Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Branislava Gazdaga v spore žalobcu: Š. X., s miestom podnikania Vo Výmoli 5, 040 22 Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 35 423 544, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., so sídlom: Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 269,51 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2019 sp. zn. - 145 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 224,59 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 224,59 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 224,59 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 224,59 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady vo výške 40,- eur žalobu zamietol. V časti zaplatenia istiny 44,92 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy konanie zastavil. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 83,33 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.3.2015 domáhal zaplatenia sumy 269,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 269,51 eur od 1.3.2015 do zaplatenia, a paušálnej náhrady vo výške 40,- eur. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá vznikla následkom dopravnej nehody: dňa 10.1.2015 došlo k škodovej udalosti na vozidle zn. Škoda Superb Combi, EČV KS284DJ, ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť IS store, s. r. o., IČO: 46 759 778. Poškodený riadne nahlásil poistnú udalosť u žalovaného a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť do servisu žalobcu. Náklady na opravu poškodeného

motorového vozidla boli vo výške 2.511,76 eur. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2015/003. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.2.2015 oznámené, že bolo dňa 13.2.2015 ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu 2.511,76 eur. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 1.868,54 eur. Podľa oznámenia o výške poistného plnenia bola vykonaná zrážka - prepočet na optimalizované náklady na opravu, pričom celková nepriznaná suma je vo výške 269,51 eur (po odpočte DPH v sume 373,71 eur). Táto neuznaná suma bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 3.3.2015. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Výpočet výšky plnenia tak pozostáva z: Faktúra za opravu vozidla číslo 2015003 vo výške 2.511,76 eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou 269,51 eur. Z tejto sumy žalobca vzal späť sumu 44,92 eur spolu s úrokom z omeškania, preto celková žalovaná suma je 224,59 eur.

5. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

6. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

7. Podľa ust. , poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

9. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“

10. Podľa ust. , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa ust. , , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

12. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

13. Podľa ust. , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé

vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

14. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

15. Podľa ust. , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

16. V zmysle odsek l a 2 , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Samotný vznik škody na motorových vozidlách ani povinnosť žalovaného zaplatiť poistné plnenie nie je medzi stranami sporný. Sporným bolo krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného a žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.

18. V predmetnom prípade postupca/poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na postupníka - žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Príslušenstvo pohľadávky prechádza na postupníka spolu s pohľadávkou. Príslušenstvom pohľadávky sú v zmysle aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, v danom prípade náklady predstavujúce súdny poplatok a trovy konania. Postupca s postupníkom v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky jasne uviedli, že s postúpením pohľadávky prechádza na postupníka aj príslušenstvo danej pohľadávky, ktoré tvoria úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú a to z dôvodu, že je vyhotovená v písomnej forme, nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je preto aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. V zmysle vyššie uvedeného súd považoval námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú.

19. Žalovaný navrhol vypočuť postupcov a vykonať znalecké dokazovanie. Keďže súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú, nepovažoval za nutné a ani hospodárne či efektívne vypočuť postupcov, ktorí svoju vôľu postúpiť svoju pohľadávku vyjadrili už v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky pričom prejav ich vôle nie je v konaní sporný. Znalecké dokazovanie žalovaný navrhol vykonať k určeniu výšky škody. Výška škody bola v konaní dostatočne preukázaná predloženou faktúrou, preto súd nepovažoval za potrebné ani hospodárne nariadiť k zisteniu tejto skutočnosti znalecké dokazovanie.

20. Žalovaný krátil poistné plnenie žalobcovi z dôvodu nadhodnotenej ceny práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 20,- eur za 1 NH, a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu. Žalovaný priznal normohodinu vo výške 20,00 eur/NH s DPH a odôvodnil to tak, že sa jedná o neautorizovaný servis. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť, poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis značkový. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná neautorizovaným servisom, preto nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce. Takýto postup neupravujú ani žiadne zo žalovaným predložených všeobecných poistných podmienok alebo zmluvných dojednaní.

21. Žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré je správna výška odmeny pre neautorizovaný servis za 1 NH 20,- eur a nie vo faktúre uvedená odmena, a tiež neozrejmil a nešpecifikoval výhrady k cene lakovacieho

materiálu. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno a tento stav by nezvrátil ani výsluch postupcov, ktorých žalovaný navrhol vypočuť.

22. Žalovaný je povinný predložiť dôkazy o ktoré opiera svoje tvrdenia. Každá zo strán nesie dôkazné bremeno na preukázanie toho, čo v konaní tvrdí. Predloženie dôkazov je povinnosťou strán. Žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Nie je povinnosťou súdu suplovať šetrenie žalovaného a tak nahrádzať úkony strán. Žalovaný musí relevantne podložiť a zdôvodniť svoje závery. Úlohou súdu je posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, nie však vyšetrovať poistnú udalosť, resp. nahradiť šetrenie poistnej udalosti a hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie krátenia plnenia. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. V tomto smere žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno.

23. Ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo nemôže poprieť ani žalovaný, pretože z uzavretého poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil (zrejme na základe dokladu o úhrade spornej faktúry), preto je bez významu, či poškodený žalovanú sumu autoservisu zaplatil. Žalobca preukázal žalovanému rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť. Žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal že išlo o neúčelne vynaložené náklady.

