 53 rokov určený na využitie pre účely ihriska, štadiónu a iné športové činnosti. Formu, obsah a právny základ takejto dohody z roku 1967 žalobcovia 1/ a 2/ nijakým spôsobom bližšie nešpecifikovali a jej existenciu okrem tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčili a nevyplýva ani zo žiadnej z listín, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ súdu predložili. Súd preto dospel k názoru, že nie je v danom štádiu sporu ani osvedčená existencia takého právneho dôvodu, na základe ktorého by bolo možné s ohľadom na všetky okolnosti konštatovať, že žalobcovia 1/ a 2/ vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu po zákonom stanovený čas v dobrej viere. V rozpore s tvrdením žalobcov, že boli a sú v dobrej viere, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, je zároveň skutočnosť, že žalobca 2/ v postavení nájomcu s pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností v postavení prenajímateľa uzatvoril dňa 30.06.2005 nájomnú zmluvu a dňa 22.06.2015 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na základe ktorej prenajímateľ prenajal nájomcovi pozemok parc. č. XXX/X a časť pozemku parc. č. XXX/X a to od 01.07.2005 na dobu neurčitú. Účelom nájmu podľa tejto zmluvy je prevádzať športovú činnosť. Z úradnej činnosti je tunajšiemu súdu zároveň známe, že žalobca 2/ sa podanou žalobou na tunajšom súde domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - výpovede predmetnej nájomnej zmluvy, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 4C/21/2020 a nie je právoplatne skončené. V prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené závery teda nebolo žalobcami ani osvedčené splnenie všetkých predpokladov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním s obsahom tak, ako bol vymedzený žalobcami. Žalobcovia 1/ a 2/ tak neuniesli bremeno osvedčenia skutočností, z ktorých je možné vyvodiť existenciu dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Uviedli, že svoju žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhajú určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie, pomerne obšírnym spôsobom vysvetli a odôvodnili a doložili takými známymi a na vec sa vzťahujúcimi dôkazmi, ktoré majú k dispozícii a ktoré dokázali zabezpečiť. K podaniu tejto žaloby ich nedoviedla snaha o akési obmedzenie práv iného, t.j. žalovaného, ale vznik stavu a situácie, kto spôsobil žalovaný a ktorou ohrozuje práva žalobcov a v podstate i všetkých občanov obce ktoré sú v súlade s verejnými a celospoločenskými záujmami a ktoré nepretržite existujú už 53 rokov. Keďže v podstate po podaní tejto žaloby vo veci samej sa začali stupňovať útoky a verbálne prejavy žalovaného, z ktorých evidentne a nepopierateľne vyplýva, že má záujem poškodiť ba až zničiť práva žalobcov, ich majetok, pozemky a stavby i s prípadným prekonaním zábran, ako oplotenie atď.,
boli žalobcovia nútení dočasne teda do právoplatného skončenia konania o veci samej podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa len dočasne upravili pomery medzi prevádzkou a činnosťou žalobcov 1/ a 2/ a medzi postupmi a avizovaným správaním žalovaného. V súčasnosti, len 4 až 5 dni pred podaním tohto odvolania, produkoval žalovaný pred svedkami z obce Dežerice vyjadrenia, že za to, že voči nemu naďalej prebieha zákonná exekúcia, celý šrotový odpad vyvezie na svoju parcelu na futbalové ihrisko a obec i futbalový klub potom uvidia. Podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhajú len toho, aby uvedené vyhrážky žalovaný nemohol dočasne i zrealizovať a aby sa v predmetnom konaní o veci samej veci vysvetlili. Žalobcovia sú si vedomí, že to, čo uplatňujú, musí byť v súlade s platným právom. Sú presvedčení, že návrh na dočasnú úpravu pomerov je podaný oprávnene, že je osvedčená danosť a trvanie nároku voči žalovanému a že sme subjekty, ktoré osvedčia svoje právo i užívacími vzťahmi a právami minulosti. Súd prvej inštancie sa však touto podstatou veľmi nezaoberal a riadil sa pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia akýmsi zvláštnym výkladom práva. V napadnutom rozhodnutí je čiastočne opísaný dej uvedený v našej žalobe zo dňa 15.04.2020 ako i v návrhu zo dňa 24.04.2020. Už z tohto opisu vyplýva, že sa konajúci sud sústredil nie na vec, o ktorej rozhoduje, ale na vec, ktorá bude len následne rozhodovaná. Napadnuté rozhodnutie je v podstate od samého začiatku odôvodňované