Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-21-2020.pdf
PDF · 110.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H., X. XXXX/XD, zast. Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida s. r. o, so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47 258 250 a M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H., X. XXXX/XD, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. januára 2020 č. k. 16P/140/2019-77 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. D. T., nar. XX. XX. XXXX a zročného výživného otca p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa: D. T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke od 10. 09. 2019 a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne od 01. 09. 2019, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 300 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. V rozsudku zároveň uviedol, že rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej otec má právo sa s maloletým dieťaťom: D. T., nar. XX. XX. XXXX stýkať každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných a jesenných školských prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR do 16.00 hod., počas letných prázdnin od 16.07. do 31.07. a od 16.08. do 31.08. vždy od 9.00 hod. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku dňa 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 29.12. do 19.00 hod. a v párnom kalendárnom roku dňa 30.12. od 10.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a dieťa po ukončení styku matke odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a uviedol, že dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetková potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona, a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa, na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Vykonaným dokazovaním dospel súd k návrhu, že návrh matky je dôvodný. Súd mal preukázané, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2019. Matka s maloletým dieťaťom a ďalším maloletým dieťaťom, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti býva v spoločnej domácnosti s partnerom v prenajatom byte od 15. 12. 2019. Na základe týchto skutočností, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od 10. 09. 2019, t.j. od podania návrhu, s čím obaja rodičia súhlasili. Súd nemal preukázané dôvody na iné rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, a preto rozhodol tak, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať obaja rodičia. Rodičia na pojednávaní uzavreli dohodu, ohľadne úpravy styku, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, pretože matka žiadala určiť výživné vo výške 150 eur, vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa a finančné možnosti otca. Otec dieťaťa súhlasil s výživným vo výške 100 eur s odôvodnením vzhľadom na vek dieťaťa a jeho finančné možnosti. Súd mal preukázané, že čistý mesačný príjem matky v zmysle potvrdenia zamestnávateľa je 608 eur. Okrem tohto príjmu matka poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti 49,90 eura (2 x 24,95) a výživné na maloletú S. vo výške 152 eur. Výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z poplatku v Materskej škole 30 eur (školné 14 eur, obedy 16 eur), strava 100 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 15 eur a doplatok na lieky 20 eur (alergológ 4 eur, 16 eur pri ochorení), alikvotná časť nákladov na bývanie 90 eur (360: 4). Súčet uvedených výdavkov predstavuje sumu 305 eur. Uvedené výdavky súd uznal, pretože ich nepovažoval za navýšené a v podstate ich otec ani nerozporoval. Otec maloletého dieťaťa je vyučený stolár a zamestnaný v rodinnej firme u svojho otca L. T. - Linostick, Nové Zámky, Krajná 119 a v zmysle potvrdenia od tohto zamestnávateľa za obdobie od 10/2018 do 9/2019 bol čistý mesačný príjem otca vo výške 590,84 eura a v mesiaci november 2019 mal príjem 523,04 eura a v mesiaci december 2019 vo výške 516,30 eura v zmysle predložených výplatných pások. Matka maloletého dieťaťa namietala preukázanú výšku čistého mesačného príjmu otca s tým, že počas ich spoločného spolužitia príjem otca, ktorý pracoval u rovnakého zamestnávateľa bol minimálne v rozpätí od 800 do 900 eur a najnižšia suma vo výške 600 eur. Nepoprela, že na výplatnej páske boli uvádzané iné sumy a uznala, že príjem
