Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-79-2023.pdf
PDF · 111.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/79/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2024, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. júna 2023, sp. zn. NM-3T/1/2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. NM-3T/1/2023 zo dňa 20.06.2023 bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 282 ods. 3 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku s použitím § 20 ods. 1, 2 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku súd schvaľuje zmier podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku medzi obvineným A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. a poškodenými E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, G. H. I., J., I. K. X, L. – E. M. I. XXX XX, IČO XX XXX XXX a D. I., N. XX. J. X J. XX, XXX XX L., ktorého súčasťou je úhrada škody vo výške 8 544,09 eur poisťovňou J. – D. I., J. ako aj úhrada nemajetkovej ujmy poškodenému E. F. C. v sume 4 370,-€ obvineným a aj úhrada sumy 200,- eur obvineným, uloženej mu podľa § 220 ods.1 písm. c) Trestného poriadku a zastavuje sa trestné stíhanie vedené proti obvinenému A. B., nar.XX.XX.XXXX, na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č.k. Pv 444/22/3304-9 zo dňa 02.01.2023 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a to na tomto skutkovom základe, že
dňa 11.05.2022 v čase asi o 19.00 hod. viedol medzimestský autobus IRISBUS CROSSWAY, ev.č. C. v obci E. po ceste O. (ul. P.) v smere od centra mesta E. k obci I., pričom počas odbočovania vľavo do priestoru autobusovej stanice v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedal prednosť v jazde cyklistovi E. F. C., ktorý v uvedenom čase a mieste jazdil na bicykli zn. KELLYS po ceste O. (ul. P.) v smere od obce I. do centra obce E. v dôsledku čoho cyklista E. C. v snahe zabrániť bezprostrednej zrážke s autobusom a bicyklom vyšiel vpravo mimo cesty kde s bicyklom narazil do obrubníka chodníka po čom sa následne s bicyklom prevrátil a spadol na chodník, v dôsledku čoho utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy bez prejavov vegetatívnej symtomatológie, s odreninou kože na čele vľavo, subluxáciu akromio-klavikulárneho spojenia vľavo t.z. uvoľnenie väzivového spojenia medzi vonkajším koncom kľúčnej kosti a výbežkom lopatky ľavej hornej končatiny, pomliaždenie mäkkých tkanív ľahšieho charakteru s odreninami kože v oblasti ľavého pleca, ľavého predlaktia a sedacej oblasti, zranenia, ktoré si vyžiadali objektívnu dobu liečby do 5 týždňov a obmedzenia v obvyklom spôsobe života, ktoré spočívali
v obmedzení fyzickej aktivity a manuálnej práce vykonávanej ľavou hornou končatinou, resp. obojručnej činnosti v trvaní do 5 týždňov.“
Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor proti nemu zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť v neprospech obžalovaného.
Prokurátor svoju sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil, pričom v úvode odôvodnenia poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia, a ďalej uviedol nasledovné:
„Podľa § 282 odsek 3 Trestného poriadku súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 220 Trestného poriadku; pritom postupuje podľa ustanovení § 221 až 227 Trestného poriadku.
Podľa § 220 odsek 1 Trestného poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásené bolo vykonané slobodne, vážne a určito, b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitého zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
Samosudca Okresného súdu Trenčín svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obvinený splnil formálne podmienky uvedeného postupu, obvinený uviedol, že má záujem o skončenie predmetnej trestnej veci zmierom a vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a toto vyhlásenie urobil slobodne, vážne a určito. Taktiež svoje konanie oľutoval a zložil do pokladne súdu sumu 200 eur na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitého zákona. Poškodení E. F. C., G. H. I., J. a D. I. na mediácii súhlasili s uzavretím zmieru a dohodli sa na výške a spôsobe nahradenia škody takto: poškodenému E. F. C. uhradí obvinený škodu vo výške 8 544,09 eur prostredníctvom poisťovne J. – D. I., J., obvinený uhradí poškodenému E. F. C. nemajetkovú ujmu v sume 4 370,- eur v termíne do 16.06.2023, poškodenému G. H. I., J. uhradí škodu vo výške 1 130,99 eur prostredníctvom poisťovne J. – D. I., J., poškodenej D. I. uhradí škodu vo výške 2 528,30 eur prostredníctvom poisťovne J. – D. I., J., pričom k predmetným úhradám aj skutočne došlo.
