Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: otca O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P., K. XXX/XX-XX, zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom považská Bystrica, Železničná 90/12 a matky S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O., zastúpenej Mgr. Róbertom Kutišom, PhD., LL.M., advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1130/50 o návrhu otca na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -124 zo dňa 19. decembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie nasledovne:

I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

„V starostlivosti o mal. L. sa budú rodičia striedať nasledovne:

Každý pondelok v nepárnom týždni si matka mal. L. preberie v čase o 15.00 hod. v mieste bydliska otca. Matka následne maloletú odovzdá v pondelok nasledujúceho párneho týždňa, kedy zavedie maloletú priamo do školy a v prípade prázdnin alebo choroby matka maloletú odovzdá v uvedenom termíne, pondelok párneho týždňa v mieste bydliska otca ráno o 7.30 hod..

Otec si mal. L. preberie vždy v pondelok v párnom týždni, kedy k nemu maloletá príde po školskom vyučovaní alebo v čase prázdnin alebo choroby si otec maloletú preberie v mieste svojho bydliska vždy v pondelok v párnom týždni o 7.30 hod..

V prípade akýchkoľvek zmien, časových posunov a podobne sa rodičia navzájom v dostatočnom časovom predstihu informujú.“

II. Týmto sa v časti určenia spôsobu realizácie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú L. mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -45 zo dňa 13. apríla 2016.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -42 zo dňa 25. marca 2019 zamietol návrh otca maloletej L. na začatie konania, ktorým sa tento domáhal, aby súd zveril maloletú L. do jeho osobnej starostlivosti a matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že maloletá bola pri rozvode manželstva rodičov rozsudkom súdu zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom výživné určené nebolo. Matka sa s maloletou do O., do chatovej oblasti (cca 1,5 km od hlavnej cesty, v zimnom období je prístup sťažený), kde maloletá nemá podmienky na kultúrne, spoločenské vyžitie a nemá tam kamarátov, čo maloletej nevyhovovalo, bola nešťastná a sklamaná, a zároveň sa maloletej týmto sťažila i dochádzka do školy. Do školy musela vstávať o 05:00 hodine ráno, zo školy prichádzala neskoro, čo sa odzrkadlilo na jej nechuti do jedla, zastavil sa jej rast, bola unavená, vyčerpaná a frustrovaná. Maloletá si začala vyžadovať prítomnosť matky v čase, keď išla spať, avšak matka toto odmietala. Situácia sa postupne pri striedaní starostlivosti začala zhoršovať, maloletá začala mať sklenené oči, pri odchádzaní plakala, neskôr plakala aj dve hodiny na kolenách, že nechce ísť k matke, že keď tam ráno vstáva, je jej zima, bola často chorá. Maloletá i toho času odmieta chodievať k matke, plakáva, keď ju k matka vezie, pýta sa, či pôjde s ňou mama spinkať. Otec má za to, že maloletá prešla ťažkým obdobím (rozvod rodičov, sťahovanie z miesta na miesto) a potrebuje cítiť podporu, niekoho pri sebe v čase zaspávania i keď má už deväť rokov. Maloletá je šikovná, začala chodievať sama do a zo školy, chodieva sama i do obchodu. V posledné nedele, keď má maloletá ísť k matke, toto odmieta, stalo sa, že bola privolaná i polícia, ktorá maloletú násilím neodobrala, pretože sa maloletá vyjadrila, že chce ostať s otcom. Problémy so striedavou starostlivosťou bol nahlásiť aj na sociálnom oddelení. I napriek tomu, že maloletá má s matkou dobrý vzťah, nechce odchádzať do domácnosti k matke, pretože má maloletá sťažené cestovanie do a zo školy. V týždni, keď je u matky, je maloletá unavená, smutná a nešťastná.

