Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-413-2020.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Subarea
44Ek/413/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: B. M., O.G. XXXX/XX, XXX XX A., T.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Branislav Voloch, advokát, Laborecká 81, 066 01 Humenné, IČO: 43 920 551, proti povinnému: ENIRA s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 766 027, o vymoženie 7.333,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Barbora Bartková, so sídlom exekútorského úradu Kozia 17, 811 03 Bratislava, IČO: 42 354 862, pod číslom 421EX 115/20, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 129,29 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.02.2020 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 7.333,00 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.01.2020, sp. zn. 16Up/7/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.02.2020 (ďalej len „Exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/413/2020 dňa 30.03.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Barbora Bartková, so sídlom exekútorského úradu Kozia 17, 811 03 Bratislava, IČO: 42 354 862, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 421EX 115/20. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2020 bolo povinnému doručené dňa 17.04.2020. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 29.04.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.05.2020 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2020 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.05.2020, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2020 a poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2020. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2020 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho podania popisuje skutkový a právny stav exekučného konania. Povinný uvádza, že medzi ním ako objednávateľom a spoločnosťou Steeltechmont s.r.o., Textilná 28, 934 05 Levice, IČO: 50 052 594 ako zhotoviteľom (ďalej len „právny predchodca oprávneného“) bola uzatvorená Rámcová zmluva o dielo zo dňa 30.07.2019 (ďalej len „Rámcová zmluva“), Dohoda o zmluvnej odmene zo dňa 30.07.2019 a Dodatok č. 1 zo dňa 01.09.2019. Právny predchodca oprávneného vystavil ako dodávateľ voči povinnému ako odberateľovi faktúru č. 190100004 na zaplatenie pohľadávky vo výške 17.199,50 Eur. Ako ďalej uvádza povinný, zhotoviteľov
subdodávateľ L. P. nenastúpil na dohodnutý termín začiatku prác zhotovenia diela a ani na náhradný termín, na základe čoho vznikla v zmysle čl. VIII bodu 1. Rámcovej zmluvy povinnosť zhotoviteľa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,00 Eur. Následne podľa tvrdenia povinného, zhotoviteľoví subdodávatelia O.. Q.. M. Q. O.. I. boli „vyhodení“ zo stavby nemeckým zadávateľom pre porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zhotoviteľa podľa čl. VIII bodu 1. Rámcovej zmluvy povinnosť zhotoviteľa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000,00 Eur. Ďalej povinný uvádza, že na základe čl. IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy ako povinný zabezpečil pre právneho predchodcu oprávneného ubytovanie, za ktoré povinný zaplatil sumu 3.360,00 Eur, čím vznikla povinnému voči právnemu predchodcovi oprávneného pohľadávka na zaplatenie 3.360,00 Eur. V zmysle uvedeného povinný vyzval ústne právneho predchodcu oprávneného na zaplatenie pohľadávky za ubytovanie dňa 20.09.2019. Vo svojom podaní povinný ďalej uvádza, že na základe ústnej dohody medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného poskytol povinný právnemu predchodcovi oprávneného preddavok na cenu za dielo podľa Rámcovej zmluvy vo výške 1.000,00 Eur, nakoľko povinný odstúpil od Rámcovej zmluvy, vznikla povinnému voči právnemu predchodcovi oprávneného pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške prijatého preddavku vo výške 1.000,00 Eur. Povinný ústne vyzval právneho predchodcu oprávneného na úhradu pohľadávky na vrátenie preddavku dňa 20.09.2019. Povinný uvádza, že síce zo strany právneho predchodcu oprávneného je v elektronickej komunikácii uvedené, že v podstate mala byť pohľadávka na zaplatenie nákladov za ubytovanie (čiastočne iba vo výške 1.120,00 Eur) a už poskytnutý preddavok vo výške 1.000,00 Eur započítané na faktúru vystavenú na sumu 7.105,00 Eur, avšak podľa povinného k tomu nedošlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného ako postupcom a oprávneným ako postupníkom zo dňa 10.10.2019 bola postúpená pohľadávka z faktúry č. 190100004 vo výške 7.333,00 Eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 04.12.2019 vyzval oprávnený povinného na zaplatenie pohľadávky oprávneného. Povinný dodáva, že započítaním zo dňa 06.03.2020 si povinný započítal pohľadávky vo výške celkom 10.360,00 Eur proti pohľadávke oprávneného. Vo svojom podaní povinný následne citoval § 1 ods. 2, § 358 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) a § 580 a § 529 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Na základe uvedeného má povinný za to, že v dôsledku započítania pohľadávok povinného proti pohľadávke oprávneného zanikla pohľadávka oprávneného. V zmysle uvedeného povinný žiada exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) zastaviť a priznať mu právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 04.05.2020. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia uvádza, že povinný tvrdí skutočnosti, ktoré nie je oprávnený súd skúmať v prebiehajúcej exekúcii po vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz. Podľa oprávneného, súd sa pri skúmaní dôvodov zastavenia exekúcie musí venovať výlučne tým, ktoré nastali po vykonateľnosti exekučného titulu a nie je oprávnený skúmať akékoľvek skutkové dôvody vzťahujúceho sa k okolnostiam skutkového základu pre vydanie exekučného titulu. Z uvedených dôvodov má oprávnený za to, že podanie povinného je výlučne obštrukčným podaním, ktoré nemá žiadnu právnu relevanciu. V tejto súvislosti oprávnený uvádza, že poukazovanie na zmluvné vzťahy a domnelo vzniknuté pohľadávky z titulu pokuty, nákladov na ubytovanie a iné nároky, ktoré ako uvádza vraj mal voči právnemu predchodcovi nemá žiaden skutkový ani právny súvis s prebiehajúcou exekúciou a ich existenciu oprávnený popiera. Vo vzťahu k údajnému jednostrannému započítaniu pohľadávok povinným zo dňa 06.03.2020, ktoré malo byť na základe údajných nárokov povinného, uvádza oprávnený, že na akékoľvek započítavanie nárokov vzhľadom k tomu, že dňa 21.2.2020 začala exekúcia voči povinnému v súlade s § 61e zákona 233/1995 Z.z exekučného poriadku sa s výnimkou exekučného titulu neprihliada, teda takéto započítanie je právne neúčinné. Podľa oprávneného sa jedná o ďalší príklad obštrukčného správania sa s cieľom vyhnúť sa plneniu exekučného titulu. Oprávnený má za to, že sa nejedná o žiadne relevantné a právne aprobované započítanie povinným, ktoré by bolo spôsobilé spôsobiť zánik záväzkov z uvedeného exekučného titulu. Vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré uviedol povinný uvádza oprávnený, že ho považuje za neúčelné a nehospodárne, a v podmienkach exekúcie nevykonateľné a podľa názoru oprávneného sleduje výhradne obštrukciu. Čo sa týka ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka o započítaní, ktoré uvádza povinný, tieto nemajú podľa oprávneného absolútne žiaden súvis s prebiehajúcou exekúciou, nakoľko v prebiehajúcej exekúcii sa výhradne používajú ustanovenia exekučného poriadku, kde započítanie je výhradne upravené v § 61e Exekučného poriadku. Oprávnený záverom uvádza, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod jeden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému oprávnený nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie a žiada ho zamietnuť a zároveň priznať mu trovy právneho zastúpenia vo výške 129,29 Eur.
7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu právneho zástupcu oprávneného vyjadril len k doručovaniu písomností v exekučnom konaní a predložil súdu dokumenty. 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 15. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. 16. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 17. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. 18. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.01.2020, sp. zn. 16Up/7/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.02.2020. 19. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 21. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 22. Vykonateľnosť je podľa § 232 Civilného sporového poriadku vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 23. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.01.2020, sp. zn. 16Up/7/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.02.2020, je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 24. K samotnému obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pokiaľ ide o námietku povinného, že došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok ku dňu 06.03.2020, čím pohľadávka oprávneného zanikla, súd poukazuje na skutočnosť, že námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či je jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného prípustné a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ak povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Na základe uvedeného súd konštatuje, že povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, a preto súd na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému neprihliadol. 25. Súd zároveň k námietkam povinného dodáva, že sa jedná o skutočnosti, ktoré boli predmetom základného konania. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 26. Upomínacie konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul je skrátenou formou súdneho konania. Platobný rozkaz v upomínacom konaní je vydaný na základe návrhu veriteľa (v exekučnom konaní oprávneného). Dlžník (v exekučnom konaní povinný) sa voči takémuto platobnému rozkazu môže brániť podaním odporu. V prípade, že dlžník (povinný) voči platobnému rozkazu v stanovenej lehote nepodá odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť. Podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý, sa naopak platobný rozkaz zrušuje. 27. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 28. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení
exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.04.2020 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 34. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 35. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 36. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal. 37. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 129,29 Eur. Základnou sadzbou tarifnej odmeny je v tomto prípade istina vo výške 7.333,00 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon je potom vyčíslená na 237,34 Eur. Oprávnený má nárok na 1x 1 úkon 118,67 Eur a 1x režijný paušál za rok 2020 vo výške 10,62 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu
trov konania vo výške 129,29 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok) 38. Povinný žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko však povinný bol v konaní neúspešný a nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie povinnému nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.