Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/363/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne : Z. N. O. rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., A. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová, so sídlom Košice, Strojárenská 11/C proti žalovanému: B. N. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., A. XX, so sídlom E., S. X, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -161 z 29. mája 2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok .

Žalobkyňa a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že z vecí patriacich do BSM strán sporu prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X, na prízemí bytového domu súpisné číslo 1139 na parcele č. 61, na ulici A. č. XX v E., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 126/10000-in k celku a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné č. 61 zastavané plochy a nádvoria o výmere 663 m2 v podiele 126/10000-in k celku zapísané na LV č. XXXXX pre okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne územie F.. Žalovaný nemá právo na vyplatenie finančnej náhrady z BSM zo strany žalobkyne (výrok II.). Žalovaný je povinný vypratať predmetný byt s príslušenstvom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 % (výrok IV.).

2. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd určil, že z vecí patriacich do BSM jej a žalovaného, prikázal do jej výlučného vlastníctva vyššie citovaný byt č. X, na ulici A. č. XX v E., zároveň aby žalovanému uložil povinnosť vypratať tento byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %. Svoju žalobu odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 18.3.2000, a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -72 zo dňa 17.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2013. Uviedla, že počas trvania manželstva nadobudli byt č. X, na prízemí bytového domu súp. č. 1139 stojaceho na parcele č. 61 na ulici A. č. XX v E., ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva, a ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre kat. územie F., okres E. P., obec E. - K. Z.. Tento byt bol nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.8.2006 za cenu 22.074 Eur (665.000,- Sk), trhovú cenu bytu uviedla sumou 40.000 Eur.

3. Vychádzal z toho, že žalovaný sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní dňa 28.11.2018 keď uviedol, že nesúhlasí so žalobou a uviedol, že byt nadobudli z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Tvrdil, že prostriedky na kúpu predmetného bytu boli zaplatené z jeho účtu v Tatra banke, a.s., pričom finančné

prostriedky získali tak od rodičov žalobkyne, ale aj od jeho rodičov, ktorí odpredali byty, aby žalobkyňa a žalovaný ako cudzinci mohli preukázať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli bývať na území Slovenskej republiky. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -72 zo dňa 17.1.2013 súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené dňa 13.3.2013, súd zveril na čas po rozvode maloletého K. O. do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého Stanislava sumou 60 Eur mesačne. Zároveň súd upravil aj styk otca (žalovaného) s maloletým K..

4. Ďalej žalobkyňa predložila súdu kúpnu zmluvu, ktorou spolu so svojou matkou ako predávajúce, predali kupujúcej B. H.M. Z. byt v meste N. na ulici E. v dome X, číslo bytu XX pozostávajúci z 2 obytných miestností. Prevádzaný byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v časti 2/3-in a jej matky v časti 1/3-iny. Kúpna cena bola dohodnutá medzi predávajúcimi a kupujúcou vo výške 820 000 rubľov, z nich 60 000 rubľov boli odovzdané predávajúcim pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti, suma 760 000 rubľov bola pred podpísaním tejto zmluvy prevedená na účet žalobkyne vo výške 521 000 rubľov a na účet jej matky 239 000 rubľov. Uvedená kúpna zmluva bola vyhotovená v ruskom jazyku 1.8.2006, pričom súdu bola predložená v preklade vyhotovenom prekladateľkou S.. P. H..

5. Okresný súd rozsudkom č.k. -129 zo dňa 16.9.2016 žalobu Z. K. zamietol. Voči uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom č.k. -171 zo dňa 25.4.2018, a ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Oba uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.6.2018.

6. Žalobkyňa teda uviedla, že väčšinu peňazí z predaja bytu minul žalovaný na svoje „neuskutočnené plány“ v Nemecku kde si platil zdravotné poistenie a prenájom a neskôr musel zaplatiť aj za to, že predčasne ukončil štúdium. Posledné peniaze z účtu v Commerzbank Chemnitz vybral žalovaný v januári 2006, keď opäť prišiel do Nemecka aby definitívne ukončil štúdium/študijné vízum, pretože sa rozhodol žiť so žalobkyňou a maloletým synom v E.. Nie je teda pravdou, že na kúpu bytu v E. boli použité peniaze z predaja bytu v Užhorode. Z peňazí z predaja bytu v V. strany sporu nemali k 31.7.2006 ani euro a mali dlh voči kamarátom v Rusku vo výške 1 000 Eur. Celá suma z predaja bytu v Užhorode bola minutá na plány žalovaného v Nemecku, ktoré sa napokon neuskutočnili, život rodiny v mesiacoch jún až august 2005 v Užhorode, kedy žalobkyňa nepracovala, žalovaný tiež nepracoval resp. bol v Nemecku, vybavenie prechodného pobytu pre strany sporu a ich maloletého syna, na cestu a mesačný pobyt v Rusku v júni a v júli 2006 na vybavovanie pasov pre matku žalovaného, na cestu do Q., z Q. na V., z V. do E. a vybavenie turistických víz pre matku žalovaného. Na kúpu bytu v Košiciach boli použité výlučne peniaze z predaja bytu žalobkyne vo N.. Dňa 24.8.2006 si žalovaný vložil na svoj účet sumu 600 000 Sk, ktoré mala žalobkyňa z predaja svojho bytu vo N. čo žalobkyňa preukázala a o deň neskôr bola táto suma prevedená na účet predávajúceho D. D..