Ďalej súd skúmal či vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru ako bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci. V tejto súvislosti súd prihliadol na to, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný. Na uvedený postup nemá podľa názoru súdu vplyv ani skutočnosť, že obvinený spáchal 5 priestupkov na úseku cestnej premávky, nakoľko nikdy nebol závažnejšie za tieto priestupky sankcionovaný a vzhľadom na to, že vykonával činnosť taxikára skôr ako bol zamestnaný ako vodič MHD teda najazdil nespočetný počet kilometrov. Taktiež súd prihliadol na skutočnosť, že pri dopravnej nehode, ktorá je predmetom stíhaného skutku nedošlo k stretu autobusu s poškodeným cyklistom E. F. C.. Teda súd prihliadol aj na okolnosti a spôsob, akým došlo k predmetnej dopravnej nehode.
Uznesenie Okresného súdu Trenčíne sp. zn. NM-3T/1/2023 zo dňa 20.06.2023, ktorým bolo vo vzťahu k obvinenému A. B. schválený zmier a zastavené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona nepovažujem za postačujúce vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti a na osobu obvineného.
Sudca pre prípravné konanie správne uznal vinu A. B. zo spáchania žalovaného skutku, nie je však možné stotožniť sa s rozhodnutím samosudcu, ktorým trestné stíhanie zastavil potom, ako došlo ku schváleniu zmieru. Konanie obvineného A. B. nie je možné považovať za konanie nižšej závažnosti, vzhľadom na ktoré by prichádzalo do úvahy napadnutý postup súdu.
Trest zákazu činnosti je jedným z druhov trestov, ktoré majú priamo zabrániť páchaniu ďalších trestných činov. Zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne zamedziť páchateľovi možnosť zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, alebo vykonávať činnosť, na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Je typickou trestnou sankciou za najzávažnejšie porušenia pravidiel cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave. Podmienkou jeho uloženia je spáchanie trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Súčasne sa tým chráni aj nezávadný výkon takej činnosti alebo povolania. Účelom trestu je zároveň vychovávať páchateľa a ostatných občanov k náležitému morálnemu vzťahu k nezávadnému výkonu činnosti.
Je samozrejmé, že trest zákazu vedenia motorového vozidla nie je potrebné uložiť pri každom porušení pravidiel cestnej premávky. Závisí od stupňa nebezpečnosti konania páchateľa, ako aj závažnosti porušenia dopravných predpisov.
Za účelom naplnenia prevencie individuálnej ak aj generálnej nie je možné považovať schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania za postačujúce.
V danej trestnej veci nie je možné sa stotožniť s argumentom sudcu, že obvinený spáchal 5 priestupkov na úseku cestnej premávky, nakoľko nikdy nebol závažnejšie za tieto priestupky sankcionovaný a vzhľadom na to, že vykonáva činnosť taxikára skôr ako bol zamestnaný ako vodič MHD teda najazdil nespočetný počet kilometrov.
Práve skutočnosť, že obvinený je profesionálny šofér motorového vozidla je okolnosťou, vzhľadom na ktorú sa očakáva maximálne zodpovedný prístup k výkonu danej činnosti. Obvinený nebol síce doposiaľ odsúdený pre iný trestný čin, z Ústrednej evidencie priestupkov však vyplýva, že doposiaľ bol 24-krát priestupkovo postihovaný, a to vo všetkých prípadoch pre priestupky na úseku cestnej dopravy. Obvinenému nebolo vodičské oprávnenie zadržané, a od roku 2021, odo dňa spáchania skutku bol opakovane priestupkovo postihovaný opätovne pre priestupok na úseku cestnej premávky (nerešpektovanie dopravného značenia, nevenovanie sa vedeniu vozidla a podobne).
