Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoCsp-22-2020.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Majerníkova 3479/3A, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: J. H., F.. X.X.XXXX, T. R. J. F. R., o zaplatenie 663,88 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. decembra 2019 č.k. 5Csp/64/2019-79 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 663,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.2.2005 do zaplatenia, doručenú na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.10.2018, potom, ako Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Spišská Nová Ves podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov z dôvodu, že vo veci vydaný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní. Zároveň súd vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe a jej doplnení, na prostriedky procesného útoku žalobcu a listinné dôkazy predložené žalobcom, a to zmluvu o úvere č. 7102168 zo dňa 15.12.2004, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a výzvu na úhradu zo dňa 24.10.2018. Poukázal i na obranu žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 5.12.2019 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že na základe zmluvy o úvere č. 7102168 zo dňa 15.12.2004 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 €, ktorý sa zaviazal žalovaný dlžník zaplatiť a vrátiť spolu s poplatkom vo výške 531,10 €, t.j. celkovo zaplatiť žalobcovi čiastku 1.194,98 €, v desiatich mesačných splátkach po 119,50 €, počnúc dňom 15.1.2005, pričom v zmysle bodu 0.4 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, v prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že prevzatie hotovosti uvedenej v zmluve žalovaný potvrdil svojím podpisom na zmluve, avšak žalovaný žalobcovi žiadnu splátku úveru ani čiastočne neuhradil.
4. Vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej Národnej Rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako i podľa § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka.
5. Vzhľadom na žalovaným spotrebiteľom vznesenú námietku premlčania, súd sa zaoberal otázkou, či v danom prípade (ne)došlo k premlčaniu uplatneného nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
6. Zo zistenia, že žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky v desiatich mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.1.2005 a posledná splátka bola splatná dňa 15.10.2005, ako i že v zmysle zmluvných dojednaní sa stal celý dlh okamžite splatným nezaplatením dvoch po sebe idúcich splátok, t.j. nezaplatením splátok splatných dňa 15.1.2005 a dňa 15.2.2005, súd prvej inštancie vyvodil, že všeobecná trojročná premlčacia doba nepochybne uplynula ešte v roku 2008, a to či už pre jednotlivé splátky alebo pre celý dlh. Zo skutočnosti, že žaloba bola na súde podaná až v roku 2018 potom uzavrel, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom na žalovaným úspešne vznesenú námietku premlčania, žalobu zamietol z dôvodu premlčania peňažného nároku žalobcu.
7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, náhradu trov si žalovaný ani neuplatnil, a preto nárok na náhradu trov konania žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca vo svojom odvolaní pripomenul, že podaním zo dňa 28.10.2018 žiadal o vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 663,88 € s príslušenstvom z titulu so žalovaným uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7102168 zo dňa 15.12.2004, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €), ktorý sa žalovaný dlžník zaviazal žalobcovi vrátiť spolu s poplatkom vo výške 16.000,- Sk (531,1 €), t.j. zaplatiť celkovú čiastku 36.000,- Sk (1.194,98 €). Citujúc znenie ustanovenia § 110 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že žalobu podal v stanovenej lehote, pred uplynutím trojročnej premlčacej doby s poukazom na to, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 3.12.2018 bol žalobcovi v konaní pod sp.zn. 23 UP 913/2018-0 priznaný nárok, na základe čoho bol žalovaný povinný uhradiť predmetnú sumu žalobcovi, a preto sa peňažný nárok nestal premlčaným ani v trojročnej premlčacej dobe, lebo súdu bol v zákonnej lehote doručený návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde a následne bola vec rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní postúpená „Okresnému súdu Bardejov“ podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Žalobca mal za to, že ak si uplatnil nárok na súde a v konaní sa riadne pokračuje, nemožno považovať uplatnený nárok k dnešnému dňu za premlčaný.
9. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k podanému odvolaniu žalobcu.
10. Na základe podaného odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Argumenty uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ten sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je
úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení, môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne súd zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kedy je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo, ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.
13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku.
16. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako aj na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
17. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne a v súlade s konštantnou judikatúrou súdov vyvodil, že posudzované právo žalobcu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda začína plynúť objektívne. Predmetné právo (nárok) môže byť vykonané resp. uplatnené po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde (tzv. actio nata). Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu (žalobcu) o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení).
18. V posudzovanom prípade je nesporné, že peňažný nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 15.12.2004, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poplatkom v desiatich mesačných splátkach s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.1.2005 a posledná splátka bola splatná dňa 15.10.2005, a zároveň že v zmysle zmluvných dojednaní sa stal celý dlh okamžite splatný nezaplatením dvoch po sebe idúcich splátok, t.j. nezaplatením splátok splatných dňa 15.1.2005 a dňa 15.2.2005 (správnosť tohto skutkového záveru súdu prvej inštancie žalobca vo svojom odvolaní nespochybňuje). Za tohto stavu (žalobcom v odvolaní nespochybňovaného) správne súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba preto nepochybne uplynula ešte v roku 2008, či už pre jednotlivé splátky, alebo pre celý dlh. Ani správnosť tohto záveru žalobca vo svojom odvolaní nespochybnil, pretože v odvolaní žalobca jedine tvrdil, že podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.10.2018, ktorý vydal platobný rozkaz dňa 3.12.2018, z čoho ale žalobca neopodstatnene vyvodil, že si nárok uplatnil na súde včas, lebo v rozhodovaní o peňažnom nároku žalobcu následne pokračoval Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/64/2019.
19. Zo všetkých týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho akcesorického výroku o trovách konania.
20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Na námietku žalovanej, že jej nevytkol vady najneskôr do šiestich mesiacov, uviedol, že uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady, ktorého cieľom je dosiahnuť plnenie bez vád, nevylučuje možnosť uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou, keďže cieľom zodpovednosti za škodu je nahradiť poškodenému majetkovú ujmu vzniknutú porušením právnej povinnosti.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).