7. Na pojednávaní dňa 29.5.2019 žalovaný uviedol, že nemá k dispozícii kúpnu zmluvu, ktorou mal predať byt v V. za predaj, ktorého mal zaplatiť kúpnu cenu za byt v E.. Uviedol, že žalobkyňa ako jeho bývala manželka bola len svedkom tohto úkonu, avšak neskôr tvrdil, že bol urobený aj nejaký iný, druhý právny úkon, kde bola uvedená aj žalobkyňa ako spoluvlastníčka bytu. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov: Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa i žalovaný sú štátnymi občanmi Q. U., avšak majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je v zmysle vyhlášky č. o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach daná právomoc a príslušnosť slovenského súdu.

8. Podľa čl. 25 ods. 5 citovanej vyhlášky, na konanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov je daná právomoc orgánov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa má použiť podľa odsekov 1. Podľa ust. , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

9. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je určitým spoločenstvom vlastníkov, avšak na rozdiel od podielového spoluvlastníctva pri bezpodielovom spoluvlastníctve nie je kvantitatívne určený podiel na spoločnej veci. Platí zásada, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci nadobudnuté za trvania manželstva z výlučných prostriedkov jedného z manželov. To však nevylučuje, aby manželia počas trvania manželstva neprejavili vôľu aby vec nadobudnutá za trvania manželstva z prostriedkov jedného z manželov patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR , v ktorom sa uvádza, že ak kúpna cena zakúpenej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že kúpnu cenu za uvedený byt zaplatili strany sporu z výlučných prostriedkov žalobkyne, ktorá ich získala z predaja svojho bytu vo Volgograde, ktorý vlastnila spolu so svojou matkou, pričom za predaj svojho podielu obdŕžala sumu 546 000 rubľov a ďalšiu sumu 54 000 rubľov jej darovala jej matka. Spolu tak disponovala sumou 600 000 rubľov čo pri kurze 100 rubľov = 111,614 Sk v auguste 2006 predstavovalo sumu 669 684 Sk. Kúpna cena za predmetný byt bola dohodnutá vo výške 665.000,- Sk. Súd má za to, že v danom prípade celá kúpna cena za predmetný byt, ktorý patrí do BSM strán sporu, bola vyplatená z výlučných prostriedkov žalobkyne, čo bolo preukázané tak zmluvou o preddavku, vyššie citovanou kúpnou zmluvou ako aj čestným vyhlásením otca žalobkyne. Žalovaný hoci tvrdil, že kúpnu cenu za predmetný byt zaplatili aj z prostriedkov získaných z predaja bytu v V., súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tejto skutočnosti napr. kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu, z ktorej by bol súd zistil za akú cenu bol predmetný byt v V. predaný a či spoluvlastníkom tohto bytu bola aj žalobkyňa. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Z uvedeného dôvodu preto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne vyššie citovaný byt spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku , pretože len pričinením žalobkyne / jej finančnými prostriedkami/ nadobudli predmetný byt strany sporu do BSM.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Preto súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

