Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Pc/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci navrhovateľa F. S., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX/XX, XXX XX Q., toho času bytom C. XX, XXX XX C., proti osobám povinným podľa návrhu na platenie výživného: I. X. E. S., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Q. (D. S. C.), R. Č.B. C. T. XX, Q., II. matka M. S., Q.. X., H.. XX.XX.XXXX, R. C. X. XX/XX, XXX XX Q., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu otca na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, je povinný platiť navrhovateľovi zvýšené výživné vo výške 160,- eur mesačne, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred na účet navrhovateľa číslo K. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, a to od 03.01.2020, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 16.07.2009, sp. zn. -32 v časti uloženia povinnosti otcovi, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, platiť výživné navrhovateľovi vo výške 85,- eur mesačne.

II. V zostávajúcej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.

III. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 03.01.2020 do 30.06.2020 vo výške 445,16 eur je otec, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach v sume po 25,- eur na účet navrhovateľa spolu s bežným výživným, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

IV. Vzájomný návrh otca na zrušenie výživného na plnoleté dieťa sa zamieta.

V. Konanie o návrhu navrhovateľa na určenie výživného voči matke, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, sa zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 03.01.2020 sa navrhovateľ domáhal voči otcovi, ako osobe povinnej podľa návrhu na platenie výživného (ďalej len „otec“) zvýšenia výživného na sumu 400,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred na jeho bankový účet, a to od začiatku štúdia (september 2017) spolu so zročným výživným do podania návrhu v sume 10.800,- eur a náhrady trov konania.

2. Návrh okrem iného odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. -32 zo dňa 16.07.2009 bolo manželstvo jeho rodičov rozvedené. Na čas po rozvode manželstva bol on spolu so svojou sestrou T. zverený do starostlivosti matky M. S.. Jeho otcovi bola

uložená povinnosť prispievať na výživu každého z detí sumou 85,- eur mesačne vopred k rukám matky detí, nakoľko v tom čase deti neboli plnoleté. S otcom nežije v spoločnej domácnosti, žijú oddelene. On žije v Bratislave. Od septembra 2017 je denným študentom na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v odbore ošetrovateľstvo. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, pretože sestra, ktorá nastúpila na štúdium na vysokú školu v roku 2019, od otca nechce žiadne peniaze. Mama mu mesačne dobrovoľne posiela výživné v sume 100,- eur. Nejaké peniaze mal našetrené z brigád z roku 2016. V novembri 2016 bol hospitalizovaný na internej klinike v Revúcej s náznakom na Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu v dôsledku čoho má prísnu diétu a nemôže sa stravovať v žiadnej jedálni, či reštaurácii. Je odkázaný na stravu, ktorú si musí pripraviť. Ako denný študent nemá veľmi čas na brigády. Od otca nemá žiadnu finančnú, morálnu, psychickú a ani žiadnu inú podporu. S otcom sa veľakrát rozprával o tom, aké to má ťažké, prosil ho, aby si voči nemu riadne plnil vyživovaciu povinnosť, ale vždy to skončilo len pri prázdnych sľuboch. Je úplne nezodpovedný a ľahostajný. K jeho záľubám patrí popíjanie alkoholu, vysedávanie v krčmách a hranie gamblerských automatov. S alkoholom mal vždy problém. Má veľmi veľa negatívnych spomienok na zlé situácie, ktoré spôsobil a tým mu ublížil. Keď bol malý a bývali spolu, častokrát ho bil, ubližoval mu, vysmieval sa mu. Peniaze z našetrených brigád sa mu už veľmi dávno minuli, musel si požičať peniaze od priateľov a známych, má vysoké výdavky na špeciálnu stravu. Škola je tiež finančne a časovo náročná. Popri dennom štúdiu musí absolvovať ešte zdravotnícku prax, čo zahŕňa poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá nie je finančne ohodnotená. Za semester platí 440,- eur, za zápisné 95,- eur a za študentskú kartičku ISIC 13,- eur. Spolu za školu vrátané zápisného a ISIC dosiaľ zaplatil 2.351,- eur. Ďalších 440,- eur bude musieť zaplatiť za letný semester. Okrem toho si do školy musí kupovať rôzne školské pomôcky, ako sú knihy, zošity, zdravotnícke oblečenie a iné. Do školy do Skalice cestuje vlakom alebo autobusom a po Bratislave sa pohybuje prostredníctvom MHD, mesačný lístok stojí 13,45 eur. Za zľavnený študentský paušál v Orangei mesačne platí 11,- eur. Náklady na ubytovanie predstavujú sumu 200,- eur mesačne, ktoré nezvládal platiť. Musel sa s majiteľom domácnosti dohodnúť, že ak bude chcieť v ich domácnosti ďalej bývať, bude musieť byť nápomocný pri domácich prácach, a preto posledný voľný čas vynakladá na prácu okolo domu a vo vnútri domu, aby mal kde bývať. Na stravu minie mesačne v priemere 250,- eur. Ďalej sú to výdavky na hygienu, ošatenie a lieky v prepočte približne 100,- eur mesačne. Svoje mesačné výdavky na základné živobytie predstavujú v prepočte spolu 600,- eur. Doposiaľ mu trochu pomáhali detské prídavky z Rakúska v sume 100,- eur, ktoré mu už zrušili, nakoľko dňa 09.09.2019 dovŕšil 24 rokov. Od 14.05.2018 bol otec vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca, neskôr bol na jeho žiadosť preradený do ústavného zariadenia v Rimavskej Sobote a neskôr prepustený. Bol tam preto, že má problém s alkoholom, šoféroval opitý a zničil niekoľko áut. Pred nástupom do výkonu trestu chce od neho, aby mu podpísal doklad o tom, že mu platí výživné, aby mu zmiernili trest. Dokonca 16.02.2018 a 22.03.2018 mu na účet poslal peniaze, ako výživné po 100,- eur s poznámkou

- E. S. - škola. Vo výkone trestu bol jeho otec od 02.07.2018 pracovne zaradený. Na jeho intervenciu ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti z jeho strany voči nemu sa od riaditeľa ústavného zariadenia dozvedel, že komunikovali s jeho matkou, ktorá mu nič nepovedala. Na základe jeho informovanosti mu začali mesačne vykazovať 20,- eur, ako vyživovaciu povinnosť. Otec bol policajt a poberá policajný výsluhový dôchodok cca vo výške 600,- eur mesačne. Tiež pracuje ako automechanik v autoservise v Rožňave u svojho strýka - G. S..

3. Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2020 navrhovateľ doplnil a rozšíril svoj návrh na začatie konania a navrhol pribrať do konania ďalšieho účastníka na strane osôb, ktoré sú podľa návrhu povinné platiť výživné, a to svoju matku M. S., voči ktorej sa domáha určenia vyživovacej povinnosti v sume 250,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred na jeho bankový účet, od 01.01.2019, spolu so zročným výživným do 01.02.2020 v sume 1.950,- eur a náhrady trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že jeho matka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka a dobrovoľne mu na základe ich vzájomnej dohody platí sumu 100,- eur mesačne. V čase, keď sa dohadovali o príspevku na neho, poberala v Rakúsku prídavky v sume 200,- eur, ktoré boli vyplácané do konca roka 2018. Výška finančnej čiastky, ktorou ho mesačne podporovala bola 300,- eur. Od januára 2019 v Rakúsku znížili rodinné prídavky na sumu 100,- eur mesačne. Od januára 2019 do septembra 2019 mu matka preto posielala čiastku 100,- eur ako rodinné prídavky z Rakúska a dohodnutú finančnú podporu v sume 100,- eur, spolu 200,- eur mesačne. V septembri 2019 dovŕšil 24 rokov a prišiel o právo poberať rodinné prídavky. Jeho matka následne začala poberať prídavky na Slovensku, ktoré boli v roku 2019 vo výške 24,34 eur a v roku 2020 je to suma 24,95 eur mesačne. Finančná podpora od matky v sume 100,- eur sa nezmenila, zostala rovnaká. Od matky očakával, že bude na danú vec nejakým spôsobom prihliadať, a že mu sama dobrovoľne zvýši príspevok na jeho výživu, keďže iný príjem nemá. Ona však tento príspevok nezvýšila,