2. Súd zamietnutie návrhu otca na začatie konania odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej má záujem na zachovaní osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Sama maloletá potvrdila, že s matkou i otcom má dobrý vzťah a že obaja rodičia v čase, keď je maloletá v ich osobnej starostlivosti sa jej venujú (chodia na výlety, na kúpaliska, do ZOO, lyžovať, korčuľovať, hrajú sa spolu). Kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti oboch rodičov uviedol, že otec ako i matka majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zdravý vývin a vývoj maloletej. Ani u jedného rodiča nebolo zistené, že by tento požíval alkoholické nápoje, bol súdne trestaný, priestupkovo riešený alebo trpel nejakou závažnou chorobou, ktorá by obmedzovala starostlivosť o maloletú. Hoci je pravdou, že maloletá v čase, keď je v starostlivosti matky, dochádza do školy na trase Žilina - Považská Bystrica, čo je cca 30 km, súd nemá za to, že takáto vzdialenosť a dochádzka s ňou spojená ako i ranné vstávanie, ktoré u 9 ročných detí okolo 06:00 hodiny rannej nie je neobvyklé, nie je dôvodom na zmenu starostlivosti a to tak, aby bola maloletá zverená do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, v tomto prípade otca, nakoľko od ostatnej úpravy sa nijakým závažným spôsobom nezmenili pomery, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní venoval náležitú pozornosť aj názoru maloletej L., avšak maloletá má len deväť rokov a nie je schopná v tomto veku posúdiť všetky dôsledky, či už pozitívne alebo negatívne, svojho rozhodovania a zverenia do otcovej výlučnej starostlivosti. Podľa názoru súdu je osobná striedavá starostlivosť oboch rodičov o maloletú L. v lepšom záujme maloletej ako len výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov, v tomto prípade otca, s možnosťou styku s druhým rodičom, a to hlavne preto, aby si maloletá zachovala a rozvíjala citové vzťahy k obom rodičom a aby sa títo obaja podieľali na jej ďalšej výchove, čo možno najlepšie dosiahnuť práve striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov o maloletú.

3. Na odvolanie otca maloletého dieťaťa tunajší odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvej inštancie svojím uznesením č.k. -87 zo dňa 18. septembra 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto zrušujúce rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa pripadá do úvahy vtedy, keď obaja rodičia prejavujú o striedavú osobnú starostlivosť úprimný a skutočný záujem a obaja spĺňajú objektívne kritériá riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Tak zo Zákona o rodine //, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa /zverejneného v Zbierke / ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva prezumpcia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté dieťa pred osobnou starostlivosťou jedného z rodičov. Na druhej strane ale platí, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa nemá byť automatická a je namieste len tam, kde je to v záujem maloletého dieťaťa a zároveň ňou budú zaistené potreby dieťaťa lepšie ako osobnou starostlivosťou jedného z rodičov. Súd rozhodujúci o starostlivosti rodičov o maloleté dieťa dokáže na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť záujem rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ako aj to, či rodičia spĺňajú objektívne kritériá riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Záver konajúceho súdu o tom, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je v záujme maloletého dieťaťa a lepšie dokáže zabezpečiť jeho potreby ako osobná starostlivosť jedného z rodičov, je však zväčša len predpokladom /aj keď v konkrétnom prípade odôvodneným/, ktorého naplnenie preverí až realizácia striedavej osobnej starostlivosti. Každé maloleté dieťa jedinečná osobnosť, individualita a preto aj realizácia striedavej osobnej starostlivosti pri v zásade rovnakých podmienkach môže viesť k tomu, že jedno maloleté dieťa ju bez vážnych problémov akceptuje, prispôsobí sa jej a bude mu vyhovovať a iné maloleté dieťa si na neustálu zmenu rodinného, výchovného, sociálneho prostredia pri striedavej osobnej starostlivosti neprivykne, bude mu prekážať a to až do tej miery, že sa negatívne prejaví na jeho duševnom, telesnom, či citovom vývine. V zmysle uvedeného potom platí, že súdne rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov možno zmeniť a maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov aj vtedy, keď obaja rodičia majú ďalej úprimný a skutočný záujme o striedavú osobnú starostlivosť a obaja aj naďalej spĺňajú objektívne kritériá riadnej starostlivosti o maloleté dieťa ale ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov už nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a potreby dieťaťa lepšie zabezpečí osobná starostlivosť jedného z rodičov. V tomto konaní sa dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie sa rozchádzali. Napriek tomu si súd prvej inštancie bez ďalšieho osvojil tvrdenia matky maloletej a pri svojich záveroch vychádzal z toho, že maloletá vstáva u matky do školy okolo 6:00 hod., v mieste kde spolu s matkou žije má kamarátky, s ktorými sa hráva a dochádzka do a zo školy a ranné vstávanie maloletej, keď je táto v starostlivosti matky neboli zo strany maloletej predmetom sťažností, hoci takýto systém funguje od júla 2017, a negatívny postoj začala mať maloletá až v poslednom období, teda v čase, keď prichádza do začiatku adolescentného veku. Takéto skutkové závery však odporujú ostatnému vykonanému dokazovaniu, najmä tvrdeniam otca i samotnej maloletej L. pred kolíznym opatrovníkom. Súd prvej inštancie sa však nepokúsil tieto rozpory odstrániť a dôsledne zistiť skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie vo veci. Z dokazovania doposiaľ vykonaného vo veci súdom prvej inštancie nebolo možné nateraz prijať skutkové závery o dennom režime maloletej L. počas jej pobytu u matky, o tom, či si zvykla na režim striedavej osobnej starostlivosti, či má u oboch rodičov vytvorené vyhovujúce rodinné, výchovné, sociálne prostredie a či jej zdravotné problémy nie sú len odrazom toho, že terajší spôsob realizácie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov jej nevyhovuje. Nemožno tak adekvátne posúdiť, či striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je aj naďalej v najlepšom záujme maloletej L. a či by jej potreby neboli lepšie zaistené osobnou starostlivosťou niektorého z rodičov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie aj bez návrhov účastníkov konania vykoná dokazovanie za účelom zistenia všetkých skutočností rozhodných pre posúdenie návrhu otca na začatie konania tak ako sú hore uvedené a vo veci opätovne rozhodne.

4. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh otca na začatie konania zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že výsledky vykonaného a doplneného dokazovania posúdil podľa čl. 5, § 24 ods. 4, § 26, § 28 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej má záujem na zachovaní osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Sama maloletá potvrdila, že s matkou i otcom má dobrý vzťah a že obaja rodičia v čase, keď je maloletá v ich osobnej starostlivosti sa jej venujú. Kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti oboch rodičov uviedol, že otec ako i matka majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zdravý vývin a vývoj maloletej. Ani u jedného rodiča nebolo zistené, že by tento požíval alkoholické nápoje, bol súdne trestaný, priestupkovo riešený alebo trpel nejakou závažnou chorobou, ktorá by obmedzovala starostlivosť o maloletú. Otec maloletej vyjadril pochybnosť o tom, že maloletá v domácnosti matky nie je šťastná a spokojná, že musí veľmi skoro ráno vstávať do školy, čo jej spôsobuje únavu a frustráciu, že bývanie matky nie je pre maloletú vhodné, či už vzdialenosťou, usporiadaním domu, prístupom k domu ako i každodenným dochádzaním maloletej do školy, a zároveň vyjadril aj skutočnosť, že maloletá k matke odmieta chodievať. Z vyjadrenia matky na pojednávaní však vyplynulo, že maloletá vstáva v čase 6.00 až o 6.15 (nie o 04:30 hod. ako tvrdil otec), každý deň ju matka vozí do školy, po škole má maloletá svoje aktivity podľa potreby, pričom zo záznamu kolízneho opatrovníka bolo zistené, že hoci matka žije v chatovej oblasti, býva v riadnom murovanom dome, ktorý má niekoľko izieb a ktorý dom je od mestskej hromadnej dopravy vzdialený len pár minút pešou chôdzou, pričom prístupová cesta k domu, a teda k celej chatárskej oblasti, je celoročne udržiavaná. Zároveň bolo zistené, že maloletá v bydlisku svojej matky má kamarátky, s ktorými trávi voľný čas, a zároveň matka so svojim priateľom sa voľný čas maloletej snažia zabezpečiť rôznymi športovými alebo turistickými aktivitami. Matka maloletej poprela tvrdenia otca, že k nej maloletá nechce chodievať, je to práve otec, ktorý na maloletú nalieha, žiada ju, aby povedala matke, že k nej ísť nechce a takýmto spôsobom na maloletú nepriaznivo vplýva. Skutočnosť, že maloletá má s matkou dobrý vzťah potvrdila i sama maloletá počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom. Hoci je pravdou, že maloletá v čase, keď je v starostlivosti matky, dochádza do školy na trase Žilina - Považská Bystrica, čo je cca 30 km, súd nemá za to, že takáto vzdialenosť a dochádzka s ňou spojená ako i ranné vstávanie, ktoré u 9 ročných detí okolo 06:00 hodiny rannej nie je neobvyklé, nie je dôvodom na zmenu starostlivosti a to tak, aby bola maloletá zverená do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, v tomto prípade otca, nakoľko od ostatnej úpravy sa nijakým závažným spôsobom nezmenili pomery, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa. V prípade dochádzky do a zo školy a ranného vstávania maloletej v čase, keď je táto v starostlivosti matky, súd poukazuje na tú skutočnosť, že u maloletej je takýto systém zavedený už od júla 2017, kedy sa matka presťahovala do Žiliny, pričom maloletá v tom čase bola mladšia, mala sedem rokov, a žiadnym spôsobom sa na takýto zabehnutý systém nesťažovala. Prvé komplikácie, resp. negatívny postoj, začala mať maloletá podľa vykonaného dokazovania až v poslednom období, teda v čase, keď prichádza do začiatku adolescentného veku. Matka tiež vyšla v ústrety maloletej (ako aj jej otcovi) tým, že si v práci nastavila flexibilnejšiu pracovnú dobu, čo jej umožňuje dochádzať do práce neskôr a zostávať v nej dlhšie. Vďaka tomu nemusí maloletá skoro ráno vstávať, čím ju matka vyvaruje stresovým a frustrujúcim pocitom pred odchodom do školy. Rovnako tak po školy o 13.00 hod. matka umožňuje maloletej tráviť jej voľný čas podľa svojich predstáv, a to tak v spoločnosti otca, kamarátok, ako aj jej staršej sestry. Súd zdôraznil, že v súčasnosti, ako žiačka piateho ročníka základnej školy, maloletá už nenavštevuje družinu, teda od cca 13.00 minimálne do 16.00 má dostatočnú možnosť na kontakt s otcom, ako i na mimoškolské aktivity s priateľmi. Hoci maloletá L. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom v minulosti uviedla, že by jej postačoval styk s matkou len 4 dni každý druhý týždeň vzhľadom na tú skutočnosť, že sa matka snažila vyhovieť maloletej, už tento jej názor nie je aktuálny. Dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, ktoré právo mu vyplýva z čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Tým, že v čase, keď sa o dieťa osobne stará matka a vytvorila maloletej podmienky na to, aby mohla po vyučovaní sa stretávať so svojimi kamarátkami a stretávať sa aj so svojou staršou sestrou, tento systém dieťaťu vyhovuje, čo aj samotná maloletá prehlásila v súvislosti s konaním o výkon rozhodnutia. Matka tak urobila všetko pre to, aby dieťa malo svoj komfort a aj v domácom prostredí vytvorila vhodnú situáciu pre dieťa v tom, že sa teší na stretávanie, pretože v domácnosti matky má domáce zvieratká. Zo správy o dochádzke matky dieťaťa do práce vyplýva, že matka si flexibilne upravila pracovnú dobu a prispôsobila ju dennému režimu dieťaťa, pričom rešpektovala aj právo dieťaťa stretávať sa s priateľmi, spolužiakmi a najmä, aby jej bol zachovaný kontakt so staršou sestrou. Toto bol veľmi dôležitý aspekt v posudzovaní návrhu otca, ktorý sa so staršou dcérou nekontaktuje, nestretáva a teda nie je schopný vplývať na to, aby bolo zachované súrodenecké puto. Zároveň vzhľadom na dochádzku otca do práce dieťa, ktorá nenavštevuje školský klub býva po návrate zo školy doma samé, resp. so starou matkou a teda otec nie je v žiadnom prípade ukrátený na svojich právach byť s dieťaťom a ešte to aj v čase, keď má vo svojej starostlivosti dieťa matka. Okrem toho v minulosti boli zistené problémy v súvislosti so stravovaním dieťaťa u otca, ktorý výživu dieťaťa prispôsoboval jeho požiadavkám, ktoré v súlade so zdravou výživou neboli. Aj v súvislosti s tým je potrebné, aby dieťa bolo v rovnakej miere u matky aj u otca, pretože matka sa všestranne snaží tento problém vyvažovať, aby aj v tomto smere bola výživa dieťaťa zabezpečená tak, ako sa to vyžaduje od dieťaťa v jej veku. Naviac, matka sa správala skutočne zodpovedne, pretože mohla situáciu riešiť aj tým, že by dieťa prehlásila do školy v mieste jej trvalého pobytu. Neurobila tak, rešpektovala záujem dieťaťa, jeho väzby na otca, sestru, spolužiakov, čo by si mal otec dieťaťa uvedomiť a správať sa takým istým spôsobom. Len súlad a spolupráca rodičov prinesie dieťaťu skutočnú prosperitu a pokojné a vyvážené rodinné prostredie. Pokiaľ chcel otec dieťaťa styk rozšíriť, v čase rozhodovania nemal možnosť sa o dieťa starať v tie dni, o ktoré žiadal rozšíriť styk, respektíve rozšíriť striedavú starostlivosť. Pracuje totiž v 2-zmennej prevádzke a teda keby mal dieťa aj v ďalšie dni, bolo by to v čase, keď má popoludňajšiu zmenu. Aj keby nastala situácia, že by si otec pracovné zmeny upravil, ani vtedy by takto upravený styk nebol v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Hlavný argument otca bol dochádzanie maloletej do školy, pričom súd znova zdôraznil, že vo väčších mestách, kde je všeobecným trendom problém s dopravou bežne, oveľa mladšie deti takýto presun do škôl, resp. na záujmové krúžky a podobne, bežne a bez problémov prekonávajú. Čas, kedy matka vozí maloletú L. do školy nie je možné považovať za čas, ktorý by narúšal jej zdravý telesný a duševný vývoj. Otec naopak, podľa názoru súdu nesprávne dieťaťu podsúva túto skutočnosť tým, že by si mohlo viacej pospať a pod., hoci opačne by sa nemal podriaďovať želaniam maloletej, ale viesť ju k tomu, aby rešpektovala takýto stav. Dieťa nevedie k samostatnosti, vyhovuje všetkým jej želaniam, dokonca chodí s ňou spávať v rovnaký čas a drží ju za ruku. Na základe všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že i naďalej sú splnené podmienky pre striedavú starostlivosť oboch rodičov v rozsahu ako už bola určená právoplatným rozhodnutím súdu. Preto návrh otca zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že po zrušení prvého z rozsudkov súdu prvej inštancie