11. V podanom odvolaní žalovaný uviedol : Na Okresnom súde Košice I. je pod sp.zn. vedené konanie v právnej veci žalobkyne Z. N. O. proti žalovanému B. N.X. O. o vyporiadaní BSM. Dňa 29. mája 2019 bol v danej veci vydaný rozsudok, žalovanému doručený dňa 8. júla 2019 o 20:46 právnou zástupkyňou žalovaného, ktorým Súd prvej inštancie rozhodol tak, že predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, taktiež že žalovaný nemá právo na vyplatenie finančnej náhrady a uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetný byt a tiež priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%. Proti uvedenému rozsudku v plnom rozsahu podávam odvolanie z dôvodov uvedených v ust. paragrafu 365 ods. 1 písmeno d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ť) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadrenie žalobkyne, že náš byt na A. XX bol kúpený výlučne z jej finančných prostriedkov, nie je pravdivé. Bod 20 a 28 v rozhodnutí súdu nie je dokázaný ani pravdivý, žalobkyňa nepreukázala že mi jej finančné prostriedky z predaja jej bytu vo N. odvozdala. Predtým, ako sa v roku 2006 predal podiel jej bytu vo N., sa 1.7. 2004 predal 3 izbový byt, ktorí vlastnili moji rodičia, ja a moja sestra a to za účelom kúpy bytu v zahraničí. Kvôli jednoduchšiemu predaju bytu, sme sa všetci vzdali svojich vlastníckych práv v prospech mojej matky, aby sa v dobe predaja stala jeho výlučnou vlastníčkou. Tento náš byt sa predal za 950 000 rubľov, čo predstavovalo v roku 2004 v prevode na slovenskú menu 1,067,800 Sk. Mama mi darovala 610 000 rubľov tj. 689,910 Sk, tieto peniaze som dostal darom - čo nespadá do BSM. Mám na to svedka, A. A.B. K. - nášho rodinného známeho, ktorý bol pri tom, keď mi mama túto sumu darovala. Toto svedectvo súdu doložím. Mojej sestre darovala 340,000 rubľov. Dostal som väčšiu sumu práve s účelom kúpy bytu v zahraničí a pôvodne mali prísť sestra s otcom za nami. Taktiež preto, že moja mama cestovala s nami, bývala s nami v V. - V. a neskôr na Slovensku v Košiciach, kde aj zomrela. To je dôkaz, že sa vo N. predal jej byt a peniaze mi odovzdala, ako je uvedené v bode 22 v rozhodnutí súdu. Z výlučne mojich financií z predaja bytu vo N. v Q., sme 15.7. 2004 kúpili byt v V. - V., kde sme bývali do 2. 6. 2005. Vlastníkmi bytu sme boli ja a žalobkyňa, ale o jeho kúpu som sa zaslúžil výlučne ja, keďže žalobkyňa v tom čase žiadnymi financiami nedisponovala a byt bol kúpený z peňazí, ktoré som dostal darom od matky. Tento byt sa dňa 2.6.2005 predal za 85, 000 ukrajinských hrivien, čo bolo v roku 2005 v prevode na slovenskú

