Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-64-2019.pdf
PDF · 111.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/64/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: EUBIRAC a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Obec Malý Slivník, so sídlom Malý Slivník 48, 082 67 Malý Slivník, IČO: 00 327 433, o zaplatenie 101.092,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Cb/16/2019-219 z 11. septembra 2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie 88.719,53 eur, žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podaním z 05.02.2019 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 88.719,53 eur z dôvodu, že táto suma bola žalovaným uhradená 06.12. a 14.12.2018. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „dňa 29.1.2016 bola vyhlásená výzva kód O.-D.-E.- XXXX-Xa na predkladanie žiadostí v rámci prioritnej osi 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, investičnej priority 6.1 Poskytovanie podpory fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie zanedbaných komunít v mestských a vidieckych oblastiach, špecifického cieľa 6.1.2 Zlepšiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve Operačného programu Ľudské zdroje.
Na túto výzvu reagoval žalovaný ako obec s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, zabezpečil vypracovanie projektu a dňa 9.9.2016 podal žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na výstavbu budovy materskej školy. Žiadosť o poskytnutie príspevku bola zaregistrovaná pod kódom U. zo dňa 12.9.2016.
Dňa 10.2.2017 bola medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR ako poskytovateľom podpísaná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej v texte aj ako „NFP“) vo výške 946 877,35 eur (čl. 3.1.), čo predstavuje 95% celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu vo výške 996 713 eur. Žalovaný ako prijímateľ mal zabezpečené zdroje financovania projektu vo výške 49 835,65 eur, teda 5%. Žalovaný sa zaviazal použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu oprávnených výdavkov projektu (čl. 3.4.). Významnejšie zmeny projektu (napr. zmena projektovej dokumentácie alebo inej podkladovej dokumentácie vo vzťahu k projektu, ktorá má vplyv na rozpočet projektu), je významnejšou zmenou zmluvy o poskytnutí NFP a tieto je možné vykonať len na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných
strán vo forme dodatku k zmluve. Zmene zmluvy predchádza žiadosť prijímateľa o zmenu Zmluvy o poskytnutí NFP, ktorú podáva poskytovateľovi na formulári, ktorý pre tento účel vydal poskytovateľ. (č.l 6.2). Vznik podstatnej zmeny projektu je vždy spojený s povinnosťou prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť vo výške, ktorá je úmerná obdobiu, počas ktorého došlo k porušeniu podmienok v dôsledku vzniku podstatnej zmeny projektu (čl. 6.2. bod f). Podstatnú zmenu projektu mal žalovaný podľa zmluvy oznámiť. Na schválenie zmeny Zmluvy o poskytnutí NFP, ani na uzatvorenie dodatku Zmluvy o poskytnutí NFP bez predchádzajúceho schválenia zmeny, ktorá je obsiahnutá v predmetnom dodatku Zmluvy o poskytnutí NFP, nie je právny nárok (čl. 6.16). Zmluva nadobudla účinnosť dňa 18.2.2017.
Na základe zmluvy o poskytnutí NFP žalovaný vyhlásil verejné obstarávanie, pričom najnižšiu cenovú ponuku predložil žalobca.
