Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-151-2018.pdf
PDF · 119.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/151/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Obec Skalka nad Váhom so sídlom Skala 103, Skalka nad Váhom, IČO: 0031 19 61, právne zastúpeného JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, proti žalovaným 1/ T.. O. Z., narodenému XX. 1. XXXX, bytom A. Nová Z. XXX, 2/ M.. M. Z., narodenej XX. XX. XXXX, bytom A. G. Z. XXX, právne zastúpených JUDr. Andrejom Opetom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hroznová 2318, o zaplatenie 1 525,52 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 455,13 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 9. 10. 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. III. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 40,34 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť mu 1 525,52 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 9. 10. 2018 do zaplatenia. Uviedol, že vykonal v období rokov 2014 - 2017 vývoz splaškových vôd z kanalizácie O.. Náklady na vývoz splaškovej kanalizácie boli vyúčtované vlastníkom dotknutých nehnuteľností postupom podľa počtu osôb trvalo prihlásených k pobytu v týchto nehnuteľnostiach. Zároveň žalobca zaslal žalovaným vyúčtovanie nákladov na vývoz kanalizácie, a to listom obce zo dňa 20. 3. 2018. V predmetnom liste žalobca rozpísal a vysvetlil z akých údajov vychádzal pri výpočte nákladov a akým spôsobom dospel k výslednej sume 1 525,52 eur. Vyúčtovanie si žalovaní prevzali dňa 16. 4. 2018. Napriek tejto skutočnosti, žalovaní neuhradili vyúčtované náklady za vývoz kanalizácie, hoci žalobca tieto náklady reálne zaplatil. Je teda nesporné, že žalobca vyviezol za žalovaných splaškovú kanalizáciu, a preto je potrebné takto vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť. Z dôvodu vzniknutého dlhu a vyhnutiu sa súdnemu sporu, bola zo strany žalobcu doručená žalovaným predžalobná výzva, a to listom zo dňa 27. 9. 2018, v ktorej žalobca vyzval žalovaných naposledy na úhradu vzniknutých nákladov. Napriek zaslanej predžalobnej výzve žalobcu, ktorú si žalovaní 1/, 2/ preukázateľne prevzali dňa 1. 10. 2018, žalovaní 1/, 2/ doposiaľ žalobcovi tento svoj dlh neuhradili. 2. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Osobitne poukázali na históriu, ktorá danému sporu predchádza. V roku 2007 v obci A. nad Z. kúpili od súkromného vlastníka pozemok parc. č. XXX v dohodnutej cene, ktorá zohľadňovala skutočnosť, že na pozemok sú privedené všetky inžinierske siete (vrátane kanalizácie). 18. augusta 2008 vydal Spoločný stavebný úrad Stavebné povolenie (SpSÚ-966/2008- OOllGa (Ocú-279/2009) na "Novostavbu rodinného domu na pozemku parcela Č. XXX/XX v k. ú. A. nad Z.". V popise stavby je jednoznačne uvedené, že stavba má byť pripojená na "verejné rozvody kanalizačnej siete obce A. nad Z.". Po dostavbe rodinného domu tento obývajú od roku 2011. Dňa 27. 6. 2011 prebehlo Kolaudačné konanie spojené so zisťovaním na mieste a následne bolo Spoločným stavebným úradom vydané Kolaudačné rozhodnutie" (SpSÚ 70792/86580/2011-Zm) k uvedenej stavbe. Pri kolaudácii stavby neboli zistené nedostatky a neboli