Z uvedeného je bez pochýb, že vzhľadom na doterajšie správanie sa obvineného v oblasti vedenia motorových vozidiel nie je schválenie zmieru s poškodenými a následné zastavenie trestného stíhania postačujúce a pre nápravu páchateľa je nevyhnutné uložiť obvinenému trest spojený so zákazom činnosti, spočívajúcim vo vedení motorových vozidiel každého druhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 194 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-3T/1/2023 zo dňa 20.06.2023 a uložil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
K dôvodom sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol nasledovné.
„Okresný súd Trenčín svojim uznesením č. NM-3T/1/2023 zo dňa 20.06.2023 schválil zmier medzi obv. A. B. a pošk. E. F. C., G. a D. I. a zastavil trestné stíhanie voči obvinenému vedené na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu zahlásila prokurátorka OP NMnV ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnila dodatočne svojim podaním sp. zn. PV/22/3304 - 25 zo dňa 09.08.2023 doručeným OS dňa 10.08.2023. Predmetné odôvodnenie bolo obhajcovi okresným súdom doručené dňa 04.09.2023, pričom mu bolo umožnené sa k tejto písomnosti vyjadriť. Obhajca možnosť vyjadriť sa využívam a k odôvodneniu sťažnosti uvádzam nasledovné stanovisko. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie súdu považujem za súladné so zákonom a dôvodné. Naopak argumentáciu prokuratúry hodnotím ako úplne mimo pochopenia podstaty celého prípadu v spojení so zmyslom a účelom trestného konania. Podľa môjho názoru ako by malo byť trestné právo prostriedkom ultima ratio voči mechanizmom ostatných právnych odvetví, tak by mal byť „klasický" trestný proces prostriedkom ultima ratio voči tzv. odklonom trestného konania. Nakoniec z dôvodových správ možno vyvodiť takýto úmysel zákonodarcu.
Podobne ak aj nemožno využiť nejaký odklon v trestnom konaní, tak pri ukladaní trestu by mal nastúpiť prísnejší trest, len vtedy ak menej prísny trest nie je dostatočný. V posudzovanom prípade ide o nedbanlivostný trestný čin, na spáchaní ktorého sa nijako nepodieľal alkohol, či iná omamná látka, pričom obvineným je doposiaľ netrestaná osoba. Prvotne a hlavne bol konaním obvineného postihnutý cyklista pošk. E. F. C.. Tento s uzatvorením zmieru a zastavením trestného stíhania súhlasí, pričom opakovane uvádza, že nemá záujem na ďalšom predlžovaní trestnoprávneho procesu. Prokuratúra sa v tomto prípade podaním sťažnosti úplne zbytočne a kontraproduktívne nad potrebnú mieru štylizuje do role ochrancu verejného záujmu, pričom nie je schopná, alebo ochotná vidieť vec v širšom kontexte.
- V prvom rade ako som už uviedol, obvinený spáchal nedbanlivostný trestný čin a nebol ovplyvnený alkoholom. Bez akéhokoľvek bezpredmetného bagatelizovania celej veci, myslím že je namieste povedať, že takáto nehoda sa objektívne môže stať každému,
- Obvinený ako normálne emočne vyvinutá osobnosť bol sám traumatizovaný predmetnou dopravnou nehodou, obvinený následne čelil vyšetrovaniu a doposiaľ čelí trestnému stíhaniu, obvinený dobrovoľne uhradil poškodenému E. F. C. sumu 4370,-€ ako formu nemajetkovej kompenzácie (teda ako niečo naviac, niečo mimo plnenia preplácaného poisťovňou), tiež uhradil 200,-€ na ochranu a podporu obetí trestných činov,
- Ďalej kto bezpochyby utrpel najväčšiu škodu, ako na zdraví tak aj materiálnu a tiež emočnú je poškodený cyklista E. F. C.. Tento s uzatvorením zmieru a zastavením trestného stíhania napriek tomu bezpodmienečné súhlasí, naopak nechce byť ďalej zaťažovaný prebiehajúcim trestným konaním.
