Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Nt-22-2019.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Nt/22/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej s prísediacich Ing. Dominika Gregušku a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci odsúdeného C. W., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/19/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 18.06.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného C. W., N. XX.XX.XXXX M. N. D., C. A. N. D., C. Č. M. Ú. Ž., na povolenie obnovy konania, ktoré skončilo rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/19/2018 zo dňa 11.07.2018, právoplatným dňa 11.07.2018, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený C.Š. W. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 23.04.2019 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/19/2018, v ktorej bol rozsudkom zo dňa 11.07.2018, právoplatným dňa 11.07.2018 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 23.04.2019 odsúdený uviedol, že žiada o obnovu konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/19/2018, nakoľko skutok, pre ktorý bol uznaný vinným nespáchal. Odsúdený v návrhu popísal priebeh skutku, ktorý sa, podľa neho, stal tak, že spoluväzni J. A. P. T. A. sa v maďarskom jazyku dohodli, že dajú z cely preč poškodeného V. K. a odsúdeného, a preto namiešali odsúdenému do kávy nejaké rozdrvené tabletky a dali mu to vypiť. Po pár minútach sa mu začala krútiť hlava a čudne sa cítil a počas toho A. P. A. podpálili poškodeného K., zároveň jemu povedali, aby nikomu nič nehovoril, vyhrážali sa mu zabitím. Z obavy o svoj život a zdravie sa priznal a vypovedal, že poškodeného nechtiac podpálil. Z uvedených dôvodov požiadal o povolenie obnovy konania.
Obhajca odsúdeného Q.. J.. A. W., W.. (ďalej len ,,obhajca“) napriek opakovaným výzvam zo strany súdu návrh na povolenie obnovy konania nedoplnil o nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o vine alebo treste.
Na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2020 súd oboznámil podstatný obsah spisu Okresného Nitra sp. zn. 5Nt/22/2019, z neho najmä návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, odpis registra trestov a lustráciu ZVJS. Súd zároveň oboznámil aj podstatný obsah spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/19/2018. Z listinných dôkazov súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, uložené mu boli tresty nepodmienečné, v dvoch prípadoch bolo upustené od uloženia súhrnného trestu a v jednom prípade mu bol podmienečný trest premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/19/2018 súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/19/2018 zo dňa 11.07.2018, právoplatným dňa 11.07.2018 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V uvedenom konaní súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie odsúdeného, že je vinný zo spáchaného skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v obžalobe Okresného prokurátora v Nitre č. 2Pv 419/17 zo dňa 05.04.2018 a dokazovanie v rozsahu v akom odsúdený priznal spáchanie skutku nevykonal, pretože odsúdený, po poučení súdu, odpovedal na všetky otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) kladne, toto jeho vyhlásenie bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a konaním odsúdeného boli nepochybne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona. Na návrh obhajcu bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj ošetrujúci lekár odsúdeného V.. P. E. F., ktorý odobril spôsobilosť odsúdeného vnímať trestné konanie.
Súd na verejnom zasadnutí následne vykonal výsluch odsúdeného, ktorý zotrval na svojom návrhu a vypovedal, že prvýkrát sa priznal k tomu, čo neurobil, tvrdil, že mu bolo porušené právo na obhajobu, keď bol vypočúvaný preventívnou bezpečnostnou službou vo výkone trestu a v Hronovciach bez prítomnosti obhajcu. Odsúdený ďalej uviedol, že na pojednávaní pred súdom poriadne nevnímal, nemohol rozprávať ani chodiť, pretože bol pod vplyvom tabletiek a injekcií. Nevedel, že sa nachádzal na súde, preto sa ani neodvolal proti rozsudku.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí predniesol, a zároveň predložil súdu doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania, v ktorom opätovne popísal priebeh skutku tak ako odsúdený, poukázal na okolnosti, za ktorých sa konalo hlavné pojednávanie na Okresnom súde Nitra dňa 11.07.2018, že odsúdenému boli podané lieky, tento bol eskortovaný z PN Hronovce, na pojednávaní sa necítil dobre, nevedel stáť a nevedel sa sústrediť a vyjadrovať a tvrdil, že odsúdený nebol schopný riadne vnímať priebeh hlavného pojednávania, a preto sa priznal a urobil vyhlásenie o vine. Odsúdený ďalej navrhol vykonať dokazovanie oboznámením prepúšťacej správy zo Psychiatrickej nemocnice Hronovce, dopytom na Psychiatrickú nemocnicu zistiť aké konkrétne lieky boli odsúdenému podané v deň pojednávania, znaleckým skúmaním zistiť, či podané lieky mohli mať vplyv na jeho vyjadrovacie a rozpoznávacie schopnosti, prehratím zvukového záznamu z hlavného pojednávania a výsluchom svedka R. matky odsúdeného. Odsúdený zároveň predložil aj prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Hronovce, ktorú súd aj oboznámil a z ktorej vyplynulo, že odsúdený bol v tejto nemocnici od 03.05.2018 do 24.09.2018, že trpí poruchou osobnosti a je závislý od viacerých psychoaktívnych látok a že mu boli podávané rôzne upokojujúce lieky.
Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí odmietol vykonať dôkazy - dopytom na Psychiatrickú nemocnicu, znaleckým skúmaním, ktorým malo byť zistené, či podané lieky mohli mať vplyv na vyjadrovacie a rozpoznávacie schopnosti odsúdeného, prehratím zvukového záznamu z hlavného pojednávania a výsluchom svedkyne R., pretože išlo o okolnosti, ktoré bolo možné zistiť inými dôkazmi a súd nie je povinný vykonať akýkoľvek dôkaz navrhnutý odsúdeným (ktorý bol, mimochodom, súdu známy už aj v pôvodnom konaní zo spisového materiálu).
Zástupca Okresnej prokuratúry Nitra v záverečnom návrhu zastal názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku. Ohľadom skutočností uvádzaných odsúdeným v podanom návrhu uviedol, že zmena postoja odsúdeného po dvoch rokoch výkonu trestu sama o sebe v žiadnom prípade nemôže znamenať, že sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Okrem toho prokurátor poukázal na skutočnosť, že odsúdený v priebehu celého konania priznával vinu, jeho výpovede potvrdzovali aj ďalšie dôkazy. Na margo ďalších skutočností, ktoré uviedla obhajoba, dodal, že v priebehu pôvodného konania hlavného pojednávania bol dokonca aj, nad rámec obvyklých zvyklostí, prítomný svedok - ošetrujúci lekár V.. F., ktorý nevzniesol žiadne výhrady ohľadom stavu odsúdeného, naopak ošetrujúci lekár sa vyjadril, že odsúdený bol schopný vnímať trestné konanie. Na základe týchto skutočností z dôvodu absencie dôvodu na povolenie obnovy konania navrhol návrh odsúdeného zamietnuť ako nedôvodný.
Obhajca odsúdeného sa v závere pridržal návrhu na povolenie obnovy konania a žiadal, aby súd návrhu vyhovel a zrušil napadnutý rozsudok.
Odsúdený v záverečnom návrhu uviedol, že sa stotožňuje s návrhom obhajcu.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Konajúci súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí a po preštudovaní pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/19/2018, zabezpečených listinných dôkazov, ako aj samotného návrhu odsúdeného a po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, prípadne ak vzhľadom na tieto nové skutočnosti a dôkazy by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V konaní o povolenie obnovy konania sa súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Na povolenie obnovy konania je však tiež potrebné zistiť, či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodňujú iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá podmienka k povoleniu obnovy konania).
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku).
Bolo dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, nejde o ďalší riadny opravný prostriedok, ako je to napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch.
Súd po vykonanom dokazovaní nezistil žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyšli najavo dodatočne, teda neboli súdu skôr známe, a ktoré by následne v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku odôvodňovali povolenie obnovy konania. Odsúdený napadol pôvodné rozhodnutie z dôvodu, že skutok, za ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/19/2018 zo dňa 11.07.2018, právoplatným dňa 11.07.2018 uznaný vinným nespáchal, priznal sa len z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, nakoľko sa mu spoluväzni A. P. A. vyhrážali zabitím, okrem toho sa necítil po psychickej a fyzickej stránke spôsobilý vypovedať pred súdom a uvedomovať si následky svojho priznania, ale týchto spoluväzňov, ktorí boli v prípravnom konaní vypočutí, odsúdený nenavrhol vypočuť ako nositeľov nového dôkazu, teda že by u nich malo dôjsť k zmene výpovedí.
Súd preto zopakoval, že skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže myť vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce vykonaný v pôvodnom konaní, ale s novým obsahom, napr. aj zmena výpovede svedka.