naopak, niektoré výživné mu zrejme ani neposlala. Platby od septembra 2019 do januára 2020 od nej sú bez rodinných prídavkov. V medziobdobí, od podania návrhu, jeho matka začala brániť otca a snažila sa mu vyhovoriť súd. V telefonickom rozhovore mu oznámila, že otec výživné platí posledné 3 mesiace, t.j. október, november a december, hoci podľa výpisu z jeho účtu na účet mu žiadne ďalšie peňažné prostriedky neprišli. Matka mu mesačne platí 100,- eur, hoci by mala platiť aspoň 250,- eur, aby sa tiež nejakým spôsobom podieľala na jeho výžive. Zároveň upozornil na skutočnosť, že matka dostáva na neho daňovú úľavu na základe potvrdenia o návšteve školy, ktoré jej na jej žiadosť dal, a preto keď mu platí 100,- eur a má daňovú úľavu ďalších 150,- eur, tak mu vlastne nedáva nič a ešte na tom získava. Poukázal ďalej na skutočnosť, že keď sa jeho rodičia rozviedli, matka namiesto toho, aby sa mu stala oporou, v čase keď to najviac potreboval, začala si zariaďovať svoj vlastný život, začala si hľadať nového partnera, jeho nechala napospas a samého. Študoval na strednej škole v Banskej Bystrici a odsťahoval sa k svojej starkej, pretože mu matka nevytvorila žiadne podmienky, starala sa len sama o seba a svoju budúcnosť, aby mala nového partnera a o neho sa absolútne nestarala. Sestra taktiež začala študovať na vysokej škole a matka jej tiež dáva podpisovať všelijaké potvrdenia o návšteve školy, podporuje ju k tomu, aby sa starala sama o seba, chodila do práce a najlepšie aby od nej nič nechcela. Keď s matkou telefonuje, vôbec sa nezaujíma ako študuje, alebo čo ako robí, len mu stále hovorí, že si má užívať, že si má hľadať známosti, chodiť do spoločnosti, zabávať sa vonku s kamarátmi, len to ju zaujíma, že si má užívať a neplánovať veci. Rodičia sa o neho vôbec nezaujímajú, je nimi nepochopený. Snaží sa o usporiadaný život, snaží sa získať vzdelanie, povinnosti a školu dáva do popredia pred osobnou zábavou a nejakým potešením. Okrem iného tiež uviedol, že potrebuje zaplatiť dlhy v hodnote 5.000,- eur, ktoré dosiaľ nadobudol a ešte nevrátil, potrebuje, aby mu bola každý mesiac prispievané na základné živobytie od jeho rodičov, aby mohol bez nervov a stretu pokračovať v štúdiu, keďže chce na sebe pracovať, aby sa stal platným a užitočným občanom tejto spoločnosti.

4. Výdavky ďalej špecifikoval nasledovne: Nájomné neplatí, nakoľko vykazuje súčinnosť v domácnosti. Na školu minie mesačne v priemere 98,- eur. Na školské pomôcky míňa peniaze sporadicky, keď si potrebuje zakúpiť knižky alebo študijné materiály, bez ktorých sa nezaobíde, odhadom je to 20,- eur mesačne. Čip do školy stál 5,- eur. Pracovnú uniformu (tričko, nohavice a obuv) v sume 70,- eur platil jednorazovo. Niekedy si musí kúpiť CD z prednášky, z ktorého sú následne skúšky, v sume cca 5,- eur/1 kus. Cestovné do školy má zadarmo, cestovanie MHD po Bratislave stojí 13,45 eur mesačne. Študentský paušál v Orangei platí v sume 11,- eur mesačne. Na stravu minie 250,- eur mesačne. Osobná hygiena a ošatenie stojí cca 100,- eur mesačne. Iné výdavky v sume 100,- eur mesačne, čo sú výdavky na bežné situácie, ako je taxík, ktorý za normálnych okolností nevyužíva, ale niekedy sa stane, že ho potrebuje. Taxík v Bratislave stojí od 5,- eur do 10,- eur. Ďalej tu patrí zubár, vstupná prehliadka stála 55,- eur, oprava zubného kazu 90,- eur, čistenie 20-30,- eur. Na začiatku štúdia boli povinne očkovaný proti hepatitíde B, očkovacie vakcíny stály 150,- eur. Bude musieť platiť za pripustenie ku záverečným skúškam, za zviazanie a vytlačenie bakalárskej práce. Tiež sú to výdavky na cestovné do Revúcej. Poplatky za služby, tlačiarenské, notárske, či za odosielanie korešpondencie. Mesačné výdavky predstavujú spolu sumu 600,- eur. Okrem toho má pôžičku v sume 5.000,- eur. Jeho príjem tvorí dobrovoľný príspevok od mamy v sume 100,- eur mesačne. Navrhovateľ ďalej predložil súpis platieb od jeho matky M. S. od začiatku štúdia, t.j. za obdobie od 01.09. 2017 do 28.01.2020, platby týkajúce sa výživného a rodinných prídavkov, spolu v sume 6.920,- eur, a tiež platby týkajúce sa jeho narodenín, mením a údajných platieb výživného z ústavu od otca, spolu v sume 452,07 eur.

5. Otec, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné (ďalej len „otec“) vo svojom písomnom vyjadrení k riadne doručenému návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného uviedol, že s návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného nesúhlasí a uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej je možné dospelej osobe priznať výživné len od podania návrhu a nie spätne, preto nárok na zaplatenie dlžného výživného od septembra 2017 nemá oporu v Zákone o rodine. Súčasne podal protinávrh na zrušenie vyživovacej povinnosti uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. -32 zo dňa 16.07.2009 voči navrhovateľovi. Ďalej poprel skutkové tvrdenia navrhovateľa, že sa o neho nestaral a neprispieval na jeho výživu. Výživné do jeho plnoletosti a až do ukončenia školy má vyrovnané. Po ukončení strednej školy a dosiahnutí stredného odborného vzdelania navrhovateľ dosiahol schopnosť samostatne sa o seba starať a takto sa o seba samostatne staral najmenej ďalšie 3 roky. Presťahoval sa do Bratislavy. Ani teraz nežije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. V Bratislave pracoval v nejakom reštauračnom zariadení, sám sa mu chválil, že má výplatu cca 2.000,- eur. Zdôraznil, že navrhovateľ nepokračoval po maturite v žiadnom štúdiu ani externom ani dennom. Keď mu v lete 2017 oznámil, že

chce študovať na vysokej škole, hoci má zamestnanie a vie sa sám živiť, povedal mu, že nemá možnosti ho finančne podporovať. Na to mu povedal, že školu vie finančne utiahnuť zo svojej výplaty, v tom čase sa už staral za odplatu o dom jedného profesora. Zdravotnícka vysoká škola vôbec nenadväzuje na jeho stredoškolské vzdelanie, a to ani časove po odstupe 3 rokov ani zameraním štúdia. Poprel tiež skutkové tvrdenie navrhovateľa o výške jeho výsluhového dôchodku, ktorý je iba 348,89 eur mesačne. Popri tom sa živí v Autoservise Nagy, so sídlom v Rožňave, ako pomocník na základe dohody o vykonaní práce za odmenu 21,- eur mesačne. Prácu vo firme G. S. ukončil v apríli 2018 z dôvodu nástupu do výkonu trestu, kde bol až do 19.03.2019. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že naďalej pracuje u G. S.. V Rožňave býva v prenajatom dvojizbovom byte so základným vybavením v pôvodnom stave, za ktorý mesačne platí 280,- eur vrátane energií. I keď by bol spokojný aj s menším jednoizbovým bytom, také byty nie sú voľné, a aj keby boli, mesačné náklady tvoria nie menej ako 250,- eur. Spochybnil tvrdenie navrhovateľa, že nemá z čoho žiť. Ak by to bola pravda, nebol by schopný uhrádzať mesačné náklady vo výške 600,- eur a popri tom školné na súkromnej škole a ešte sa zaviazať ku dňu skončenia vysokoškolského štúdia vrátiť pôžičku 5.000,- eur, čo nie je logické.

6. V doplnenom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.02.2020 otec, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, ďalej uviedol, že navrhovateľovi uhradil dlžné výživné v sume 2.030,- eur s odôvodnením, že jeho výkon trestu trval 10 mesiacov, za toto obdobie bolo navrhovateľovi vyplatené 215,- eur na výživnom s dlžnou sumou 635,- eur, čo spolu činí 850,- eur. Zvyšných 20 mesiacov po 85,- eur predstavuje sumu 1.700,- eur, spolu sa jedná o sumu 2.335,- eur (635,- eur + 1.700,- eur). Keďže za toto obdobie poslal navrhovateľovi 300,- eur, dlžná suma výživného predstavuje 2.035,- eur. Tieto peniaze si požičal od blízkej rodiny, lebo sa chce vyhnúť trestnému stíhaniu, nakoľko je v podmienečnom prepustení, a tieto peniaze musí vrátiť. Keby vedel, že ho syn dá na súd, v čase, keď robil v Bratislave, mal požiadať o zníženie výživného.

