Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoCsp-16-2020.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovaným: X/ Ľ.O. H., T.. XX.X.XXXX, H. D. I., D. XXX/X Z. X/ M. H., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XXX, C. D. Y., D. O. XXX/XX, o zaplatenie 1.134,86 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22. júla 2019 č. k. 20Csp/119-51 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o lehote na plnenie. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.825,61 € spolu so zmluvným úrokom 6,30 % ročne zo sumy 1.134,86 € od 22.2.2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1.134,86 € od 22.2.2019 do zaplatenia, v splátkach vo výške 60 € mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením.
2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu podanej na súd s tvrdením, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o hypotekárnom úvere č. 040/5001/06HU dňa 24.11.2006, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 547.000,- Sk (18.157,07 €), ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačne v splátkach a zároveň platiť dohodnuté úroky, poplatky a náklady spojené s úverom, pričom v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaných žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 8.3.2016.
3. V odôvodnení súd poukázal i na tvrdenie žalobcu, že podľa čl. II bod 1 zmluvy bola peňažná pohľadávka žalobcu zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti - rodinnom dome s pozemkami, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Y., ktorá bola ku dňu podania žaloby speňažená za sumu 16.875 € dňa 30.1.2019, z výťažku predaja bola pohľadávka žalujúceho veriteľa čiastočne uspokojená s tým, že trovy dražby činili 2.749,91 €. Žalobca si tak uplatňuje zvyšok pohľadávky, a to istinu splatnú k 21.2.2019 vo výške 1.134,86 €, úrok splatný ku dňu 21.2.2019 vo výške 3.142,19 €, úrok z omeškania splatný ku dňu 21.2.2019 vo výške 1.548,56 €, ročný zmluvný úrok vo výške 6,30 % z istiny 1.134,86 € od 22.2.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 3 % ročne z istiny 1.134,86 € od 22.2.2019 do zaplatenia.
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 547.000,- Sk (18.157,07 €), ktorý bol vyhlásený za mimoriadne splatný dňa 8.3.2016 a z dôvodu, že pohľadávka veriteľa bola zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnosti, žalobca pristúpil k výkonu záložného práva, speňažil nehnuteľnosť žalovaných za cenu 16.875 € dňa 30.1.2019 a svoju pohľadávku čiastočne uspokojil.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, podľa § 52 ods. 1 až 3, § 52 ods. 1 až 4, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.6.2007 sp. zn. 33 Odo/657/2005 a na výslovnú dohodu zmluvných strán uvedenú v časti VII. bod 4 a 5 zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 24.11.2006, ktorá je riadne podpísaná zmluvnými stranami, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, vrátane nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 6,30 % ročne zo sumy 1.134,86 € od 22.2.2019 do zaplatenia.
6. Výrok o priznaní úroku z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c Nariadenia § 3 Nariadenia, v znení platnom do 31.1.2013. Dôvodil, že žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1.134,86 € od 22.2.2019 do zaplatenia.
7. Návrh žalovaných povoliť zaplatenie dlhu v splátkach po 50 € odkazom na ich sociálnu situáciu, súd prvej inštancie vyhodnotil ako odôvodnený čiastočne tak, že žalovaným povolil dlh splácať v splátkach po 60 € pod hrozbou straty výhody splátok.
8. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, v spore úspešnom v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným s tým, o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, nevidiac priestor pre aplikáciu § 257 CSP.
