Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-146-2019.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/146/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, B., zastúpená JUDr. Daliborom Motyčkom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, proti žalovanému: Občianske združenie PUBLICUM IUVENE, so sídlom Pri strelnici 45, Nitra, IČO: 37 860 143, zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom Koceľova 2, Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 19.11.2018 č. k. 14C/436/2016-82, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok I.) a v časti o nároku na náhradu trov konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, podnet žalovaného na podanie návrhu o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu Slovenskej republiky a návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania o žalobe žalobkyne v rozsahu 100% a žalobkyni náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.02.2016 voči žalovanému, pričom neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) odôvodňovala nedostatkom vážnosti vôle, omylom vo vôli, rozporom s dobrými mravmi a úžerou. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že určením neplatnosti zmluvy sa dosiahne odstránenie spornosti práva žalobkyne, teda neistoty v právnom vzťahu, najmä však ochrana majetkových práv. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, § 575 ods. 1 OZ ako i ust. § 137 CSP. Konštatoval, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobkyne na žalovaného voči Slovenskej republike, zast. Slovenským pozemkovým fondom, ktorá spočívala v práve na vyplatenie náhrady za kúpnu cenu titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a spoločnosťou MH Invest s.r.o., ktorej predmetom bol predaj pozemkov, okrem iných aj vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne. Rovnako nebolo sporné, že pohľadávka bola Slovenským pozemkovým fondom v plnom rozsahu po začatí konania vyplatená žalobkyni. Sporné bolo posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobkyňa napáda zmluvu o postúpení pohľadávok na základe ustanovení zák. č. 180/1995 Z. z., ale na Základe občianskeho zákonníka z dôvodu, že právny úkon - zmluva o postúpení pohľadávok trpí takými vadami, pre ktoré je neplatná. Zmluvy a iné právne úkony ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Nová právna
úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tá vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V danom prípade takýmto osobitným predpisom nie je Občiansky zákonník v ust. § 37, § 39, 39a a§ 49a, preto žaloba tak, ako bola podaná, nemôže obstáť. V tejto súvislosti uviedol, že kritériom pre pozitívno-právne členenie žalobu podľa § 137 je žalobný návrh. Z formulácie petitu ako aj z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že ide o určenie právnej skutočnosti. Bez ohľadu na neprípustnosť žaloby, súd k naliehavému právnemu záujmu (ak by bol posudzovaný) uviedol, že tento nie je daný. Vyslovením požadovaného pozitívneho výroku by sa súčasné postavenie žalovanej nezmenilo. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. Žalovaný v priebehu konania podal vzájomnú žalobu voči žalobkyňou o zaplatenie sumy 5.000 eur s prísl., ktorú vzal späť, preto súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nevzhliadol dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP, preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách konania o vzájomnej žalobe súd posúdil podľa § 256 ods. 1 CSP a keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania veci, súd o vzájomnej žalobe nekonal a preto žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že i napriek prijatiu nového procesného kódexu sú naďalej prípustné žaloby o určení platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. Akýkoľvek iný výklad zákona by bol v príkrom rozpore s ústavnými práva každej fyzickej a právnickej osoby na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Poukázala na čl. 3 ods. 2, čl. 4 ods. 1 CSP a podľa jej názoru mal súd postupovať podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Je teda absurdné, aby súd zamietol žalobu a to bez ohľadu na posúdenie jej obsahu a účelu, ktorého sa žalobou domáha. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, v priebehu konania opakovane a vyčerpávajúco odôvodnila reálny naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, najmä v otázke vlastníckeho práva k pohľadávke, ktorá jej bola vyplatená zo strany SPF, pričom jej vlastníctvo je stále neurčité a postavenie žalobcu neisté. K zmene žalobného návrhu uviedla, že podala dňa 22.11.2017 návrh na zmenu žaloby, ktorý spočíval v doplnení výroku, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 5.000 eur, ktorá suma predstavovala odplatu prijatú v zmysle právneho úkonu za postúpenie pohľadávky. Zo zákona tak vznikol sinalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba. Pri žalobe na vzájomné vrátenie plnení, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je v znení výroku potrebné vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení. Je preto nesporné, že rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zmenu