v tomto konaní navrhoval, aby bola dcéra u neho 10 dní a 4 dni s matkou, čo zodpovedalo želaniu dieťaťa, aby sa mu znížil počet dní cestovania od matky do školy. Tiež bol ochotný pristúpiť na dohodu tak, že dieťa bude u neho aspoň o dva dni dlhšie, tak ako prezentovalo svoju požiadavku posledný krát pred kolíznym opatrovníkom. Takýto istý návrh mala aj matka, aj opatrovník, no súd tento návrh zamietol a ani neschválil dohodu medzi rodičmi. Súd potom rodičov ani neoboznámil so správou z výkonu rozhodnutia sp. zn. , ani so správou ÚPSVaR Žilina z 15.10.2019, čím došlo k porušeniu procesných práv a preto je potrebné sa vecou opätovne zaoberať. Podľa otca bolo v konaní preukázané, že maloletá počas týždňa, kedy by mala byť s matkou, trávi čas v jeho domácnosti od 12:30 do 16:30 hod. kedy si matka dieťa prevezme buď priamo od otca alebo od jeho matky. Maloletá sa počas doby u otca pripraví do školy, opätovne naobeduje a trávia čas spolu, nakoľko otec v tomto týždni chodí do práce až na 14:00 hod. a následne ju necháva so svojou matkou. Cesta z bydliska matky do školy trvá viac ako 30 minút a pokiaľ maloletá chodievala ešte do rannej družiny, tak musela vstávať ráno o 4:30 hod. nakoľko ju matka na 6:00 hodiny vozidla do družiny, čo je preukázané aj z dochádzky matky, kde jej pracovná doba začínala o 6:00 hod. a až po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu si matka jeden týždeň upravila príchody do práce neskôr, no tieto si však nadrába a preto si pre dcéru chodí až po 16:00 hod.. Pred súdom prvej inštancie nebolo ničím preukázané, že otec v súvislosti so stravou maloletej nejakým spôsobom škodil, no napriek tomu toto súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval a to bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch. Otec zastáva názor, že maloletá L. je vo veku, kedy dokáže formulovať svoje požiadavky, vie zhodnotiť prečo, z akých dôvodov chce bývať s otcom dlhšie, čo však matka nebola schopná akceptovať. Na základe týchto skutočností otec navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej L.. Tvrdenia otca o tom, že maloletá v čase kedy je v jej starostlivosti trávi v domácnosti otca čas od 13.00 hod. do 16.30 hod. poprela. Matka realizuje vyzdvihnutie maloletej v čase podľa dohody s maloletou, t.j. v prípade, ak sa maloletá vyjadrí, že chce po škole navštíviť svoju sestru prípadne tráviť čas so svojimi kamarátmi, matka vyzdvihne maloletú v čase, keď o tom maloletá požiada, čo je väčšinou v rozmedzí od 14:00 hod - 16:00 hod.. Uvedené preukazuje i matkou predložený výkaz jej dochádzky do práce, ktorý je súčasťou spisu, a z ktorého jednoznačne vyplýva, že má možnosť si flexibilne upraviť svoj pracovný čas, čo aj robí, keďže v pracovný týždeň, keď má v starostlivosti maloletú matka odchádza z práce v rôznych časoch výrazne pred 16:00 hod.. Rovnako nie je pravdou, že maloletá v uvedenej dobe nechodí za svojou staršou sestrou. Predkladá čestné prehlásenie D. L., sestry maloletej, z ktorého vyplýva, že ju maloletá L. navštevuje v čase keď je v starostlivosti matky a v čase, keď je v starostlivosti otca ju nenavštevuje vôbec. Matka ďalej opätovne poukázal na skutočnosť, že otec pracuje v dvojzmennej prevádzke, pričom v pracovný týždeň, v ktorom otec maloletú matke odovzdáva, má otec druhú zmenu, ktorá začína o 14:00 hod a končí o 22:00 hod. a preto nie je reálne možné, aby bol otec zároveň od 14:00 hod. v práci a zároveň bol od 13:00 hod. do 16:30 hod. s maloletou ako to tvrdí. Čo sa týka zhoršeného zdravotného stavu maloletej, bolo preukázané že tento je výsledkom nesprávneho stravovania, ktoré maloletá praktikuje v čase, keď je s otcom. Opakovane potom rozporovala tvrdenia otca, že by po rozvode striedala partnerov a žila už na štvrtom odlišnom mieste. Odmietla aj tvrdenia otca, že maloletá navštevovala školskú družinu od 6:00 hodiny a preto musela vstávať o 4:30 hod.. Zopakovala, že maloletá v čase, keď je so svojou matkou vstáva do školy okolo 6:15 hod. a prichádza do školy okolo 7:20 hod.. Tieto tvrdenia matky potvrdil aj kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov v domácnosti zo dňa 15.10.2019.

7. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletej L.. Podľa neho je situácia maloletej stabilizovaná, maloletá sama vyjadrila spokojnosť s tým, ako je v súčasnosti realizovaná striedavá osobná starostlivosť. Rodičia maloletej sa na Referáte poradensko- psychologických služieb, ÚPSVaR Pov. Bystrica dohodli, že maloletú si budú striedať v týždenných intervaloch od pondelka do pondelka, tak, aby mala ucelené víkendy, ktoré môže tráviť s každým z rodičov. Na základe uvedenej zmeny bol vykonaný pohovor s maloletou na úrade kolízneho opatrovníka za účelom zistenia jej stanoviska k daným zmenám v realizácii striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá uviedla, že je spokojná, vyhovuje jej striedanie v intervaloch od pondelka do pondelka. Prejavila spokojnosť s tým, že víkendy nie sú rozdeľované. Maloletá má teraz priestor tráviť viac času s otcom, a to aj v čase, kedy je v domácnosti matky. Môže s ním tráviť čas v poobedňajších hodinách, kým ju matka nevyzdvihne. Maloletá uviedla, že sa zmenili aj podmienky v domácnosti matky, pozitívne hodnotila, že tam má psa, s ktorým rada trávi čas a necíti sa byť osamelá. V závere pohovoru maloletá uviedla, že na súčasnom stave nechce nič meniť, pretože jej to vyhovuje a je teraz spokojná. Rodičia maloletej boli oboznámení s vyjadrením maloletej L. a uviedli, že rešpektujú jej názor. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník maloletej odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. S vyjadrením kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca súhlasila matka maloletej L..

