Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-8-2024.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D., štátny občan SR, proti proti žalovanému: B. F., neznámy spoluvlastník zastúpený: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre obec Rajecká Lesná, katastrálne územie C. D., okres Žilina, a to pozemku parcela C KN č. 8364 – trvalý trávny porast o výmere 723 m2, a toto v y p o r i a d a v a tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 2.899,95 Eur , a to na účet Slovenského pozemkového fondu IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 4682024, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.224 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. D., okres Žilina, evidovaných na LV č. XXXX tak, aby súd predmetné nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatiť žalovanému primeranú náhradu pôvodne vo výške 2.899,95 Eur.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti v podiele spolu XXX/XXX-XX, žalovaný ako neznámy spoluvlastník zastúpený Slovenským pozemkovým fondom je spoluvlastníkom v podiele XXX/XXX-XX. Žalobcovi sa napriek snahe nepodarilo zistiť žiadne informácie k osobe spoluvlastníka – žalovaného, pričom tento nehnuteľnosti neužíva. Žalobca predmetný pozemok užíva na poľnohospodárske účely. Reálna deľba nie je možná s ohľadom na tvar nehnuteľnosti. Z dôvodu účelného využitia nehnuteľnosti preto žiadal o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Na určenie hodnoty nehnuteľnosti nechal
vypracovať znalecký posudok, ktorý určil cenu 1 m2 vo výške 17,14 Eur a navrhol, aby súd žalobcu zaviazal na úhradu primeranej náhrady žalovanému vo výške 2.899,95 Eur.
| 3. Dňa 3.4.2024 doručil zástupca žalovaného vyjadrenie k žalobe (č.l. 38), v ktorom uvádza, že so žalobou súhlasí a navrhovanú primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 17,14 Eur za 1 m2 žiada vyplatiť na účet zástupcu žalovaného. Zároveň konštatoval, že v danej veci reálna deľba nie je dobre možná ani účelná s ohľadom na tvar, veľkosť a účelné využitie nehnuteľnosti ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov neznámych spoluvlastníkov.
4. Žalobca sa k vyjadreniu zástupcu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 6.5.2024 (č.l. 44), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.
5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.9.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu. Žalobca na podanej žalobe zotrval a uviedol, že predmetný pozemok má záujem obhospodarovať, nakoľko je samostatne hospodáriaci roľník. Po vykonanom dokazovaní súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
7. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako neznámy spoluvlastník, ktorí sú označení iba menom a priezviskom bez iných identifikačných údajov, čím teda nie je možné zistiť či skutočne žije, jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne.
11. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
12. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.
13. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).
14. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
15. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Z predloženého ako aj aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. D., obec C. D., okres Žilina (č.l. 49) mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – CKN č. 8364 - trvalý trávny porast o výmere 723 m2, a to žalobca v podiele XXX/XXX-XX a žalovaný v podiele XXX/XXX- XX. Súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
17. Z lustrácii v registri obyvateľov SR bolo zistené, že presná identifikácia žalovaného sa nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie je definovaná dátumom narodenia či iným identifikačným údajom. Pri zadaní mena a priezviska v niektorých prípadoch bolo zistené, že v registri obyvateľov bolo zistených viac osôb s totožným menom a priezviskom, pričom konkrétnu osobu žalovaného sa nepodarilo zistiť (viď lustrácia v el. spise – Register obyvateľov).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
19. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktorého podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a naviac SPF túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.
20. V prejednávanej veci je predmetom sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluzvlasntíctva. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
21. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko žalovaný je neznámy vlastník, pričom pred podaním žaloby k dohode nedošlo, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci (nehnuteľnosti) v danom prípade, vzhľadom na neznámeho vlastníka, výšku jeho spoluvlastníckeho podielu, veľkosť, tvar a umiestnenie pozemku, nie je dobre možné a účelné. Z obsahu znaleckého posudku č. 2/2024 vypracovaného Ing.. G. C. mal súd za preukázané, že ide o nehnuteľnosť v zastavanom území obce určenú na obytnú zónu. Samotný pozemok je už v extraviláne obce, v koncovej časti, kde je prevažne rekreačná oblasť s nízkou zastavanosouť. Pozemok je nepravidelného tvaru a okrem elektrickej siete, iné siete nie sú v dosahu. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je z dôvodu tvaru a umiestnenia pozemok vhodná a dobre možná. Súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že podiel žalobcu je majoritný, výmere na podiel žalovaného prislúcha 168 m2, ktorá nepredstavuje funkčný pozemok. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
27. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú pozemky – trvalý trávny porast, pričom existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaného nie sú známi, teda ide o pozemky s neznámy spoluvlastníkom a s takýmito pozemkami nakladá pozemkový fond. Splnomocnený zástupca žalovaných (SPF), zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do vlastníctva žalobcov s vyplatením primeranej náhrady žalovanému nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania ako aj s ohľadom na to, že ide o pozemok v susedstve ich nehnuteľností. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach ako aj na skutočnosť, že žalobca môžu ako jediný reálny spoluvlastník môže tieto nehnuteľnosti priľahlé k jeho domovej nehnuteľnosti účelne využívať.
28. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam v k.ú. C. D., evidovaným na LV č. XXXX identifikované vo výroku rozsudku a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.
29. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemky, súd vychádzal z návrhu žalobcu odvodeného od záverov znaleckého posudku č. 2/2024, t.j. zo sumy 17,14 Eur za 1 m2, pričom zástupca žalovaného s uvedenou sumou súhlasil a považoval ju za primeranú. Hodnota nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku č. 2/2024. Primeraná náhrada pre žalovaného predstavuje sumu podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Zástupca žalovaného s predmetným návrhom súhlasil, a tak súd rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal, aby zaplatil primeranú náhradu vo výške 2.899,95 Eur. Súd uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť na účet zástupcu žalovaného sumu primeranej náhrady do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: 1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V prvom rade súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je konaním iudicium duplex, t.j. konaním v ktorom majú obe strany postavenie žalobcu aj žalovaného a ide o konanie v prospech oboch strán. Pre potrebu priznania trov konania súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej platí, že žalobca pre prípad vyhodnotenia úspechu v spore musí v predsúdnom konaní navrhovať rovnakú možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj v samotnom žalobnom petite, pričom súd musí aj totožným spôsobom rozhodnúť. Iba v takom prípade má žalobca postavenie úspešnej strany sporu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4 M Cdo/10/2012, podľa ktorého podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že v predsúdnom konaní oslovil zástupcu žalovaných so žiadosťou o vyporiadanie podielového spoluvlasntíctva k nehnuteľnostiam v totožnom znení ako v samotnej žalobe. Samotný žalobca sám navrhol, aby žiadnej zo strán sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd má preto za to, že v zmysle judikatúry ako aj návrhu žalobcu, žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).