Na základe výsledkov verejného obstarávania bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podpísaná zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť dielo „G. Š. v obci Malý Slivník - časť stavebné práce“ v rozsahu oceneného výkazu výmer, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s viac ako 20-ročnými skúsenosťami v stavebníctve v oblasti čerpania eurofondov a ako zhotoviteľ potvrdil, že disponuje takými odbornými znalosťami a kapacitami, ktoré sú k zhotoveniu diela potrebné (čl. 2.5.) Žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu vo výške 880 520,28 eur vrátane DPH. Cena za zhotovenie predmetu zákazky vyjadruje cenovú úroveň v čase predloženia návrhu zmluvy a je stanovená dohodou strán, pričom je doložená zhotoviteľom oceneným výkazom výmer na základe predloženej cenovej ponuky zo dňa 30.3.2017 v súťaži. tento zhotoviteľom ocenený výkaz výmer tvorí prílohu č. 1 k zmluve. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi dielo zhotovené v rozsahu a kvalite v termíne do 10 mesiacov, t.j. 300 kalendárnych dní odo dňa odovzdania staveniska objednávateľom podľa vecného a časového harmonogramu vykonaných prác a dodávok v Prílohe č. 2 k zmluve. Žalobca sa zaviazal, že cena predmetu plnenia je cenou maximálnou, ktorú nie je možné meniť, iba s výnimkou prípadov vyššej moci - práce naviac, a to po dohode s objednávateľom. Žalovaný sa zaviazal, že bude akceptovať čiastkové faktúry. Prílohou faktúry však musí byť súpis prác a dodávok odsúhlasený povereným zástupcom objednávateľa. Zhotoviteľ vzal na vedomie a súhlasil s tým, že vzhľadom na financovanie diela aj z finančných prostriedkov verejných rozpočtov, objednávateľ nebude v omeškaní s platením ceny za dielo, ak cenu za dielo zaplatí v lehote do 5 dní od pripísania súvisiacich peňažných prostriedkov z verejných rozpočtov na bankový účet objednávateľa (posun splatnosti čl. 5.6.). Žalobca mal zabezpečiť na svoje náklady dopravu a skladovanie strojov, zariadení alebo konštrukcií, montážneho materiálu, všetkých stavebných hmôt a dielcov, materiálov a výrobkov a ich presun zo skladov na stavenisko (čl- 6.8.), rovnako mal na svoje náklady zabezpečiť stráženie objektu (čl. 6.9.). Pri omeškaní zhotoviteľa s odovzdaním diela bol žalovaný oprávnený vyúčtovať žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý deň omeškania (čl. 9.1.) Za vyššiu moc sa podľa zmluvy považujú prípady, ktoré nie sú závislé od vôle zmluvných strán, tieto ani nemôžu ovplyvniť ich vznik, trvanie, intenzitu alebo zánik, napr. živelné pohromy, vojna, štrajk, zmena právnych predpisov, zásahy štátnych orgánov, a pod. Žalobca nesmel z vlastného podnetu zastaviť práce a opustiť stavenisko, v opačnom prípade mal znášať všetky škody s tým spojené, nakoľko sa to považuje za podstatné porušenie zmluvných podmienok (čl. 11.6.). nebezpečenstvo náhodnej škody na zhotovovanom diele znáša zhotoviteľ, teda žalobca až do celkového odovzdania diela objednávateľovi, zhotoviteľ však nie je vlastníkom veci, na ktorej sa dielo vykonáva (čl. 12.1). Zmluvné strany sa dohodli, že porušenie zmluvných povinností dohodnutých v tejto zmluve zakladá oprávnenie odstúpiť od zmluvy tej strane, ktorá je porušením povinností dotknutá. Zmluvné strany označili porušenie zmluvy za podstatné okrem iného, ak objednávateľ neposkytne zhotoviteľovi spolupôsobenie potrebné pre realizáciu tejto zmluvy a toto nesplnenie zmarí u zhotoviteľa možnosť vykonať dielo alebo vykonať ho načas.
Žalobca prevzal stavenisko dňa 16.2.2018, dielo malo byť zhotovené do 16.12.2018. Žalobca však nedodržiaval časový a vecný harmonogram postupu prác, na čo bol žalovaným opakovane upozorňovaný. Prírodné a poveternostné podmienky na vykonávanie stavebných prác boli v období od 16.2.2018 do 12.12.2018 priaznivé. Počas vykonávania stavebných prác v období od 6.4.2018 do 24.10.2018 žalobca ako zhotoviteľ nedodržiaval časový harmonogram stavebných prác, nezabezpečil na stavbe dostatočný počet zamestnancov, ako ani všetok potrebný materiál na zhotovovanie stavby.
Listom zo dňa 18.7.2018 vyzval žalovaný žalobcu na základe opakovaných osobných a emailových upozornení stavebného dozora B.. H. R. o časový harmonogram stavebných prác, okamžité posilnenie
pracovných kapacít a prijatie opatrení na urýchlenie prác na stavbe, keďže týmto meškaním je ohrozené dokončenie stavby v danom termíne. Listom zo dňa 22.8.2018 požiadal žalobca z dôvodu nevhodných klimatických podmienok žalovaného o zmenu zmluvy tak, že termín na odovzdanie diela sa predĺži o 40 kalendárnych dní.
