Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5C-20-2020.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-5C/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Svidník v spore žalobkyne L.. J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej LYSINA-ROŠKO & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/ XX, XXX XX Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami:
- pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2,
- stavbou súpisné číslo XX, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2,
spoločne nachádzajúcimi sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísanými na liste vlastníctva č. XX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde P. pod sp. zn. 5C/20/2020.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.6.2020 domáhala proti žalovanému zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom, a to konkrétne: a) pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y.; b) stavbe súpisné číslo XX, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z oplotenia, kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y.; c) drobným stavbám, postaveným na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y. a súčasne vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam nasledovným spôsobom: do výlučného vlastníctva žalobkyne 2 5C/20/2020
prikazuje parcelu registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y.; do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje stavbu súpisné číslo XX, postavenú na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y., a to vrátane k nej prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z oplotenia, kopanej studne a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y.; do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje drobné stavby, postavené na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 966 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., a to vrátane k nim prislúchajúceho príslušenstva pozostávajúceho najmä, nie však výlučne, z prípojky vody a vonkajších betónových schodov, nachádzajúceho sa na pozemku parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území Y.. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému primeranú náhradu v sume 5 765,38 eura na vyrovnanie jemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu, a to najneskôr do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k nehnuteľnostiam predstavuje 6/7 z celku, a naopak výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam predstavuje 1/7 z celku. V záujme riešenia bytovej otázky svojej ako aj svojej rodiny žalobkyňa ako matka dvoch neplnoletých detí a súčasne väčšinový vlastník (v spoluvlastníckom podiele 6/7) nehnuteľností s poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“) v úprimnej snahe dohodnúť sa na podmienkach zrušenia spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a na vzájomnom vyporiadaní, cestou svojho právneho zástupcu predložila žalovanému návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to listom zo dňa 23.1.2020 (ďalej ako „Návrh vyporiadania“). V zmysle predloženého návrhu vyporiadania žalobkyňa predložila žalovanému návrh, ktorý spočíval v zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takým spôsobom, že by sa žalobkyňa stala výlučným vlastníkom (v spoluvlastníckom podiele 1/1) nehnuteľností. Za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného bola žalobkyňa ochotná uhradiť žalovanému primeranú finančnú náhradu vo výške určenej na základe odborného posudku, spracovaného nezávislou osobou alebo znalcom. Žalobkyňou predložený návrh vysporiadania vychádzal predovšetkým z tej skutočnosti, že: a) žalobkyňa je väčšinovým vlastníkom nehnuteľností (v spoluvlastníckom podiele 6/7), b) rozdelenie stavby nie je dobre možné, pretože jej vertikálnym rozdelením by nevznikli samostatné stavby (resp. bytové jednotky), c) žalobkyňa ako matka dvoch neplnoletých detí má záujem na riešení svojej bytovej otázky ako aj bytovej otázky svojej rodiny, a teda je podľa jej názoru u nej možno predpokladať účelnejšie využitie ako aj lepšie zhodnotenie nehnuteľností do budúcna (osobitne potom v prípade, ak vezmeme v úvahu, že táto je väčšinovým vlastníkom nehnuteľností). Na žalobkyňou predložený návrh vyporiadania reagoval žalovaný listom zo dňa 3.2.2020 (ďalej ako „Odpoveď“), ktorým neakceptoval návrh vyporiadania nakoľko má inú predstavu o vyporiadaní spoluvlastníctva. Žalovaný v rámci odpovede predložil vlastný návrh zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v zmysle ktorého by sa výlučným vlastníkom nehnuteľností stal žalovaný za primeranú náhradu. Žalovaný ním predložený návrh odôvodnil tým, že toho času je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 870 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y., evidovaného Okresným úradom P., katastrálnym odborom, ktorý bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami (ďalej ako „Susedný pozemok“). Žalovaný sa v 3 5C/20/2020
neposlednom rade stotožnil s názorom žalobkyne ohľadom nedeliteľnosti stavby, keď samotný žalovaný uviedol nasledovné - je nesporné, že rozdelenie predmetnej stavby nie je dobre možné. Žalovaným navrhovaný spôsobom je však pre žalobkyňu ako väčšinovú vlastníčku nehnuteľností aj s ohľadom už na vyššie uvedené skutočnosti neakceptovateľný, z dôvodu čoho žalobkyňa pristúpila k riešeniu danej situácie súdnou cestou. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Žalobkyňa už v ňou predloženom návrhu vyporiadania deklarovala eminentný záujem stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom na tomto záujme i naďalej trvá. Žalobkyňa opätovne zdôrazňuje,