7. Uznesením, sp. zn. -104 zo dňa 04.02.2020 Okresný súd Revúca pripustil aby do predmetného konania vo veci výživného plnoletého dieťaťa na strane osôb povinných podľa návrhu na platenie výživného, ako ďalší účastník konania, pristúpila matka M. S., Q.. X., H.. XX.XX.XXXX, R. C. X. XX/XX, XXX XX Q., ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

8. Matka, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „matka“) vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2020 k riadne doručenému návrhu na začatie konania uviedla, že nesúhlasí ani s jedným bodom požadovaným navrhovateľom. Suma 250,- eur je pre ňu príliš vysoká. Má 2 deti študujúce na vysokých školách, a aby bolo spravodlivé, rovnakú čiastku, akú bude zaviazaná platiť na syna, musí platiť aj na druhé dieťa, dcéru T. S., študujúcu na UK v Bratislave. Jej čistý mesačný príjem jej nedovoľuje platiť výživné na deti vo výške 500,- eur mesačne. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku v pravidelných 2-týždňových intervaloch, výška dohodnutej odplaty na deň je 60,- eur. Keďže platí vysoké odvody, táto suma sa spolu s poplatkom agentúre znižuje o viac ako 10,- eur na deň v čistom, teda jej nezostane ani 700,- eur na mesiac. Nesúhlasí s tým, že je povinná platiť spätné výživné, pretože výživné možno žiadať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pritom platila dobrovoľne každý mesiac. Nie preto, že by jej to niekto prikázal, ale preto, že ide o jej syna a jej na tom záleží. Od začiatku štúdia synovi prispela sumou 5.900,- eur. Ďalej uviedla, že navrhovateľ šiel do Bratislavy za prácou. Po 2 rokoch sa rozhodol ďalej študovať, čomu sa len potešila. Keďže chcel študovať na súkromnej vysokej škole, hneď mu povedala, že túto školu si finančne nemôžu dovoliť a navrhla mu, aby si vybral lacnejšiu štátnu vysokú školu. Povedal jej, že nebude od nej nič potrebovať, že už má na to zarobené, a bude si naďalej privyrábať. Je si vedomý toho, že má aj sestru, ktorá tiež plánuje študovať. Situácia sa zmenila hneď po nástupe na vysokú školu, kedy jej povedal, že by len predsa potreboval od nej peniaze, preto sa dohodli na sume výživného. Hneď ho upozornila, že mu nebude môcť prispievať rovnakou sumou počas celého štúdia. So všetkým súhlasil, ako sám uviedol, ubytovanie a stravu platiť nemusí. So synom bola dohodnutá na mesačnom výživnom, ktoré vždy pravidelne platila. Je otvorená komunikácii, dohodu dodrží, a je zbytočné, aby mala určené a tým povinnosť robiť to, čo robí dobrovoľne celé 3 roky.

9. Navrhovateľ vo svojej replike k vyjadreniu otca, ako osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné okrem iného uviedol, že základ vzdelania na vysokej škole je maturita. V žiadnom zákone nie je napísané, že nemožno denne študovať vysokú školu, ktorá nenadväzuje na strednú školu. Vybral si štúdium, s ktorým môže byť prínosný a pomáhať ľudom. Už je v bakalárskom ročníku. Taktiež časový odstup 3 roky medzi strednou a vysokou školou je nepodstatný, pretože ľudia môžu začať študovať vysokú školu aj po 20-30 rokoch. Je pravdou, že od skončenia strednej školy sa staral sám o seba, ale

len preto, že otec sa o neho vôbec nestaral, ale nebolo to najmenej 3 roky, keďže v polovici roka 2015 maturoval a v septembri 2017 už študoval na vysokej škole. Nie je pravdou tvrdenie otca, že zarábal v nejakom reštauračnom zariadení 2.000,- eur. Pracoval v Bratislave v reštaurácii Merica, ktorá sídlila na Starej Tržnici, ako pomocný kuchár a zarábal 3,50 eur za hodinu. Pracoval tam asi rok. V novembri 2016 ochorel a bol práceneschopný, musel ležať v nemocnici a neskôr v domácom prostredí, nemal preto žiadny príjem. V tom čase ho nebol v nemocnici ani raz pozrieť. Výdavky mu pomáhali vykrývať peniaze z pôžičky, z našetrených brigád, rodinné prídavky z Rakúska a dobrovoľný príspevok od mamy. Po znížení príjmov z Rakúska má väčší problém si financovať štúdium.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to fotokópiou rozsudku OS Revúca sp. zn. -32 zo dňa 16.07.2009 a listinnými dokladmi predlženými navrhovateľom, a to správou ÚVTOS Košice - Šaca vrátane potvrdenia, potvrdením o štúdiu, správami o zdravotnom stave navrhovateľa, výpismi z účtu navrhovateľa a jeho výpočtami transakcii za školu, zmluvou o pôžičke, vrátane dokladu o úhrade nákladov za stomatologické ošetrenie, lustráciami v REGOB a SP a registra katastra nehnuteľností na účastníkov konania, potvrdením spoločnosti Autoservis Nagy, s.r.o. vrátane mzdového listu otca za rok 2019, správami OR PZ, ODI Revúca vrátane evidenčnej karty vozidla, správou ÚVTOS Želiezovce vrátane mzdového listu odsúdeného počas pracovného zaradenia vrátane listinných dokladov predložených otcom, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, najmä rozhodnutím MV SR o výške výsluhového dôchodku, dohody o vykonaní práce vrátane výplatných pások, čestným prehlásením, správami Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, správou Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca vrátane daňového priznania na otca, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné za rok 2018, tiež pracovnými ponukami zverejnenými na internetovom portáli ÚPSVaR v mieste bydliska otca, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. , najmä návrhom na začatie konania, úradným záznamom č.l. 20 a rozsudkom č.l. 32, ako aj lustráciou v databáze súdov SR, a tiež potvrdením o návšteve vysokej školy, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. -32 zo dňa 16.07.2009, právoplatným dňa 28.07.2009, bolo manželstvo rodičov navrhovateľa, a to matky M. S. B. X. E. S. rozvedené a na čas po rozvode manželstva boli v tom čase maloletý F. S. (navrhovateľ) a maloletá T. S. zverení do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec maloletých detí bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou po 85,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s obidvomi maloletými deťmi neobmedzene, a to na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody účastníkov konania. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z nesporných skutkových tvrdení o výške mesačného zárobku otca v sume cca 763,- eur, ktorý v tom čase pracoval ako policajt OO PZ Jelšava. Matka bola v tom čase živnostníčkou s mesačným zárobkom cca 400,-eur. Obidve maloleté deti boli v tom čase žiakmi základnej školy v Revúcej, navrhovateľ v tom čase žiakom 7. ročníka a jeho maloletá sestra žiačkou 5. ročníka. Už v čase rozvodového konania otec študoval na Strednej odbornej škole - odbor automechanik v Rožňave.

12. Navrhovateľ na pojednávaní okrem iného uviedol, že mama mu dobrovoľne posielala 100,- eur plus rodinné prídavky. Otec mu neposielal nič. Mama mu posielala aj jedlo, aj zo Slovenska aj z Rakúska. Otec mu neposielal nič. Na Vianoce dostával len od mamy. Od otca tiež nič nedostával. Otec sa o neho vôbec nezaujímal, ničím mu neprispieval. Mama mu prispievala dobrovoľne bez toho, aby sa musel nejako s ňou hádať alebo ju o nejaké peniaze prosiť. Hovoril mame, aby aj otcovi dohovorila, že jednoducho má deti, aby si plnil svoje povinnosti vrátane vyživovacej povinnosti, že to súvisí aj s nejakou jeho zodpovednosťou. Pokiaľ ide o strednú školu, ktorú ukončil, uviedol, že študoval na strednej elektrotechnickej škole Murgaša v Banskej Bystrici, a to sieťové informačné technológie. Školu ukončil maturitnou skúškou v septembri 2015, a to opakovanou maturitnou skúškou, pretože prvý termín maturitnej skúšky, to bolo v máji, nezvládol. V tom čase býval v Banskej Bystrici na internáte, bolo to už v čase po rozvode. Internát a všetky výdavky spojené so štúdiom na strednej škole mu v tom čase hradila mama, ktorej som bol zverený do starostlivosti po rozvode, tiež jej pomáhala starká. Otec sa o neho nezaujímal. Po maturite odišiel za prácou do Bratislavy, najskôr pracoval brigádnicky v reštaurácii, neskôr ako montážny technik, tiež brigádnicky. Potom odišiel na brigádu na jablká na jeden mesiac do Talianska. Keď sa vrátil, zamestnal sa v spoločnosti Hurikán, ako výjazdový technik, opravoval počítače