tým, či žalobcovia neosvedčili danosť svojho nároku na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu voči žalovanému. Zisťovať a správne posudzovať preukázanie či nepreukázanie naliehavosti právneho záujmu a osvedčenie svojho nároku na existenciu dobromyseľného užívania veci 10 a viac rokov má byt predmetom konania o veci samej a nie konania o nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto konaní mal súd rozhodovať z dostupných a dostatočne podložených dôkazov o tom, či do rozhodnutia o veci samej existuje pre žalobcov reálna hrozba nezvratného nenapraviteľného následku súvisiaceho s poškodením jeho práv a majetku zo strany žalovaného. Žalobcovia dostatočne preukázali, že kúpa predmetných pozemkov v areáli futbalového štadióna zo strany žalovaného bola účelová, jej zmyslom nebolo vlastniť nehnuteľný majetok, z tohto brať úžitky, a použiť na akúsi podnikateľskú či komerčnú činnosť, pretože vedel že majetok nie je reálne využiteľný. Taktiež žalobcovia dostatočne preukázali, že tento majetok používa žalovaný na vydieranie a vyhrážanie sa žalobcom s tým, že ich núti použiť nezákonné postupy, ktoré by boli nielen v rozpore s verejným z umom ale i s finančnými predpismi či disciplínou a možno i v rozpore s trestným zákonom. Aby sa týmto dôsledkom na základe konania a postupov avizovaných zo strany žalovaného predišlo, domáhajú sa žalobcovia dočasnej úpravy pomerov. Je pre nich nejasné, prečo sa prvoinštančný súd nezaoberal touto otázkou. V napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, že takáto reálna hrozba zo strany žalovaného neexistuje a že obava žalobcov nie je dôvodná. V konaní o veci samej budú žalobcovia niesť dôkazné bremeno a osvedčovať danosť svojho práva i naliehavosť právneho záujmu či splnenie podmienok na vydržanie práva. Prvoinštančný súd však v podstate rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prejudikoval už právny názor na rozhodnutie, pretože toto je hlavným obsahom jeho argumentácie. Vopred sa rieši len otázka posúdenia zrejme nie najjednoduchšieho nároku žalobcov uplatneného vo veci samej a nie objektívna nutnosť dočasne úpravy pomerov. Súd sa postavil na stranu toho, kto právo nerešpektuje, kto spoločenské vzťahy ignoruje, kto sa z práv iných subjektov vysmieva. Podľa právnej úvahy prvoinštančného súdu žalobcovia nepreukázali vlastne nič, pretože napríklad nemajú písomný dokument o akomsi kontrakte či dohovore medzi bývalým JRD a obcou zo 70-tych rokov minulého storočia, že nepreukázali právo užívať predmetné pozemky na daný účel po tom, ako im družstvo tieto vyčlenilo a taktiež nebolo nikdy vlastníkom a ani to, že keď bol schválený ROEP, opätovní vlastníci svoje vlastnícke právo reálne nikdy neuplatnili a uznali užívacie právo žalobcov resp. právo držby a využívania týchto pozemkov na daný účel. Žalobcovia sa predsa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom, domáhajú sa len stanovenia zaťaženia týchto pozemkov ich právom užívania. I to, že žalobcom opätovne zapísaní vlastníci predmetné pozemky postupne odpredávajú svedčí o skutočnosti, že toto ich právo ako dané uznávajú a považujú ho za dané a osvedčené už 53 rokov. Na základe uvádzaných dôvodov žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nimi navrhované neodkladné opatrenie nariadil. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril tak, že s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie sa stotožňuje a navrhol ho preto potvrdiť. Dodal, že nespravil nič, čo by si vyžadovalo zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia a ak sa bude domáhať svojich práv vo vzťahu k zžívaniu predmetných pozemkov, tak to urobí výlučne zákonnou cestou. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdiť 7. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil odvolania žalobcov 1/ a 2/ ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom
posúdení veci. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a vyvodil z nich správny právny záver o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by bolo založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní osvedčené a nebolo ani zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Preto sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné: 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna, teda dočasná úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej, prípadne zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. V prípade neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ide o rozhodnutie dočasné, obmedzujúce sa len na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikujúce výsledok konania pred súdom. Slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, v prípade preukázania potreby takejto bezodkladnej úpravy pomerov. Pri jeho nariaďovaní, prevláda požiadavka rýchlosti, nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie dočasne upravujúce pomery strán sporu v prípade, ak existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V každom prípade ale platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba v základnom, nevyhnutnom rozsahu, teda tak, aby sa nevytvoril nenávratný stav a tiež aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do právnych vzťahov medzi stranami sporu, t.j. aby strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá nejaká povinnosť nebola obmedzená vo svojich právach spôsobom neprimeraným povahe veci a účelu neodkladného opatrenia. 13. Neodkladné opatrenie, ktorým majú byť upravené pomery strán sporu možno nariadiť len v prípade, že jeho navrhovateľ osvedčí právny vzťah medzi sporovými stranami, resp. existenciu svojho nároku, ktorému žiada neodkladným opatrením poskytnúť súdnu ochranu. Preto aj § 326 ods. 1 CSP stanovuje medzi náležitosťami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ide o absolútne prvotnú podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až keď má konajúci súd za osvedčené, že medzi stranami existuje určitý právny vzťah, resp. je osvedčená existencia nároku, ktorému má byť poskytnutá žiadaným neodkladným opatrením ochrana, môže pristúpiť k skúmaniu splnenia ďalších podmienok ako napríklad existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tomuto nároku, primeranosť žiadaného neodkladného opatrenia a podobne. Súd prvej inštancie preto celkom správne v danej veci skúmal v prvom rade tú skutočnosť, či žalobcovia osvedčili svoje tvrdenia o existencii ich práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, ktorému právu by sa mala poskytnúť požadovaným neodkladným opatrením ochrana. Posúdenie tejto otázky je nevyhnutné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň závery konajúceho súdu v tejto otázke nepredstavujú pre rozhodnutie vo veci samej záväzné a nezvratné posúdenie prejudiciálnej otázky, a to už len z toho dôvodu, že zatiaľ čo pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie tvrdeného nároku žalobcu /teda existencia nároku sa javí z predložených tvrdení a listinných dôkazov ako nanajvýš pravdepodobná/, pre rozhodnutie vo veci samej je potrebné tento nárok naisto preukázať výsledkami vykonaného dokazovania. Aj preto môže byť posúdenie otázky existencie tvrdeného práva odlišné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej. Skutočnosť, ktorá sa súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia javila ako osvedčená, teda nanajvýš pravdepodobná, nemusela byť v konaní vo veci samej dostatočne preukázaná. Naopak
zasa, ak žalobca existenciu svojho nároku podľa súdu rozhodujúceho o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, neznamená to, že v priebehu sporu nemôže súd na návrh strán vykonať dôkazy, z ktorých existenciu tohto práva bude mať v konečnom dôsledku za preukázanú. 14. V každom prípade platí, že pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má dočasne upraviť pomery strán sporu je nevyhnutné, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, z ktorého vyplýva jeho právo, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá súdna ochrana. V danej veci sa, ako správne usúdil súd prvej inštancie, sa tak nestalo a žalobcovia existenciu svojho tvrdeného nároku neosvedčili. 15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že žalobcovia 1/ a 2/ v pri svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie neosvedčili existenciu svojho tvrdeného práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu na predmetných pozemkoch žalovaného a preto sa takémuto právu nemôže dostať súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. V podrobnostiach ohľadne tohto záveru poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje. 16. Na základe týchto záverov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancia podľa § 387 ods.1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).