vznesené žiadne námietky, alebo požiadavky vo vzťahu k pripojeniu domu na inžinierske siete. Od roku 2011 až podnes je stavba riadne užívaná. Neformálne boli uisťovaní, že ich vetva kanalizácie (t.j. kanalizácia O.) bude čoskoro pripojená do kanalizačného systému "I. A. čistička odpadových vôd G.", kedy s nami uzavrie zmluvu o odvádzaní splaškových vôd spoločnosť TVK a.s. Do toho času bude vyvážať splašky na vlastné náklady obec A. nad Z.. Starosta A. nad Z. p. I., rovnako ani žiadna iná osoba, či organizácia ich, ani ich susedov nikdy až do r. 2018 nekontaktovali vo veci dohody ohľadom likvidácie splaškovej kanalizácie a úhrad za ňu. Problém nastal v roku 2016, kedy po výdatných dažďoch došlo k upchatiu "kanalizácie". Túto dala obec prečistiť na vlastné náklady. V uvedenom čase bolo ale verejne zistené, že kanalizácia do toho času slúžila ako septik bez pevného dna, kde sa časť tekutých splaškov samovoľne strácala presakovaním do podložia, čím došlo k silnému znečisteniu spodných vôd v oblasti ukončenia kanalizácie. Nevsiaknuté tuhšie kaly obec vyvážala na vlastné náklady. Zároveň bolo zistené, že do kanalizácie sú zaústené dažďové zvody viacerých domov (čo podstatne zvyšuje objem splaškov) a tiež, že starosta vraj nemá vôbec vedomosť, koľko ďalších domácností je do kanalizačnej vetvy pripojených. Kanalizácia prechádza približne pod stredom cestnej komunikácie v dĺžke asi 300m, pričom v blízkosti bytového domu sa ohýba takmer v pravom uhle, kde pokračuje ramenom o dĺžke 120m. V prvej, dlhšej časti kanalizácie je postavených najmenej 20 rodinných domov, v kratšej časti stojí 10 rodinných domov (vrátane ich) . V čase budovania kanalizácie boli vyhotovené kanalizačné prípojky ku každému stojacemu, alebo plánovanému rodinnému domu na trase. Obec však žiada platby za vývoz splaškov iba od obyvateľov bývajúcich na kratšom ramene kanalizačnej vetvy. V roku 2018, pravdepodobne pod tlakom blížiacich sa komunálnych volieb, starosta obce p. I. v rozpore s vlastnými prísľubmi zaslal im, ako aj susedom rozpis platieb, ktoré údajne obec zaplatila za vývoz odpadovej vody a údržbu kanalizácie v časti O.. Výpočty obce nevychádzali pritom zo žiadnych relevantných podkladov a rozboru stavu kanalizačnej vetvy. Zákon pritom stanovuje presné pravidlá na prevádzkovanie verejnej kanalizácie právnickou osobou, zodpovednosť prevádzkovateľa a povinnosti prevádzkovateľa verejnej kanalizácie. Zákon tiež stanovuje povinnosť ošetriť pripojenie na kanalizáciu písomnou zmluvou s vlastníkom, alebo prevádzkovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že ak obec mala vedomosť, že "kanalizácia" nie je zatiaľ verejnou stavbou mala vec riešiť, a prípadne nariadiť vybudovanie žúmp, alebo mala dať túto časť do správy vlastníkom domov. Po zistení uvedeného stavu vlastníci mienili riešiť situáciu, avšak obec nejasne a neurčito začala požadovať náklady, ktoré sama zapríčinila svojim konaním. Právne relevantným podkladom pre vymáhanie akéhokoľvek finančného plnenia v zmysle platnej legislatívy SR by mohla byť "Zmluva", prípadne "Dohoda" zúčastnených strán. Takýto dokument žalujúca strana ako dôkaz predložiť nedokáže vzhľadom na to, že žiadny dokument tohto druhu neexistuje. Je nezákonné, aby starosta obce stanovoval cenu likvidácie splaškov svojvoľne, prípadne najímal na výkon súvisiacich prác osoby (právnické osoby) poskytujúce predražené služby s cieľom vyrovnať si schodok v obecnom rozpočte na úkor občanov, pričom za stav je obec zodpovedná. 