Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-16-2020.pdf
PDF · 111.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Janky Boroškovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, dieťa matky: X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č. XXX, XXX XX Sklabiná, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX/XX, XXX XX H., o úpravu styku otca s mal. dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13P/97/2019
- 76 zo dňa 05. 02. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13P/97/2019 - 76 zo dňa 05. 02. 2020 vo výroku, ktorým okresný súd otca oprávnil stretávať sa s maloletým B. B., nar. XX. XX. 2011 každý týždeň v roku v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky, bez jej prítomnosti a matke dieťaťa uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) p o t v r d z u j e.
II. V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj okresný súd resp. súd prvej inštancie) otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 175 Eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.11.2019 (I. výrok). Zročné výživné od 01.11.2019 do 05.02.2020 na maloleté dieťa vo výške 220 Eur súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 Eur, vždy do 10-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu (II. výrok). Súd prvej inštancie ďalej oprávnil otca stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v roku v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky, bez jej prítomnosti. Matku zaviazal maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať (III. výrok). Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 v časti styku a v časti určenia výživného (IV. výrok). Na záver súdu prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (V. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa otec mal. B., nar. 8. 6. XXXX (t. č. vo veku 8 a pol roka) domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.2.2013 v časti styku s mal. z pôvodnej úpravy (otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky za jej prítomnosti) tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky, v mieste bydliska otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako otec nemá umožnené tráviť s mal. toľko času, koľko by chcel a venovať sa mu. Písomným podaním zo dňa 10.10.2019 (na č. l. 20 spisu) matka navrhla, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.2.2013 vo výroku o výživnom tak, že zvýši výživné na mal. zo sumy 120 Eur na sumu 250 Eur od 1. 11. 2020 a vo výroku o styku otca s mal. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. každú párnu nedeľu v mesiaci od 14.00 do 17.00 v mieste bydliska matky, ale bez jej prítomnosti.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a k odvolaním napadnutému III. výroku uviedol, že pokiaľ sa jedná o návrh otca na úpravu styku, tu bolo potrebné v prvom rade uviesť, že v čase posledného rozhodovania o tejto otázke bol maloletý len vo veku jedného roka, s čím súvisela aj jeho naviazanosť na osobu matky v tomto období, a čoho výsledkom bola aj úprava styku otca s jeho osobou za prítomnosti matky. V momentálnej situácii má maloletý 8 a pol roka a sám (nie len podľa tvrdení otca ale aj podľa obsahu jeho výsluchu) sa chce s otcom stretávať. Ďalej z obsahu spisu vyplynulo, že matka súhlasí s tým, aby sa styk otca s maloletým realizoval bez jej prítomnosti a uviedla i to, že aj v súčasnosti sa tak poväčšine deje. Vzhľadom k uvedenému a zohľadňujúc aj skutočnosť, že otec ako mužský vzor zohráva dôležitú úlohu v živote každého syna, nemal súd prvej inštancie žiadne pochybnosti o tom, že je potrebné umožniť, aby sa maloletý mohol s otcom stretávať bez prítomnosti matky. Pokiaľ sa jedná o stanovenie dňa, kedy by sa styk realizoval, tu sa súd prvej inštancie stotožnil so stanoviskom otca, podporeným aj názorom kolízneho opatrovníka, že vzhľadom k tomu, že otec dosahuje svoj príjem predajom výrobkov, ktoré vyrobí, cez sviatky a cez víkendy, reálne by sa styk s maloletým v nedeľu, ako matka navrhovala, buď realizovať nemohol, alebo by ho mohol realizovať len na úkor výkonu svojej zárobkovej činnosti. Druhý variant podľa súdu prvej inštancie by nebol v záujme maloletého, nakoľko by mal za následok zníženie príjmu otca, a teda aj jeho schopností a možností na výživu maloletého prispievať. I v súčasnosti, hoci maloletý už dva roky na základnú školu chodí, sa