menu 514, 335 Sk. Sumu 76 000 hrivien som mal na druhý deň - teda 3.6.2005 na mojom osobnom ukrajinskom účte, zvyšné peniaze boli prijaté v hotovosti skôr, ako záloha. Tento dokument - o sume 76 000 hrivien na mojom ukrajinskom účte som predložil súdu ako dôkaz o predaji bytu v V. a považoval som ho za dostatočný, nakoľko tento fakt spomína a potvrdzuje vo svojich vyjadreniach aj samotná žalobkyňa. Súd tento dôkaz o finančných prostriedkoch na mojom účte nevzal do úvahy. Preložený dokument o predaji bytu v Užhorode súdu doložím. Tvrdenia žalobkyne, že v priebehu nasledujúceho roka sa minuli všetky peniaze z predaja 2 bytov, vo N. a V., sú nepravdivé a nepredložila o tom okrem jej slov žiadny relevantný dôkaz. Taktiež nieje pravda, že som plánoval žiť a pracovať v Nemecku sám, bol som predsa ženatý a otec. Do Nemecka sme pôvodne chceli ísť spolu ako rodina, žalobkyni sme tam vybavili štúdium na ktoré dostala aj povolenie a prihlášky z dvoch univerzít, ktoré prikladám ako dôkaz. Nášmu synovi sme tam vybavili škôlku. Teda žiadne "moje neuskutočnené plány", boli to naše spoločné pôvodné plány. Samotná žalobkyňa uvádza, že v Nemecku som bol iba mesiac. Keďže vízum žalobkyni a synovi napokon zamietli, byt v V. sme predali a prisťahovali sa do E., kde som zabezpečil všetky potrebné povolenia a našiel nám obom prácu. Výpisy z účtu z Nemecka nie sú relevantným dôkazom, nakoľko žalobkyňa nevedela, koľko peňazí som mal v hotovosti a nie na účte. Peniaze z účtu som k 1.6. 2006 neminul, ale medzičasom vybral. Vedel som že kúpime byt v E., preto by som ich určite neminul. Peniaze som mal odložené v hotovosti, z obavy znehodnotenia sumy som ich previedol na doláre, o čom som informoval aj svedka A. A. K.. O žiadnej pôžičke od priateľov Q. nemám vedomie. V medziobodbí r. 2005-2006 sme žili v podnájme v E. na E. ulici, obaja sme pracovali a čakali na vhodnú ponuku na byt. Pomohol nám ho nájsť náš známy. Dňa 25.08.2006 som previedol z môjho slovenského účtu sumu 600, 000 Sk - čo je takmer celá hodnota bytu, predajcovi bytu na A. XX, p. D. D.. Zvyšnú sumu predajnej ceny bytu sme uhrádzali v splátkach. Poukazujem na bod 28 v rozhodnutí súdu. Žalobkyňa nepreukázala, že sa byt na A. XX kúpil z jej finančných prostriedkov, ktoré mala uložené na jej Q. vkladnej knižke. Žalobkyňa nepreukázala, že mi jej peniaze z ruskej vkladnej knižky dala do rúk aby som ich vložil na svoj slovenský účet, ani nepreukázala že ich priviezla na Slovensko. Fakt, že žalobkyňa v Q. dostala peniaze, nemá súvislosť s mojim vkladom peňazí na môj účet. Vlastníkmi bytu na A. XX sme obaja, v podiele 1:1, tak je to zapísané v liste vlastníctva. Ak by sa byt kúpil výlučne z peňazí žalobkyne, bola by ako vlastníčka zapísaná iba ona. Poukazujem aj na to, že svedectvo otca žalobkyne je účelové a z roku 2018, teda nepostačujúci dôkaz. V dokumente o predaji časti jej bytu a darovaní peňazí z roku 2006 sa žiadny "účel kúpy bytu v Košiciach" nespomína. Dôkazy: - kúpno-predajné zmluvy bytu vo N. a bytu v V. odkázanie sa od môjho vlastníckeho práva v prospech mojej matky výpis z môjho ukrajinského účtu po predaji bytu v V. svedectvo A. K. úmrtný list mojej matky vydaný v E. kurzový lístok pre rok 2004, 2005 výpis z môjho slovenského účtu - prevod peňazí predajcovi bytu Rád by som sa tiež vyjadril k nepravdivým tvrdeniam žalobkyne voči mne. Nenadviazal som vzťah so svojou neplnoletou študentkou. Spoznali sme sa na tej istej škole, vzťah sme nadviazali neskôr., dnes je to moja manželka. Žalobkyňa si v rovnakom čase ako ja vtedajšiu priateľku, našla priateľa - s ktorým má vážny vzťah dodnes a s ktorým býva od roku 2014. Čiže tak isto nadviazala mimomanželský vzťah. Nikto ju nikdy nenútil spávať na dlážke. Navyše mi za to, že som jej umožnil nový šťastný vzťah, viac krát úprimne poďakovala. Neprispieval som na výživu syna sumou určenou súdom v tom období, keď som bol bez príjmu ale prispieval som menšími sumami. Trestné konanie voči mne bolo ihneď zastavené, keďže som v termíne vyrovnal dlžné výživné v sume 2, 210 eur. teda vyrovnal som to, čo som synovi dĺžil. Odvtedy prispievam na výživu syna pravidelne. V roku 2014 som chcel syna do svojej opatery na základe zanedbávania výchovy a starostlivosti matkou. Podal som návrh na súd o zmenu zverenia dieťaťa, no žalobkyňa sa mi začala vyhrážať - podotýkam nie prvý krát, o jej vyhrážkach a agresívnom správaní voči mne pred naším synom je aj záznam na príslušnom úrade, ktorý dokladám súdu. Citujem z priestupku: „správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, keď obvinená riešila konflikt s bývalým manželom vyhrážaním sa ujmou na zdraví a fyzickým napadnutím, ktorý spáchala v byte za prítomnosti maloletého syna". Kvôli vážnym vyhrážkam žalobkyne som návrh stiahol. Problémy spôsobené výlučnou opaterou žalobkyne pretrvávajú dodnes, syn nechodil dlhý čas do školy, mal veľa neospravedlnených hodín a dostal oficiálne varovanie od vedenia školy, že ak to bude pokračovať - bude vylúčený, potvrdenie dokladám súdu. Je možné, že má problémy s návykovými látkami, čo veľmi zle ovplyvňuje jeho fyzický stav - podvýživa a tiež psychický stav. Za byt som platil prvých 5 rokov výlučne ja, neskôr sme sa s platením striedali, nakoľko rôzne podnájmy som striedal aj ja, aby sa žalobkyňa so synom mohli vrátiť do bytu na A. XX. Od roku 2014, kedy žalobkyňa so synom odišli bývať k jej priateľovi za byt platím

ja, tiež všetky poplatky s ním spojené. Pred časom s nami býval aj náš 18 ročný syn K., kvôli zlému vzťahu a konfliktami s matkou. Dôkazy: - zaplatenie celkového dlžného výživného zastavenie trestného konania návrh na zverenie syna do mojej opatery späťvzatie návrhu na zverenie syna do mojej opatery potvrdenia z internet banking o platbách za byt rozkaz o uložení sakncie za priestupok výzva vedenia školy