Listom zo dňa 5.9.2018 požiadal žalobca žalovaného o spolupôsobenie pri urýchlenom dopracovaní projektovej dokumentácie vrátane výkazu výmer z dôvodu zistenia technických prekážok, ktoré mali podľa názoru žalobcu znemožňovať ďalší postup výstavby. Konkrétne žiadal o vytvorenie plochy pre príjazd kamiónov v počte 25 ks a auto žeriavu ťažkotonážneho, rozmer plochy 50 x 15 metrov s tým, že je nutný odkop susedného pozemku po predložení súhlasu obce od majiteľa pozemku, spevnenie komunikácie pre možnosť príjazdu žeriavu o rozmere 7 x 140 metrov, žiadal o zmenu rozmeru okien a dverí z výšky 2 500 mm na 2300mm, keďže výšku 2 500 mm považoval za príliš vysokú, žiadal o statický prepočet, aké preklady uložiť ponad okná rozmerov 2500 x 2800 mm, žiadal doplniť lešenie pre zateplenie objektu a úpravu terénu tak, aby sa odkopala zadná časť svahu, žiadal aj o zabezpečenie vyhrievania strešných vpustí a dopracovať výkaz klampiarskych prvkov, prípadne zmeniť asfaltovú krytinu strechy za fóliu.
Listom zo dňa 10.10.2018 žalobca zaslal žalovanému 2. výzvu na poskytnutie spolupôsobenia z dôvodu zistenia technických prekážok. Listom zo dňa 22.10.2018 žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalovaného ako objednávateľa. Listom zo dňa 7.11.2018 vyzval žalobca žalovaného na prevzatie staveniska do 3 dní od doručenia listu. Listom zo dňa 7.11.2018 žalovaný na výzvu na prevzatie stanoviska odpovedal tak, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje, pretože dôvody odstúpenia sú zavádzajúce, nezakladajú sa na pravde, Poukázal na nedostatočnú technickú, personálnu a intelektuálnu vybavenosť žalobcu ako zhotoviteľa. Uviedol, že zmluvu o dielo považuje za platnú a žalobcu ako zhotoviteľa vyzval na vykonanie všetkých potrebných krokov k ochrane realizujúceho sa diela.
Žalobca vystavil žalovanému za vykonané stavebné práce faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 7.9.2018, splatnú dňa 10.10.2018 na sumu 64 021,75 eur, faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2018, splatnú dňa 10.11.2018 na sumu 24 697,78 eur, k faktúram je priložený zisťovací protokol o vykonaných prácach podpísaný stavebným dozorom a objednávateľom. Faktúru č.XXXXXXXXX žalovaný uhradil dňa 6.12.2018, faktúru č. XXXXXXXXX žalovaný uhradil dňa 14.12.2018. Dňa 29.1.2019 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX, splatnú dňa 5.2.2019 na sumu 12 373,22 eur, ku ktorej nie je priložený zisťovací protokol o vykonaných prácach podpísaný stavebným dozorom a objednávateľom, nie sú priložené a podpísané ani príslušné strany zo stavebného denníka. Predmetom sporu sú úroky z omeškania z faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, ako aj zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXX.
V súčasnosti je stavba materskej školy o celkovej dĺžke 140 metrov nedokončená, po obvode tepelne zaizolovaná, bez strechy, objekt je nestrážený. U žalovaného ako objednávateľa prebieha v súvislosti s čerpaním predmetného nenávratného finančného príspevku vládny audit.
3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 536, § 548 ods. 1, § 555 ods. 2, § 373 a § 265 Obchodného zákonníka ako aj § 39 Občianskeho zákonníka.
4. V nadväznosti na citované ustanovenia mal súd nesporne preukázané, že žalovaný je prijímateľom nenávratného finančného príspevku vo výške 946.877,35 eur a za účelom čerpania tohto príspevku žalovaný ako objednávateľ platne uzatvoril zmluvu o dielo so žalobcom ako zhotoviteľom. Nesporným bolo aj to, že žalobca nedodržal časový harmonogram stavebných prác a v čase, keď bola stavba zateplená a bez strechy, zaslal žalovanému ako objednávateľovi odstúpenie od zmluvy a stavbu opustil. Za sporné považoval to, či žalobca dôvodne odstúpil od zmluvy o dielo pre neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného, či je zmluva o dielo stále platná a účinná, a to, či má žalobca nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným je stále platná, nakoľko žalobca bez právneho dôvodu odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy súd posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, keďže žalobca sa zaviazal dielo dokončiť v dohodnutom termíne podľa záväzného projektu stavby a výkazu výmer, klimatické podmienky na vykonávanie diela
boli priaznivé, projekt bol realizovateľný. Teda pokiaľ nebolo možné na stavbu dopraviť stavebný materiál kamiónmi, prípadne použiť ťažkotonážny žeriav, mal žalobca použiť menšie nákladné vozidlá, ľahšie žeriavy, prípadne dopraviť materiál vzdušnou cestou. Za to, že v projekte sú navrhnuté vhodné okná, strešná krytina, prípadne či sú navrhnuté vyhrievané strešné vpuste zodpovedal projektant. S projektom a výkazom výmer bol žalobca ako zhotoviteľ oboznámený pred podpisom zmluvy o dielo a podpisom zmluvy vyjadril súhlas aj s jej prílohami. Projekt s prílohami bol schválený ministerstvom a na jeho základe bol žalovanému schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 946 877,35 eur.