je ovplyvňovaný počtom zákaziek a ročným obdobím. V zime bol príjem otca nižší. Otec maloletého dieťaťa, napriek predloženým a oboznámeným listinným dôkazom, uznal po zohľadnení skutočností ohľadne množstva práce, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 650 eur. Ak z uvedeného uznaného príjmu otec dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 150 eur, zostane mu suma vo výške 500 eur, ktorá sa približne rovná výške minimálnej mzdy za rok 2019. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Výška výživného odzrkadľuje i životnú úroveň rodiča. Určené výživné predstavuje 23% príjmu otca. Mesačné náklady otca na bývanie v zmysle predložených listinných dôkazov, ktoré pozostávajú z mesačných zálohových platieb spoločnosti SVB Babylon 9/D vo výške 83,82 eura, plyn TV 57,64 eura, UPS 39,62 eura, elektrina 30 eur, čo spolu predstavuje sumu 208,38 eura a po zaplatení nákladov na bývanie zostane otcovi suma vo výške 291,62 eura, ktorá je vyššia ako životné minimum pre plnoletú nezaopatrenú osobu v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel. Je na otcovi, aby si finančné prostriedky z pracovnej činnosti zadelil tak, aby mohol určené výživné riadne platiť bez akejkoľvek ujmy, i počas obdobia, keď je jeho príjem nižší z dôvodu nedostatku zákaziek, prípadne zimného ročného obdobia. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že otec maloletého dieťaťa i napriek tomu, že jeho príjem je nižší z dôvodov vyššie uvedených si nehľadal iné lepšie platené zamestnanie, i napriek tomu, keď za rok 2019 jeho príjem v zmysle potvrdenia zamestnávateľa predstavoval len sumu 590,84 eura a v zimných mesiacoch len sumu rovnajúcu sa minimálnej mzde. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že príjem otca musí byť minimálne vo výške, ktorú otec uznal a to 650 eur mesačne v čistom. Ak matka maloletého dieťaťa z finančných prostriedkov, ktoré mesačne má k dispozícii vo výške 959,90 eura (čistý mesačný príjem 608 eur, určené výživné na maloleté dieťa 150 eur, ďalšie výživné na maloleté dieťa 152 eur, rodinné prídavky vo výške 49,90 eura) zaplatí alikvotnú čiastku nákladov na bývanie za tri osoby 270 eur (3 x 90 eur), zostane jej suma 689,90 eura pre tri osoby, čo na jednu osobu predstavuje 229,96 eura. Ak súd vychádzal z toho, že príjem matky je 608 eur a matka z tohto príjmu zaplatí náklady na bývanie za tri osoby vo výške 270 eur, zostane jej suma 338 eur, z ktorej je rovnako povinná prispievať určitou čiastkou na výživu maloletých detí po zohľadnení každodennej starostlivosti, t.j. minimálne vo výške jednej tretiny určeného a dobrovoľne plateného výživného, t.j. spolu vo výške 100 eur (2 x 1/3 zo 150 eur). I uvedený výpočet potvrdzuje, že životná úroveň matky je nižšia a bez určeného výživného by matka nebola schopná uhradiť všetky výdavky maloletého dieťaťa. Ak otec zaplatí výživné vo výške 150 eur a matka prispeje sumou 50 eur, z tejto čiastky bude schopná uhradiť všetky výdavky na maloleté dieťa bez zohľadnenia alikvotnej čiastky nákladov na bývanie. Čo sa týka poistenia vo výške 40 eur, súd tento výdavok neuznal a považoval ho za dobrovoľný podľa finančných možností rodiča, kde je potrebné vychádzať i zo