Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-56-2018.pdf
PDF · 106.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľky /matka/: J. A. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, trvalý pobyt V. proti manželovi, ktorý návrh nepodal (otec): U. Q.. U. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan J., trvalý pobyt J. o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich mal. deťom na čas po rozvode: V. A., K.. XX.XX.XXXX U. K. A., K.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Manželstvo manželov J. A. V.Y., Y.. V. a U. Q.. U. A., ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. vo zväzku L.., roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX sa rozvádza.
Mal. V., K.. XX.XX.XXXX a mal. K., K.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživné pre mal. V. sumou 200 eur mesačne a na výživné pre mal. K. sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi V. U. K. dva krát v mesiaci v rozsahu 5 hodín každé stretnutie, za prítomnosti matky detí s tým, že otec oznámi konkrétny termín stretnutia matke najneskôr dva týždne vopred pred plánovaným stretnutím.
Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/125/2019-30 zo dňa 04.09.2019.
Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2018 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, žiadala mal. deti K. U. V. zveriť do jej osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu vo výške 500 eur na obe deti s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi výhradne na Slovensku.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal sa na pojednávanie nedostavil, zdržiava sa na neznámom mieste, z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že si myslí, že býva v G., J., nakoľko tam býva jeho otec. Súd pojednával v jeho neprítomnosti a vo veci rozhodol.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, rodné listy mal. detí V. U. K., správu MVSR, čiastočné výpisy LV k. ú. Piešťany, správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava a pobočka Trnava, správy ÚPSVaR Piešťany, pokladničné doklady, výmenné listy, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, ako i ostatný obsah spisu.
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. V.. Navrhovateľka je štátnej príslušnosti SR, manžel, ktorý návrh nepodal je štátny občan J.. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, ako vyplynulo zo sobášneho listu účastníkov manžel, ktorý návrh nepodal mal uvedený stav: slobodný. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPS), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Podľa § 39 ods. 1 ZMPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. V danom prípade súd dospel k záveru, že je daná právomoc slovenského súdu na rozvod manželstva ako i úpravu pomerov manželov k ich mal. deťom na čas po rozvode. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode Okresného súdu Piešťany - je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v zmysle § 92 CMP. Zo vzťahu nvrhovateľky a manžela , ktorý návrh nepodal pochádzajú spolu dve deti: K., K.. XX.XX.XXXX U. V., K.. XX.XX.XXXX.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že býva sama s tromi deťmi v prenajatom rodinnom dome. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 350 eur. Toho času je na predĺženom rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 270 eur mesačne, ďalej poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 74,85 eur mesačne a poberá invalidný dôchodok vo výške 153,90 eur mesačne. Iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, má v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/3 byt s pozemkom, ktorý k tomu patrí, v tomto byte býva strýko, výnosy z toho žiadne nemá. Spláca pôžičku mesačne po 93 eur. Posledné spoločné bydlisko mali v Piešťanoch. Spoločne bývali a hospodárili do 02.06.2017. Naposledy sa intímne stýkali v roku 2017. Manželstvo uzatvorili v roku 2013. Príčinu rozvratu vidí v tom, že ide o cudzinca, mali rozdielne názory na život, stále sa hádali, mali tiež rozdielne názory na výchovu detí, nevie o tom, že by mal manžel nejakú mimomanželskú známosť, ona si našla priateľa až teraz. Z manželstva pochádzajú dve deti K. U. V., okrem týchto detí má ešte syna P., tu má stanovené jeho otec výživné 120 eur mesačne, ale prispieva len sumou 90 eur mesačne. Navrhovateľka ďalej uviedla , že má štátnu príslušnosť SR, čo sa týka detí, tieto sa narodili obe v Piešťanoch, v Piešťanoch žili od narodenia až doposiaľ, žiadne iné bydlisko nemali. Navrhovateľka ďalej uviedla, že čo sa týka manžela, tento ma ukončenú školu v J. a to vysokú školu, spomínal, že by mohol robiť na základe vysokej školy s počítačmi. Manžela nevidela od 02.06.2017, myslí si, že býva v G. J., nakoľko tam býva jeho otec, nie je však s manželom vôbec v kontakte, o deti sa od roku 2017 vôbec nezaujíma, neinformuje sa, neposiela im žiadne darčeky, na výživu neprispieva nič, neprejavil záujem, že by sa chcel s nimi stretávať, deti naposledy videl 02.06.2017, odvtedy sa neozval. Cca pred dvoma rokmi manželovi aj písala, že deti sú choré, majú horúčky, aj mu deti kamerovala a on neprejavil žiadny záujem, len odpísal, že nech sa z toho dostanú, viac nič, vie, že okrem týchto dvoch detí iné deti nemá žiadne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že 03.06.2017 otec odletel do J., odvtedy na Slovensku nebol, 02.06.2017 jej porozbíjal okná na dome. Navrhovateľka ďalej uviedla, že by súhlasila s úpravou styku nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi dva krát v mesiaci v rozsahu 5 hodín každé stretnutie za prítomnosti matky detí s tým, že otec oznámi termín stretnutia matke najneskôr dva týždne vopred pred plánovaným stretnutím.