6. Žalobu posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú pre výkon práv žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Odstúpenie od zmluvy žalobca zaslal žalovanému necelé dva mesiace pred termínom dokončenia, kedy bolo nepochybné, že dielo nedokončí v stanovenom termíne, aby sa vyhol plateniu zmluvnej pokuty žalovanému. Žalobca vedel, že žalovaný je obcou s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít a prijímateľom finančného príspevku na projekt „G. Š. v obci Malý Slivník“ so špecifickým cieľom zlepšiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a vedel aj to, že vyčerpanie tohto príspevku je podmienené dokončením diela podľa projektu v rozsahu oceneného výkazu výmer.
7. Žalobca však pri vykonávaní diela nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, nezabezpečil potrebný počet zamestnancov na stavbe, nedodržiaval časový harmonogram a nezabezpečil stavebný materiál tak, aby bolo možné v stavebných prácach riadne pokračovať. Na urgencie žalovaného reagoval tak, že požiadal o predĺženie lehoty na dokončenie diela a o zmenu projektu, hoci vedel, že na zmenu projektu žalovaný ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku nemá právny nárok. Jeho požiadavka na zmenu projektu spočívala v tom, že žiadal o zmenu výkazu výmer a zmenu projektu stavby, hoci vedel, že výkaz výmer je záväzný a priamo naviazaný na poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Žalobca ako zhotoviteľ v čase predloženia cenovej ponuky do verejného obstarávania vyhláseného žalovaným bol oboznámený s projektom, aj s výkazom výmer, pričom predložená cenová ponuka mala obsahovať celkovú cenu, za ktorú sa zaviazal dielo zaplatiť. V prípade, že mal vedomosť o tom, že projekt je nevhodný alebo výkaz výmer neúplný, nemal do verejného obstarávania vstupovať. Tým, že následne bez právneho dôvodu odstúpil od zmluvy, zmaril žalovanému čerpanie nenávratného finančného príspevku a spôsobil mu škodu.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný si všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti voči žalobcovi riadne splnil, nebol povinný reagovať na neoprávnené požiadavky žalobcu, ktorý sa zaviazal dielo vykonať do 300 dní od prevzatia staveniska podľa projektu v rozsahu výkazu výmer, teda do 16.12.2018 s tým, že v prípade omeškania je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každý deň omeškania (ku dňu vyhlásenia rozsudku 134 500 eur za 269 dní omeškania). Žalovaný nemal žiaden objektívny dôvod meniť schválený projekt. Žalobca sa však napriek tomu žalobou domáhal zaplatenia ceny za vykonané stavebné práce, ktoré pre žalovaného nepriniesli žiaden úžitok, budova materskej školy o dĺžke 140 metrov je nedokončená, bez strechy, tepelná izolácia bola vykonaná technologicky nesprávne, preto budova postupne chátra. Zdôraznil, že žalovaný nemôže ani z vlastných prostriedkov dokončiť stavbu, nakoľko v súčasnosti u žalovaného prebieha vládny audit zapríčinený postupom žalobcu. Pokiaľ by žalovaný mal záujem o dokončenie stavby formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku, musí dôjsť k vyhláseniu novej výzvy na predkladanie žiadostí o príspevok, vypracovať nový projekt, zabezpečiť verejné obstarávanie, čo je proces trvajúci niekoľko rokov.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, keďže neexistuje žiaden právom akceptovateľný dôvod na zaplatenie ceny za stavebné práce vykonané v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody podriadil pod ust. § 365 ods. 1 psím. b/, e/, f/, g/, h/ CSP. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia vzhliadol odvolateľ v tom, že súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že žalobca odstúpil od zmluvy bez právneho dôvodu a na druhej strane, že odstúpenie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto je základný dôvod zamietnutia žaloby