- Druhotne poškodení G. H. I. a D. I. s uzatvorením zmieru a zastavením trestného stíhania súhlasia.
Inými slovami všetci zainteresovaní sú spokojní, len prokuratúra je nespokojná. Takýmto postupom prokuratúra blokuje odškodnenie poškodeného E. C. zo strany poisťovne, nakoľko poisťovňa nepristúpi k plneniu skôr ako bude vec právoplatne uzatvorená. Čo sa týka individuálnej prevencie zdôrazňujem, čo som už uviedol a teda, že obvinený tiež negatívne prežíval celú udalosť, túto nespôsobil úmyselne, čelí trestnému stíhaniu, celá záležitosť ho už stála v pomere k jeho platu nemalé peniaze, keď plnil 4370,-€ poškodenému, 200,-€ obetiam trestných činov a tiež hradil trovy obhajcovi. Tieto následky sú samy o sebe bezpochyby spôsobilé na osobu obvineného pôsobiť značne preventívne. Naopak úmysel prokuratúry docieliť pre obvineného trest zákazu činnosti, ktorý bude nevyhnutne spojený so stratou zamestnania pôsobí z hľadiska dosahovania individuálnej prevencie skôr kontraproduktívne, keďže obvinený by spadol do systému sociálnej odkázanosti / z ekonomického hľadiska by sa stal pre štát záťažou/ a mal by minimálne prechodne problém so zaobstarávaním si prostriedkov svojej obživy. Čo sa týka generálnej prevencie apel na túto obstojí predovšetkým v prípade úmyselných trestných činov, resp. v prípade keď k trestnému činu prišlo pod vplyvom návykovej či psychotropnej látky, čo nie je tento prípad. Zrejme nikto príčetný a triezvy nechce spôsobiť dopravnú nehodu, keď už nie z iného dôvodu tak len preto, že sám má z takejto udalosti následky v podobe minimálne materiálnej škody, ale aj možnej ujmy na zdraví a v drvivej väčšine prípadov (ak len úspešne neujde z miesta činu a nepodarí sa ho dopátrať) aj v podobe procesných, či administratívnych následkov. Čo sa týka priestupkovej minulosti obvineného túto si ako už bolo v procese povedané obvinený uvedomuje, táto sa vzťahuje hlavne na obdobie keď pracoval ako taxikár. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na nasledovné skutočnosti:
- Odo dňa nehody, ktorá je predmetom tohto trestného stíhania, teda od 11.05.2022 obvinený ďalej priestupkovo postihnutý nebol. Ku dňu spísania tohto vyjadrenia ide o obdobie 16 mesiacov. Obvinený po celý čas pracoval ako vodič SAD na medzimestských linkách a to do júna 2023 na linke C. - D. a späť, ktorú absolvoval 5 x týždenne a od júna 2023 doposiaľ na linke C. - Q. a späť ktorú absolvuje 3 x týždenne. Obvinený tak najazdí priemerne 4000 km mesačne len služobne, teda autobusom a popri tom jazdí aj osobným motorovým vozidlom. Obvinený tak odo dňa danej dopravnej nehody najazdil aj pri konzervatívnom odhade minimálne 64 000 km. Pre porovnanie priemerne človek najazdí ročne 13 600 km. Napriek tomu sa obvinený už priestupku nedopustil, čo korešponduje aj s jeho vyjadrením v konaní, že táto nehoda bola pre neho silným mementom.