pritom jeho styk s otcom realizuje v stredu, preto súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam matky, že úprava styku v stredu zle vplýva na prípravu maloletého na vyučovanie. Ak by tomu totiž tak bolo, matka by zrejme využila svoje právo a sama by sa obrátila na súd so žiadosťou o zmenu úpravy styku, a zároveň na pojednávaní dňa 31.1.2019 by nesúhlasila s úpravou styku v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky. Napokon, z dôvodu, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým v mieste bydliska matky, nevidel problém ani v tom, že by sa maloletý z dôvodu styku s otcom nedokázal na ďalší deň vyučovania pripraviť. Maloletý totiž má v domácnosti matky všetky svoje učebné pomôcky a úlohou otca v živote maloletého nie je len strávený čas využiť na zábavu, ale maloletého aj niečo naučiť a výchovne na neho vplývať. Za stavu, keď otec navyše s tým, že by sa s maloletým učil, súhlasil, mal súd prvej inštancie za to, že styk otca s maloletým by sa mal aj naďalej realizovať v stredu, a to od 14.00 hod. do 18.00 hod. tak, ako sa rodičia na tom na pojednávaní dňa 31.1.2020 dohodli. Pokiaľ sa jedná o frekvenciu stretávania sa maloletého s otcom (každú stredu podľa návrhu otca alebo každú druhú stredu podľa predstavy matky prezentovanej dňa 31.1.2020), tu súd prvej inštancie opätovne akcentoval na to, že otec ako mužský vzor zohráva dôležitú úlohu v živote každého syna a že maloletý pri svojom výsluchu opakovane uviedol, že sa s otcom stretávať chce. Zároveň súd prvej inštancie považoval za dôležité, že maloletý je už vo veku 8 a pol roka a teda úloha otca v jeho živote a aj potreba stretávať sa s ním je naliehavejšia, ako tomu bolo vo veku 1 rok, kedy je maloleté dieťa vo všeobecnosti naviazané prioritne na matku, tiež to, že hoci sa otec na jeseň roku 2019 s maloletým stretával minimálne, v školskom roku 2018/2019 otec maloletého napr. vozieval aj každý druhý týždeň do školy, a napokon i to, že samotná matka na pojednávaní uviedla, že ona sama umožňovala otcovi styk nie len každú druhú stredu, ale aj častejšie. Maloletý teda svojho otca dobre pozná, chce sa s ním stretávať a je potrebné, aby bol vytvorený (časový) priestor k tomu, aby sa jeho vzťah s otcom mohol prehlbovať. Uvedenému by pritom podľa názoru súdu prvej inštancie nenasvedčovalo to, ak by sa otec s maloletým stretával len každú párnu stredu v mesiaci v rozsahu 4 hodiny, čo by predstavovalo len 8 hodín do mesiaca, ale tomu nasvedčuje minimálne to, aby sa otec s maloletým stretával 4 hodiny každý týždeň, t j. každú stredu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod., kedy čas otca so synom predstavuje 16 hodín mesačne. Pri určovaní miesta, kde by sa styk otca s maloletým mal realizovať, súd prvej inštancie vychádzal prioritne z názoru maloletého, ktorý je totožný so stanoviskom matky, a to, že maloletý sa chce so svojim otcom stretávať len v mieste bydliska matky, ktoré je zároveň jeho bydliskom. Maloletý opakovane túto požiadavku pri svojom výsluchu zdôraznil a rezolútne odmietol predstavu, že by mal ísť s otcom do miesta jeho bydliska, na zmrzlinu, na výlet,
a pod.. Bol ochotný akceptovať nanajvýš predstavu, že by ho otec zo školy vyzdvihol, zaviezol ho do miesta bydliska matky a tam s ním strávil čas. Maloletý je teda v súčasnej dobe jednoznačne fixovaný na trávenie času na miestach, ktoré dobre pozná a kde sa cíti bezpečne (odmietol napr. cestu autobusom, či vlakom z dôvodu, že sa bojí, návštevu zmrzliny čo i len cestou zo školy domov a pod.). Za tohto stavu a zohľadňujúc najmä skutočnosť, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, a teda aj úprava styku, by mala byť v prvom rade v najlepšom záujme maloletého, mal súd prvej inštancie za to, že nateraz bude v najlepšom záujme maloletého rešpektovať ním vyjadrený názor a len postupne ho smerovať k tomu, aby sa naučil objavovať nové zážitky, navštevovať nové miesta, spoznávať nových ľudí (napr. manželku jeho otca a nevlastného brata, ktorých maloletý nepozná) a najmä vybudovať si k otcovi tak silnú dôveru, že mu objavovať nové zážitky, navštevovať nové miesta a spoznávať nových ľudí dovolí. Uvedenému podľa názoru súdu prvej inštancie mohla napomôcť skutočnosť, že styk otca s maloletým bude častejší a intenzívnejší a že sa bude realizovať bez prítomnosti matky tak, ako o tom súd prvej inštancie pojednával už vyššie.