že je väčšinovým vlastníkom nehnuteľností (v spoluvlastníckom podiele 6/7), naproti žalovanému, ktorý je ich zanedbateľným vlastníkom (v spoluvlastníckom podiele 1/7). Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je s ohľadom na ňou vlastnený spoluvlastnícky podiel o hospodárení so spoločnou vecou rozhodovať samostatne. Napriek uvedenej skutočnosti žalobkyňa v záujme predchádzania nezhodám a sporom ako aj ctiac si základné zásady občianskeho spolunažívania, vyzvala žalovaného na pristúpenie k racionálnej dohode ohľadom podmienok a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žiaľ napriek snahe žalobkyne o vecný a najmä spravodlivý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý by navyše zohľadňoval elementárne zásady stanovené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, obdržala zo strany žalovaného pre ňu neprijateľný návrh, ktorý nielenže absolútne nezohľadňuje veľkosť podielov strán sporu k nehnuteľnostiam, navyše je založený na domnienkach žalovaného o hrozbách susedských sporov, či zneužívaní vlastníckeho práva žalovaného k susednému pozemku za účelom získania výhody v tomto konaní. Konanie žalovaného je v tomto prípade o to viac zarážajúce, že pravdepodobne s cieľom zneužitia ustanovovania § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti, žalovaný v rámci odpovede informoval žalobkyňu o tom, že žalovaným vlastnený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach sa zrejme stane, spolu s inými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, predmetom záložného práva, a to z dôvodu vznesenia tejto požiadavky zo strany jeho veriteľa. V uvedenom prípade žalobkyňa osobitne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností dňa 29.3.2019. Hoci je žalovaný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností viac ako rok, je nanajvýš otázne, prečo k zriadeniu záložného práva k ním vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach pristúpil až v momente, kedy mu bol zo strany žalobkyne doručený návrh vyporiadania. Takéto konanie preto podľa názoru žalobkyne nie je možné označiť inak ako účelové, smerujúce k získaniu celkom zjavne neprimeranej výhody voči žalobkyni v prípadnom súdnom konaní. Žalobkyňa ako matka dvoch maloletých detí, ubezpečuje žalovaného ako aj samotný súd, že dôvodom pre podanie žaloby nebolo akýmkoľvek a žiadnym spôsobom podnecovať spory, či už vlastnícke alebo susedské, medzi ňou a žalovaným. Konanie žalobkyne je motivované výlučne záujmom riešenia jej bytovej otázky ako aj bytovej otázky jej rodiny, zveľadením a v neposlednom rade aj zhodnotením hmotných statkov v jej vlastníctve. Nakoľko je nesporné, že rozdelenie stavby nie je dobre možné (s týmto skutkovým tvrdením sa stotožnil aj samotný žalovaný), je podľa názoru
žalobkyne daný dôvod, aby súd prihliadajúc pritom na veľkosť podielov, prikázal stavbu do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Obdobne tak potom aj v prípade pozemku je žalobkyňa toho názoru, že jeho rozdelenie nie je dobre možné. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že na pozemku sa popri stavbe nachádzajú ďalšie drobné stavby, a to konkrétne hospodárska budova, drevená kôlňa, oplotenie, kopaná studňa, vodovodná prípojka a ďalšie drobné vonkajšie stavebné úpravy. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že uvedené drobné stavby vzhľadom na ich technické riešenie a obmedzené využitie je potrebné považovať za príslušenstvo stavby, z dôvodu čoho je spoluvlastnícky podiel na drobných stavbách a príslušenstve nepochybne identický s podielom strán sporu na stavbe, a to v pomere 6/7 v prospech žalobkyne a 1/7 v prospech žalovaného. Toto tvrdenie v neposlednom rade potvrdzuje aj dostupná judikatúra súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nehnuteľnosť možno ako príslušenstvo kvalifikovať výnimočne. Spravidla sú tak kvalifikované iba drobné stavby ako kôlňa, studňa, oplotenie, žumpa, ktoré z hľadiska hospodárskeho účelu plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Bolo by preto nanajvýš neúčelné oddeliť takého drobné stavby od hlavnej veci (resp. stavby), ku ktorej funkčne prináležia. Obdobne ako v prípade stavby je žalobkyňa toho názoru, že aj v tomto prípade je daný dôvod, aby súd prihliadajúc pritom na veľkosť podielov, prikázal pozemok do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Za účelom stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností žalobkyňa nechala spracovať osobitný znalecký posudok p. Ing. Emilom Matim, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Na základe znaleckého posudku č. 31/2020 zo dňa 10.3.2020 bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 40 357,66 eura (ďalej ako „Znalecký posudok“). Výška finančnej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného k nehnuteľnostiam, ich príslušenstve a drobných stavbách, bola vypočítaná s poukazom na závery znalca prijaté v znaleckom posudku, spracovanom v súlade s ustanovením § 209 ods. 2 CSP. Podrobný výpočet výšky finančnej náhrady je prílohou tejto žaloby, pričom predstavuje sumu vo výške 5 765,38 eura. Žalobkyňa je pripravená uhradiť žalovanému finančnú
náhradu vo vyššie uvedenej výške bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, na dôkaz čoho súdu predkladá aktuálny zostatok finančných prostriedkov na jej bankovom účte.
3. Žalobkyňa v podanej žalobe zároveň navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
4. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila dôvodmi, ktoré sú uvedené nižšie tohto odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5 5C/20/2020
9. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné, aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi stranami nesporné.
10. S ohľadom na deklarovaný zámer žalovaného zriadiť vo vzťahu k nemu vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach záložné právo ako aj z dôvodu, že na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Y. je toho času vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva) a s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobkyne na účelovom konaní žalovaného, majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody v nadchádzajúcom súdnom konaní, zneužívajúc ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného, súd predbežne uložil žalovanému povinnosť spočívajúcu v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
11. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že záložné právo má byť zriadené na menšinový podiel žalovaného k nehnuteľnostiam. Súčasne existuje dôvodná obava, že záložné právo má byť zriadené v prospech blízkej osoby žalovaného, pričom samotný žalovaný k zriadeniu záložného práva pristúpil bezprostredne po tom, ako mu bol zo strany žalobkyne doručený návrh vyporiadania.
12. Súd nijako nespochybňuje žalovaného zákonné právo zriadiť záložné právo, avšak vzhľadom na vyššie uvedené sa zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v tomto prípade javí ako celkom zjavne účelové s cieľom poškodiť práva žalobkyne a súčasne zámerne predĺžiť samotnú dobu trvania súdneho konania.
13. Súd má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor, s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť žalobkyňu. Súd je súčasne toho názoru, že účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
14. Je potrebné poukázať na to, že otázka, či žalobkyňa bude úspešná ohľadne zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, bude vyriešená až v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 6 5C/20/2020
Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 18. júna 2020