Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sas/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49192-3/2019-BA zo dňa 14. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodnutím č. 700-0910039719-GC04/2019 zo dňa 17.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa , deviaty bod a zákona o sociálnom poistení (ďalej aj ako „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) žalobkyni predpísala za obdobie júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 penále v sume 736,24 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha ohľadom výpočtu sumy predpísaného penále (Príloha k rozhodnutiu: 700-0910039719-GC04/19, variabilný symbol: 3024583188, názov odvádzateľa: A. B. B.).

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. 49192-3/2019-BA zo dňa 14.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovanej“) zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie pobočky zo dňa 17.01.2019 potvrdila. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na , a Zákona o sociálnom poistení, ako aj na účinného od 01.04.2017 a účinného od 01.01.2018. Žalovaná konštatovala, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne a zistil, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za mesiace júl 2004 až apríl 2005 a za obdobie

od 01.05.2005 do 15.05.2005 zaplatila po lehote splatnosti. Uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 až ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.

Žaloba, žalobné body

3. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý vec postúpil vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici uznesením č. k. -25 zo dňa 19.11.2019, právoplatným dňa 05.12.2019.

4. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa , a a priznal jej náhradu trov konania.

5. V žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu Sociálnej poisťovne v konaní, čím bola ukrátená na svojich právach. Námietky žalobkyne možno zhrnúť do štyroch žalobných bodov. Namietala hlavne:

- nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, a nie je to zrejmé ani z administratívneho spisu, ako bol určený deň zaplatenia poistného za ten-ktorý mesiac, čo je významné pre určenie počtu dní omeškania,

- v dôsledku nesprávneho a nezákonného výpočtu dní omeškania nie je možné zistiť, či by správne vypočítané penále presiahlo alebo nepresiahlo dlžnú sumu poistného a príspevkov za kontrolované obdobie,

- rozhodnutie pobočky nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď nie je zrejmé, či a do akej miery sa pobočka žalovanej vysporiadala s otázkou, že v rozhodujúcom období žalobkyňa dosahovala nízky príjem z podnikania, resp. bola posúdená posudkovým lekárom, že je plne invalidná s dátumom vzniku invalidity od 08.02.2011,

- že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej zo dňa 17.01.2019 bolo právo predpísať penále za všetky kalendárne mesiace premlčané.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

6. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ústredia žalovanej, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia pobočky žalovanej. Poukázala na to, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať v zmysle § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pričom lehota na odvádzanie poistného je stanovená v § 143 ods. 1 tohto zákona tak, že poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Keďže žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky v súlade so Zákonom o sociálnom poistení, t. j. včas a v správnej sume, bola Sociálna poisťovňa na základe § 240 ods. 1 citovaného zákona povinná predpísať penále. V súlade s § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Pri predpísaní penále vychádzala pobočka z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré zaplatila žalobkyňa po lehote splatnosti poistného. Keďže vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, bolo žalobkyni predpísané penále len do výšky dlžnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej aj ako „poistné“) v zmysle § 240 ods. 2 prvá veta Zákona o sociálnom poistení.

7. Žalovaná uviedla, že bola povinná aplikovať zákon v znení platnom a účinnom v prejednávanom čase, t. j. v čase, za ktorý sa penále predpisuje. Ak by pri výpočte penále vychádzala z ustanovenia § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017, dopustila by sa konania, ktoré je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. Žalovaná preto nesúhlasila s názorom žalobkyne, že Sociálna poisťovňa mala vzhľadom na dátum vydania prvostupňového rozhodnutia (17.01.2019) vypočítať penále za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi (podľa § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.04.2017) a nie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Žalovaná k tomu uviedla, že aj pokiaľ by Sociálna poisťovňa vypočítala penále za každý deň omeškania odo

dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi, nedošlo by k zmene výšky predpísanej sumy penále, pretože s poukazom na § 240 ods. 2 prvá veta Zákona o sociálnom poistení, bolo žalobkyni predpísané penále len do výšky poistného, t. j. v sume 736,24 Eur, hoci vypočítaná suma penále bola vo výške 1059,34 Eur. Sociálna poisťovňa vyžiadala od súdnej exekútorky oznámiť dátumy, kedy prijala od žalobkyne platby poistného. Z odpovede vyplynul rozdiel 0 až 6 dní a po prepočítaní penále so zohľadnením kedy bola dlžná suma zaplatená exekútorke, predstavovala suma penále 1058,01 Eur, čo je stále suma vyššia, ako je suma poistného, z ktorého sa penále počítalo. Preto, pokiaľ bola predpísaná suma penále prvostupňovým rozhodnutím vo výške 736,24 Eur, namietaný nesprávny postup výpočtu nemá vplyv na sumu predpísaného penále. K námietke premlčania vznesenej žalobkyňou v žalobe žalovaná uviedla, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti, premlčania nároku Sociálnej poisťovne na plnenie sa môže povinný subjekt dovolať len vznesením námietky premlčania a až v dôsledku úspešného uplatnenia námietky premlčania, premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného skončenia konania pred Sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa do právoplatného skončenia konania vo veci predpísania penále námietku premlčania nevzniesla a vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je právne irelevantné.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -78 zo dňa 27.10.2020 zrušil rozhodnutie žalovanej číslo 49192-3/2019-BA zo dňa 14.09.2019 podľa a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu vyplýva, že žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné s výnimkou jednej žalobnej námietky ohľadom tvrdenia, že právo predpísať penále za všetky kalendárne mesiace bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej zo dňa 17.01.2019 premlčané. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, pričom sa riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.01.2018, v odôvodnení ktorého je charakterizovaný inštitút premlčania v predpisoch verejného práva, ako aj záver, že „uplatnením, resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné“. Krajský súd dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená žalobkyňou v žalobe, keď pobočka žalovanej predpísala penále za obdobie júl 2004 až december 2004 a január 2005 až apríl 2005 a za obdobie od 01.05.2005 do 15.05.2005 v sume 736,24 Eur rozhodnutím zo dňa 17.01.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej zo dňa 14.08.2019 právoplatným 10.09.2019, predpísala penále po uplynutí 10 ročnej lehoty stanovenej v Konštatoval, že argumentácia žalovanej o tom, že penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne dňom predpísania formou rozhodnutia, nemá pre posúdenie premlčania práva predpísať penále v zmysle v spojení s právnu relevanciu. Tiež uviedol, že je právne bezvýznamné aj to, že bolo vydané rozhodnutie pobočky žalovanej dňa 22.10.2013, ktorým bolo predpísané penále za vyššie uvedené obdobia, pretože Zákon o sociálnom poistení nepozná ani spočívanie premlčacej lehoty a navyše predmetné rozhodnutie zo dňa 22.10.2013 bolo zrušené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovanej zo dňa 08.10.2018.

9. Proti rozhodnutiu Krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.11.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -78 zo dňa 27.10.2020 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na záver rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.09.2023, sp. zn. , ktoré sa zaoberalo predpísaním penále Sociálnou poisťovňou a v zmysle týchto záverov kasačný súd konštatoval, že námietky uplatnené žalovanou v kasačnej sťažnosti sú dôvodné. Zdôraznil, že právny názor Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu je v zmysle pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzné . Uzavrel, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle písmena g) , preto napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom zaviazal správny súd o správnej žalobe znova rozhodnúť, ako viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

10. Správny súd v Banskej Bystrici vec opätovne prejednal pod sp. zn. , a to bez nariadenia pojednávania podľa (nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie

nariadiť v zmysle ) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 07.03.2024 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 16.02.2024 v zmysle .

11. Predmetom súdneho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č: 49192-3/2019-BA zo dňa 14.08.2019, ktorým žalovaná rozhodla podľa tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej č.: 700-0910039719-GC04/19 zo dňa 17.01.2019, ktorým podľa , deviaty bod a bolo predpísané žalobkyni za obdobie júl 2004 až december 2004, január 2005 až 15.05.2005 penále vo výške 736,24 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

12. Podľa ; fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa veta prvá v znení účinnom do 31.12.2013; poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa veta prvá v znení účinnom do 31.12.2010; poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ; právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa v znení , účinnom od 01.04.2017; fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi, alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa Z. z .v znení , účinnom od 01.01.2018; predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

18. Podľa ; na pokuty a na penále platia ust. a , a až o poistnom primerane.

19. V dôsledku zrušenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -78 zo dňa 27.10.2020 vyššie uvedeným rozsudkom kasačného súdu, Správny súd v Banskej Bystrici nanovo posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej komplexne, vrátane všetkých žalobných námietok, ako aj nad ich rozsah, keďže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach.

20. Správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia - pobočky žalovanej, keď podľa žalobkyne z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, pričom to nevyplýva ani z administratívneho spisu, ako bol určený deň zaplatenia poistného za ten ktorý mesiac, ktorá okolnosť má význam na určenie počtu dní omeškania, nakoľko z prílohy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia je zrejmý počet dní omeškania, vypočítané i predpísané penále. Je zrejmé, že pre výpočet sumy penále je potrebné poznať počet dní omeškania, a teda aj konečný deň omeškania, deň zaplatenia poistného, avšak s prihliadnutím na okolnosti

danej veci nemožno vyhodnotiť žalobnú námietku ako relevantnú, ktorá by mala vyústiť do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaná v odvolacom konaní preverila deň poukázania platby súdnej exekútorke a prepočítala sumu penále vzhľadom na zistený rozdielny počet dní, pričom táto suma 1058,01 Eur je rovnako vyššia, než je suma dlžného poistného, a teda by žalobkyni bolo možné s poukazom na § 240 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení predpísať rovnakú sumu, aká bola predpísaná v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 17.01.2019, t. j. sumu 736,24 Eur.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že namietaná vada v postupe pobočky žalovanej pri výpočte sumy penále nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd v rámci súdneho prieskumu kontroluje zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom prihliada len na také porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade je jednoznačné, že predpísaná suma penále je rovnaká pri jeho výpočte v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení po novele a pred novelou, v zmysle ktorého sa penále počíta za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma zaplatená exekútorovi, pričom dovtedy sa počítala dlžná suma poistného odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

22. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodnutie pobočky žalovanej nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a že nebola zohľadnená skutočnosť, že v rozhodujúcom období žalobkyňa dosahovala nízky príjem z podnikania, resp. bola posúdená posudkovým lekárom, že je plne invalidná s dátumom vzniku invalidity od 08.02.2011, správny súd zastáva názor, že tieto skutočnosti sú irelevantné pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne a ich nevyhodnotenie, resp. nezaoberanie sa nimi nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu nie je nepreskúmateľné. Uvedené skutočnosti nemajú vplyv na povinnosť žalobkyne platiť poistné za rozhodné obdobie a z ustanovenia § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť, aby pobočka žalovanej v rozhodnutí o predpísaní penále uvádzala výšku vymeriavacieho základu, z ktorého sa počíta poistné, ani postup výpočtu dlžnej sumy, teda oneskorene zaplatenej sumy poistného.

23. Pokiaľ ide o namietané premlčanie a nesprávne právne posúdenie veci, správny súd rovnako, ako kasačný súd poukazuje na závery Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vyplývajúce z jeho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 27.09.2023, ktoré je záväzné pre všetky správne súdy. Pre správny súd je zároveň záväzný aj vyslovený právny názor kasačným súdom v zmysle .

24. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.09.2023, okrem iného uviedol, že: „... Ustanovenie samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad citovaný . To isté platí aj podľa citovaného vo vzťahu k predpísaniu penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v až 151 cit. zák. Podľa však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie ani cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná,

a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie... ... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.... ...Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona...“

25. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla prvýkrát v tejto žalobe a že sa tak nestalo do právoplatnosti skončenia administratívneho konania. V zmysle záverov Veľkého senátu bolo potrebné vzniesť námietku premlčania v konaní pred Sociálnou poisťovňou, ktorá by sa začala zaoberať otázkou, či námietka premlčania je dôvodná, teda či právo predpísať poistné sa premlčalo. Ak by bola uznaná námietka premlčania, otvorila by sa tým cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa námietku premlčania do právoplatného skončenia konania pred Sociálnou poisťovňou nevzniesla. Správny súd posudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy z hľadiska dodržania procesných a na vec sa vzťahujúcich príslušných hmotnoprávnych predpisov, pričom z ustanovenia vyplýva, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ak teda v správnom konaní nebola žalobkyňou vznesená námietka premlčania, nemožno vytknúť žalovanej nesprávny postup pri predpísaní penále, v konečnom dôsledku nemožno nič namietať proti správnosti záveru, že nedošlo k zániku pohľadávky žalovanej na predmetné penále. Premlčanie v zmysle Zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. Z ustanovenia zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že toto ustanovenie neupravuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa citovaného zákona. Pritom predpis poistného zdieľa rovnaký právny režim ako predpis penále. Ak teda Sociálna poisťovňa predpísala penále, hoci aj premlčané, a žalobkyňa ako dlžníčka v konaní pred ňou nevzniesla námietku premlčania, rozhodnutie Sociálnej poisťovne je zákonné.

26. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa v spojení s zamietol.

27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej právo na náhradu trov konania nepatrí. Žalovaná síce v konaní úspešná bola, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanej nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).