6. Mal. V. má 7 rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza cca 27 eur mesačne, navštevuje aj ŠKD, kde sa uhrádza 10 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Mal. V. má alergie, astmu, histamínovú intoleranciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky cca 25 eur mesačne.
7. Mal. K. má 4 roky, MŠ toho času nenavštevuje zo zdravotných dôvodov, matka je s ňou doma . Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Mal. K. má laryngitídu a astmu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky cca 35 eur mesačne.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh matky považujú za dôvodne podaný, vzhľadom na skutočnosť, že otec už 3 roky nie je v žiadnom kontakte s mal. deťmi, na starostlivosti o ne sa nepodieľa je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. deťom, odporúčajú zveriť deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že by obaja rodičia zastupovali mal. deti a spravovali ich majetok, rodina je sledovaná ich oddelením, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne závažnejšie pochybnosti, čo sa týka výšky výživného, toto doporučujú určiť v zmysle súdnej praxe Krajského súdu v Trnave, nakoľko im nie je známi príjem otca a čo sa týka stretávania to odporúčajú súdu neupraviť nakoľko sa nerealizoval tri roky žiadny styk s poukazom aj na krajinu v ktorej otec žije, a nedá sa nastaviť pravidelný styk, matka uvádza, že v styku by nebránila, keby mal otec záujem za jej prítomnosti.
9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine /manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Súd mal za to, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Navrhovateľka uviedla, že príčinu rozvratu vidí v tom, že ide o cudzinca, mali rozdielne názory na život, stále sa hádali, mali tiež rozdielne názory na výchovu detí, nevie o tom, že by mal manžel nejakú mimomanželskú známosť, ona si našla priateľa až teraz. Manžel, ktorý návrh nepodal sa vo veci nevyjadril.
17. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že s manželom, ktorý návrh nepodal nežijú v spoločnej domácnosti od 02.06.2017, z vyjadrenia navrhovateľky ďalej vyplynulo, že naposledy sa intímne stýkali v roku 2017, s manželom, ktorý návrh nepodal spolu nehospodária od 02.06.2017, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. deti od 02.06.2017. Súd je na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že manželstvo v súčasnosti už nemôže plniť žiadnu zo svojich funkcií. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, a preto ich manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva a ktoré je súd povinný v zmysle Zákona o rodine zisťovať, tieto videl súd v odcudzení manželov, v ukončení ich spolužitia ako manželov, v narušení dôvery, v rozdielnych povahových vlastnostiach účastníkov, v rozdielnosti názorov na spoločný život, na výchovu detí, tiež v mimomanželskom vzťahu navrhovateľky. Po vykonanom dokazovaní mohol súd len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. detí, pričom dospel v danom prípade na základe všetkých vyššie uvedených skutočností k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami mal. detí, keď nie je v ich záujme, vyrastať v nezdravom rodinnom prostredí.
18. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Súd mal. deti V. U. K. na základe vykonaného dokazovania na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle jej návrhu, za súhlasu kolízneho opatrovníka, keď v starostlivosti matky o deti neboli zistené žiadne závažnejšie nedostatky, s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť, prečo by mal deti sám zastupovať, či spravovať ich majetok, a preto aj súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
27. Súdom bolo zistené, že navrhovateľka t.č. poberá rodičovský príspevok vo výške 270 eur mesačne, ďalej poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 74,85 eur mesačne a poberá invalidný dôchodok vo výške 153,90 eur mesačne. Z vyjadrenie navrhovateľky vyplynulo, že čo sa majetkov týka, má v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/3 byt s pozemkom, ktorý k tomu patrí, v tomto byte býva strýko, výnosy z toho žiadne nemá, býva sama s tromi deťmi v prenajatom rodinnom dome, náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 350 eur. Navrhovateľka okrem mal. V. U. K. má ešte syna Dávida, tu má jeho otec stanovené výživné 120 eur mesačne, ale prispieva len sumou 90 eur mesačne.