1.3 Na záver súd prvej inštancie uviedol, že týmto zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloletého B. a rozhodnuté o úprave styku, a to rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/40/2012-115 zo dňa 27.02.2013 v časti styku a v časti určenia výživného. O trovách účastníkov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletého včas odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v III. výroku o úprave styku otca s maloletým a to nasledovne: ,,Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky, bez jej prítomnosti. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať“. Odvolanie matka maloletého odôvodnila dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), pričom poukázala aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
2.1 S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa matka maloletého nestotožnila z dôvodu, že styk otca s maloletým prebieha a maloletý je z toho značne vystresovaný, čo nepomáha ani jeho zdravotnému stavu, ktorý sa vplyvom stresu zvykne zhoršovať. Podľa matky maloletého jej a maloletému otec maloletého svojim správaním počas súdom stanoveného styku narúša harmonické spolunažívanie, pričom sa pred maloletým správa hrubo a nevhodne k jej osobe.
2.2 Ďalej matka maloletého poukázala v odvolaní na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie stanovil otcovi maloletého dieťaťa aj povinnosť plniť školské povinnosti s maloletým počas styku, čo otec odmieta, a to takým spôsobom, že nechce ísť do rodinného domu, kde sa maloletý B. zdržiava.
2.3 Podľa matky maloletého je upravený styk pre maloletého stresujúci. S otcom nemali podľa nej vybudovaní pozitívny vzťah od narodenia. Otec sa s maloletým stretával odmalička len v rámci súdom upravených dní; v ostatné dni sa podľa matky otec o maloletého nezaujímal, a to ani počas narodením/ menín, či Vianoc alebo pri odovzdávaní vysvedčenia.
3. Otec maloletého sa k odvolaniu matky maloletého písomne vyjadril, pričom vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že jeho syn má zlé stravovacie návyky. Otec si myslí, že keby matka zmenila synov jedálny lístok a obohatila mu ho o vitamíny, tak by sa mu zlepšil zdravotný stav. Pokiaľ matka v odvolaní uviedla, že otec sa so synom stretával len v rámci súdom upravených dní a hodín, tak toto tvrdenie matky nie je pravdivé, nakoľko maloletého B. počas celého roka, keď bol žiakom prvého ročníka vozil do školy a zo školy každý druhý týždeň. V tom čase ho aj 2 krát zobral do svojho rodinného domu v obci Záhorce, kde sa mu veľmi páčilo, ale keď to chcel zrealizovať aj tretí krát maloletý mu povedal, že nemôže, lebo matka mu to zakázala. Práve pre túto skutočnosť otec maloletého navrhoval stretnutia so synom mimo bydliska matky. Zdôraznil, že jeho syn by sa mal zdravo odseparovať od matky, postupne spoznávať nové miesta a ľudí, pričom otec dodal, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa v zásade v rovnakej miere.