9. Otec maloletej sa k vyjadreniu kolízneho opatrovníka na svoje odvolanie vyjadril tak, že matka dieťa opätovne manipuluje, v týždni kedy ju má u seba odmieta maloletú nechávať po skončení školy u otca a núti ju chodiť za sestrou. Maloletá L. sa podľa otca domáha, aby aspoň ďalšie 4 dni z času kedy má byť u matky mohla byť v starostlivosti otca.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a /ďalej len / na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa /ďalej len /.

11. Odvolací súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletej zistil, že rodičia maloletej Veroniky začali realizovať svoju striedavú osobnú starostlivosť o maloletú L. inak ako bolo určené v rozhodnutí súdu pri rozvode ich manželstva a že tento spôsob realizácie striedavej osobnej starostlivosti /od pondelka do pondelka/ by mal maloletej L. vyhovovať.

12. Preto odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie za účelom zistenia stanoviska maloletej L. k realizácii striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Od maloletej zistil, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o ňu sa skutočne realizuje v intervaloch od pondelka do pondelka a že maloletá L. je s týmto spokojná a meniť to nechce.

13. S uvedeným názorom odvolací súd oboznámil rodičov maloletej, ktorí následne za prispenia súdu o predmete konania uzatvorili rodičovskú dohodu nasledovného znenia: „V starostlivosti o mal. L. sa budú rodičia striedať nasledovne:

Každý pondelok v nepárnom týždni si matka mal. L. preberie v čase o 15.00 hod. v mieste bydliska otca. Matka následne maloletú odovzdá v pondelok nasledujúceho párneho týždňa, kedy zavedie maloletú priamo do školy a v prípade prázdnin alebo choroby matka maloletú odovzdá v uvedenom termíne, pondelok párneho týždňa v mieste bydliska otca ráno o 7.30 hod..

Otec si mal. L. preberie vždy v pondelok v párnom týždni, kedy k nemu maloletá príde po školskom vyučovaní alebo v čase prázdnin alebo choroby si otec maloletú preberie v mieste svojho bydliska vždy v pondelok v párnom týždni o 7.30 hod..

V prípade akýchkoľvek zmien, časových posunov a podobne sa rodičia navzájom v dostatočnom časovom predstihu informujú.“.

14. Obaja rodičia maloletej L. navrhli, aby súd túto rodičovskú dohodu schválil. Rovnako sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletej L., podľa ktorého je táto rodičovská dohoda v záujme maloletej L..

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Odvolací súd preskúmal uzatvorenú rodičovskú dohodu vo svetle doposiaľ vykonaného dokazovania, prihliadol na vyjadrený názor maloletej L. i stanovisko jej kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že uzatvorená rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletej L. a preto je dôvodné jej schválenie súdom.

19. Odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podľa v spojení s Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu v znení ako je vyššie uvedené / výrok I./. Týmto v časti určenia spôsobu realizácie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletú Veroniku zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -45 zo dňa 13. apríla 2016 /výrok II./.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania /výrok III./.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).