Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8P-145-2019.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/145/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, F.. F. A., Z.. XX.X.XXXX, bytom pri starej matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odd. SPO detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov, matky : L. A., Z.. XX.X.XXXX, B. X. P. XXX/XX, F., otca: F. A., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXXX/X, F., starej matky: D. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. XXX/XX, Q. a Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/16/2008-37 zo dňa 23.9.2008 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na maloletého F. A., Z.. XX.X.XXXX zo sumy 24,49 € na sumu 35 € mesačne, ktoré výživné sú matka a otec povinní platiť vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou začal tunajší súd uznesením č.k. 8P/145/2019-9 zo dňa 24.9.2019 konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Z podnetu úradu práce vyplýva, že rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/16/2008-37 zo dňa 23.9.2008 bolo manželstvo rodičov A. rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý A. A., Z.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a maloletý F. A., do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky D. A.H., Z.. XX.XX.XXXX. Obaja rodičia boli zaviazaní platením výživného na maloletého F. vo výške 738,- Sk mesačne. Maloletý F. žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so starou matkou, otcovou sestrou a jej maloletým dieťaťom. Dom je zrekonštruovaný, pozostáva z veľkej spoločenskej miestnosti s kuchyňou, spálne, detskej izby maloletých detí. Domácnosť je vedená v čistote a poriadku a poskytuje vhodné bytové podmienky. Maloletý je žiakom X. J. I. Š. V. H. Q.. Pri šetreniach dieťa uvádza, že rád hrá na cimbal, chcel by byť policajtom. Stará matka ho vychovala odmalička, je na ňu zvyknutý. Uviedol, že bol aj pri matke v Anglicku, ale nepáčilo sa mu tam. Je tam iný školský systém, iný denný režim. Bol aj pri otcovi v F.. Ten má zase svoju novú rodinu s maloletým dieťaťom. Stará matka nemá s maloletým vnukom žiadne výchovné problémy, vnuk ju rešpektuje a počúva. Zo strany starej matky má dieťa zabezpečené všetky potreby pre priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Aj napriek tomu dal úrad práce do pozornosti možnosť zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie dieťaťa do starostlivosti otca alebo matky. Nakoľko rodičia nemajú určenú ani minimálnu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, žiadal úrad práce zvýšiť ich vyživovaciu povinnosť na sumu zodpovedajúcu ich príjmovým a majetkovým pomerom.
2. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou doporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, starej matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: lustrácia rodičov v Sociálnej poisťovni, správa kolízneho opatrovníka, doklady o zamestnaní a príjme otca, oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 3C/16/2008 a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 3C/16/2008 zo dňa 23.9.2008, právoplatným dňa 25.11.2008, bolo manželstvo F. A. T. L. A. rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý A. A. zverený do osobnej starostlivosti matky a maloletý F. A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky D. A.Ľ.. Súd uložil rodičom povinnosť platiť výživné na syna F. po 738,- Sk mesačne k rukám starej matky.
5. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletého F. A. je evidovaný ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa F. E. C. Q.. Q. J..H.., F., ktorý potvrdil, že mesačný čistý príjem otca je 51,96 eur.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času býva v domácnosti svojich rodičov a poskytuje potrebnú osobnú starostlivosť synovi A., ktorý má XX rokov. Z dôvodu pandémie korona vírusu pricestovala na Slovensko, ale ináč žije v Anglicku. V rokoch 2016/2017 tam riadne pracovala. Od roku 2018 až doposiaľ, vzhľadom na jej zdravotné problémy, poberá sociálnu dávku 317 libier. Po ukončení pandémie plánuje návrat do Anglicka. Synovi F. pravidelne posiela výživné okolo 25,- eur a občas mu aj niečo kúpi. V súčasnosti prispieva rodičom finančne na zabezpečenie chodu domácnosti.
7. Otec ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, emailom potvrdil, že je zamestnaný na dohodu 4 hodiny denne.
8. Z výpovede starej matky vyplýva, že zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť maloletému vnukovi F.. Tento končí X. J. I. Š. a plánuje v štúdiu pokračovať na strednej škole v Q. alebo v F.. V súvislosti s výchovou a výživou vnuka jej vznikajú bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby. Maloletý je zdravý, lieky užíva v prípade bežných chorôb. S rodičmi je maloletý F. v pravidelnom kontakte, ale naďalej chce zostať bývať v domácnosti starej matky. Na jej výchovné prostredie je zvyknutý. Stará matka potvrdila, že rodičia sa podieľajú na výžive syna, kupujú mu tiež ošatenie. Matka občas zašle na výživu syna aj vyššiu finančnú čiastku , niekedy aj 100,-eur.
9. Kolízny opatrovník v písomnej správe uviedol, že bytové podmienky, v ktorých maloletý F. vyrastá, sa nezmenili. V spoločnej domácnosti žije so starou matkou, otcovou sestrou a jej maloletým dieťaťom. Domácnosť je vedená v čistote a poriadku. Stará matka nemá s maloletým F. žiadne výchovné problémy. Maloletý F. končí X. J. I. Š. V. Q.. V štúdiu plánuje pokračovať. Otec maloletého si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť, okrem toho kupuje synovi F. drahšie oblečenie a dáva mu pravidelne vreckové. Vzhľadom k tomu, že rodičia nemajú určenú ani minimálnu vyživovaciu povinnosť voči maloletému, odporučil zvýšiť výšku výživného na sumu zodpovedajúcu príjmovým a majetkovým možnostiach a schopnostiam rodičov.
10. Podľa § 45 ods. 1-9 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
13. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
14. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>.
15. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
16. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
17. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
18. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
22. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť rodičov na maloleté dieťa. Od ostatnej úpravy výšky výživného uplynula dlhšia doba, maloleté dieťa vyrástlo a v súvislosti s vyšším vekom došlo aj k nárastu finančných nákladov potrebných na uspokojovanie jeho potrieb. Obaja rodičia majú pravidelný finančný príjem, matka sociálnu dávku z Anglicka a otec zo zamestnania na základe dohody o pracovnej činnosti. Rodičia sa pravidelne finančne podieľajú na výžive syna a kupujú mu aj potrebné veci.
26. Podľa ustanovení Zákona o rodine je každý rodič povinný podieľať sa na zabezpečení výživy maloletého dieťaťa aspoň v minimálnej výške, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V súčasnosti minimálne výživné činí 28,79 eur a určenie výživného pod túto hranicu nie je možné. Zvýšenie vyživovacej povinnosti bolo potrebné, keďže doposiaľ určená výška výživného nedosahovala ani minimálne výživné. Z vykonaného dokazovania mal súd za potvrdené, že je v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov platiť výživné vo vyššej miere ako je minimum stanovené zákonom. Výživné zvýšil súd počnúc právoplatnosťou rozsudku na sumu, ktorá mierne prevyšuje minimálne výživné, t.j. 35,- eur mesačne. Počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti sú rodičia povinní poukazovať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.