3.1 Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky ďalej uviedol, že rodinný dom v obci Záhorce je plne obývateľný, pričom interiér domu je úplne zariadený vrátane kúpeľne a toalety. Pokiaľ matka maloletého vo svojom odvolaní uviedla, že si so synom nevybudoval žiaden pozitívny vzťah od malička jej tvrdenie nie je podľa otca maloletého pravda, nakoľko maloletého syna má veľmi rád, pričom aj on jeho. Otec maloletého B. vo vyjadrení k odvolaniu matky ďalej konštatoval, že práve preto, že o neho javí záujem podal návrh na súd ohľadne zmeny styku. Pri návštevách sa s maloletým hrá a venuje sa mu. Práve matka maloletého vytvára stresové podmienky a z jej príkazov je syn viac vystresovaný ako z jeho prítomnosti. Nikdy sa počas času vymedzeného na stretnutie s maloletým nespráva hrubo a nevhodne, tak ako to uvádza matka, pretože tým by podľa jeho názoru narušil svoj vzťah so synom, ktorý si tak dlho a poctivo buduje. Dodal, že maloletý je matkou izolovaný v osade Peresany a nemá ani kamarátov, pričom nie raz mu povedal, že: ,,oco ty si môj najlepší kamoš“.
3.2 Na záver vyjadrenia k odvolaniu matky otec maloletého uviedol, že návrh na zmenu styku podal práve preto, lebo sa chcel s maloletým, ktorý už tento rok bude mať 9 rokov stretávať aj mimo jeho bydliska. Hoci súd prvej inštancie dospel k záveru, že styk s maloletým sa má vykonávať v bydlisku matky bez jej prítomnosti, pričom súd prvej inštancie prihliadol na záujem dieťaťa, tak sa potom voči rozsudku súdu prvej inštancie neodvolal. Odvolanie matky však otec maloletého považuje za účelové v snahe znemožniť mu akýkoľvek styk s jeho synom a znemožniť mu príjem z predaja výrobkov, ktoré vyrába a predáva hlavne cez sviatky a víkendy. Na základe uvedených skutočností otec maloletého Mária vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal, aby odvolací súd odvolanie matky ako nedôvodné zamietol.
4. Matka maloletého sa k vyjadreniu otca maloletého písomne vyjadrila, pričom vyjadrila výslovný nesúhlas „s osočovaním zo strany otca ohľadom zdravotného stavu maloletého B., o ktorého sa vzorne stará ako slobodná matka a za žiadnych okolností nezanedbáva svoju starostlivosť o syna“. Zdôraznila, že syna vedie k tomu, aby jedol aj ovocie a zeleninu.
4.1 Pokiaľ otec maloletého vo svojom vyjadrení spomínal vozenie syna autom do školy v minulom školskom roku, dnes to podľa matky maloletého uvádza ako určitý benefit vo výchove syna, avšak opomenul súdu uviesť, že to nebolo spontánne alebo preto, že by sa chcel s maloletým B. viac stretávať. Bola to dohoda medzi nimi ako rodičmi, pretože maloletý B. začínal navštevovať základnú školu a matka chcela podať návrh na zvýšenie výživného. Dohoda medzi rodičmi vznikla v takom rozsahu, že otec bude každý druhý týždeň maloletého B. voziť do školy, aby nemusel viac prispievať na výživné.
4.2 Otec maloletého musí podľa matky maloletého pochopiť, že ona so synom majú svoj život a pri dieťati to nie sú len práva, ale hlavne povinnosti a tým sa otec od synovho narodenia viac-menej vyhýbal a ponechával ich na ňu a jej rodičoch. Pri jej žiadostiach o výpomoc bol otec maloletého podľa nej veľmi neochotný a skôr jej boli nápomocní jej vlastní rodičia. Ďalej podľa matky maloletého v prípade otca nastáva problém v tom, že ide o jeho dominantnú osobnosť a chce ovládať ju a maloletého B., avšak zabúda na to, že lásku dieťaťa, jeho dôveru a náklonnosť si týmto nezíska a spôsobuje mu stres.