9. Proti výroku rozsudku, ktorým súd povolil žalovaným splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 60 € podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom rozsahu zmenil tak, žalovaným nepovolí zaplatiť dlžnú priznanú pohľadávku žalobcovi v splátkach, ale túto povinnosť uloží žalovaným zaplatiť v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, eventuálne aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu na možnosť plnenia v splátkach žalovanými, majúc za to, že zo strany žalovaných neboli v konaní preukázané ani majetkové a ani príjmové pomery, lebo žalovaní žiadnymi listinnými dokladmi nepreukázali svoje majetkové pomery, a ani výdavky, ktoré uhrádzajú a žalobcovi nie sú známe žiadne okolnosti, pre ktoré súd povolil úhradu dlžnej sumy v splátkach, pričom s plnením v splátkach na súdnom pojednávaní žalobca nesúhlasil. Žalobca považoval súdom určenú výšku splátok 60 € mesačne za neúmerne nízku z dôvodu, že splácanie dlžnej sumy by trvalo značne dlhú dobu, čo by v konečnom dôsledku opäť zaťažilo žalobcu a zvýhodnilo žalovaných oproti iným spotrebiteľom, ktorí dodržiavajú zmluvné podmienky. Namietol tiež, že v časti umožnenia žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach je rozhodnutie súdu nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, pretože žalobcovi nie je zrejmé, akou zrelou úvahou sa súd riadil, ak umožnil žalovaným splácať dlžnú sumu v takých nízkych splátkach, ktoré sú výrazne nižšie ako splátky pôvodne dohodnuté.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla potvrdiť rozsudok v jeho napadnutej časti. Zdôraznila, že nie je schopná platiť žalobcovi viac ako 60 € mesačne, lebo sama živí štyri maloleté deti a jej jediný príjem predstavuje iba rodičovský príspevok vo výške 220,70 €, prídavky na deti vo výške 97,36 € a výživné na dve deti 100 € a iný príjem nemá. Podčiarkla, že jej mesačné výdaje činia 212,60 €, z toho na stravu pre deti predstavujú čiastku 81,10 €, mesačne platí sumu 20 € cestovné pre syna, ktorý cestuje do školy, inkaso 11,50 €, 100 €, ktoré hradí istým spoločnostiam, a tak na živobytie jej zostáva 196,40 € mesačne. Ako dôkaz predložila žalovaná potvrdenie za obdobie január až október 2019 o poberaní prídavku na dieťa (97,36 € mesačne) a rodičovského príspevku (220,70 € mesačne), zo dňa 1.10.2019 (č. l. 67 až 68 súdneho spisu).
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku o lehote na plnenie vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil.
13. V posudzovanom prípade žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol tiež, že rozsudok je v jeho napadnutom výroku o lehote plnenia nedostatočne odôvodnený, t.j. uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a to že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolacie námietky žalobcu spochybňujúce správnosť výroku rozsudku, ktorým súd povolil žalovaným splácať priznanú peňažnú pohľadávku v splátkach síce sú čiastočne opodstatnené, nie sú však spôsobilé privodiť zmenu tejto časti napadnutého rozsudku.
15. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že rozsudok je v jeho napadnutom výroku o lehote na plnenie síce stručný, ale dostatočne zrozumiteľný a určitý, pričom nemožno uzavrieť, že by nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia vo výroku o lehote na plnenie bola v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a z podstaty veci bránila prieskumu napadnutej časti rozsudku z hľadiska ďalších relevantných odvolacích námietok žalobcu. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od ich znenia a nepoprel ich účel a význam. Napadnutý výrok o lehote na plnenie netrpí takým nedostatkom riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, ktorý by mal za následok vznik takej vady konania, pre ktorú by bolo nutné pristúpiť ku kasácii rozsudku v jeho napadnutom výroku.
16. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP).
17. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (§ 232 ods. 2 CSP). Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods. 2 CSP).
18. Súdna prax sa pri aplikácii citovaného ustanovenia ustálila v závere, že hľadiskami pre úvahu súdu či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok alebo nie, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok naraz v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti plnením jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé a napokon i preukázanie skutočností s ohľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného, ktorý žiada súd o priznanie výhody splátok.
19. V danom prípade všetky tieto podstatné relevantné skutkové okolnosti boli v konaní na súde prvej inštancie preukázané, i keď je potrebné prisvedčiť žalobcovi v jeho odvolaní v tom smere, že súd prvej inštancie odôvodneniu tejto časti svojho rozhodnutia nevenoval náležitú pozornosť. Uvedené však podľa úsudku odvolacieho súdu nedosahuje intenzitu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces s následkom kasácie napadnutej časti rozsudku bez ďalšieho.