v domácnostiach, ale keďže táto práca nebola dobre platená, pred ukončením skúšobnej doby, teda pred uplynutím troch mesiacov odtiaľ odišiel, bolo to v roku 2016. Od januára sa zamestnal ako pomocný kuchár v reštaurácii v Bratislave za hodinovú mzdu 3,50 eur. Pracoval tam do septembra 2016. V tom čase býval v Bratislave v garzónke s bývalou partnerkou, ktorú mali v prenájme. Keďže ani táto práca nebola dostatočne platená, rozhodol sa, že si pôjde skúsiť hľadať prácu do Rakúska, ale nepodarilo sa mu ani cez agentúry zohnať žiadnu prácu. Asi po 14 až 20 dňoch sa vrátil späť na Slovensko. V novembri 2016 ochorel, prestal prijímať potravu, bol dehydrovaný, skončilo to jeho hospitalizáciou, a to až do decembra 2016 a jeho práceneschopnosť pokračovala ďalej až do marca 2017, lebo v tom čase mu zakázali pracovať. Nemohol jesť. V tom čase býval u mamy a ona hradila všetky výdavky v súvislosti s bývaním, stravou, on jej do domácnosti ničím neprispieval, akurát si hradil lieky a náklady na benzín na presun k lekárovi. Od marca 2017 bol práceschopný. Vrátil sa späť do Bratislavy, kde reagoval na jeden študentský inzerát, ktorý ponúkal ubytovanie za výpomoc v domácnosti. Išlo o domácnosť profesora N.. Zo začiatku v jeho domácnosti nebýval, ale za práce okolo domu som dostával 300,- eur mesačne. V tom čase býval u bývalej priateľky, ale bolo to len mesiac. Nakoniec sa presťahoval na Kolibu, kde hľadal najlacnejšie ubytovanie. Za jednu izbu v dome, v ktorom bol bodrel a špina, platil 70,- eur mesačne. Asi v máji 2017 sa presťahoval do domu profesora N., ako iný pomocný pracovník. Keďže bol súčinný, nemusel platiť za ubytovanie a profesor N. zase jemu neplatil nič za práce okolo domu. V súvislosti s pobytom v jeho domácnosti, ľudia, ktorí sa okolo neho pohybujú, jeho intelekt a vzdelanosť boli spúšťačom toho, prečo sa rozhodol pokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. Pri rozhovoroch, ktoré s ním viedol, pochopil, že je dobré, ak je človek prínosný pre spoločnosť a asi aj z toho dôvodu sa rozhodol pre štúdium na vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Zo začiatku sa musel veľa učiť, pretože to celkom nekorešpondovalo s jeho stredoškolským vzdelaním a maturitným odborom. Mal možnosť pokračovať aj v štúdiu na STU ale vzhľadom, na to, že ho to veľmi nebavilo, pre štúdium na STU v odbore sieťových informačných technológií sa ďalej nerozhodol. Mal tiež možnosť študovať právo, ale na to si netrúfol. Keďže ide o súkromnú školu, s ktorou sú spojené aj nejaké poplatky, rodinný známy profesora N. mu poskytol pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorá je bezúročná a bola určená na štúdium na škole. Vedel o tom, že so štúdiom na tejto škole sú spojené poplatky, či už so semestrálnym štúdiom alebo zápisom do ročníka. Rozhodol sa pre ňu, pretože na túto vysokú školu dostal odporúčanie, je to dobrá vysoká škola. Napriek tomu, že nemal na to finančné prostriedky, jednoducho sa rozhodol, a začal študovať. Po nejakom čase začal dostávať od mamy prídavky 200,- eur na deti plus jej dobrovoľné výživné vo výške 100,- eur, preto mu tie poplatky nevadili. Problém je až teraz, keď prídavky vyplácané z Rakúska boli voči nemu pozastavené. V dôsledku štúdia, ktoré mu zaberá najviac času, tiež prax, ktorú musí absolvovať, nemá v podstate čas byť na nejakých brigádach. Jednoducho všetok čas mu berie škola a nerád by odišiel od profesora N.. Čo sa týka jeho ďalších výdavkov je to poplatok za semester 440,- eur, za zápisné 95,- euro, za študentskú kartičku ASIC 13,- eur, ďalej sú to knihy, ktoré potrebuje, a ktoré sa zakupujú na CD nosičoch, spravidla je to 150,- eur za rok, notebook, ktorý ku štúdiu využíva má ešte od strednej školy, ktorý si zakúpil s pomocou starkej. Tiež sú to výdavky na oblečenie, telefón, cestovanie, hlavne stravovanie, pretože má prísnu diétu. Okrem toho v súvislosti s prijímacím konaním, bolo spojené aj povinné očkovanie proti hepatitíde B za vakcínu, za ktorú musel zaplatiť 150,- eur a predložiť o tom doklad spolu s prihláškou. Pôžička, ktorú získal od rodinného známeho profesora N., slúžila predovšetkým na tieto účely, neminul ju celú, ostalo mu asi ešte 2.000,- eur. 3.000,- eur dosiaľ minul na školu a stravu. Pôžičku zatiaľ nespláca. Splácať ju bude, keď bude mať peniaze, možno, keď ukončí magisterské štúdium, ale momentálne si to dovoliť nemôže. Je to stále lepšie, ako nejaká študentská pôžička, pretože za to neplatí aspoň úroky. Čo sa týka jeho prospechu má známky väčšinou A až E, FX je už známka, pre ktorú by skúšku neurobil. Jeho študijný priemer sa pohybuje medzi známkami B a C. Aj keď z praxe má A-čka, nemá dosť dobrý prospech, aby mohol poberať prospechové štipendium. Svoje výdavky by zhrnul na sumu 600,- eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho príjmy, je to 100,- eur, ktoré mu dobrovoľne platí jeho matka. Otec mu neprispieva nič. Je pravdou, že nedávno mu prišlo na účet od neho 2.030,- eur. Všetok svoj voľný čas trávi štúdiom a tiež prácami v domácnosti, ktoré súvisia s jeho ubytovaním u profesora N.. Nechodí sa nikde s kamarátmi zabávať, jednoducho nikde nechodí. Predtým, ako začal študovať na súkromnej škole, si nezisťoval možnosti štúdia rovnakého odboru na verejných, t.j. štátnych vysokých školách, či už na Katolíckej univerzite v Ružomberku alebo Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.

13. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že od rozvodu až do nástupu výkonu trestu v roku 2018 boli so synom v kontakte. Volali si. Vedel, že ide na vysokú školu. Povedal mu to ešte pred nástupom, v septembri 2017. On na to synovi povedal, že nemá na to peniaze, aby ho mohol podporovať, ale syn mu tvrdil, že si to zaplatí, že je u toho profesora N., ako spomínal, že

sa o to nemusí báť. Keď synovi neskôr povedal, že ide do výkonu trestu, odvtedy ich komunikácia ako keby ochladla. Keď synovi zavolal tvrdil, že nemá čas, že je zaneprázdnený a tak to nejako ukončil, aj keď som sa mu to snažil všetko vysvetliť. Od januára 2018 až do apríla, tesne do času nástupu výkonu trestu robil v autoservise S. v Rožňave na pracovný pomer. Vtedy synovi poslal 200,- eur ako výživné za mesiace február a marec. V máji 2018 nastúpil do výkonu trestu, počas ktorého si riadne splnil svoju povinnosť a nahlásil si vyživovaciu povinnosť voči obidvom deťom. Vo výkone trestu bol 10 mesiacov. Z výkonu trestu bol prepustený v marci 2019. Vo výkone trestu bol preto, že porušil podmienku, ktorú mal v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu, a pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví. V tejto podmienke, ktorú mal na 3 roky, spôsobil ďalšiu dopravnú nehodu, tiež pod vplyvom alkoholu, ale bez ublíženia na zdraví. V tej druhej veci uzavrel dohodu s prokurátorom, kedy mu bol uložený peňažný trest a zákaz činnosti. V súčasnosti je podmienečne prepustený z výkonu trestu a zvyšok nevykonaného trestu je 8 mesiacov. Naďalej nemá vodičský preukaz, pretože v súvislosti s obidvoma trestnými činmi mu boli uložené tresty zákazu činnosti, pri prvom treste to boli 4 roky zákazu činnosti a pri druhom 3 roky zákazu činnosti. Práve to, že nemá vodičský preukaz je najväčší problém nájsť si riadne zamestnanie, preto robí len pomocné práce, čo sa týka vozidiel. Hľadal si prácu na trvalý pracovný pomer, ale keď povedal, že nemá vodičský preukaz a bol v base, ako keby sa tam objavoval strach a nedôvera zo strany zamestnávateľov. Nedarí sa mu nájsť prácu na trvalý pracovný pomer. Od apríla 2019 pracuje v autoservise Nagy na dohodu. Asi v novembri 2019 mu bývalá manželka povedala, aby F. poslal nejaké peniaze, tak mu poslal 100,- eur. V januári tohto roku sa dozvedel, že syn podal návrh na súd na zvýšenie výživného. Zostal z toho dosť prekvapený, pretože keď nastupoval na štúdiu, tvrdil mu, že nemá z čoho mu pomôcť, ale on ho ubezpečoval, že to je v poriadku. Urobil chybu, keď ukončil stredoškolské vzdelanie a sám nepožiadal o zníženie, prípadne o zrušenie výživného. Keďže je len podmienečne prepustený, požičal si peniaze po rodine a zaplatil mu dlžné výživné asi do februára tohto roku v celkovej výške 2.030,- eur potom čo započítal aj výživné, ktoré mu bolo zrážané počas výkonu trestu odňatia slobody. Ako otec je rád, že chodí do školy, ale poukázať na to, že v čase, keď do školy nastupoval, bol taký frajer s tým, že si to zaplatí, že niečo dokáže, že urobí si vysokú školu v tom zmysle. Jeho príjem je len výsluhový dôchodok vo výške 348,- eur a tiež príjem z dohody, vzhľadom na obmedzený počet hodín, ktoré môže pracovať, je to asi len 20 - 30,- eur v čistom. Žije sám v dvojizbovom byte, za ktorý platí nájom vo výške 280,- eur, pretože jednoizbový byt, ktorý by mu síce stačil, si nájsť nevie, ale rozdiel v cene nájomnom sa pohybuje možno menej o 20-30,- eur. Peniaze, ktoré mu zostávajú, mu postačujú na uspokojenie jeho potrieb, vrátane stravy, ale z týchto peňazí nie je schopný si hradiť vyživovaciu povinnosť, ktorú má určenú súdom, a to ani voči jednému z detí. Aj keď si sem tam si dokáže finančne vypomôcť nejakými brigádami po rodine, nie sú to nejaké veľké peniaze. Obmedzuje ho vodičský preukaz, ktorý má zadržaný. Je pravdou, ako syn uvádzal, že mu neprispieval nad rozsah súdom určeného výživného, a tiež aj to, že výživné neplatil až doteraz, kým celé dlžné výživné jednorazovo neuhradil. V Rožňave sa zdržiava asi len preto, že má tam zázemie rodiny, má tam otca, dvoch strýkov, v podstate celú rodinu, ktorá mu je nápomocná. Zdôraznil, že z jeho strany by bola určite ochota platiť výživné, je rád, že syn nastúpil na vysokú školu, ale jednoducho nebolo z čoho mu hradiť tieto výdavky spojené so štúdiom. Je určite v jeho záujme, aby ho podporil, nie je mu to jedno, ale mal by jednoducho vedieť si zhodnotiť na čo má. Aj manželka ukončila vysokoškolské vzdelanie, až keď sa zobrali, pretože jej rodičia nemali na to, aby študovala na vysokej škole. Okrem syna na vysokej škole začala študovať aj dcéra, študuje na univerzite Komenského psychológiu a ani jej výživné, ktoré je určené súdom vo výške 85,- eur neplatí. Dosiaľ jej neuhradil, na rozdiel od F., dlh na výživnom, ktorý voči nej má. Napriek tomu má s dcérou kontakt, volajú si každý mesiac alebo každé dva mesiace. Majú normálny vzťah, nepodala na neho exekúciu ani nepodala návrh na zvýšenie výživného.