Súd dal opakovane do pozornosti, že odsúdený sa v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 11.07.2018, ktorého sa zúčastnil bez toho, že by namietal akékoľvek psychické problémy, jednoznačne a priamo, za prítomnosti aj svojho obhajcu, priznal ku skutku opísaného v skutkovej vete obžaloby ako aj k právnej kvalifikácii, obžalovaný bol poučený o neodvolateľnosti vyhlásenia o vine a v rozsahu vyhlásenia o nenapadnuteľnosti výroku o vine odvolaním a dovolaním, okrem prípadu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dôsledkom prijatia vyhlásenia o uznaní viny v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku bolo, že dokazovanie sa v otázke viny (v rozsahu priznania) na hlavnom pojednávaní nevykonalo. Pokiaľ sa preto odsúdený návrhom na povolanie obnovy konania, v pôvodnom konaní uznaný za vinného po prijatí jeho vyhlásenia o uznaní viny postupom podľa § 257 Trestného poriadku, domáhal obnovy konania vo výroku o vine a za tým účelom aj uvádzal skutočnosti a dôkazy súdu podľa neho neznáme v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, poprel tým slobodu, vážnosť, určitosť alebo zrozumiteľnosť prejavu svojej vôle vyjadrenej v pôvodnom konaní pri procesnom postupe podľa § 257 Trestného poriadku.
V danom prípade bolo evidentné, že odsúdený nepredložil žiadne také nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by vyvolali akékoľvek dôvodné pochybnosti o tom, že vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku alebo ním kladné zodpovedanie otázok uvedených v § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku nebolo slobodné, vážne, určité alebo zrozumiteľné a z toho dôvodu už v čase takéhoto vyhlásenia obžalovaného nebol zákonný dôvod na jeho prijatie súdom.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.07.218 bolo totiž evidentné, že odsúdený urobil vyhlásenie o vine slobodne, určite, vážne, nie pod nátlakom ani že by odsúdený nerozumel následkom urobeného vyhlásenia, pretože odsúdený sa v priebehu hlavného pojednávania dňa 11.07.2018 najprv riadne vyjadril ku škode, tiež ku znaleckému posudku znalca z odvetvia psychiatria V.. Z. M., na tomto hlavnom pojednávaní bol dokonca vypočutý lekár V.. P. E. F., ošetrujúci psychiater odsúdeného z Psychiatrickej nemocnice Hronovce, ktorý vypovedal, že odsúdený je schopný vnímať trestné konanie, môže mať len spomalené reakcie, nakoľko je pod liekmi potláčajúcimi jeho agresivitu a abstinenčné príznaky, preto súdu v čase konania hlavného pojednávania bolo známe, že odsúdený bol vplyvom utišujúcich liekov, ale vzhľadom na vyjadrenie V.. F. súdu nič nebránilo hlavné pojednávanie vykonať. Tvrdenie odsúdeného, že skutok spáchali spoluväzni A. P. A. považoval súd za účelové, nakoľko v pôvodnom konaní bolo rozsiahlym dokazovaním preukázané, že skutok spáchal odsúdený, tak ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Preto aj súd v pôvodnom konaní prijal vyhlásenie odsúdeného o jeho vine, o ktorého jednoznačnosti súd nemal pochybnosti, inak by ho neprijal a k tomuto rozhodnutiu súd nedospel len na základe vyhlásenia odsúdeného, ale aj na základe toho, že vyjadrenie odsúdeného bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní. Pokiaľ odsúdený namietal porušenie jeho práva na obhajobu súd dal do pozornosti, že odsúdený bol po tom ako mu bolo vznesené obvinenie zastúpený súdom ustanoveným obhajcom, ktorý mal možnosť zúčastňovať sa všetkých procesných úkonov, tento sa zúčastnil každého výsluchu odsúdeného, preto nebolo pravdou, že by bolo právo odsúdeného na obhajobu porušené (pokiaľ bol odsúdený vypočúvaný bezpečnostnou službou vo výkone trestu a nebolo vznesené obvinenie, účasť obhajcu podľa § 37 Trestného poriadku nebola povinná; pokiaľ išlo o namietaný výsluch odsúdeného v Hronovciach bez prítomnosti obhajcu, o tomto nie v spise záznam; odsúdený bol vypočúvaný v prípravnom konaní dvakrát, vždy v ÚVTOS Nitra a vždy za prítomnosti obhajcu).
S poukazom na uvedené dôvody súd prijal záver, že odsúdený tak v obnovovacom konaní nepredložil súdu žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybnili slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vyhlásenia o vine zo žalovaného skutku.
Z vyššie rozvedeného súd vyhodnotil, že návrh odsúdeného na obnovu konania neobsahoval žiadne nové skutočnosti ani dôkazy skôr neznáme, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia v merite veci, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli zmeniť pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine alebo, že by uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia by bol v zrejmom nepomere k závažnosti trestného činu.
Vzhľadom na vyššie popísané dôvody a absenciu podmienok obnovy konania súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia. O sťažnosti rozhoduje na Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.