24. Podľa názoru súdu, poškodený z dopravnej nehody, v tomto prípade žalobca, na ktorého poškodení postúpili pohľadávky, má priamy zákonný nárok voči poisťovni - žalovanému na poistné plnenie, z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalovaný je preto povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonanú opravu, ktorá bola nevyhnutná v dôsledku škodovej udalosti. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca preto správne a oprávnene žiadal zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu motorového vozidla. Súd bol toho názoru, že žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca (resp. poškodený) splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, škodovú udalosť riadne ohlásil, uplatnil si nárok na náhradu škody, predložil faktúru za opravu, v ktorej žiadal zaplatiť cenu sa skutočne vykonanú a fakturovanú opravu, svoje tvrdenia preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno. Naopak žalovaný svoju dôkaznú povinnosť neuniesol. Na základe uvedeného súd mal za preukázaný nárok žalobcu na úhradu sumy 224,59 eur žalovaným a posúdil ho ako žalovaným neoprávnene krátený. Keďže žalovaný nezaplatil vyúčtovanú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty po skončení šetrenia žalovaným.

26. K námietke týkajúcej sa uplatnenia paušálnej náhrady trov konania súd uvádza, že paušálnu náhradu je možné si uplatniť v zmysle ust. . V tomto prípade ide však o občianskoprávny vzťah, podľa ktorého sa posudzujú aj úroky z omeškania, žalobca tak nemá nárok na paušálnu náhradu ani na úroky z omeškania vo výške 9,05 %, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, a preto jej vyhovel.

28. Výška úrokov z omeškania vyplýva z ust. , , podľa ktorého, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p,. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Späťvzatie žaloby v časti istiny 44,92 € a zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti k úspechu v sume 224,59 €, a to 83,33 %.

33. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná.

35. Žalovaná uviedla, že Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom prvoinštančný súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku riadne nevysporiadal s námietkami žalovanej k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Poškodený si svoje motorové vozidlo nechal opraviť v neautorizovanom servise. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam, nepreukázal primeranosť ním fakturovanej ceny práce za jednu normohodinu a súd sa zároveň s touto skutočnosťou v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal.

36. Žalobca v konaní nepreukázal opodstatnenosť použitia vyššej lakovacej konštanty. lakovacia konštanta 100% v sebe zahŕňa štandardne oprávnené náklady spojené s lakovaním, čo vyplýva aj z jej pojmového vymedzenia (100%). Je teda na žalobcovi, aby preukázal opodstatnenosť použitia vyššej lakovacej konštanty, pričom žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia k tejto skutočnosti a už vôbec nie dôkazné bremeno. Z predloženého stanoviska likvidátora, že práce žalobcom účtované náklady za lakovanie predstavujú jadro predmetu sporu (nepriznaná suma 243,11 eur bez DPH).

37. Žalovaná poskytla primerané náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške 1.868,54 eur, ktoré spočívajú v primeraných nákladoch na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur/Nh a v primeraných nákladoch na lakovací materiál s použitím lakovacej konštanty vo výške 100%. V lakovacej konštante 100% sú zohľadnené všetky náklady na lakovací materiál ako aj náročnosť technologických prác a postupov opravy. Pri výpočte primeraných nákladov na opravu motorového vozidla vychádzala žalovaná z kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 12.2.2015 vypracovanej na sumu 1.868,54 eur bez DPH (ďalej aj „kalkulácia na opravu“).

38. Žalovaná namieta aj priznanie úrokov z omeškania , a to vzhľadom na právnu úpravu lex specialis obsiahnutú v , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla predstavujúcich špeciálnu úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania z plnenia z povinného zmluvného poistenia, ktorá má prednosť pred úpravou všeobecnou v zmysle .

39. Žalovaná sa nestotožňuje ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie určil rozsah náhrady trov vo výške 83,33%. Súd ustálil nárok rozsahu náhrady trov tak, že zohľadnil len úspech žalobcu a nezohľadnil úspech žalovanej. Žiadala, aby odvolací súd v zmysle zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 1.10.2019 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

40. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a riadne odôvodnené a preto navrhuje rozhodnutie potvrdiť a zaviazať žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2020, pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodení napadnutého rozsudku, spĺňajúcimi všetky požiadavky podľa , v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

43. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

44. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

45. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a

46. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

47. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené a odvolanie nie je dôvodné.

48. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

49. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

50. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :

51. Pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vzhľadom na námietky žalovaného vo vzťahu k nej zásadné, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Poškodený má priamy nárok na náhradu škody podľa ust. voči poisťovateľovi a tento je povinný preukázať. Predpoklady vzniku tohto nároku boli v konaní pred prvostupňovým súdom riadne preukázané.

52. Postupovaná pohľadávka je v každej zo zmlúv o postúpení pohľadávky špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a plnením už vyplateným dlžníkom), ale aj čo do dôvodu vzniku. V článku I. zmlúv o postúpení pohľadávky, ktorý je pomenovaný ako „Predmet zmluvy“, vyjadruje postupca svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške v zmluve uvedenej, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s ňou súvisiacou potrebou opravy vozidla. Súčasne odvolací súd dodáva, že článok II. zmlúv obsahuje prehlásenie postupcu, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna a článok III. bod 4 vyjadrenie zmluvných strán, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného neostáva iné ako konštatovať, že postupcovia v zmluvách o postúpení pohľadávok prejavili bez akýchkoľvek pochybností svoju vôľu pohľadávku postúpiť na žalobcu.

53. Vo vzťahu k úrokom z omeškania odvolací súd uvádza, že nakoľko žalovaný neposkytol poistné vo výške skutočnej škody v zákonnej 15 dňovej lehote po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistného plnenia podľa ust. (lehota mu uplynula pri nároku č. 1 vo výške 108,57 eur dňom 16.6.2017, pri nároku č. 2 vo výške 163,25 eur dňom 17.1.2018 Z.z. a pri nároku č. 3 vo výške 177,95 eur dňom 19.7.2018), má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úroky z omeškania podľa ust. a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy márne uplynula 15 dňová lehota po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistného plnenia, vo výške podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).