3. Žalobca tvrdenia žalovaných 1/, 2/ považoval z časti za nepravdivé a z časti za zavádzajúce a pre právne posúdenie prípadu zároveň nerozhodné, nakoľko zásadné fakty prípadu sú v danom prípade nesporné. Je nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ v rozhodnom období produkovali odpadové vody a je nepochybné, že odpadové vody odvádzali do splaškovej kanalizácie. Rovnako je nepochybné, že túto kanalizáciu vyviezol žalobca a že vznikli z tohto vývozu náklady, ktoré žalobca musel uhradiť. Žalovaní 1/, 2/ spochybňovali najmä výšku nákladov na vývoz splaškovej kanalizácie žalobcom a spôsob ich rozúčtovania medzi rozhodné domy a osoby, kam patria aj žalovaní 1/, 2/. Časť vlastníkov domov z rozhodného územia uznala, že je nesporné, že v danom období produkovali odpad do splaškovej kanalizácie a že je nesporné, že žalobca obsah tejto kanalizácie vyvážal a uhradil náklady na tento vývoz z prostriedkov obecného rozpočtu. Žalobca uvádza, že doposiaľ traja vlastníci domov preukázali svojím zodpovedným postojom k veci, že im záleží na vyriešení celej situácie a že sú si vedomí svojej povinnosti uhradiť za likvidáciu produkovaného odpadu vzniknuté náklady a teda dobrovoľne uhradili na ich pripadajúce náklady vynaložené žalobcom alebo sa dohodli mimosúdne na úhrade týchto nákladov. Títo vlastníci teda pochopili tú skutočnosť, že sú tu reálne náklady vynaložené na vývoz ich odpadu a že nie je možné, aby neplatili za vývoz splaškovej kanalizácie žiadne „poplatky“. 4. Žalovaní 1/, 2/ zotrvali na tom, aby súd žalobu zamietol. Za dôvody považovali neexistenciu verejnej kanalizácie, neexistenciu bezdôvodného obohatenia na ich strane, neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom preukázania výšky údajného bezdôvodného obohatenia, premlčanie nároku žalobcu a výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie vo forme verejnej vyhlášky zo dňa 5. 6. 2019 bola dodatočne povolená líniová vodná stavba - „A. nad Z. - splašková kanalizácia“ postavená na parcelách č. XXX, XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v k. ú. A. G. Z.. 2. 9. 2019 uzatvorili žalovaní 1/, 2/ so spoločnosťou Regionálna vodárenská spoločnosť Vlára - Váh, s.r.o. Zmluvu o odvádzaní odpadových vôd v zmysle
zákona č. 442/2002 Z. z. v platnom znení a zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení, predmetom, ktorej je odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou v súlade s podmienkami zmluvy. Do času riadneho skolaudovania kanalizácie teda žalovaní 1/, 2/ neodvádzali splaškové vody do verejnej kanalizácie tak ako ju definuje zákon č. 442/2002 Z. z. . Nenamietajú skutočnosť, odvádzanie odpadových vôd, resp. napojenie ich rodinného domu do následne povolenej kanalizácie, táto však až do času vydania rozhodnutia o povolení absolútne nemala charakter verejnej kanalizácie. Stavba kanalizácie bola v podstate nepovolená, neskolaudovaná a taktiež nedokončená stavba, ktorá absolútne neplnila účel, ktorý zákon č. 442/2002 Z. z. predpokladá u verejnej kanalizácie, t. z. odvádzanie odpadových vôd a prípadne ich čistenie tak aby nedochádzalo k ohrozeniu životného prostredia. Rodinné domy, ktoré sú do stavby pripojené, boli pripájané od roku 2009, pričom s vývozom odpadových vôd sa začalo až v roku 2014. Toto potvrdzujú rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 9. 4.2015 a 9. 11. 2015. Z týchto rozhodnutí žalobcovi vyplynula povinnosť zabezpečiť likvidáciu splaškových vôd zo stavby kanalizácie v súlade s § 66 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. ako opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, pričom účelom opatrení bolo obmedziť činnosť, pri ktorej môže dôjsť k ohrozeniu a znečisteniu podzemných vôd a tým spôsobiť nenahraditeľnú ujmu na životnom prostredí. Ak teda túto povinnosť mal žalobca, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných. Vzhľadom k uvedenému preto nebolo možné uzatvoriť riadnu zmluvu o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, a teda neexistovala povinnosť žalovaných takúto zmluvu uzatvoriť a teda i uhrádzať náklady spojené s ich likvidáciou. Z predložených rozhodnutí, z ktorých vyplynula pre žalobcu povinnosť zabezpečiť vývoz splaškových odpadových vôd. Ak teda túto povinnosť mal žalobca, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných. Výšku uplatneného nároku považovali žalovaní 1/, 2/ za preukázanú, nie je zrejmý spôsob rozúčtovania uvedený vo vyúčtovaní zo dňa 7. 