12. Žalobkyňa sa pokúsila so mnou dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového vlastníctva týmto spôsobom - v čase, kedy som mal v roku 2014 zaplatiť vysokú sumu na dlžnom výživnom ma vydierala, aby som prepísal celý byt na ňu a takýmto spôsobom dlh splatil, spísala o tom aj návrh. Všetky moje pokusy o dohodnutie sa s ňou na vyporiadaní odmietla. Podľa ust. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. O nadobudnutie nášho spoločného bytu na A. XX som sa zaslúžil v prvom rade ja, predajom bytu svojich rodičov vo N. a bytu v V. - kúpený z výlučne mojich financií. Byt na A. XX sme kúpili z finančných prostriedkov po predaji bytu v Užhorode. Peniaze v sume 600 000 Sk som odoslal z môjho osobného účtu predajcovi bytu. Poukazujem na bod 41 a 42 v rozhodnutí súdu: Žalobkyňa nepreukázala že preddavok a peniaze z predaja časti jej bytu vo N. boli použité na kúpu bytu v E.. Čestné vyhlásenie jej otca je účelové a z roku 2018. Nieje pravda, že som súdu nepredložil dôkazy o tom, že kúpnu cenu za byt v E. som zaplatil z fin. prostriedkov z predaja bytu v Užhorode. Súdu som predložil dôkaz o sume 76 000 hrivien (dokopy so zálohou 514 335 Sk) na mojom účte a taktiež poslanú sumu 600 000 Sk z môjho účtu predajcovi bytu v E.. Žalobkyňa nepreukázala, že mi dala jej financie, aby som ich poslal predajcovi bytu na A. XX. Nepreukázala že ich priviezla na Slovensko ani že ich neminula na iné účely v Q.. O rodinu som sa vždy staral príkladne. Celé roky som zabezpečoval všetky povolenia a potrebné dokumenty pre celú rodinu, vďaka mne sme sa dostali na Slovensko. Na výživu syna som prispieval, prispievam a svoj dlh na výživnom som uhradil v plnej výške. Syna som chcel do svojej starostlivosti a neskôr aspoň do striedavej. Byt som platil prvých 5 rokov ja, neskôr žalobkyňa a odkedy tam bývam so svojou 3 ročnou dcérou platím zaň pravidelne, teda sa starám o jeho udržanie. Do bytu som kúpil základný nábytok a ostatné zariadenie približne v sume 950 eur. Dňa 20. 02. 2019 mi bolo udelené občianstvo Slovenskej republiky. Náš syn má 18 rokov, ja mám maloleté 3 ročné dieťa, tieto skutočnosti neboli súdom vôbec zohľadnené. Vzhľadom na vyššie uvedené, týmto žiadam odvolávací súd, aby predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie, žiadam o zmenu sudcu. Žiadam súd, aby určil podielové vlastníctvo v pomere 1:1 čo zodpovedá listu vlastníctva vystaveným Katastrálnym úradom v Košiciach, polovicu bytu mne a polovicu žalobkyni. Žiadam o náhradu trov konania v plnej výške. V prípade, ak odvolávací súd nenájde dôvod na zrušenie rozsudku, žiadam aby ho zmenil tak, že predmetný byt prikáže do výlučného vlastníctva mne, s povinnosťou nahradiť žalobkyni polovicu ceny bytu a tiež žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Žiadala priznať trovy odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pri uzavretí kúpnej zmluvy žalobkyňa a žalovaný prejavili vôľu nadobudnúť byt č. X na A. XX v E. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyňa k tomu uvádza: Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. 6 na A. XX v E. pripravil predávajúci D. D.. Opýtal si iniciály žalobkyne a žalovaného a tak na zmluve ako kupujúci figurovali obaja. Žalobkyňa sa v danom čase (kedy sa potrebovali niekam urýchlene nasťahovať; peniaze žalobkyne stačili iba na tento ponúkaný byt, pretože všetky byty boli drahšie) vôbec nezaoberala tým, či by kupujúcou mala byť sama alebo spolu s manželom. Žalobkyňa a žalovaný v danom čase neovládali slovenský jazyk na perfektnej úrovni a vôbec sa neorientovali v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ťažko preto hovoriť v danej situácii o tom, že žalobkyňa, resp. žalobkyňa a žalovaný prejavili vôľu, aby nadobúdaný byt patril do BSM. Žalobkyňa nebola v čase kúpy bytu na rodičovskej dovolenke. Už od 11/2005 pracovala ako učiteľka na SOU dopravnom. Syn žalobkyne a žalovaného Stanislav sa narodil 21.11.2000, takže v čase kúpy bytu mal takmer šesť rokov, preto s ním žalobkyňa nemohla byť na rodičovskej dovolenke. Tiež nie je