- Po druhé je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovení § 89a ods. 7 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platí ,že „orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3 po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak." Osobitná úprava potom platí pre evidenčnú kartu vodiča a to úprava obsiahnutá v ustanovení § 108 ods. 4 zákona 8/2009 o
cestnej premávke a síce, že „ Údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa vedú v evidencii vodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný trestný čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti inštruktorského preukazu; údaje o porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú 10 rokov. Po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia." Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra zo dňa 01.11.2022 ako aj výpis z evidenčnej karty vodiča zo dňa 01.11.2022 nie sú vyhotovené v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže v prípade výpisu z ústrednej evidencie tento obsahuje záznam z roku 2016 a štyri záznamy z roku 2017, ktoré už nemali byť jeho súčasťou, a v prípade evidenčnej karty vodiča táto obsahuje dokonca záznamy spätne až do roku 2011. Ide teda o dôkazné prostriedky síce získané zákonným spôsobom, ale ich obsah /vyhotovenie je v rozpore so zákonom. Pokiaľ pri trestných činoch ako závažnejších deliktoch v porovnaní s priestupkami platí, že sa po ich zahladení na tieto neprihliada, tak argumentom od väčšieho k menšiemu musí neprihliadanie na vzdialené delikty platiť o to viac v prípade priestupkov. Práve tomu zodpovedá zákonná konštrukcia výmazu - zničenia záznamov starších ako 5 rokov. Argument prokuratúry, že obvinený bol doposiaľ 24 krát priestupkovo postihovaný je teda bezpredmetný a nemal byť zo strany prokuratúry ako orgánu dohľadu nad zákonnosťou ani vôbec použitý.
Daný prípad bol podľa môjho názoru jednoznačne vhodný na využitie odklonu v trestnom konaní konkrétne na uzatvorenie zmieru medzi hlavnými aktérmi dopravnej nehody a na jeho následné schválenie súdom. Kedy inokedy využiť takýto postup ak nie pri nedbanlivostnom trestnom čine kde sa škodca a poškodený, resp. páchateľ a obeť vedia dohodnúť a považujú dané riešenie za lepšie pre obe strany. Fakt, že obvinený spáchal čin ako vodič dopravného prostriedku je obsiahnutý v samotnej skutkovej podstate stíhaného trestného činu, bez tejto skutočnosti by neúmyselné ublíženie na zdraví, ktoré nedosiahlo intenzitu ťažkej ujmy ani nebolo trestné. Danú skutočnosť nemožno teda brať ako „priťažujúcu“ v rámci argumentácie proti uzatvoreniu zmieru, resp. a priori za uloženie trestu zákazu činnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu považujem za zákonné a s ohľadom na okolnosti prípadu a osobu obvineného aj za adekvátne. Obvinený aj po spáchaní činu, keď naďalej ostal pracovať ako šofér najazdil desaťtisíce kilometrov bez nejakého incidentu preukázal, že sa vie k činnosti vodiča postaviť zodpovedne a výkon jeho činnosti nie je hrozbou pre spoločnosť. Napokon keby nebol ostal pracovať, nemohlo by z jeho strany dôjsť ani k odškodneniu poškodeného. Naopak predlžovanie trestného procesu považujem v tomto prípade za neúčelné, nehospodárne a v konečnom dôsledku blokujúce finálne odškodnenie poškodeného zo strany poisťovne ako aj obnovenie duševnej rovnováhy zúčastnených prameniacej z možnosti uzatvoriť túto životnú kapitolu.
S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem sťažnosť prokuratúry ako nedôvodnú zamietnuť.“
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.
V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 220 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito, b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
V súvislosti so zákonnými podmienkami schválením zmieru súdom podľa § 220 Tr. por., krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri aplikácii tohto inštitútu súd v zásade musí dospieť, že rozhodnutie o schválení zmieru je dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, na osobu obvineného a na možnú mieru dotknutia sa verejného záujmu spáchaným prečinom. V tomto smere je preto potrebné vykladať § 220 ods. 1 písm. a) Tr. por. podľa ktorého pre schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania nestačí len súhlas obvineného a poškodeného, a s tým vyhlásenie obvineného o spáchaní skutku. Pritom takéto vyhlásenie obvineného sa musí vzťahovať na skutok, jeho skutkové okolnosti napĺňajúce znaky skutkovej podstaty prečinu. Následne nato súd však musí posudzovať závažnosť spáchaného činu, ktorú vyvodzuje zo spôsobu jeho spáchania, miery zavinenia, následku, osoby obvineného a v neposlednom rade aj trest, ktorý by mohol byť obvinenému uložený v riadnom procesnom konaní.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto aplikáciou zákonných podmienok vedúcim k schváleniu zmieru súdom je súčasne súd oprávnený a aj povinný zastaviť trestné stíhanie, čo je dôsledkom nemožnosti uloženia trestu akéhokoľvek druhu.