4.3 Podľa matky maloletého nie je pravdou, že maloletý B. nemá kamarátov. V triede ich je 18 a maloletý má podľa nej dobrý kamarátsky vzťah ako s chlapcami, tak aj s dievčatami. Chodia k nim domov na návštevy a pekne sa hrajú. Na záver vyjadrenia k odvolaniu otca matka maloletého B. uviedla, že celé roky sa ona a maloletý B. spolu so svojou rodinou prispôsobovali otcovi, aby mohol chodiť na jarmoky zarábať a aby chodil v stredy na návštevy za synom, kedy mu to vyhovuje, ale situácia sa zmenila a maloletý B. chodí do školy, má veľa úloh a povinností a cez týždeň príde domov unavený. Tieto dôvody by mali byť podľa nej zohľadnené v rozhodnutí, aby sa zachoval ich režim ako zmenšenej rodiny a súkromie, na ktoré majú právo. Pokiaľ záujem otca o syna je skutočný, tento by to mal podľa nej rešpektovať a pochopiť dôvody uvedené v tomto vyjadrení ako aj v jej odvolaní, pretože tento krát je potrebné, aby sa prispôsobil on.
4.4 Z uvedených dôvodov matka maloletého B. žiadala, aby boli návštevy určené na víkend - v nedeľu 2 krát do mesiaca v synovom bydlisku. Týmto považovala výzvu súdu za splnenú a trvala na dôvodoch odvolania, ktoré bolo súdu doručené.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok okresného súdu v
napadnutom III. výroku a v závislom V. výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; v ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
6. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.2 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6.3 Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom III. výroku, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
8. Matka maloletého v odvolaní navrhla oproti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie úpravu styku otca s maloletým B. každú druhú nedeľu v mesiaci a to v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom poukázala na skutočnosť, že upravený styk je pre maloletého stresujúci.
9. Odvolací súd k odvolaniu matky maloletého uvádza, že v priebehu prvoinštančného konania súd prvej inštancie vo veci okrem iného vykonal na pojednávaní konanom dňa 05.02.2020 výsluch maloletého, pričom maloletý v rámci predmetného výsluchu uviedol, že sa chce s otcom stretávať, má o to záujem, avšak chce sa s otcom stretávať v bydlisku matky (č. l. 69 spisu). Pokiaľ teda matka maloletého v odvolaní uviedla, že maloletý je zo styku z otcom vystresovaný, odvolací súd uvádza, že z výsluchu maloletého konaného pred súdom prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že maloletý sa chce s otcom stretávať, pričom súd prvej inštancie navyše prihliadol na jeho názor, že sa chce s otcom stýkať v mieste bydliska matky (nie teda v mieste bydliska otca ako navrhoval otec). Navyše podľa odvolacieho súdu je prirodzené, že ak maloletý nie je so svojím otcom v pravidelnom kontakte, tak môže pociťovať nejakú nervozitu, prípadne iné prejavy. Avšak toto jednoznačne nedosahuje takú intenzitu, aby bol styk otca s maloletým B. zužovaný, tak ako to v odvolaní požaduje matka, pretože stretávanie sa maloletého s otcom v čo najširšom možnom rozsahu je v jeho najlepšom záujme.