pravdou, že v čase kúpy bytu zabezpečoval financie pre chod domácnosti žalovaný. Žalobkyňa nevie, či žalovaný v čase kúpy bytu bol vôbec zamestnaný. Od novembra 2005 žalobkyňa neustále pracovala ako učiteľka cudzích jazykov na rozdiel od žalovaného (ktorý bol viac nezamestnaný ako zamestnaný). Potom ako prišla domov zo školy, učila súkromne, resp. v jazykových školách, po nociach prekladala, aby uživila seba a syna, spala 3-4 hodiny denne. Platila nedoplatky za užívanie bytu na A. XX v E., nakoľko žalovaný nebol schopný platiť za byt, v ktorom býval s priateľkou (13.1.2012 uhradila sumu 330,-EUR, lebo žalovaný za byt neuhrádzal zálohové platby, v 6/2013 uhradila nedoplatok za rok 2012 vo výške 189,53 EUR). V 7/2019 žalovaný byt na A. ulici č. XX v E. opustil. Posledné mesiace, kedy v byte ešte býval, opäť neplatil za služby spojené s užívaním bytu a tak nedoplatok na byte predstavoval 620,- EUR (425,13 EUR - nedoplatok za rok 2018 + 2x zálohová platba za byt vo výške po 97,40 EUR). Žalobkyňa uhradila na tento nedoplatok sumu 300,-EUR a v septembri plánuje uhradiť zvyšok nedoplatku. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie bytu č. X na A. XX v E.. Znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 25. 10. 2001). Súd teda rozhodol správne, keď byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanému určitú finančnú čiastku. V tejto súvislosti považuje žalobkyňa za potrebné uviesť aj to, že aj za obdobie, kedy v byte nebývala a býval tam žalovaný s priateľkou, uhrádzala nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, nakoľko žalovaný za služby spojené s užívaním bytu neplatil. Žalobkyňa sa bála, že o byt príde, preto nedoplatky uhrádzala. Žalovaný nadviazal mimomanželský pomer so svojou 16-ročnou študentkou a táto, keďže mala problémy s rodičmi, ktorí nesúhlasili so vzťahom so žalovaným a vyhodili ju z rodičovského bytu, sa nasťahovala do bytu č.6 na A. ulici č. XX v E. (ide o 1-izbový byt s výmerou 29 m2). V jedinej izbe spával žalovaný s priateľkou, syn žalobkyne a žalovaného K., žalobkyňa spávala na dlážke v kuchyni. Nakoľko žalovaný nechcel ukončiť pomer s priateľkou, žalobkyňa so synom byt opustila a bývali v rôznych podnájmoch. Výživné na mal. K., ktoré mal žalovaný uhrádzať na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. -81 zo dňa 23.11.2012 (právoplatný a vykonateľný dňom 28.11.2012) a rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn.35C/185/2011 (právoplatný a vykonateľný dňom 13.3.2013), žalovaný neuhrádzal. Na Exekútorskom úrade A.. K. bolo pod EX 1351/13 a EX 522/2013 vedené exekučné konanie pred dlh žalovaného na výživnom vo výške 1610,-EUR a 540,-EUR; dlh napokon dosiahol výšku 2 270,-EUR. Proti žalovanému bolo tiež vedené trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Z opatrnosti žalobkyňa predkladá dôkazy o týchto skutočnostiach. Žalobkyňa tiež poukazuje na to, že žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I, sp.zn. , kedy sa rozhodovalo o „osude" bytu č. 6 na Jesennej ul. č. 22 v E.; teda o tom, či vlastníčkou bytu bude Z. K. a žalobkyňa so žalovaným tak prídu o tento byt. K žalobe v konaní sa žalovaný nevyjadril, neurobil absolútne žiaden úkon v konaní smerujúci k udržaniu bytu vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného. Nakoľko súd môže vec prikázať do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie tejto veci zaslúžil výlučne bez toho, aby mu uložil povinnosť uhradiť druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu určitú finančnú čiastku, podľa žalobkyne nie je potrebné určovať hodnotu bytu, pretože táto môže mať v danom prípade význam iba pre rozhodnutie o trovách konania. Okrem toho žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný bol v konaní pasívny, prvé dve alebo tri pojednávania boli odročené z dôvodu, že žalovaný nebol schopný, resp. ochotný sa vyjadriť k žalobe. K žalobe sa vyjadril až na pojednávaní dňa 28.11.2018. Žalovaný do vynesenia rozsudku nenamietal hodnotu bytu určenú žalobkyňou v žalobe. Námietke žalovaného, že výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania je nevykonateľný, žalobkyňa nerozumie. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výrok o priznaní nároku žalobkyni na náhradu trov konania voči žalovanému v napadnutom rozsudku tak považuje žalobkyňa v zmysle ust. za správny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sú u neho dôvody hodné osobitného zreteľa potrebné na to, aby súd rozhodol o trovách konania podľa ust. , ktoré odôvodňuje svojou sociálnou situáciou a nedostatkom finančných prostriedkov, k tomu žalobkyňa uvádza. Za svoju sociálnu