12. 2017, kedy tieto údajné náklady boli rozúčtované medzi 10 rodinných domov. Podľa ich názoru bolo takto do kanalizácie napojených podstatne viac domov. Pre istotu vzniesli žalovaní 1/, 2/ aj námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2014 až 2017 z titulu uhradenia nákladov. Ak tomu tak skutočne bolo, prípadná premlčacia doba začala plynúť deň po zaplatení uvedenej sumy žalobcom, nakoľko v tento moment vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a tiež vedel už v ten moment, že žalovaní 1/, 2/ sa bezdôvodne obohatili, nakoľko nepochybne vedel, že na stavbu kanalizácie je napojený ich rodinný dom, toto vedel samozrejme i skôr, a to minimálne v čase kolaudácie rodinného domu žalovaných. Teda tá časť nároku žalobcu, ktorá bola uplatnená po uplynutí premlčacej doby 2 rokov je premlčaná. Žalovaní 1/, 2/ ďalej považovali nárok uplatnený žalobcom za nárok v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nepožíva právnu ochranu. Žalobca bez stavebného povolenia postavil stavbu, ktorá absolútne neplnila účel verejnej kanalizácie. Teda žalobca zavinil stav, kedy existovalo určité stavebné teleso, ktoré však neplnilo vôbec účel verejnej kanalizácie, nebolo zaústené a znečisťovalo životné prostredie v okolí žalovaných, až do času kým nebola žalobcovi uložená rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, povinnosť zabezpečovať likvidáciu splaškových vôd. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami, výsluchom navrhnutých svedkov a ustálil skutkový stav veci nasledovne: 5.1. Žalovaní 1/, 2/ kúpili od od súkromného vlastníka pozemok parc. č. XXX/XX (zapísaný toho času s rodinným domom súp. č. XX a ďalšími pozemkami na LV č. XXX, k. ú. A. G. Z. v prospech žalovaných 1/, 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov) v dohodnutej cene, ktorá zohľadňovala skutočnosť, že na pozemok sú privedené všetky inžinierske siete, vrátane kanalizácie, čo vyplývalo z faktu, že na pozemku boli už vybudované prípojky k inžinierskym sieťam. Koncom roka 2010 sa do postaveného rodinného domu nasťahovali, napojili sa k inžinierskym sieťam a začali dom užívať, nemali vedomosť o tom, že kanalizácia, do ktorej vypúšťajú odpadové vody, nie je dobudovaná, skolaudovaná a funkčná. Za odvádzanie odpadovej vody nikomu nič neplatili, mali za to, že niekto im mal predložiť príslušnú zmluvu. Situácia sa zmenila, keď v jednom zo susedných domov došlo k havárii, vyrazeniu splaškov. Postihnutý sused (T.. B.) začal situáciu riešiť a tak sa zistilo, že kanalizácia, do ktorej odvázajú odpadovú vodu nie je napojená na centrálnu kanalizáciu, funguje ako trativod a splašky idú voľne do pôdy. Tento fakt nevyplynul ani z kolaudačného rozhodnutia k novostavbe rodinného domu žalovaných, vydaného Obcou A. nad Z. dňa 18. 7. 2011. Okresný úrad Trenčín až dňa 5. 6. 2019 vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil líniovú vodnú stavbu A. nad Z.-splašková kanalizácia pre stavebníka Obec A. nad Z., ktorej účelom bolo odkanalizovať v prevažnej miere rodinné domy, s tým, že vodnú stavbu bude prevádzkovať Regionálna vodárenská spoločnosť Vlára-Váh s. r. o., s touto spoločnosťou žalovaný 1/ uzavrel zmluvu o odvádzaní odpadových vôd dňa 2. 9. 2019.
