Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-2198-2019.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Subarea
41Ek/2198/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: TATRA-AGROLEV, s.r.o., Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, o vymoženie 27 881,67 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 212EX 703/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 27 881,67 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - Výkaz nedoplatkov č. 1946173913 zo dňa 16.05.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1946192613 zo dňa 09.07.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1946217913 zo dňa 15.08.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1946235213 zo dňa 18.09.2019 a Výkaz nedoplatkov č. 1946253013 zo dňa 21.10.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu poverením ECLI:SK:OSBB:2019:6119448636.1 zo dňa 12.12.2019 vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 27 881,67 Eur s príslušenstvom, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 212EX 703/19. Poverený exekútor vydal dňa 27.01.2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 12.02.2020.
3. Dňa 28.02.2020 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.02.2020. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v zákonnom stanovenej lehote.
4. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že žiada o zastavenie konania vo veci exekúcie č. 212EX 703/19 na pohľadávku oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. vo výške 27 881,67 € s príslušenstvom z dôvodu vysporiadania všetkých záväzkov voči veriteľovi dňa 07.02.2020. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené až po vysporiadaní všetkých záväzkov, a to 12.02.2020. Povinný má za to, že exekúcia je neopodstatnená. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil Saldokonto a Potvrdenie VšZP o vysporiadaní záväzkov.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 10.03.2020. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania, nakoľko exekučné konanie začalo dňa 12.12.2019 vydaním poverenia na výkon exekúcie exekútorovi. Dňa 10.02.2020 síce došlo k plneniu zo strany povinného priamo oprávnenému, ale povinný uhradil pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní až po začatí exekučného konania. VšZP má za to, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že z oznámenia oprávneného vyplýva, že povinný uhradil časť pohľadávky oprávneného vo výške 27.921,67 € priamo na jeho účet dňa 10.02.2020 a ďalšiu časť vo výške 10,- € dňa 17.02.2020. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Ex. por. exekúcia začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi. Po začatí exekúcie je povinný okrem vymáhanej pohľadávky oprávneného povinný uhradiť exekútorovi odmenu a náhradu výdavkov. Poverenie bolo exekútorovi doručené dňa 12.12.2019 a k úhradám došlo teda až po začatí exekúcie. Z tohto dôvodu je nesporné, že exekučné konanie je dôvodné a keďže do dnešného dňa neboli uhradené trovy exekúcie (na výpočet trov je potrebné aplikovať ust. § 7 ods. 2 vyhl. 68/2017 Z. z., a teda keďže sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie a tiež náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 cit. vyhl.) vo výške 3.388,20 €, tak ako boli vyčíslené v Upovedomení o začatí exekúcie. Súdny exekútor má za to, že návrh povinného je potrebné ako nedôvodný zamietnuť, s tým, že exekučné konanie bude naďalej pokračovať na vymoženie trov exekúcie. V zmysle ust. § 61k Ex. por. súdny exekútor žiada o rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie, a to tak, že ho súd zamietne.
7. Podľa § 50 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
8. Podľa § 57 ods. 1 EP vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
9. Podľa § 61k ods. 1 EP súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 EP povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 EP návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 EP, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61f ods. 2 EP, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.
14. Podľa § 197 ods. 1 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
15. Podľa § 197 ods. 2 EP, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
17. Podľa § 199c ods. 4 EP, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
19. Súd konštatuje, že úhrady vykonané povinným nespôsobili zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti. Predmetom exekúcie sú aj trovy exekučného konania, ktoré povinný neuhradil. Exekučné konanie sa začalo dňa 10.12.2019, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 12.12.2019, ktoré bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 12.12.2019. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Súd konštatuje, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko dlh povinného v čase začatia exekúcie reálne existoval. Povinný uhradil pohľadávku oprávneného až dňa 10.02.2020, teda až po začatí exekúcie (12.12.2019) a pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (12.02.2020). Oprávnený mal iba povinnosť v súlade s § 61f ods. 2 EP bezodkladne informovať exekútora o plneniach, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Nakoľko exekúcia začala dôvodne a povinný uhradil pohľadávku oprávneného až po jej začatí, exekútorovi vznikol nárok na trovy. Povinný je v takomto prípade v súlade s ustanovením § 199c ods. 4 EP povinný uhradiť aj trovy exekútora.
20. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a súdneho exekútora, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik celého vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.