28. Mal. V. má 7 rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde sa uhrádza cca 27 eur mesačne, navštevuje aj ŠKD, kde sa uhrádza 10 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Mal. V. má alergie, astmu, histamínovú intoleranciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky cca 25 eur mesačne.
29. Mal. K. má 4 roky, MŠ toho času nenavštevuje zo zdravotných dôvodov, matka je s ňou doma. Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevuje žiadne. Mal. K. má laryngitídu a astmu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na lieky cca 35 eur mesačne.
30. Súdom bolo lustráciou v Sociálnej poisťovni zistené, že otec detí nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne, zo správy MVSR vyplynulo, že má trvalý pobyt mimo SR - a to Líbya, pobyty otca v SR neevidujú, z lustrácie úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že ohľadom otca detí neboli nájdené žiadne záznamy. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že vie, že manžel, ktorý návrh nepodal okrem K. U. V. iné deti nemá žiadne. Ako ďalej vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľky manžel, ktorý návrh nepodal má ukončenú školu v J. a to vysokú školu, mohol by robiť na základe vysokej školy s počítačmi. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby sa otec detí zamestnal, resp. bol zamestnaný a to i v odbore, v ktorom sa vyučil, mohol by poukazujúc pritom na obsah spisu dosahovať, resp. dosahoval by príjem vo výške cca 1.400 eur mesačne netto a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal z príjmu manžela, ktorý návrh nepodal, ktorý je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vzhľadom na jeho najvyššie ukončené vzdelanie - a to vo výške cca 1.400,- eur mesačne netto , čo je súdu aj z jeho praxe známe.
31. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. detí, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov mal. detí , ktoré zdieľajú životnú úroveň svojich rodičov. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa . Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.
32. Súd určil otcovi vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinnosť prispievať na výživné pre mal. V. sumou 200 eur mesačne a pre mal. K. sumou 150 eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti otca detí, ako i poukazujúc na odôvodnené potreby mal. detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. detí vyššie uvedenými sumami.
33. Záverom súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu / viď napr. 25 CoP / 58/2014/.
34. Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.
35. V danom prípade matka navrhla, aby súd styk otca s deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi dva krát v mesiaci v rozsahu 5 hodín každé stretnutie za prítomnosti matky detí s tým, že otec oznámi termín stretnutia matke najneskôr dva týždne vopred pred plánovaným stretnutím, pričom vzhľadom na obsah spisu (z vyjadrenia matky vyplynulo, že otec sa o deti od roku 2017 vôbec nezaujíma, neinformuje sa na ne, neposiela im žiadne darčeky, neprejavil žiadny záujem, že by sa chcel s deťmi stretávať, deti naposledy videl 02.06.2017, odvtedy sa neozval) , ako aj špecifické okolnosti danej veci, tiež vyjadrenie kolízneho opatrovníka, súd poukazujúc na obsah § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi V. U. K. dva krát v mesiaci v rozsahu 5 hodín každé stretnutie, za prítomnosti matky detí s tým, že otec oznámi konkrétny termín stretnutia matke najneskôr dva týždne vopred pred plánovaným stretnutím.
36. Súčasne súd s poukazom na § 337 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/125/2019-30 zo dňa 04.09.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie tak, že mal. V. U. K. sa ponechávajú v starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na výživu mal. V. a mal. K. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne na každé dieťa k rukám matky do 15 dňa v mesiaci vopred.
37. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
40. Podľa § 155 ods. 3 veta prvá C.s.p., trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.
41. O nároku na náhradu trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého zákonného ustanovenia v mimosporovom konaní, v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom v danom prípade zákon výnimku z tejto právnej úpravy neustanovuje.
42. Súčasne súd v zmysle § 58 C.m.p. rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli a ešte vzniknú titulom potreby vykonania prekladu listín, rozhodnutia súdu do cudzieho jazyka, a to s poukazom na § 155 ods. 1 a 3 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania. Súd dodáva, že o trovách konania štátu rozhodol aj napriek tomu, že v tomto čase nie je zrejmá konečná výška týchto trov, keď zohľadnil, že výška týchto trov v tomto prípade žiadnym spôsobom neovplyvňuje rozhodnutie o tom, že štát nemá nárok na ich náhradu (keďže ide o trovy spojené s právom účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, ktoré v každom prípade znáša v plnom rozsahu štát), pričom vznik týchto trov je nevyhnutne spätý s vykonaním prekladu listín, rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
43. Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka a kolízny opatrovník vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )