Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-222-2019.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/222/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
Z. N., nar. 8. XX. XXXX,
bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: K. N., nar. XX. 3. XXXX, trvale bytom T. cesta XXXX/XX, T. a otca: M. K., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom Q. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. sumou:
- 140 € mesačne od 1.11.2019 do 31.3.2020 a od 1.6.2020
- 100 € mesačne od 1.4.2020 do 31.5.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.11.2019 do 30.6.2020 v sume 240 € do 31.12.2020 k rukám matky.
Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/270/2013 - 43 zo dňa 28.10.2013 v časti úpravy výživného na mal dieťa.
Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 12. 11. 2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na 250 € mesačne od podania návrhu s poukazom na to, že maloletý od septembra 2019 začal navštevovať základnú školu, pričom na druhej strane otec sa o maloletého nezaujíma.
2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že sa musí starať o chorého otca a celú domácnosť, a to mu znemožňuje niekde sa trvale zamestnať.
3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa ich príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
4) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5) Podľa § 62 ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6) Podľa § 62 ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7) Podľa § 62 ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8) Podľa § 62 ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9) Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10) Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/270/2013 - 43 zo dňa 28. 10. 2013 vo výške 100 € mesačne. Súd v tom čase vychádzal zo skutočnosti, že maloletý bol v útlom veku, otec bol dobrovoľne nezamestnaný a matka poberala len rodičovský príspevok. Rodičia nemali žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvtedy došlo k nasledovným zmenám u rodičov:
11) Matka bola zamestnaná od októbra 2019 na dohodu oficiálne s príjmom 30 - 35 € brutto; v období 1-4/2020 dosiahla celkový čistý príjem 73 €. Z výsluchu matky však vyplynulo, že reálne bola platená vo vyššej miere. Uvedená dohoda je však skončená a matka je aktuálne práceneschopná pre rizikové tehotenstvo; narodenie dieťaťa očakáva koncom augusta 2020. Býva u partnera, s ktorým do budúcna plánuje uzavrieť manželstvo.
12) Maloletý ukončuje 1. ročník základnej školy, má bežné potreby.
13) Otec je držiteľom živnostenského oprávnenia; v roku 2018 dosiahol príjem zo živnosti 2.550 € a v roku 2019 vo výške 5.870 €, pričom výdavky si uplatňoval paušálne (60 % z príjmu). Aktuálne však otec zastupuje svojho otca, ktorý je po srdcovej príhode, pri pohostinskej činnosti v jeho prevádzkarni; obsah práce zodpovedá povolaniu prevádzkara. Za uvedenú prácu otec nie je oficiálne odmeňovaný, zo strany rodiny je mu však poskytovaná strava a bývanie, ďalej príspevky na výživné na mal. dieťa, mobilný telefón, úver, ošatenie a podobne. V spoločnej domácnosti býva jednak s otcom, s jeho manželkou, ktorá je zamestnaná ako čašníčka a s ich dvomi maloletými deťmi, ako aj s vlastnou priateľkou. Otec spláca úver na automobil vo výške 116 € mesačne, ktorého pôvodná výška dosahovala 7.000 €. Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
14) Z výsluchu otca teda vyplynulo, že vykonáva prácu prevádzkara v pohostinskom zariadení, ktorý patrí jeho otcovi a jeho spoločníkovi. Je teda zrejmé, že za túto prácu by mal byť aj odmeňovaný, bez ohľadu na to, že s ním nie je písomne uzatvorená pracovná či iná zmluva, a to minimálne v tej sume, akou je uhrádzaná mzda čašníka v tomto zariadení, teda 3,5 € na hodinu (350 €/2 týždne práce tzv. dlhý a krátky týždeň). Je pravdepodobné, že otcovi sa oficiálna mzda nevypláca z dôvodu zníženia daňového a odvodového zaťaženia v podnikaní. Aj keď otec argumentoval, že sa nemôže riadne zamestnať pre starostlivosť o otca, v konaní sa naopak preukázalo, že otec má potenciál dosahovať príjem a aj celodenne pracuje. Naopak, nepreukázalo sa, že by otcov otec bol odkázaný na trvalé opatrovanie; z výsluchu otca vyplynulo, že bežné úkony osobnej starostlivosti a hygieny o seba otec zvláda, len nemôže šoférovať a zabúda. Navyše voči jeho otcovi je vyživovacia povinnosť otca až sekundárna, to znamená po jeho manželke, pričom u otca je/by mala byť primárna vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi.
15) Súd tiež konštatuje, že otec nemá povinnosť zastupovať otca pri jeho podnikaní a je to vecou dohody v rodine; v prípade, že mu nebude za jeho prácu zaplatené tak, aby si mohol plniť aj zvýšenú vyživovaciu
povinnosť voči maloletému, otcovi nič nebráni nájsť si prípadne aj inú, lepšie platenú prácu, pretože je mladý a zdravý, a má prax aj v stavebníctve a kuriérskych službách.
16) Súd má preto za to, že je v možnostiach otca dosahovať čistý príjem aspoň 700 €, pokiaľ by sa zamestnal niekde v pracovnom pomere; napr. v doprave a skladovaní sa v roku 2019 priemerná mzda dosahovala 1.072 € (zdroj Štatistický úrad) a z praxe súdu živnostníci v stavebníctve dosahujú hrubý mesačný príjem 1.200 €. 17) Pri takto určenom potenciály otca, vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré je na prvom stupni základnej školy a zdravé, ako aj skutočnosť, že sa otec s maloletým nestretáva a neposkytuje mu ďalšie vecné plnenia (bez ohľadu na to, či ide o dôsledok zlého vzťahu s matkou), sa primeraným výživným javí suma 140 € mesačne. Súd prihliadol k tomu, že nástupom na predškolské a školské vzdelávanie sa výdavky na dieťa bežne zvyšujú cca o jednu tretinu, čo by v danej veci zodpovedalo sume 133 € aj pri nezmenených pomeroch na strane otca (teda aj keby sa mu príjem nezvýšil od posledného určenia výživného a stále by bol nezamestnaný). Ako kompenzáciu za to, že otec sa nestretáva s maloletým dieťaťom aspoň dva víkendy v mesiaci, čo je bežný štandard, k uvedenej sume súd pripočítal sumu 7 €.
18) Súd výživné zvýšil od mesiaca, v ktorom matka návrh na zvýšenie podala s výnimkou mesiaca apríl a máj 2020, kedy vzhľadom na mimoriadnu situáciu pre šírenie koronavírusu prevádzkareň otcovho otca musela byť zatvorená (od 13. 3. 2020 do 26. 5. 2020), a teda otec nemohol dosahovať potenciálny príjem.
19) Otec je povinný uvedené zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
20) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22) Nakoľko otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, vznikol mu za rozhodné obdobie nedoplatok vo výške 240 € (6 x 40 €); tento nedoplatok bude povinný uhradiť do konca roka, ktorú lehotu súd považuje vzhľadom na pomery otca opísané vyššie za primeranú. Pre úplnosť súd dodáva, že rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné a podľa aktuálnej právnej úpravy nie je už možné za uplynulé obdobie určiť plnenie nedoplatku v mesačných splátkach.
23) Nakoľko matke nebolo vyhovené v plnom rozsahu, vo zvyšku súd návrh zamietol.
24) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
25) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.