situáciu si môže žalovaný sám. Žalovaný má vysokoškolské vzdelanie, odbor učiteľstvo, zameranie nemecký a anglický jazyk. Ak žalovaný nepracuje, ide o jeho lenivosť a pohodlnosť. V minulosti, keď bol žalovaný nezamestnaný, žalobkyňa mu našla viaceré pracovné ponuky, žalovaný sa však výberových konaní nikdy nezúčastnil. Ak žalovaný nepracuje, je to z dôvodu, že nemá záujem, resp. nechce pracovať. Okrem práce učiteľa, by mohol tlmočiť alebo prekladať. Ust. nemá a ani nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej politiky a jeho prostredníctvom sa súd nemôže snažiť zmierňovať alebo odstraňovať majetkové rozdiely medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Žalobkyňa sa snažila so žalovaným dohodnúť, aby sa vyhla konaniu na súde; žalovaný o dohodu záujem nemal, preto žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM. V konaní o vyporiadanie BSM bol žalovaný pasívny, k žalobe sa vyjadril až na pojednávaní dňa 28.11.2018. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému vo výške 100% by vážne finančne zasiahlo žalobkyňu, ktorá sa sama stará o 18-ročného syna K., ktorý od 9/2019 začne navštevovať 4.ročník elektrotechnického lýcea a na ktorého výživu žalovaný prispieva sumou 60,-EUR mesačne. Svoju sociálnu situáciu žalovaný nijak neodôvodnil. Žalobkyňa tak považuje aj napadnutý výrok o trovách konania za vecne správny. K odvolacím dôvodom uvedeným žalovaným, žalobkyňa uvádza: pím.e) - súd nezisťoval hodnotu spoločného majetku ku dňu vyporiadania Ako už žalobkyňa uviedla vyššie, určenie hodnoty bytu podľa nej nie je pre vynesenie rozsudku v prejednávanej veci rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú by bolo potrebné zisťovať, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola zaviazaná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu žiadnu finančnú čiastku. Určenie hodnoty bytu môže mať v danom prípade význam iba pre rozhodnutie o trovách konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia). Žalobkyňou určenú hodnotu bytu 40 000,-EUR, žalovaný v konaní o vyporiadanie BSM nenamietal. Ak pri rozhodovaní súdu o trovách konania bude žalovaný namietať žalobkyňou uvádzanú hodnotu bytu 40 000,-EUR, žalobkyňa na to bude reagovať. pím.f) - žalovaný nesúhlasí s konštatovaním súdu, že nemá žiadny podiel na spoločnom majetku len preto, že on sa nepričinil o nadobudnutie majetku len preto, že kúpna cena bola vyplatená z výlučných prostriedkov žalobcu. Žalobkyňa má za to, že nesúhlas žalovaného s konštatovaním súdu, že nemá žiaden podiel na spoločnom majetku (zrejme mal žalovaný na mysli konštatovanie súdu, že žalobkyňa nemusí vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov žiadnu čiastku), nezakladá odvolací dôvod podľa , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie, že žalobkyňa uhradila zo svojich výlučných prostriedkov celú kúpnu cenu za byt na A. ul. č. XX v E., teda že sa ona výlučne pričinila o nadobudnutie tohto bytu, je správne a súd k nemu dospel na základe vykonaných dôkazov. - existencia tohto dôvodu je daná najmä tým, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval princípy vyporiadania BSMpodľa ustanovení . Tento odvolací dôvod podľa žalobkyne taktiež nie je daný, nakoľko súd vec správne právne posúdil a keďže sa žalovaný žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie (ani o udržanie) bytu č. 6 na A. ulici č. XX v E., súd bol v zmysle judikatúry oprávnený prikázať byt do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti uhradiť žalovanému na vyrovnanie podielov nejakú finančnú čiastku.

14. Teda vo vyjadrení (aj v ďalšej duplike) zvýraznila žalobkyňa, že ňou určená hodnota bytu 40.000 € nikdy nebola namietaná protistranou v BSM konaní, v priebehu 4 rokov nereagoval žalovaný na túto sumu a keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, nemôže byť založený odvolací dôvod podľa . Žalobkyňa uhradila zo svojich výlučných prostriedkov celú kúpnu cenu za byt na A. ulici č. XX v E., teda ona sa výlučne pričinila o nadobudnutie tohto bytu a toto zistenie je správne, k čomu súd dospel na základe vykonaných dôkazov, ani ďalší odvolací dôvod nebol daný, pričom zdôraznila, že sa žalovaný nachádzal stále v zahraničí.

15. Žalovaný v replike z 13.12.2019 okrem iného uviedol, že on sa nenechá obrať o byt a vyhodiť na ulicu s trojročným dieťaťom, predmetný byt by im mal patriť na polovicu, aj napriek odmietaniu kontaktu s ním vďaka žalobkyni, stále telefonoval a stretával sa s dieťaťom, v súčasnosti majú dobrý vzťah z jeho strany. V E. si nevedel nájsť prácu, preto odišiel do zahraničia, aby mohol zabezpečiť svoje deti. Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ostatné vyjadrenia žalovaného už odvolací súd nekomentoval vzhľadom na to, že sa ich obsah opakuje a boli podané po zákonnej odvolacej lehote.