14. Matka na pojednávaní uviedla, že je veľmi prekvapená, že je tu, pretože od začiatku synovi pomáhala, prispievala. Preto šla aj do Rakúska, lebo vedela, že tie prídavky, ktoré sú vyplácané v Rakúsku na deti sú podstatne vyššie, ako na Slovensku a chcela, aby sa deti mali lepšie. Vopred synovi povedala, že prídavky v Rakúsku sú vyplácané iba do 24 rokov veku dieťaťa. Aj keď jej oznámil, že chce ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole, chcela od neho, aby šiel na štátnu vysokú školu. Nechcela, aby pokračoval na súkromnej vysokej škole, pretože vedela, že tie poplatky súvisiace so štúdiom sú podstatne vyššie, ale povedal jej, že ju to nebude nič stáť. Od začiatku nebola situácia celkom taká, ako si to predstavoval. Stretli sa tiež v Bratislave, kde ju hneď na začiatku štúdia žiadal o nejakú finančnú pomoc. Dohodli sa, že mu bude posielať 200,- eur prídavky vyplácané z Rakúska a 100,- eur mu bude ďalej prispievať výživným. O prídavky požiadala hneď potom, ako nastúpil v septembri 2017

na vysokú školu. Od septembra 2017 do decembra 2017 mu posielala po 300,- eur. Do februára tohto roku mu prispela celkovou finančnou čiastkou vo výške 5.900,- eur. Zdôraznila, že ani v Rakúsku nie sú prídavky automatické a jednoducho na to, aby boli vyplácané, musím v Rakúsku robiť. Okrem syna má vyživovaciu povinnosť aj na dcéru, ktorá ukončila strednú školu, gymnázium v Revúcej a potom sa rozhodla pokračovať na vysokej škole pedagogickej na Univerzite Mateja Bela, ale hneď v prvom ročníku bola vylúčená zo štúdia, pretože neabsolvovala skúšku z anglického jazyka. Bolo to v júli. Bola preto bez vysokej školy a rozhodla sa, že bude pracovať, zarobí si peniaze. V tomto školskom roku 2019/2020 sa rozhodla ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole Komenského na Filozofickej fakulte, odbor psychológia. V súčasnosti si hradí všetky výdavky, pretože síce požiadala o prídavky aj na ňu, ale dosiaľ jej ešte neboli vyplatené všetky peniaze, ktoré jej budú doplatené dodatočne. Tie peniaze dcére dá, ale momentálne nie je schopná ničím dcére prispievať, lebo jednoducho nemá z čoho. Boli so synom dohodnutí, že na tejto vysokej súkromnej škole ukončí bakalárske štúdium a teraz sa dozvedela, že by chcel pokračovať v magisterskom štúdiu. Jej príjem je 840,- eur. V Rakúsku pracuje ako opatrovateľka na živnosť, na 2 týždňové turnusy. Celkové výdavky, bez výživného na syna, predstavujú čiastku 743,- eur mesačne. Sú to výdavky na byt 187,- eur, úver vo výške 250,- eur mesačne. Úver spláca v dôsledku rekonštrukcie kúpeľne a kuchyne, ktorú museli urobiť, pretože umakartové jadro v byte bolo úplne zhnité. Išlo o refinančný úver 11.000,- eur, v ktorom bola uhradená aj pôžička, ktorú mali ešte z manželstva s bývalým manželom vo výške 8.000,- eur, hoci boli dohodnutí, že tie peniaze bude splácať on, ale jednoducho to nerobil, tak to musí splácať ona. Vzhľadom na výhodnú úrokovú sadzbu vo výške 1% ročne zmluvu o úvere uzavreli na 5 ročnú viazanosť, preto je výška splátky tak vysoká. Príjem jej manžela je v súčasnosti cca 650-700,- eur, je to pohyblivé. On nemá vyživovaciu povinnosť, ale má tiež deti, ktorým šetrí nejaké finančné prostriedky. Okrem toho sám tiež spláca splátky na úvery, ktoré neplatil dobrovoľne, a na ktoré splátky bol zaviazaný rozhodnutím súdu, čo predstavuje čiastku približne 45,- eur mesačne. Ďalej platí tiež telefóny, musí si doplácať odvody do poisťovní 112,- eur mesačne, tiež 35,- eur platí poplatok agentúre, a čiastku 61,- eur platí dcére a sebe poistku. Zdôraznila, že dcére platila celú strednú školu, tiež jej platila aj prvú vysokú školu, a aj keď v súčasnosti jej neprispieva žiadnou finančnou čiastkou, poukázala na to, že ide o veľmi krátke obdobie, pretože už požiadala o prídavky v Rakúsku aj na ňu. Všetky peniaze, ktoré budú doplatené dodatočne jej zaplatí. Prídavky na syna jej boli vyplatené až v januári tohto roku, prišiel doplatok 73,- eur, ktoré peniaze hneď synovi poslala spätne, a to až v čiastke 100,- eur. Aj to len preto, že chcel od nej, aby o prídavky na Slovensku požiadala ona, hoci mohol o ne žiadať aj on. Necíti, že by mu bola niečo dlžná. Nevie prečo by mu mala platiť aj trovy právneho zastúpenia, keď nemá ani len právneho zástupcu. Nesúhlasí s tým, aby platila viac ako 100,- eur, ktoré mu teraz dobrovoľne prispieva. Bola by rada, aby táto suma bola ešte nižšia, a to vo výške 50,- eur, aby rovnakou čiastkou mohla prispievať aj dcére, ktorej momentálne nedáva nič. Dcéra býva u priateľa a tak nemá náklady na bývanie a stravu, viac menej všetko hradí jej priateľ a ak má dcéra výdavky na školu a potrebuje nejaké peniaze ona jej ich hradí, len jej neposiela výživné tak, ako synovi.

15. Po výsluchu matky na pojednávaní, navrhovateľ zobral návrh na určenie výživného voči matke v celom rozsahu späť, s ktorým dispozitívnym úkonom navrhovateľa matka výslovne súhlasila.

16. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 10.06.2020 bolo zistené, že navrhovateľ je v školskom roku 2019/2020 študentom 3. ročníka dennej formy bakalárskeho stupňa štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o.