5.2. Ing. B. požiadal U. úrad Trenčín, odbor životného prostredia, o prešetrenie havárie, ku ktorej došlo v jeho dome. Tak bolo zistené, že jeho dom je napojený na prakticky nepriepustnú žumpu, neexistuje kolaudačné povolenie vodnej stavby - kanalizácie, táto je užívaná bez povolenia len so súhlasom starostu obce Horečného, odpadové vody sú vypúšťané do vsaku bez predchádzajúceho prečistenia. Správa z prešetrenia podnetu bola spísaná dňa 29. 7. 2014. 9. 4. 2015 Okresný úrad Trenčín, odbor životného prostredia, vydal rozhodnutie, ktorým uložil Obci A. nad Z. neodkladne zabezpečiť likvidáciu splaškových vôd z nefunkčnej kanalizácie vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou. Zároveň mal byť predložený návrh konečného riešenia likvidácie odpadových vôd z dlhodobého hľadiska. Nebolo možné existujúcu kanalizáciu dodatočne povoliť a užívať, pretože v obci nebola vybudovaná čistiareň odpadových vôd. 5.3. Odvážanie splaškov v období rokov 2014 až 2017 zabezpečila obec, pretože v dôsledku vyššie popísaných rozhodnutí bolo potrebné časť nefunkčnej kanalizáciu zablendovať. Vývoz fekálií realizoval na základe dohody z obcou O. I., realizoval vývoz z kanalizácie z časti obce O. do čistiarne odpadových vôd G. traktorom z objemom nádrže 8,3 m3. Vývoz realizoval 6 až 8 krát mesačne, za jeden vývoz mal vysúťaženú cenu 32,90 eur, obci posielal mesačné faktúry. Až v roku 2017 starostu obce zaviazalo obecné zastupiteľstvo k tomu, aby vzniknuté náklady rozpočítal na jednotlivých vlastníkov domov, do tej doby žiadne platby žiadané neboli. Celkové náklady na vývoz odpadovej vody a údržbu kanalizácie v časti O. za roky 2014 - 2017 boli na základe predkladaných faktúr vyčíslené sumou 12 444,08 eur. Žalovaným bolo predložené vyúčtovanie zo dňa 20. 3. 2018. Z jeho obsahu vyplýva, že pri vyčíslení nákladov vychádzala obec z počtu osôb na trvalom pobyte (4) a v zmysle právnych predpisov z paušálu na vodné a stočné 34 m3/osoba/rok. Celkom bolo žalovaným vyúčtovaných 1 525,52 eur (2014 - 202,52 eur, 2015 - 663,76 eur, 2016 - 300,88 eur, 2017 - 358,36 eur). Žalovaní 1/, 2/ (a niektorí ďalší susedia) odmietli zaplatiť najmä s poukazom na to, že nie je isté, že obec vyvážala len splašky produkované na ich ulici, spochybnili metodiku výpočtu cez počet obyvateľov, ktorý reálne neodráža reálnu produkciu splaškových vôd, akýkoľvek nárok mal byť podložený obojstrannou dohodou. Žalobca súdu predložil faktúry za vývoz splaškov počas sporného obdobia. Tieto boli vystavené Patrikom Hejdišom v mesačných intervaloch, z ich obsahu je možné zistiť len konkrétny počet vývozov a cenu 32,50eur za jeden vývoz, v druhom polroku bola účtovaná cena 42,50 eur za jeden vývoz. 5.4. Vyššie uvedený skutkový stav veci nebol medzi stranami sporný, podľa názoru podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorá bola medzi stranami sporná, bolo, či došlo medzi stranami k dohode, že v spornom období bude v prospech žalovaných obec vyvážať fekálie bezodplatne. Starosta obce I. uviedol, že mal záujem s dotknutými obyvateľmi sa dohodnúť, k tomu ale nedošlo. Povedal im len to, že obec vývoz splaškov zabezpečí, ale nie zadarmo. Žalovaný 1/ tvrdil, že situácia sa riešila, chceli sa so starostom dohodnúť, mali záujem aj finančne prispieť, ale starosta sa vyjadril tak, že vývoz bude robiť obec zadarmo. Žalovaní 1/, 2/ boli v tejto súvislosti aj toho názoru, že napokon obec si len vývozom splaškov plnila povinnosť, ktorú jej uložil príslušný okresný úrad. K tomu súd vypočul svedkov, obyvateľov domov, susediacich s domom žalovaných. Svedok L. dokončil stavbu domu v roku 2004, nevedel že kanalizácia nefunguje, Trenčianskej vodohodpodárskej spoločnosti platil spočiatku vodné i stočné, stočné neskôr prestalo byť fakturované. Nejakú dobu odpadové vody produkoval, ale neplatil za ich likvidáciou. V čase, keď kanalizácia prestala byť funkčná, mal ústnu dohodu so starostom, že obec sa o odvoz fekálií postará, kým nebude napojenie na verejnú kanalizáciu. Koncom roka 2013 sa viacerí stretli so starostom, navrhovali, že si každý postaví žumpu, k tomu starosta uviedol, že to obec nepovolí, povedal tiež, že obec bude splašky vyvážať a oni za to budú platiť. S platením súhlasili, ale s podmienkou, že budú platiť len za skutočne vyprodukovaný odpad konkrétnej rodiny, každý si chcel