20. Zo súdneho spisu totiž bezpochyby plynie, že žalujúci veriteľ čiastočne uspokojil svoj dlh z označenej úverovej zmluvy voči žalovaným výkonom záložného práva na nehnuteľnosti žalovaných - rodinnom dome s pozemkami, zapísanej na LV č. XXX k. ú. Y., ktorá bola speňažená dňa 30.1.2019 za cenu
16.875 € a pretože žalobca bol uspokojený z výťažku predaja nehnuteľnosti žalovaných, predmetom sporu bol len zostatok dlhu z označenej zmluvy o hypotekárnom úvere č. 040/5001/06HU zo dňa 24.11.2006. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.7.2019 je zároveň zrejmé, že žalovaní svoju žiadosť o povolenie splácať dlh v splátkach odôvodňovali poukazom na ich ochotu splatiť istinu úveru a neschopnosť splatiť dlh žalobcu v dôsledku nepriaznivých osobných a majetkových pomerov, keď žalovaný uviedol, že má vyplnené tlačivo „na osobný bankrot“, ako i že má ďalšie úvery a exekúcie, a nie je v jeho možnostiach splácať viac ako 50 € mesačne spolu so žalovanou, ktorá naviac dodala, že je na rodičovskej dovolenke a stará sa o štyri maloleté deti, pričom žalobca na súdnom pojednávaní vo vzťahu k žiadosti žalovaných povoliť splácať dlh v splátkach namietol jedine to, že sa mu výška splátky 50 € zdá „primalá“. Žalobca teda nedôvodne v odvolaní namietol, že s plnením v splátkach na súdnom pojednávaní nesúhlasil.
21. Odvolaciemu súdu odvolaciemu je z úradnej činnosti známe na základe oznámenia v Obchodnom vestníku č. 67/2020, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26Odk/571/2019 zrušil konkurz v zmysel ust. § 167 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol vyhlásený na majetok žalovaného dlžníka uznesením zo dňa 10.12.2019 č. k. 26Odk/571/2019, a to po zistení, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.
22. Odvolací súd je v zhode so žalobcom v jeho odvolaní v tom, že žalobca má právo na uspokojenie svojej pohľadávky v primeranej dobe. Nepochybne povolenie splátok žalovaným je vždy zásahom do práva žalobcu na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah musí byť vyvážený právom žalovaných na zachovanie dôstojných životných podmienok. V okolnostiach súdenej veci je nutné učiniť záver, že príjem žalovaných (žalovanej i žalovaného) a ich majetkové pomery neumožňujú splácať pohľadávku žalobcu vo vyšších splátkach, eventuálne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako to navrhoval žalobca vo svojom odvolaní. Vychádzajúc z premisy, že životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze ku dňu súdneho rozhodnutia, činila pre plnoletú fyzickú osobu sumu 210,20 € a príjem žalovanej pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavku na štyri maloleté deti a konkurz na žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata žalovaného nepokryje ani náklady konkurzu, odvolací súd dospel k záveru, že za tohto stavu je súdom určená mesačná splátka plnenia primeraná vzhľadom na platobnú schopnosť žalovaných, ktorí obaja prejavili ochotu splatiť aj zostatok svojho dlhu žalobcovi, ktorému napokon ostala zachovaná možnosť v prípade nezaplatenia čo len jednej zo súdom určených splátok, domáhať sa naraz úhrady celého priznaného dlhu voči žalovaným. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinných zaplatiť plnenie v lehote troch dní tak, ako to požadoval žalobca potom, ako svoj dlh čiastočne uspokojil na základe výkonu záložného práva na nehnuteľnosti žalovaných, a teda nemožno vyvodiť, že prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti plnením jednotlivých splátok by bolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé, naviac v situácii, ak žalobca má právo domáhať sa úhrady zostatku dlhu priznaného súdnym rozhodnutím naraz v prípade neuhradenia čo len jednej splátky riadne a včas.
23. Zo všetkých týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku o lehote na plnenie, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v tejto jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tak na nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a v odvolacom konaní procesne úspešná žalovaná trovy odvolacieho konania priznať nežiadala a zo súdneho spisu jej ani žiadne trovy nevyplynuli, rovnako ako žalovanému.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).