17. Z listinných dokladov predložených navrhovateľom mal súd ďalej preukázané, že navrhovateľ bol v dobe od 18.11.2016 do 24.11.2016 hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou, n.o. Revúca pre ochorenie - Akútna gastroenteritída a kolitída bližšie neurčeného pôvodu s vysokou zápalovou aktivitou a septickými teplotami v úvode, Dyspepsia s nauseou, zvracením, hnačkami a dehydratáciou, bronchitída, neurčená ako akútna alebo chronická. Na základe odborného gastroenterologického vyšetrenia bola stanovená diagnóza K52.9 Neinfekčná gastroenteritída a kolidída, bližšie neurčená a A09.0 Iná a bližšie neurčená gastroenteritída a kolitída infekčného pôvodu v úvode so septickými teplotami. Porucha imunity. Stav po bronchitíde Naordinovaná mu bola farmakologická liečba. Navrhovateľ mesačne hradí účet za telefón v Orange v sume 11,- eur. Na začiatku školského roka hradí vysokej škole zápisné v sume 95,- eur a poplatok za jeden semester je v sume od 350,- eur do 440,- eur. Ročný poplatok za ISIC kartu v roku 2018 a 2019 bol v sume 13,- eur, v roku 2017 v sume 30,- eur. Za vstupné komplexné stomatologické vyšetrenie v 09/2019 uhradil poplatok 55,- eur. Zmluvou o pôžičke datovanej dňom 08.10.2017 uzavretej medzi navrhovateľom ako Dlžníkom a Igorom

Bobrom ako Veriteľom sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov Dlžníkovi vo výške 5.000,- eur z titulu pôžičky za účelom financovania štúdia na vysokej škole. K odovzdaniu peňažných prostriedkov v plnej výške došlo pri podpise tejto zmluvy. Pravosť podpisov obidvoch zmluvných strán bola osvedčená dňa 16.01.2020. Zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník bude uhrádzať jednotlivé nepravidelné splátky pôžičky v hotovosti k rukám Veriteľa s tým, že pôžička bude vrátená najneskôr do 01.10.2002, kedy bude účel financovania štúdia splnený, v hotovosti k rukám Veriteľa. Navrhovateľ nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Posledných 12 kalendárnych mesiacov navrhovateľ nepoberal dávku v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkové dávky ani úrazové dávky.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že otec počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený v dobe od 02.07.2018 do 27.11.2018, od 03.12.2018 do 26.12.2018 a od 07.01.2019 do 19.03.2019. Bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách s voľným pohybom v živočíšnej a potravinárskej výrobe. Z pracovnej odmeny mu bolo zrážané výživné na účet matky navrhovateľa v zmysle o výkone trestu odňatia slobody v rozsahu 30 % z čistej pracovnej odmeny odsúdeného. V roku 2018 a 2019 bolo na výživné navrhovateľa na žiadosť otca zaplatené celkom 222,76 eur a na výživné na jeho sestru T. S. výživné v celkovej sume 14,20 eur. Na základe rozhodnutia súdu bolo na výživné navrhovateľa ďalej zaplatené výživné vo výške 75,- eur a na M. T. S. výživné vo výške 75,- eur. V dobe od 03.04.2019 do 31.12.2019 otec pracoval v Autoservise Nagy, s.r.o. na dohodu o vykonaní práce za hodinovú mzdu 2,898 eur, a bola mu vyplácaná čistá odmena vo výške 21,- eur mesačne. Od 01.01.2020 otec pracuje za hodinovú odmenu vo výške 3,333 eur. Na pojednávaní dňa 01.06.2020 otec uviedol, že aktuálne v súvislosti s epidemiologickou situáciou ohľadne koronavírusu už na dohodu o vykonaní práce v autoservise Nagy, s.r.o. nepracuje, pretože vzhľadom na to, že bol nedostatok práce, tiež vzhľadom na opatrenia bol autoservis zavretý. Doteraz predmetný servis nemá dostatok práce natoľko, aby ho mohol na základe dohody o pracovnej činnosti ďalej zamestnať. Od 01.07.2019 je otcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 348,89 eur. Otec je tiež podielovým spoluvlastníkom pozemku, parcely číslo XXX/XX, druh-záhrady vo výmere 142 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu X/XX, v katastrálnom území a obci K., okres Rožňava. Nie je vlastníkom žiadneho motorového, resp. prípojného vozidla. Z čestného prehlásenia otca ďalej vypláva, že býva v prenájme dvojizbového bytu na ulici T. XX N. Q. s mesačnou platbou 280,- eur. Posledných 12 kalendárnych mesiacov otec nepoberal dávku v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkové dávky ani úrazové dávky. Nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani príspevkov k dávke. K 10.02.2020 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Rožňava. Za rok 2018 podal daňové priznanie k dani z príjmov, pričom úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov predstavovala suma 1.809,73 eur a základ dane suma 1.567,27 eur. Na dani mu vznikol preplatok v sume 55,19 eur. Dňa 06.02.2020 poukázal na účet navrhovateľa sumu 2.030,- eur. Podľa lustrácie v databáze súdov proti otcovi nie je vedené žiadne exekučné konanie.

19. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že v mieste bydliska otca je niekoľko pracovných ponúk bez požiadavky na odbornú prax, či vzdelanie a bez potreby vodičského oprávnenia, a to: 5 pracovných miest na pracovný pomer na neurčitý čas v spoločnosti CELLTEX Hygiene, s.r.o. s nástupom ihneď za hrubú mzdu 580,- eur mesačne, 1 pracovné miesto na pracovný pomer na neurčitý čas v spoločnosti DOMITRI, spol. s r.o. s nástupom ihneď za hrubú mzdu 3,58 eur na hodinu, 1 pracovné miesto na pracovný pomer na neurčitý čas v spoločnosti HOSTINA, s.r.o. s nástupom ihneď za hrubú mzdu 520,- eur mesačne, 1 pracovné miesto na pracovný pomer na neurčitý čas v spoločnosti Ra+To, s.r.o. s nástupom ihneď za hrubú mzdu 580,- eur mesačne.

20. Na pojednávaní dňa 01.06.2020 k oboznámeným voľným pracovným miestam otec ďalej uviedol, že mal záujem sa zamestnať. Približne asi 24.04. tohto roku vycestoval do Českej republiky na chmeľ, kde mal dohodnutú prácu do júna, potom aj s možnosťou jej predĺženia až do novembra 2020, ale po týždni mu náhle noha opuchla a zistilo sa, že má výron, má nohu v sadre. Od 01.05. sa musel vrátiť domov a najbližšie dva mesiace nie je schopný výkonu práce, dokonca absolvoval aj karanténu v Košiciach.

21. Podľa (ďalej len „“) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

22. Podľa súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie voči matke, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na určenie výživného voči nej, ktoré je prejavom dispozitívneho oprávnenia navrhovateľa s predmetom konania, s ktorým späťvzatím návrhu matka výslovne súhlasila. Na okraj súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení konania voči matke je procesným rozhodnutím, ktoré nevytvára prekážku veci rozhodnutej.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

34. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

35. Úvodom súd považuje za potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. V usporiadaných rodinných pomeroch sa vyživovacia povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pre vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou právna skutočnosť narodenia dieťaťa. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Inými slovami povedané zánik vyživovacej povinnosť zákon spája s nadobudnutím schopnosti

dieťaťa samostatne, z vlastných zdrojov a trvalo uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Príjem náhodného charakteru preto nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká. Ako už bolo uvedené, rozhodujúcim kritériom je nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Pre nadobudnutie tejto schopnosti dieťaťom sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Aplikačná prax súdov preto nepovažuje za relevantné pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nemožno považovať za riadne pokračovanie v štúdiu. Vychádza sa tu z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. V praxi však nie je vylúčený ani prípad tzv. obnovy vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď dieťa pokračuje v štúdiu na vysokej škole až po jednom roku z dôvodu, že nebolo prijaté na takéto štúdium bezprostredne po ukončení strednej školy, resp. sa pre štúdium na vysokej škole rozhodne neskôr. V tejto súvislosti súd považuje ďalej za potrebné uviesť, že v tomto konkrétnom prípade sa nejedná o prípad obnovy vyživovacej povinnosti na strane navrhovateľa v pravom slova zmysle, pretože vyživovacia povinnosť otca, ako výživovou povinnej osoby voči nemu, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. -32 zo dňa 16.07.2009, v súvislosti s ukončením prípravy na jeho budúce povolenie na strednej škole a uplatnením navrhovateľa sa na trhu práce, doposiaľ zrušená ani znížená nebola.

36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pre pokračovanie v štúdiu na vysokej škole rozhodol neskôr, asi dva roky po ukončení štúdia na strednej škole v Banskej Bystrici. Skutočnosť, že nepokračuje v štúdiu v odbore, ktorý súvisí s jeho stredoškolským vzdelaním je z hľadiska ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti rodičov k nemu ako dieťaťu bezpredmetná. Možno dať za pravdu navrhovateľovi, že žiaden právny predpis neukladá dieťaťu povinnosť pokračovať v ďalšom vysokoškolskom štúdiu v tom istom „stredoškolskom“ odbore. Ako už bolo uvedené pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samo sa živiť je rozhodujúce ukončenie jedného štúdia toho istého stupňa. Bolo preukázané, že navrhovateľ po ukončení stredoškolského štúdia, od roku 2017 pokračuje v štúdiu na vysokej škole, hoci v rámci iného odboru, lebo od 01.09.2019 je žiakom 3. ročníka denného štúdia na súkromnej vysokej škole v odbore ošetrovateľstvo, a jedná sa o jeho prvé a nie ďalšie vysokoškolské štúdium. Návrh otca na zrušenie vyživovacej voči navrhovateľovi za situácie, keď sa tento pripravuje na výkon budúceho povolania, nie je dôvodný, súdu preto neostávalo iné, ako vzájomný návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu v celom rozsahu zamietnuť.

37. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že navrhovateľ o svojom zámere nastúpiť na vysokú školu svojich rodičov vopred informoval. Rovnako tak ich informoval aj o výbere školy, ktorá nenadväzovala na jeho stredoškolské vzdelanie. Nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že by rodičia navrhovateľa v tomto zámere nepodporovali. Obidvaja rodičia v zhode na pojednávaní uviedli, že boli radi, že navrhovateľ nastúpil na vysokú školu. Na strane druhej navrhovateľa tiež vopred upozorňovali, že nedisponujú peňažnými prostriedkami, ktorými by ho mohli v štúdiu na súkromnej vysokej škole podporovať a hradiť mu výdavky spojené so štúdiom, keďže majú aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mladšej sestre navrhovateľa, T. S.. Ako ďalej vyplynulo z ich výpovedí, bol to práve navrhovateľ, kto ubezpečoval rodičov, že štúdium na tejto škole si dokáže financovať aj bez ich pomoci. Pritom už od začiatku štúdia navrhovateľ mal svoju matku žiadať o finančnú pomoc, a to i napriek tomu, že chcela od neho, aby študoval na štátnej, verejnej škole, ktorá je v porovnaní so súkromnou školou lacnejšia. Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že si možnosti štúdia na verejných, teda štátnych školách v rovnakom odbore, či už na Katolíckej univerzite v Ružomberku alebo Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine nezisťoval ani neporovnával náklady spojené so štúdiom na súkromnej škole a štátnej škole. Naopak, a to aj bez vedomia rodičov, sám sa v súvislosti so štúdiom na súkromnej škole zadlžil, keď už začiatkom mesiaca október 2017 uzavrel za účelom financovania tohto štúdia pôžičku v sume 5.000,- eur, i keď bezúročnú, avšak s lehotou splatnosti najneskôr do 01.10.2022, t.j. bezprostredne po ukončení štúdia.

38. Bolo nepochybne preukázané i to, že s nástupom navrhovateľa na súkromnú vysokú školu došlo k zvýšeniu jeho doterajších výdavkov, predovšetkým výdavkov spojených so spoplatneným štúdiom, či už v dôsledku každoročného poplatku za zápis v sume 95,- eur, poplatkov za každý semester v sume od 350,- eur do 440,- eur, či jednorazovým poplatkom za povinné očkovanie proti Hepatitíde B v sume 150,- eur, ale aj nákladmi na kúpu odevu a obuvi na praktickú výuku v sume 70,- eur. Práve spomínané poplatky spojené len so štúdiom na súkromnej vysokej škole, ktoré navrhovateľ za 2,5 roka vyčíslil na sumu 2.351,- eur súd považuje v celom rozsahu za neodôvodnené výdavky, na ktoré pri rozhodovaní neprihliadal. V tejto súvislosti súd uvádza, že odôvodnenosť potrieb vyjadruje

požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb každého dieťaťa je však rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, či od zvolenej formy prípravy na budúce povolanie. Nie je preto vylúčené, že potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Odôvodnené potreby majú však určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Odôvodnenosť potrieb pritom závisí aj od schopností a možností rodičov každého dieťaťa. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže odôvodnenosť potrieb dieťaťa pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb je predovšetkým úmerná životnej úrovni rodičov dieťaťa. Ako už bolo uvedené prípravu dieťaťa na budúce povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady, najmä súkromné školy, ktoré sú spojené s vyššími nákladmi v porovnaní so štátnymi školami. Požiadavka navrhovateľa týkajúca sa jeho prípravy na výkon budúceho povolania je nesporná, avšak jej nadštandardné podmienky musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Za situácie, keď navrhovateľ bol obidvomi rodičmi vopred upozornený, že nie je v ich schopnostiach a možnostiach financovať jeho štúdium na súkromnej vysokej škole, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj vykonaným dokazovaním, a navrhovateľ mal pritom reálnu možnosť študovať ním vybraný odbor ošetrovateľstvo aj na štátnej vysokej škole, hoci nie v Bratislave, prípadne mal možnosť študovať aj iný odbor na štátnej vysokej škole, ktoré štúdium nie je spojené s poplatkami, čím by výdavky spojené so štúdiom eliminoval na minimum, potom konanie navrhovateľa nemožno hodnotiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi. Na strane druhej na štátnej škole by si navrhovateľ mohol zvýšiť svoj príjem aj prostredníctvom sociálneho štipendia, ktorého výška sa aktuálne pohybuje od 10,- eur až do 295,- eur mesačne, ak je trvalé bydlisko žiadateľa vzdialené viac ako 30 km od miesta školy. Navyše čas, ktorý navrhovateľ dnes vynakladá na práce okolo domu, prípadne v dome ako protihodnotu nákladov za bývanie „na priváte“, by mohol venovať brigádam, prípadne by mohol za túto prácu ďalej dostávať finančnú odmenu a z nej si hradiť náklady na študentský internát. Argument navrhovateľa, že nechce odísť z domácnosti profesora N., v ktorej aktuálne žije, súd preto nepovažoval za dôvodný.

39. Medzi účastníkmi konania neboli sporné ani ďalšie pravidelné, ako aj nepravidelné výdavky navrhovateľa, či už na oblečenie, hygienu, stravu, lieky, alebo výdavky na cestovné MHD po Bratislave, keďže nežije v domácnosti ani jedného zo svojich rodičov, ale stará sa sám o seba. I keď výška výdavkov uvádzaná navrhovateľom v celom rozsahu preukázaná nebola, keďže okrem dokladu za vstupné komplexné stomatologické vyšetrenie v sume 55,- eur, navrhovateľ v konaní nepredložil jediný doklad o pravidelných úhradách či už za lieky, alebo na výživové doplnky, prípadne doklady o zakupovaní špeciálnych potravín v dôsledku prekonaného zápalu tenkého a hrubého čreva a pretrvávajúcich tráviacich ťažkostí, je nepochybné, že výdavky na základné a nevyhnutné potreby každodenného života spojené so stravou, hygienou, či zakúpením potrebného oblečenia, či nákladov na telefón vznikajú tak na jeho strane, ako aj na strane jeho rodičov. Pokiaľ ide o sporadické výdavky navrhovateľa na taxík v Bratislave jednorazovo v sume 5,- eur až 10,- eur, tento druh výdavkov navrhovateľa súd nepovažoval za dôvodný, keďže navrhovateľ neuviedol žiadny relevantný argument pre ich vznik, keďže ako študent má možnosť využívať bezplatnú vlakovú dopravu a zľavnené cestovné MHD po Bratislave.

40. Keďže právu navrhovateľa na výživné zodpovedá povinnosť na plnenie výživného zo strany otca, ako povinného rodiča, vykonaným dokazovaním súd okrem jeho príjmových pomerov zisťoval celkovú majetkovú situáciu otca, ktorá je daná vlastníctvom hnuteľných vecí a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody), súd je však povinný vzchádzať z priority vyživovacej povinnosti, preto na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, pri ustálení majetkových pomerov neprihliadal. Rovnako tak neprihliadal ani na dlhy otca vzniknuté z trestnej činnosti, za ktorú bol opakovane právoplatne odsúdený, najmä pokiaľ ide o náklady spojené s trestným konaním, či s výkonom trestu, ktorého dôsledky nemožno prenášať na dieťa, a to ani plnoleté. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je totiž daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. Celkovú majetkovú situáciu na strane otca súd pritom posudzoval vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými individuálnymi potrebami na strane navrhovateľa ako oprávneného plnoletého dieťaťa.

41. Bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane otca ako osoby povinnej na platenie výživného. Nebolo sporné, že v čase určenia vyživovacej povinnosti na navrhovateľa a jeho mladšej sestry, ktorí v tom čase boli žiakmi druhého stupňa základnej

školy, mal otec príjem zo štátnozamestnaneckého pomeru príslušníka Obvodného oddelenia v Jelšave v sume cca 763,- eur. V tom čase končil tiež štúdium na Strednej odbornej škole - odbor automechanik v Rožňave. Matka navrhovateľa bola v tom čase živnostníčka s mesačným zárobkom cca 400,-eur. Aktuálne je otec zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v Autoservise Nagy, s.r.o. v rozsahu 350 hodín ročne pri aktuálne dojednanej hodinovej odmene 3,333 eur, v čistej sume približne 25,- eur mesačne (pri dojednanej hodinovej odmene 2,989 eur, čistá mesačná odmena dosahovala sumu 21,- eur). Má tiež pravidelný príjem z výsluhového dôchodku v sume 348,89 eur mesačne. Otec je tiež podielovým spoluvlastníkom pozemku, parcely číslo XXX/XX, druh-záhrady vo výmere 142 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/11, v katastrálnom území a obci K., okres Rožňava. Nie je vlastníkom žiadneho motorového, resp. prípojného vozidla. Ako vyplynulo z čestného prehlásenia otca býva v prenájme dvojizbového bytu na ulici T. XX N. Q. s mesačnou platbou 280,- eur. Ďalej bolo preukázané, že v rokoch 2018 a 2019 bol otec celkovo 10 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody za trestnú činnosť spojenú s ublížením na zdraví v dôsledku vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Nebolo sporné ani to, že otec počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený v dobe od 02.07.2018 do 27.11.2018, od 03.12.2018 do 26.12.2018 a od 07.01.2019 do 19.03.2019 a vyživovaciu povinnosť si v ÚVTOS riadne nahlásil. Bolo preukázané, že z pracovnej odmeny mu boli príslušným ÚVTOS vykonávané zrážky na výživné nielen na základe súdneho rozhodnutia v celkovej sume 75,- eur na každé dieťa, ale aj na jeho žiadosť bolo zrážané výživné v celkovej sume 222,76 eur na navrhovateľa a v sume 14,20 eur na jeho sestru. Otec nepoprel, že nad rozsah súdom určeného výživného, napriek tomu, že k určeniu jeho výšky došlo pred viac ako 11 rokmi, navrhovateľovi neprispieva, nezakupuje mu ani len príležitostne žiadne potreby, oblečenie, či topánky, a to ani pri príležitosti jeho narodením, mením, či Vianoc. Nepoprel ani to, že súdom určené výživné si roky v celom rozsahu neplní a dlžné výživné v sume 2.030,- eur navrhovateľovi uhradil až v priebehu tohto konania, a to predovšetkým z obavy hrozby premeny zvyšku dosiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody, z ktorého bol v priebehu roku 2019 podmienečne prepustený na slobodu.