10. Pokiaľ matka maloletého v odvolaní navrhla, aby styk otca s maloletým prebiehal v nedeľu (nič bližšie však k uvedenému neuviedla) namiesto súdom prvej inštancie určenej stredy, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že vzhľadom k tomu, že otec maloletého dosahuje svoj príjem predajom výrobkov (ktoré vyrobí) cez sviatky a cez víkendy, jeho styk s maloletým v nedeľu, tak ako navrhovala matka, by sa reálne buď realizovať nemohol, alebo by sa mohol realizovať len na úkor výkonu zárobkovej činnosti otca maloletého (č. l. 47 spisu), čo by v žiadnom prípade nebolo v záujme maloletého, pretože by sa to mohlo do budúcna odraziť na výške výživného.
11. Ďalej pokiaľ matka maloletého v odvolaní uviedla, že otec maloletého jej a maloletému svojim správaním počas súdom stanoveného styku narúša harmonické spolunažívanie, odvolací súd uvádza, že je vždy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby malo vybudovaný pozitívny vzťah s obidvomi rodičmi, pričom ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti nemá voči maloletému väčšie práva ako jeho druhý rodič a nemôže si takýmto spôsobom maloleté dieťa uzurpovať.
12. Odvolací súd k uvedenému ďalej dodáva, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná, pričom nemá za to, že by to malo byť inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Výchova a starostlivosť o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa
je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje dieťa k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu dieťaťa je prikázaná obom rodičom. Preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozbaveniu rodičovských práv, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s dieťaťom nestretával, resp. aby sa s ním stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu.
13. Odvolací súd zároveň apeluje na rodičov maloletého, aby pri styku mali na mysli predovšetkým záujem maloletého Mária, nezaťahovali ho do svojich konfliktov, pretože to nie je v záujme maloletého. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že nie len súd má konať v záujme maloletého, ale predovšetkým tak majú konať jeho rodiča, preto je nevyhnutné, aby v jeho prítomnosti jeden voči druhému prechovávali úctu a rešpekt, nakoľko len za týchto podmienok, môže styk upravený súdom prebiehať v jeho záujme.
14. Na záver odvolací zdôrazňuje, že maloleté dieťa má mať dopriate užívať si slobodne lásku a ochranu od obidvoch rodičov bez ohľadu na to, že došlo k ich rozchodu, pričom odvolací súd dopĺňa, že právo styku rodiča s dieťaťom vzniká rodičovi, ktorému dieťa nie je rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti a je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťa vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy SR, ale aj z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „Je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov“. (Porovnaj Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/01) „Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Porovnaj Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).
15. Pri úprave styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jednotlivého prípadu, posudzovať, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Neexistuje teda šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určeného vzorca (rozsah a forma) je optimálna a je v záujme maloletého dieťaťa a že zodpovedá aj zásade proporcionality. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (porovnaj Olsson vs. Švédsko - č. 1465/83).
16. Odvolací súd preto v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obidvaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné miesto. Rodičia si musia uvedomiť, že úprava styku nie je len o ich chceniach a predstavách, ale je o prirodzených právach dieťa, tak ako vyplývajú, či už z Ústavy SR, medzinárodných dohovorov, ako aj zo samotného Zákona o rodine. Je teda povinnosťou otca, aby prihliadol na to, že maloletý B. je tohto času prirodzene naviazaný viac na matku a zároveň je povinnosťou matky, aby neprimerane nelimitovala a neobmedzovala otca v stretávaní sa s maloletým. Negatívne emócie by mali rodičia potlačiť za účelom dosiahnutia blaha pre svoje dieťa a mali by byť schopní vzájomnej komunikácie. Práve z uvedeného dôvodu sa obaja rodičia musia snažiť o to, aby došlo k citovej vyrovnanosti a zdravému vývoju ich maloletého syna potom, čo došlo k rozpadu ich rodiny pričom sú povinní redukovať vznik traumatizácie dieťaťa práve z rozchodu rodičov a z rozpadu rodiny. Kontakt rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý s ním nežije v spoločnej domácnosti, musí byť prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania vzťahov a udržiavania týchto vzťahov.
17. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie tak odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom III. výroku a v závislom V. výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; vo zvyšnej časti ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ust. § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh
na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).