nezrozumiteľný a v rozpore so zákonom. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že k realizácii aplikácie § 265 Obchodného zákonníka je nutné bezprecedentné, spoľahlivé a objektívne zistenia a preukázania takých skutkových okolností prípadu, ktoré nasvedčujú tomu, že výkonom práva jednej zmluvnej strany v obchodnom právnom záväzkovom vzťahu došlo k znevýhodneniu druhej zmluvnej strany, ktorej týmto konaním vznikla škoda. Výkonom práva žalobcu žalovanému nebola spôsobená škoda, resp. ju žalovaný v konaní nepreukázal a doposiaľ ju ani voči žalobcovi neuplatnil. Preto absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi odstúpením žalobcu od zmluvy a vznikom škody. Poukázal zároveň na to, že žalovaný nikdy v priebehu konania nenamietal, že žalobca konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto nadpráca súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 CSP, kedy bola zásadným spôsobom porušená rovnosť strán. Zdôraznil, že súlad so zásadami poctivého obchodného styku súd, na rozdiel od § 39 Občianskeho zákonníka, neposudzuje ex offo, ale iba na návrh strany, čo v tomto konaní nebolo vznesené. Ide tak o vadu konania, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Ako ďalší dôvod nevhodnosti aplikácie § 265 Obchodného zákonníka uviedol žalobca to, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odstúpenie od zmluvy žalobcom je šikanóznym výkonom práva. Súd pri posudzovaní správania žalobcu tak vychádzal len z tvrdení žalovaného, ktoré však neboli v konaní preukázané žiadnym listinným dôkazom, či iným typom dôkazu. Tvrdenia žalovaného žalobca na pojednávaní dňa 11.09.2019 v súlade s § 151 ods. 2 CSP účinne poprel. Poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca trval na tom, že odstúpenie od zmluvy nikdy nemôže byť v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže využitie práva, ktoré je v súlade so zákonom nemôže byť sankcionované bez zistenia ďalších okolností. V konaní bolo preukázané, že žalobca riadne a v čas vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti, ktorej súčasťou bola príloha, ktorá obsahovala odbornú dôvodovú správu, ktorá definovala problémy vzniknuté na stavbe. Tieto nedostatky neboli účinným spôsobom spochybnené. Na odstúpenie od zmluvy boli splnené všetky zákonné a zmluvné podmienky, preto takýto úkon nemohol byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Za právne irelevantné považoval žalobca tvrdenie žalovaného, že žalobca neplnil harmonogram prác. To, že žalovaný nevyužil svoje právo a od zmluvy neodstúpil keď mal za to, že žalobca podstatným spôsobom porušuje zmluvu, automaticky neznamená, že tak nemôže spraviť žalobca. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca skutočnosť, že aj žalovaný považuje zmluvu za skončenú odstúpením, keďže organizuje ďalšie verejne obstarávanie na dokončenie stavby, čo uviedol na pojednávaní.
13. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nerešpektoval ust. § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ust. § 536 Obchodného zákonníka. Za nesporne preukázanú považoval skutočnosť, že ako zhotoviteľ vykonal určité dielo pre žalovaného ako objednávateľa, za čo mu patrí právo na úhradu zmluvnej ceny diela, resp. zaplatenie časti ceny diela, ktorého vykonanie žalovaný nikdy nespochybnil. Súd tak bezdôvodne neposkytol ochranu kogentných práv žalobcu na zaplatenie časti ceny diela, pričom je irelevantné posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy, keďže tieto práce boli vykonané ešte pred samotným odstúpením od zmluvy. Krajne nespravodlivé by tak bolo to, ak by žalobca nedostal zaplatené za vykonané práce, ktorých nespornosť súd uznal pri predbežnom právnom posúdení sporu. Všetky záväzky žalovaného pred odstúpením od zmluvy sú teda platnými záväzkami. Sporové strany si totižto nevymienili v zmluve o dielo, že pre prípad nárokov zo zmluvy o dielo po jej zániku budú pre tieto nároky aj naďalej platné ustanovenia zmluvy o dielo v súlade s § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie nereflektoval kogentnosť ustanovenia § 536 ods. 1 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak vec nesprávne právne posúdil, čím založil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
14. Porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne skutkové zistenia, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP vzhliadol odvolateľ v tom, že napriek tomu, že súd prvej inštancie v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že neprihliadal na zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku zo dňa 10.02.2017 predloženú ako dôkaz žalovaným podaním zo dňa 30.09.2019 a preto neakceptoval ani námietku žalobcu spočívajúcu v nezachovaní lehoty na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP, a tak aj neoboznámenie sa s týmto podaným žalovaného, na podklade tohto dôkazu rozhodol.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/, g/ CSP, teda nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoky, ktoré neboli uplatnené, videl žalobca v nevykonaní dôkazu, ktorý navrhol na pojednávaní dňa 11.09.2019 a spočívajúci vo výsluchu svedka B.. R. ako stavebný dozor žalovaného.