zmluvných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že životná úroveň na strane matky je nižšia, ako životná úroveň na strane otca. Súd nepoprel, že matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorého príjem je podľa jej vyhlásenia vo výške 1.000 eur, ktorý je povinný z uvedeného príjmu prispievať alikvotnou čiastkou na bývanie a nemá žiadne povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti matke. Súd poznamenal, že matka bola ochotná sa dohodnúť na výživnom vo výške 130 eur, s čím otec nesúhlasil. V neprospech otca súd vyhodnotil jeho konanie, keď v mesiaci september 2019 zaplatil matke dobrovoľne výživné vo výške 50 eur s odôvodnením, že v danom mesiaci zobral maloleté dieťa na dovolenku na Balaton. Súd mal za to, že nie je možné odpočítavať z výživného výdavky na aktivity otca s maloletým dieťaťom realizované v čase styku. Finančné náklady na maloleté dieťa realizované v čase styku je povinný každý rodič uhrádzať z prostriedkov nad rámec výživného. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 300 eur, ktoré pozostáva zo sumy 50 eur (za september 2019) a zo sumy 200 eur (za mesiace október 2019 až január 2020, 4 x 50 eur), kde súd vychádzal z toho, že zročné výživné predstavuje rozdiel medzi určeným výživným a doteraz zaplateným výživným. Rodičia zhodne uviedli, že otec dieťaťa zaplatil v septembri 2019 výživné vo výške 50 eur a od októbra 2019 do januára 2020 platil pravidelne mesačne sumu 100 eur. Súd povolil zročné výživné otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec maloletého dieťaťa z uznaného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Tvrdenia otca, že výživné vo výške 100 eur, ktoré by bol ochotný platiť, je primerané veku dieťaťa, súd neuznal a mal za to, tak ako je vyššie uvedené, že výživné má odzrkadľovať životnú úroveň rodiča. Určené výživné je primerané výške uznaného príjmu otca. Súd považoval za irelevantné vyjadrenie, že je potrebné určiť výživné v nižšej sume, pretože je predpoklad, že matka si podá návrh na zvýšenie výživného po tom, ako maloleté dieťa nastúpi do základnej školy. Súd poukázal na to, že pri určení výšky výživného vychádzal z dôkazov, ktoré boli preukázané v čase rozhodovania súdu a zároveň zohľadnil i zákonné možnosti týkajúce sa zmeny výživného s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 v Zákone o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec vo výroku o výživnom a vo výroku o zročnom výživnom, odôvodniac ho tým, že so sumou výživného 150 eur mesačne nesúhlasí. Má za to, že odôvodnené potreby maloletého syna nezodpovedajú určenej výške výživného, keď pri zročnej výške výživného 150 eur sa potreby maloletého predpokladajú vo výške 300 eur mesačne. Matka nepreukázala, že by na maloletého syna spotrebovala sumu 300 eur mesačne a že by mala s ním výdavky v tejto výške. Okrem toho pri určení výšky výživného nebola zohľadnená skutočnosť, že v značnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého aj otec, ktorý v čase osobnej starostlivosti zabezpečuje rovnako ako matka jeho výživu a ošatenie, ako aj výdavky na voľno-časové aktivity. Ide o dieťa vo veku 6 rokov a pri príjme otca je potrebné ponechať rezervu aj na budúcu možnosť zvýšenia výživného v ďalšom období syna, napríklad keď pôjde do školy. Otec má za to, že súd pri určení výšky výživného nerozhodoval na základe vykonaných dôkazov. Matka uviedla náklady na maloletého v sume 300 eur mesačne, z tohto vychádzal súd napriek skutočnosti, že doklady na takúto výšku nepredložila, a navyše, súd nezohľadnil skutočnosť, že z mesiaca značnú časť stravy a ošatenia zabezpečuje otec. O neprimeranosti výšky výživného svedčí aj skutočnosť, že na druhé dieťa matky S. I., ktorá má XX rokov, prispieva jej otec sumou 150 eur mesačne, hoci