platiť za to svoje, nevedeli, koľko domov je na rúru napojených. Svedok I. uviedol, že niekedy v rokoch 2013 - 3014 vznikol problém s kanalizáciou, všetci dotknutí sa stretli so starostom, chceli si budovať žumpy, to starosta nechcel dovoliť, povedal že splašky bude vyvážať na náklady obce. Záznam zo sedenia spísaný nebol. Po vyúčtovaní nákladov s ním nesúhlasil, navrhol spôsob výpočtu podľa zákonných noriem, nenavrhol konkrétnu sumu. Svedok J. uviedol, že do svojho domu sa nasťahoval v roku 2006, napojil sa na všetky siete, pri nahlásení odberného miesta na vodárňach mu oznámili, že kanalizácia v mieste jeho domu nie je, išiel za starostom, ten uviedol, že kanalizácia je napojená na obecnú žumpu, ktorú obec vyváža na svoje náklady. Na jar 2014 sa stretli všetci susedia, starosta nechcel povoliť stavebný ruch, teda vlastné žumpy, tiež povedal, že obec bude splašky vyvážať na svoje náklady. Na stretnutí nebol prítomný žiadny z obecných poslancov, písomný záznam sa nevyhotovil. Svedok Z. dostaval dom v roku 2008, od začiatku je prihlásený na vodné a stočné, na vývoz splaškovej vody sa nenahlásil, pretože to po ňom nikto nechcel. Od roku 2008 platí doteraz vodné a stočné. Potvrdil, že v roku 2004 mali všetci susedia stretnutie so starostom, riešili kanalizáciu, chceli vlastné žumpy, starosta povedal, aby nič neriešili a
nechali všetko na neho. Mali stretnutie aj v roku 2014, starosta sa vyjadril tak, že sa bude vyvážať na náklady obce. 6. Podľa § 36 ods. 1, 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, v znení platnom do 14. 3. 2018 komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia. Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody v súlade s § 5. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu, 46b) pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd. 7. Podľa § 23 ods. 1, § 25 ods. 3a, § 28 ods. 6, § 29 ods. 3, 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5. Neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného. Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd. 8. Podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy okrem iného zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. 9. Podľa § 1 vyhlášky č. 397/2003 Z. z. § 1 táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie, spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie. Podľa § ak sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie nemeria a množstvo vody tvorí len voda odobraná z verejného vodovodu, určí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd podľa § 3. Podľa § 3 ods. 7, 8 ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Na určenie množstva vody prostredníctvom smerných čísel spotreby vody odberateľ predkladá na uzavretie zmluvy o dodávke vody informácie potrebné na tento výpočet. Určenie množstva vody prostredníctvom smerných čísel spotreby vody sa aktualizuje, ak sa zmení spôsob tohto určovania alebo sa zmenia údaje poskytnuté odberateľom, ktoré sú potrebné na ich určenie, a to odo dňa oznámenia týchto zmien odberateľom vlastníkovi verejného vodovodu alebo prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Smerné čísla spotreby vody sú uvedené v prílohe č. 1. 10. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2. Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 12. V danej veci mal súd za to, že v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení každý producent zodpovedá a v zásade má povinnosť zabezpečiť vývoz a likvidáciu odpadových vôd, ktoré produkuje. Pred napojením na verejnú kanalizáciu má povinnosť uzavrieť s vlastníkom, resp. správcom verejnej kanalizačnej siete príslušnú zmluvu. Pokiaľ verejná kanalizačná sieť neexistuje, zákon pripúšťa možnosť vypúšťať odpadovú vodu do k tomu určenému, osobitne vybudovanému zariadeniu, žumpy. V tomto prípade žalovaní mali za to, že od roku 2011, do roku 2014, do vzniknutej havárie kanalizácie, vypúšťajú splašky do verejnej kanalizácie. Nemali vedomosť o tom, že sa napojili na kanalizáciu, ktorá nebola funkčná. S ich argumentom, že ,,niekto“ im mal predložiť príslušnú zmluvu nie je možné súhlasiť, povinnosť zmluvne si zabezpečiť možnosť napojenia sa na verejnú kanalizáciu má producent odpadových vôd, teda žalovaní. Títo v uvedenom období za likvidáciu splaškov neplatili žiadne poplatky, čím zásadným spôsobom porušili svoje povinnosti. Až po havárii v priebehu roka 2014 získali žalovaní vedomosť o tom, že splašky vypúšťajú do kanalizácie, ktorá nie je funkčná a prakticky je niečím ako trativod. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalovaným, že nepochopiteľne zásadným spôsobom konala v rozpore so zákonom obec, keď umožnila odvod splaškov do nedokončenej, neskolaudovanej a nefunkčnej kanalizácie. Po havárii bol nútený túto situáciu riešiť príslušný úrad životného prostredia, keďže splašky boli vypúšťané priamo do pôdy a ohrozovali životné prostredie. Na zamedzenie týchto nepriaznivých následkov bola obci (žalobcovi) uložená povinnosť zabezpečiť neodkladne likvidáciu splaškových vôd takým spôsobom, aby sa dosiahla rovnaká úroveň ochrany vôd, ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou, o tomto bolo potrebné 1- krát mesačne predkladať doklady o likvidácii. Do 30 dní od doručenia predmetného rozhodnutia mala obec predložiť návrh konkrétneho riešenia likvidácie odpadových vôd z dlhodobého hľadiska, pričom viac možností prichádzalo do úvahy. Obec pristúpila k akumulácii odpadových vôd v nefunkčnej, kapacitne postačujúcej kanalizácii, ktorú zabezpečila proti prenikaniu splaškov do pôdy. Takto dočasne nefunkčná kanalizácia poslúžila ako žumpa, vývoz ktorej obec zabezpečila. Cieľom rozhodnutia úradu životného prostredia bola potreba neodkladne zamedziť ohrozovaniu životného prostredia. Obec má nepochybne povinnosť v rámci výkonu verejnej správy dohliadať na to, aby odpadové vody boli likvidované zákonným spôsobom, v žiadnom prípade ale nemá povinnosť túto činnosť realizovať za producentov bezodplatne. Ak žalovaní tvrdili, že vývoz splaškov bude obce realizovať zadarmo, nedoložili žiadnu písomnú zmluvu s takýto obsahom. Ústny sľub starostu obce v tejto súvislosti nemá žiadnu právnu relevanciu. Obec mala povinnosť riešiť havarijnú situáciu neodkladne, zvolila formu vývozu splaškov, pokiaľ by mala čakať, kým si vlastníci dotknutých domov postavia žumpy, situácia by nebola riešená neodkladne. Havarijná situácia a následné dianie nezbavili žalovaných zodpovednosti za likvidáciu nimi vyprodukovaných odpadových vôd v celom rozsahu. Žalobca bol nútený zabezpečiť likvidáciu splaškov v dôsledku havarijnej situácie, ktorú spôsobil, ale pokiaľ platil za odvoz splaškov, plniť za žalovaných, čím na ich strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. 13. V danej situácii nebolo možné určiť presný objem vyvážaných splaškov, ktoré vyprodukovala rodina žalovaných, preto bolo potrebné vychádzať z vyhlášky č. 397/2003 Z.z., podľa ktorej je predpokladaná produkcia splaškov na osobu a rok 34m3. Vzhľadom na možnosť určenia objemu splaškov takýmto spôsobom nebolo podstatné, že vývozca splaškov zrejme realizuje vývoj aj pre iné ako haváriou dotknuté domácnosti. Domácnosť žalovaných predstavuje 4 nahlásené osoby, samotná hodnota 34 m3 zo strany žalovaných nebola namietaná. Žalobcov vyúčtovanie, podložené žalovaným a ďalším dotknutým vlastníkom nespracoval svojvoľne, vychádzal z uvedenej vyhlášky a z ceny za vývoz vysúťaženej vývozcom Patrikom I.. O tom a tiež o tom, že v spornom období bol realizovaný vývoz splaškov svedčia žalobcom predložené faktúry. 14. Za dôvodnú súd považoval námietku premlčania, ktorú vzniesli žalovaní v zmysle §107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky od dňa, keď sa oprávnený doznal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Deň po úhrade konkrétnej faktúry žalobcov mal vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a v koho prospech. Žalobca bola podaná 24.10.2018, do úvahy preto prichádzajú len úhrady realizovaní po 24.10.2016. Úhrady, vyúčtované za roky 2014, 20158 a 10 mesiacov roka 2016 boli preto premlčané. Rozsah premlčania na tomto základe žalovaní vyčíslili sumou 1070,39 eur. Tento výpočet žalobcov
nenamietal. Súd preto žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 455,13 eur (1525,52 - 1070,39), s úrokom z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške a dôvodne od 09.10.2018, teda odo dňa, nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie v zmysle predžalobnej výzvy. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, strana žalovaných bola úspešná v rozsahu 40,34 % (§255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.