42. Ako už bolo vyššie uvedené, súd s odbornou starostlivosťou tiež hodnotil účelnosť výdavkov vynakladaných otcom, ako povinným na platenie výživného zohľadňujúc skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými jeho výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd takýto druh výdavkov, či už v podobe úverových záväzkov, alebo exekúcii nezistil, keďže otec si v priebehu celého konania plne uvedomoval prioritu vyživovacej povinnosti pred inými svojimi výdavkami, a tento druh výdavkov v konaní ani neuvádzal. Napriek tomuto uvedomeniu sa a dôležitosti plnenia si vyživovacej povinnosti otec doposiaľ nepodnikol žiadne kroky k zlepšeniu svojej finančnej situácie, zabezpečením si lepšie platenej práce či už v zahraničí alebo aj v mieste svojho bydliska. Z vykonaného dokazovania mal súd pritom jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že minimálne v mieste svojho bydliska má otec reálnu možnosť zamestnať sa v pracovnom pomere na neurčitý čas za mesačnú hrubú mzdu od 520,- eur do 580,- eur, ktorá práca je bez požiadavky na odbornú prax, či potrebu držania vodičského preukazu a je vhodná aj pre absolventa s nižším stredným odborným vzdelaním, ide teda o prácu, ktorú je otec, s prihliadnutím na svoje vzdelanie a zdravotný stav, či pracovné zaradenie schopný a spôsobilý vykonávať. Vzhľadom na otcom potvrdenú existenciu peňažných záväzkov, či už v dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti, alebo záväzkov súvisiacich s opakovaným trestným stíhaním a následným výkonnom trestu, je dôvodné sa domnievať, že čiastočný pracovný pomer, z hľadiska možného postihu jeho mzdy v dôsledku zrážok je pre neho postačujúci, priam až vyhovujúci, ale nemôže byť vyhodnotený v neprospech navrhovateľa. Súd preto pri hodnotení majetkových pomerov a zárobkových možností a schopností otca vychádzal nielen z existujúcej dôchodkovej dávky v podobe výsluhového dôchodku, ale i ďalšieho možného mesačného príjmu otca vo výške 580,- eur v hrubom, čo je aktuálne výška minimálnej mzdy a čistom predstavuje čiastku cca 450,- eur. Na strane druhej má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť tiež k plnoletej dcére, T. S., mladšej sestre navrhovateľa, ktorá je rovnako ako navrhovateľ dennou študentkou vysokoškolského štúdia v Bratislave. V tejto súvislosti súd uvádza, že prehlásenie predložené navrhovateľom, o tom, že jeho sestra nebude od svojho otca žiadať žiadne peňažné prostriedky, súd s prihliadnutím na existenciu dvoch zákonných vyživovacích povinností otca ako povinného rodiča, výška ktorého bola navyše určená súdom, považoval za bezpredmetné a na toto prehlásenie neprihliadal. V porovnaní s pôvodným rozhodnutím o určení vyživovacej povinnosti na navrhovateľa mal súd teda preukázaný mierny nárast možných príjmov otca, ktorú skutočnosť on sám v priebehu konania vôbec nerozporoval.

43. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi súd prihliadal na skutočnosť, že obidvaja rodičia navrhovateľa sú povinní primerane svojim možnostiam a schopnostiam

prispievať na jeho výživu, a nespoliehať sa na starostlivosť o navrhovateľa zo strany jeho „dobrodinca“, v ktorého domácnosti žije a aj svojím pričinením a prácou sa podieľa na jej chode, keďže on sám nie je osobou povinnou poskytovať mu výživné. V žiadnom prípade to neznamená, že každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa rovnakou čiastkou. Rozsah vyživovacej povinnosti toho ktorého z rodičov určujú zárobkové a majetkové pomery každého z nich. Keďže ani jeden z rodičov navrhovateľa mu neposkytuje výživné aj formou bývania, výkonom osobnej starostlivosti o navrhovateľa, či výdavkami na oblečenie, obuv, či stravovanie, pretože všetky tieto výdavky navrhovateľ znáša sám, je potom prirodzené očakávať, že obidvaja rodičia budú prispievať na jeho výživu sumou zodpovedajúcou ich majetkovým a zárobkovým pomerom.

44. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného a výživné zvýšil na sumu 160,- eur mesačne s tým, že otec je povinný platiť zvýšené výživné na účet navrhovateľa, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. od 03.01.2020 v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej sumu priznaného zvýšeného výživného súd návrh navrhovateľa zamietol, keďže ako už bolo uvedené, bolo potrebné prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mladšej sestre navrhovateľa, T. S., tiež študentke denného vysokoškolského štúdia, ktorá má rovnaké právo, ako navrhovateľ domáhať sa voči otcovi, ako povinnému, zvýšenia vyživovacej povinnosti. I keď takto určené výživné nezodpovedá veku a potrebám navrhovateľa ako plnoletého dieťaťa, odkázaného samého na seba, súd opakovane zdôrazňuje, že každé dieťa je v rozsahu a kvalite uspokojovania svojich odôvodnených potrieb vždy limitované majetkovými a zárobkovými pomermi svojich rodičov. V neposlednom rade celkový príjem navrhovateľa v sume takmer 285,- eur, pozostávajúci z priznaného zvýšeného výživného od otca, dobrovoľné výživného od matky v sume 100,- eur, a prídavkov vo výške necelých 25,- eur, dosahuje skoro výšku životného minima jednotlivca, t.j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom. V neposlednom rade na zvýšení svojho príjmu sa môže rovnakou mierou podieľať aj samotný navrhovateľ, či už svojimi študijnými výsledkami s cieľom získať prospechové štipendium, prípadne aj možným dokončením magisterského štúdia na štátnej škole, a aj prípadným získaním sociálneho štipendia, ktoré peňažné prostriedky na rozdiel od pôžičky, ktorú si zabezpečil na štúdium na ním vybranej súkromnej škole, by nemusel po ukončení štúdia vrátiť.

45. Určením počiatku plnenia zvýšeného výživného s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, t.j. počnúc dňom začatia konania vzniklo otcovi ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. za obdobie od 03.01.2020 do 30.06.2020 zročné zvýšené výživné vo výške 445,16 eur, ktorá suma zročného zvýšeného výživného pozostáva z pomernej časti zvýšeného výživného pripadajúcej na mesiac január 2020 (29 dní) vo výške 70,16 eur a zo sumy 75,- eur, t.j. suma, o ktorú bolo mesačné výživné zvýšené, pripadajúcej na mesiace február 2020 až jún 2020 (5 x 75,- eur). Zročné zvýšené výživné súd s prihliadnutím na jeho výšku a celkové majetkové pomery otca mu povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným na účet navrhovateľa, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti prevyšujúcej sumu priznaného zročného zvýšeného výživného s poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol.

46. Súčasne dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 16.07.2009, sp. zn. - 32, v časti uloženia povinnosti otcovi, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné, platiť výživné navrhovateľovi vo výške 85,- eur mesačne.

47. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. O trovách konania súd rozhodol súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Hoci navrhovateľ si uplatnil trovy konania, súd nepovažoval s ohľadom na okolnosti prípadu za spravodlivé mu náhradu trov konania priznať, poplatková povinnosť mu v predmetnom konaní nevznikla a trovy konania, ktoré ani len nevyčíslil, pozostávajúce z cestovného z miesta jeho súčasného bydliska do miesta jeho trvalého bydliska, s ktorým pobytom je prirodzene spojená aj návšteva jeho rodičov a starej matky, nepovažoval za dôvodné a v súlade s dobrými mravmi. V neposlednom rade samotný navrhovateľ v konaní o zvýšenie výživného voči otcovi bol v prevažnej časti neúspešný, rovnako tak v

konaní o určenie výživného voči matke, kde zavinil zastavenie konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania. Ani jeden z rodičov si pritom náhradu trov konania voči nemu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.