je o 6 rokov staršie, pričom na takomto výživnom sa matka s otcom mal. S. dohodla, a teda potvrdila, že 150 eur mesačne jej postačuje na XX-ročné dieťa, potom 100 eur mesačne na ani nie X-ročného D. musí byť postačujúca výška výživného. Okrem toho, otec uviedol, že má príjem vo výške 650 eur a výdavky spojené s bývaním vo výške 210 eur. Po zaplatení výživného 150 eur, zabezpečení výživy a aktivít maloletého v čase, kedy maloletý je v starostlivosti otca mu nezostane dostatok prostriedkov na vlastné životne dôležité potreby otca, keď v sume výdavkov 210 eur nie sú zahrnuté jeho bežné výdavky na stravu a ošatenie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je otec toho názoru, že v súčasnosti, kým maloletý ešte nechodí ani do školy, je výživné vo výške 100 eur primerané veku a potrebám maloletého. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky výživného a zročného výživného zmenil a určil výživné na mal. D. T. sumou 100 eur mesačne od 01. 09. 2019 vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 50 eur žiadal povoliť otcovi splácať po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa vo veci starostlivosti o maloleté dieťa naďalej pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení v rámci súdneho konania. Zastáva názor, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec odvolanie odôvodňuje tým, že v prípade výživného v sume 150 eur by mu nezostalo dostatok prostriedkov na vlastné, životne dôležité potreby, s čím nemožno súhlasiť. Otec žiadne výrazné náklady na výživu a aktivity maloletého dieťaťa v čase, keď je u neho, nemá, nekupuje mu žiadne veci okrem sviatkov, keď ide k otcovi, vždy mu musí pobaliť oblečenie, ktoré mu otec nezabezpečuje, pričom dieťa sa stravuje u babky. Tieto výdavky na zabezpečenie aktivít maloletého ani sám otec nevedel vyčísliť a ani konkrétne pomenovať, v čom by mali spočívať. Podľa vedomostí matky hrá otec hazardné hry, nosí značkové oblečenie, preto má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v súdom určenej výške. Skutočnosti týkajúce sa výživného na maloletú S. I. sú pre posúdenie tejto veci úplne irelevantné aj z dôvodu, že otec maloletej S. nielen deklaruje ochotu prispievať jej nad rámec určeného výživného na dieťa, ale aj reálne a vysoko nad rámec prispieva na výživu maloletej S., či sa jedná o oblečenie, školské alebo mimoškolské aktivity, výlety a podobne. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi pred súdom ani netvrdil, že by prispieval na mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa, deklaroval iba ochotu, ktorú však ani odvtedy nenaplnil. Zákon o rodine nepočíta so žiadnou rezervou na budúcu možnosť zvýšenia výživného, nakoľko pre zvýšenie výživného sú rozhodujúce zmeny pomerov na strane oprávneného, či povinného a nevytváranie rezervy pre budúce zvýšenie výživného v čase, keď inak možnosti a schopnosti povinnej osoby umožňujú platenie výživného v sume, ktorá bola súdom určená. Nakoľko je otec maloletého dieťa zamestnaný u svojho vlastného otca, pričom zadarmo podľa vlastných slov iba vypomáha svojmu otcovi druhej firme, možno dôvodne predpokladať, že ním deklarovaný príjem 650 eur až 700 eur nezodpovedá realite, keď aj samotná matka má vedomosť o tom, že v čase ich spolužitia mal príjem v rozpätí 800 až 900 eur minimálne. Nemožno súhlasiť s tvrdením otca ohľadne ním udávaného finančného vyčíslenia výdavkov na maloleté dieťa, do ktorých výdavkov je potrebné nepochybne zarátať aj alikvotnú časť nákladov na bývanie, ktoré pozostávajú z nájomného, nakoľko s dieťaťom žije v podnájme, o čom má vedomosť
aj otec maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého D. nar. XX. XX. XXXX a zročného výživného otca je potrebné ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdiť.