Podľa § 241 ods. 6 Tr. por. ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie zmieru, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa § 220 až 227.
Podľa § 282 ods. 3 Tr. por. súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 220; pritom postupuje podľa ustanovení § 221 až 227.
Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov v predmetnej trestnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre schválenie zmieru medzi obžalovaným a poškodenými podľa § 282 ods. 3 Tr. por. v spojení s § 220 ods. 1 Tr. por. Okresný súd správne poukázal nielen na vyhlásenie obžalovaného podľa § 220 ods. 1 písm. a) Tr. por., a po oboznámení sa súdu s obsahom záverečnej správy z výkonu mediácie a jej príloh, aj na osobu obvineného, na priebeh stíhaného skutku, jeho závažnosť ako aj náhradu spôsobnej škody.
Pokiaľ ide o sťažnosťou prokurátora namietanú miernu závažnosť spáchaného skutku pre rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči obžalovanému, čoho dôsledkom bolo neuloženie možného trestu, konkrétne trestu zákazu činnosti, sa však krajský súd s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením § 282 ods. 3 Tr. por. s použitím § 220 ods. 1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania obžalovaného čo je „de facto“ aj odôvodnenie súdu o neuložení možného trestu za spáchaný trestný čin obžalovanému. Krajský súd v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú plnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor v dôvodoch sťažnosti v podstate ani nenamieta.
Podľa názoru krajského súdu okresným súdom ani správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého uznesenia, v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. por. by bolo v prípade obžalovaného nutné pôsobiť na neho aj výkonom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Krajský súd zdôrazňuje, že uloženie trestu zákazu
činnosti v prípade stíhaného trestného činu nie je v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zák. obligatórne. Pretože rovnako ide o možnosť, nie povinnosť súdu uložiť tento druh trestu.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. por., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Napokon ako vyplýva z § 61 ods. 2 Trestného zákona ukladanie trestu zákazu činnosti (v súvislosti s vedením motorového vozidla) hoci nie je obligatórne, avšak predstavuje možnosť súdu jeho uloženia v prípadoch, kedy to uzná za vhodné a účelné, pričom právna kvalifikácia trestného činu nie je rozhodujúca. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo, napr. ak vodič motorového vozidla opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky.
U obžalovaného, aj napriek tomu, že sa dopustil 5 priestupkov na úseku cestnej premávky však nie je možné o ňom vyvodiť záver ako o nedisciplinovanom vodičovi, o ktorého spôsobilosti viesť motorové vozidlo má mať súd pochybnosť. Nakoľko spáchané priestupky boli menej závažného charakteru a pri každodennom vedení motorového vozidla v rámci výkonu zamestnania ako profesionálneho vodiča (a to taxikára a neskôr vodiča MHD) ich možno považovať len za jednorazové vybočenia z inak riadneho dodržiavania pravidiel cestnej premávky. Samotné dopustenie sa 5-tich priestupkov na úseku cestnej premávky a zvlášť u osoby ako vodiča z povolania v rámci bežnej každodennej frekventovanej dopravnej situácie, preto dostatočne nezakladá resp. neodôvodňuje ukladanie trestu zákazu činnosti, keďže v danom prípade nejde o vodiča, ktorý vyslovene opakovane a závažným spôsobom porušuje a nerešpektuje pravidlá cestnej premávky a na ktorého je potrebné pôsobiť trestom zákazu činnosti.
S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru krajského súdu preto s prihliadnutím na povahu spáchaného trestného činu (nedbanlivostný trestný čin), na osobu obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný), ako aj skutočnosť, že sa priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval tak vo vzájomnej súvislosti dostatočne a zásadne odôvodňuje neuloženie trestu zákazu činnosti.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.