16. V závere odvolania žalobca dal do pozornosti znenie článku VI. bod 6.22 zmluvy o dielo s dôrazom na to, že v zmluve absentuje obdobné ekvivalentné ustanovenie oprávnenia zhotoviteľa - žalobcu iniciovať zmenu diela dodatkami, preto je na mieste zákonná úprava ust. § 552 ods. 2 Obchodného zákonníka.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za predčasné, nepreskúmateľné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na nedostatočne zistenom skutkovom základe a v rozpore s procesnými aj hmotnými normami platných právnych predpisov. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
20. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 12.373,22 eur s príslušenstvom zamietol s odôvodnením, že nie je daný žiaden právom akceptovateľný dôvod na zaplatenie ceny za stavebné práce vykonané v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. K tomuto záveru dospel po vyhodnotení odstúpenia od zmluvy žalobcom ako neplatného právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opísal konanie žalobcu predstavujúce odstúpenie od zmluvy a tento právny úkon posúdil ako neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi považoval pravdepodobne súd prvej inštancie odstúpenie od zmluvy dva mesiace pred termínom ukončenia diela. Samotné takéto konštatovanie je však pre uvedený záver nepostačujúce, ak nie je spojené so zistením konkrétneho stavu diela a predpokladaného časového obdobia, potrebného na jeho reálne ukončenie.
22. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento, alebo iný zákon.
23. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
24. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
25. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.
26. Podľa § 548 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374),
patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
27. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je podstatným posúdenie, či zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným naďalej existuje aj po prejave žalobcu smerujúcom k odstúpeniu od zmluvy. Existenciu zmluvy o dielo je potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na reálny výkon práv tak žalobcu, ako aj žalovaného, teda v súvislosti na ich následne správanie sa. Pre prípad platného odstúpenia od zmluvy žalobcom odvolací súd nepopiera právo žalobcu domáhať sa svojich zákonných nárokov, ako aj práva žalovaného uplatniť si voči žalobcovi nároky z predčasného ukončenia zmluvy, ak pre takýto postup žalobcu nedal príčinu.
28. Odvolací súd musí prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie nerozlišoval medzi právnymi dôsledkami odstúpenia od zmluvy a prípadným výkonom práva žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré sú rozdielne. Vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval, či odstúpenie od zmluvy žalobcom považuje za rozporné so zákonom alebo ho obchádza, alebo či tento úkon žalobcu sa prieči dobrým mravom, či poctivému obchodnému styku. Ak by daný právny úkon mal odporovať zákonu alebo ho obchádzať, je potrebné ustanovenie zákona konkretizovať. Odvolaciemu súdu nie je jasná ani súvislosť ust. § 265 Obchodného zákonníka s domáhaním sa nároku žalobcu na zaplatenie časti ceny diela, ktorú časť podľa tvrdenia žalobca vykonal. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 19 svojho rozhodnutia poukazuje na to, že faktúra žalobcu na sumu 12.373,22 eur č. XXXXXXXXX, splatná 05.02.2019 nie je náväzná na protokol o vykonaných prácach, prípadne vykonané práce nie sú zaznamenané v stavebnom denníku, tak by to bolo dôkazom o fakturácií fiktívnej, ktorý záver súdu o nepriznaní žalovanej sumy by vychádzal z iných zákonných ustanovení.
29. S poukazom na uvedené bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní dôsledne sa vysporiadať s prejavom žalobcu smerujúcom k odstúpeniu od zmluvy. Až na základe posúdenia platnosti/neplatnosti tohto právneho úkonu bude namieste vyvodiť z takéhoto úkonu právne dôsledky pre obe zmluvné strany, a to aj cez prípadnú aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka.
30. Zohľadniac odvolacie námietky žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže odôvodnenie rozhodnutia trpí vadami zmätočnosti, pre ktorú vadu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ktorej odstránenie presahuje rámec odvolacieho konania.
31. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).