16. V ďalšej duplike z 26.11.2019 žalobkyňa zvýraznila, že na Jesennej ulici č. 22 bývala v roku 2010 a odišla z neho 7.4.2010, potom sa vrátila so synom na pár mesiacov, keďže žalovaný bol v Q. a hľadal si tam s priateľkou prácu, od júla 2011 v byte vôbec nebývala, tam vznikol žalovanému aj nedoplatok v období, keď tam nebývala, čo ona uhradila napr. 330 €, ako aj ďalšia suma 620 € za rok 2018, z

výpisu z účtu žalovaného bolo zrejmé, že on nezaplatil za byt, sumu 600.000,-Sk si žalobca vložil na svoj účet 24.8.2006 a dňa 25.8.2006 bola mu táto suma prevedená predávajúcemu D.X. D., preto žalobkyňa preukázala, že po predaji bytu vo N. začiatkom augusta 2006 disponovala sumou vyššou ako bola kúpna cena bytu na A. ulici č. XX v E., bolo v konaní aj preukázané, že účastníci konania nemali temer žiadnu sumu na kúpu bytu na A. ulici č. XX pred predajom bytu žalovanej vo N., potom žalovaný nadviazal pomer so svojou študentkou, ktorú učil. V celom konaní o BSM bol žalovaný pasívny.

17. Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 (uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len ) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa Čl.48 ods.2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 , ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

18. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie a stanovisko žalovaného (ktorý napadol len dohodu o zrážkach a trovy konania).

19. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

20. Odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

21. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

22. Ani jeden z odvolacích dôvodov nebol preukázaný v konaní a rozsudok je vecne správny, preto námietky uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.

23. Súd prvej inštancie najskôr vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a následne takto po zhodnotení dôkazy porovnal v ich vzájomnej súvislosti, v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami odvolací súd nezistil logický rozpor. Pri hodnotení dôkazov prihliadol súd prvej inštancie aj na vzájomné nadväznosti, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré by z vykonaných dôkazov vyplývali a podobne, skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedajú právnemu záveru súdu prvej inštancie.

24. V konaní o vyporiadanie BSM odvolací súd nevykonal prieskum správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj postupu v konaní formálne, ale úplne zo všetkých hľadísk posúdil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že rozsudok je zákonný a spravodlivý. Bolo preukázané v konaní, čo žalobkyňa stále tvrdila, že jej matka v roku 2004 ešte darovala 610.000 rubľov, t.j. 689.910,-Sk po predaji 3-izbového bytu v Q.. Tieto peniaze dostala darom za účelom bytu v zahraničí, nebolo preukázané v konaní, že by so žalovaným bývala matka až do svojej smrti na A. XX a predtým s ním v V., taktiež nepreukázal, že nadobudol sumu 76.000 hrivien (514.335,-Sk), čo by mal mať v roku 2005 na jeho osobnom ukrajinskom účte po predaji bytu v V.. V E. si však žalovaný nevedel nájsť prácu, preto odišiel pracovať do zahraničia, táto skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

25. Podľa ustálenej judikatúry, aj keď sú akékoľvek zámery manželov protichodné, vždy má prednosť dohoda pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, preto aj vydanie súdneho rozhodnutia vyžadovalo určitý čas a keďže o spoločnom majetku rozhodoval súd po rozsiahlom dokazovaní, rozhodovanie súdu prvej inštancie nie je okrajovou záležitosťou súdnictva, lebo má závažný vplyv na vytváranie právneho vedomia spoločnosti (aspoň tých členov spoločnosti, ktorí za svoje uznávajú už usporiadané a zažité právne a morálne pravidlá). Rozsah spoločného majetku manželov bol zistený správne a z judikatúry je treba uviesť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR k § 150 Obč. zák. SR - Sbírka rozhodnutí č. 2/2000, podľa ktorého zhodnotenie spoločnej veci účastníkmi v dobe po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva zo zdrojov, ktoré netvorili toto spoluvlastníctvo, nemá vplyv na cenu, ktorú súd pre účely konania o vyporiadanie BSM manželov stanovil. Okrem toho je treba uviesť aj odborný článok Právní rozhledy č. 11/1998 k rozdielom medzi vyporiadaním spoločného majetku manželov a uzatvorením dohody o vyporiadaní.

26. Pretože odvolací súd súhlasil s materiálom z vykonaného dokazovania, považoval ho za úplný a keďže si osvojil aj právny záver súdu prvej inštancie, rozsudok je vecne správny, a preto ho potvrdil podľa .

27. Odvolacie námietky a najmä odvolací dôvod podľa , ktorý sa by týkal chyby v zisťovaní skutkového stavu, neboli zistené a odvolací súd považuje za presvedčivé argumenty v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Vo veci sp.zn. Okresným súdom Košice I bolo právoplatne rozhodnuté o určenie neplatnosti zmlúv (právoplatne po rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 25.4.2018).

28. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na , lebo v odvolacom konaní nie je možné priznať náhradu trov konania, keďže celú masu majetku už uviedli strany sporu v žalobe a vo svojich vyjadreniach a z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania BSM, pre ktorý dôvod odvolací súd nepriznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Výsledok hlasovania 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.