6. Matka sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 10. 09. 2019, domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletý D., nar. XX. XX. XXXX bude zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od 01. 09. 2019 s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja jeho rodičia. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhla upraviť tak, že otec má právo sa s maloletým dieťaťom stýkať každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní ich schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich spoločnou zákonnou povinnosťou, avšak rozsah, v akom túto dieťaťu každý z nich poskytuje, býva spravidla odlišný, keďže vzhľadom na špecifickosť rodičovskej starostlivosti túto neposkytujú solidárne. Podstatné sú kritériá rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti ako osobná starostlivosť o dieťa, starostlivosť o domácnosť, skutočnosť, či rodičia spolu žijú a podobne. Zákon predovšetkým predpokladá, že rodičia si budú plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. To znamená, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. Ak rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, má vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí aj na rozsahu vyživovacej povinnosti. V takom prípade súd môže zaviazať tohto rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, má životnú úroveň oveľa nižšiu. Súd teda prihliada na skutočnosť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a v akej miere. Pri určení vyživovacej povinnosti by mali byť zohľadnené základné potreby dieťaťa, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ako aj nevyhnutné náklady pre riadny rozvoj a vývin dieťaťa. Rovnako je potrebné zohľadniť aj rozvíjajúce sa potreby dieťaťa ako športová činnosť, vzdelávacie krúžky, školské poplatky, ktoré rozvíjajú duševnú alebo vzdelanostnú stránku dieťaťa. Rozhodujúca skutočnosť na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosť rodiča treba považovať reálny príjem rodiča, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Je potrebné však posúdiť aj objektívne možnosti povinného rodiča, ako sú zdravotný stav, vzdelanie, prax a skúsenosti v odbore. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti.
13. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom týkajúcim sa určenia vyživovacej povinnosti
otca na maloletého D. správne určil výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletého sumou 150 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2019. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti vyživovacej povinnosti a zročného výživného, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k dôvodom odvolania otca odvolací súd dodáva, že pokiaľ otec spochybňuje odôvodnené potreby maloletého a tvrdí, že nezodpovedajú výške 300 eur, k tomu je potrebné uviesť, že do týchto výdavkov bolo správne okrem nákladov na škôlku v sume 30 eur mesačne (14 eur školné + 16 eur obedy), stravy 100 eur, oblečenia 50 eur, hygienických potrieb 15 eur a liekov 20 eur zahrnutá aj alikvotná časť nákladov na bývanie v sume 90 eur, čo potom predstavuje mesačné náklady na maloletého v sume okolo 300 eur mesačne. Aj pri výpočte týchto nákladov boli zohľadnené len bežné výdaje, na ktorých sa musia podieľať obaja rodičia, pričom u matky je potrebné zohľadniť, vzhľadom k veku maloletého, aj jej osobnú starostlivosť o maloletého, minimálne v rozsahu 1/3, keďže aj styk otca so synom prebieha v pomerne širokom rozsahu (inak by to bolo ešte vo väčšom rozsahu). Ak v priebehu konania nastala u matky zmena pomerov tým, že sa odsťahovala od matky, kde mala náklady na bývanie menšie a t. č. býva s priateľom v nájme, bolo potrebné aj túto skutočnosť pri výživnom zohľadniť, pričom výška nájomného otcom na súde prvej inštancie nebola spochybňovaná. To, že otec sa s maloletým stýka v pomerene širokom rozsahu, bolo zohľadnené pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletého. Pokiaľ otec v odvolaní porovnával výšku výživného na mal. D. s výživným na mal. S., táto jeho argumentácia je nesprávna, pretože na výživné detí okrem celkových majetkových pomerov majú vplyv aj celkové majetkové pomery otca, pričom tieto u otca mal. S. neboli zisťované, na čo ani nebol v tomto konaní dôvod. Ak má otec príjem 650 eur a náklady spojené s bývaním u neho predstavujú 210 eur, aj po zaplatení výživného v sume 150 eur mu zostane suma 290 eur, teda dostatočná suma na jeho vlastné živobytie. Ani argumentácia otca o ponechaní rezervy aj na budúcu možnosť zvýšenia výživného v ďalšom období nie je správna. Súd vždy musí vychádzať z aktuálnych odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností a schopností rodičov, čo správne zohľadnil súd prvej inštancie v tejto veci. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého a zročného výživného otca ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).