žalobného petitu v celom rozsahu je arbitrárne, absurdne ignoruje hmotnoprávne predpisy, základné právne princípy vedenia sporového konania ako aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podaná žalobcom zakladá prekážku skôr začatého súdneho konania „litispendencie“ a následne po rozhodnutí v tomto konaní predstavuje takéto rozhodnutie vo veci prekážku právoplatne veci rozhodnutej „res iudicata“. Uplatnený nárok na plnenie (5.000 eur) nie je samostatne stojacim titulom a súčasne nemôže byť uplatnený iným spôsobom ako už v skôr začatom súdnom konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu. Práve určenie neplatnosti právneho úkonu v tomto konaní je spôsobom, ako definitívne vysporiadať vlastnícke právo k pohľadávke, súčasne reštitučne obnoviť pôvodný právny stav a vrátiť prijaté plnenie žalovanému (5.000 eur), teda najmä tieto skutočnosti predstavujú naliehavý právny záujem žalobcu. Čo sa týka náhrady trov konania, žiadala, aby súd aplikoval ust. § 257 CSP.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu o neprípustnosti žaloby o určení neplatnosti zmluvy o postúpenie pohľadávky je i vecne a právne správne, nakoľko nová právna úprava (zák. č. 160/2015 Z. z. CSP) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, pričom v prejednávanej veci sa o takýto prípad nejedná. Taktiež je toho názoru, že v prejednávanej veci absentuje naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože právne postavenie žalobkyne sa rozhodnutím súdu o určení neplatnosti zmluvy nezmení, nakoľko pôvodne postúpené pohľadávky boli žalobkyni zo strany dlžníka (SPF) už vyplatené. Poukázal aj na to, že na Okresnom súde v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/139/2017 medzi rovnakými účastníkmi o zaplatenie 5.000 eur priznal žalovanému v tomto konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.000 eur s prísl., nakoľko žalobkyňa v tomto konaní prijala plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Je zrejmé, že v tomto konaní v žiadnom prípade nemôže ísť o sinalagmatickú povahu právneho úkonu. Ak bola podaná určovacia žaloba a následne aj žaloba na plnenie, znamená to, že došlo k porušeniu práva (inak by žalobcom tvrdený nárok na plnení nevznikol).
Žalobca tým stratil naliehavý právny záujem na určení práva, súd v takom prípade určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Čo sa týka trov konania, žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu právnu ani vecnú argumentáciu okrem prvoplánovaného očierňovania osoby C.. W. T..
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Žalobkyňa uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že neboli splnené procesné podmienky s nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď bližšie nešpecifikovala, v čom neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd sa s touto odvolacom námietkou nestotožnil, pretože nesplnenie procesných podmienok v konaní nevyšlo najavo.
6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práva spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio justitiae odmietnutie spravodlivo.
7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov a s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivo získaných poznatkov.
8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, ale ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade žaloba na určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP nie je prípustná. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenej v bode 27., 28. odôvodnenia, kde konštatuje, že zmluvy a iné právne úkony ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav a preto správne skonštatoval, že žaloba tak, ako bola podaná, nemôže obstáť, pretože takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva. V ďalšom taktiež správne konštatoval, že súd nemal za preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
10. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušuje ním jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo
ohrozené. Z tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Ak bola podaná určovacia žaloba a následne aj žaloba na plnenie znamená to, že došlo k porušeniu práva a žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takomto prípade určovacej žalobe nemôže vyhovieť. V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 10C/139/2017 sa tie isté strany sporu, avšak v opačnom postavení, kde sa žalovaný domáha od žalobkyni zaplatenia 5.000 eur, v ktorom konaní súd prvej inštancie bude riešiť i otázku platnosti či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako predbežnú otázku. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tomto konaní. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 91/2006, v ktorom skonštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (podobné závery vyjadril Najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 340/2006, 1Cdo 13/2010, 3Cdo 56/2011, 1Cdo 324/2014, 3Cdo 887/2015, 5Cdo 345/2015, 8Cdo 26/2016). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, keď jeho rozhodnutie je správne i v časti o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).