Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-102-2019.pdf
PDF · 76 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Zuberecom, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. C. XXX/XX, S., o zaplatenie 46,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 46,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 46,22 eur od 13.07.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2019 domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť sumu 46,22 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, z titulu neuhradeného poistného.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX- X, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Žalobca a žalovaná si v zmysle poistnej zmluvy dohodli spôsob platenia ročného poistného vo výške 160,- eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na deň 28.03.2013. Žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 28.03.2013 do 27.03.2017. Poistná zmluva zanikla dňa 12.07.2017 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 28.03.2017 do 12.07.2017 vo výške 46,22 eur. Keďže sa žalovaný dostal so splnením svojho záväzku voči žalobcovi do omeškania, uplatnil si žalobca voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. V súlade s ustanovením § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 27.03.2013 žalobca so žalovaným uzatvorili poistnú zmluvu pre poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia od 28.03.2013. Strany mali dohodnuté ročné poistné vo výške 160,- eur.
7. Listom zo dňa 02.06.2017 žalobca vyzval žalovaného zaplatenie poistného za obdobie od 28.03.2017 do 28.03.2018 vo výške 160,- eur. Žalobca zároveň poučil žalovaného, že v prípade nezaplatenia poistného poistenie zanikne.
8. Listom zo dňa 27.07.2017 oznámil žalobca žalovanému zánik poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X ku dňu 12.07.2017 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného.
9. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
10. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
11. Podľa § 803 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
12. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
16. Medzi stranami vznikol dňa 27.03.2013 záväzkový vzťah založený poistnou zmluvou č. XXX/ XXXXXX-X, pričom predmetom bolo poistenie nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Z tohto záväzkového vzťahu vyplýva pre žalobcu, ako poisťovateľa, povinnosť poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a žalovanému ako poistníkovi, povinnosť platiť ročné poistné vo výške 160,- eur. Žalovaný nezaplatil splatné poistné v lehote, preto došlo k zániku poistenia dňa 12.07.2017. Žalobcovi vznikol nárok na dlžné poistné z predmetnej poistnej zmluvy za obdobie od 28.03.2017 do 12.07.2017 vo výške 46,22 eur. Vzhľadom na uvedené má žalobca právo na zaplatenie poistného v žalovanej výške, preto súd žalobe vyhovel.
17. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).