Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-558-2020.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Subarea
21Ek/558/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S.. F. G., J.: X.X.XXXX, V. XXXX/XXX, XXX XX K. G.a, pr. zast.: S.. I. H., M., N. XX/XX, XXX XX K. G., F.:XXXXXXXX proti povinnému: X. A., J.: X.X.XXXX, V. XXXX/XXX, XXX XX K. G. o vymoženie X.XXX D. s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom S.. F.. Q. E., N. N. D. Ú. J.. M.. E. XX/XX, XXX XX K. G., F.: XX XXX XXX pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške XXX,- Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnená podala dňa 19.03.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy X.XXX Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 10.01.2020, dátum právoplatnosti a vykonateľnosti 18.02.020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 07.04.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: F.. S.. Q. E., so sídlom exekútorského úradu J.S.. M.. E. XX/XX, XXX XX K. G., ktorá vedie vec pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
3. Súdna exekútorka postúpila súdu dňa 07.06.2020 na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 03.05.2020. Povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.04.2020 doručené dňa 24.04.2020.
4. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu existencie iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Predmetnú exekúciu považuje za nezákonnú a neprípustnú, pretože platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní bol vydaný na základe neprípustného návrhu oprávneného na vydanie platobného rozkazu uplatňovaného v rozpore s právnymi predpismi, ktorý mal súd aj bez námietok, odmietnuť podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 307/2017 Z. z. o upomínacom konaní. Povinná v úvode návrhu na zastavenie viac krát poukázala na to, že S.. G. nie je oprávnenou osobou na vymáhanie akéhokoľvek nároku od nej ako povinnej, pretože medzi oprávnenou v exekučnom konaní a povinnou neexistuje žiaden záväzkový ani iný právny vzťah. Uviedla, že nebola nikdy vlastníčkou peňažných prostriedkov, resp. akýchkoľvek majetkových hodnôt oprávnenej a preto z jej strany nedošlo k žiadnemu úmyselnému a ani neúmyselnému obohateniu na jej úkor, pričom objasnila, že spor o finančné prostriedky vznikol medzi oprávnenou a spoločnosťou O., N..V..Q.., konateľom ktorej je bývalý priateľ povinnej, V. H.. Následne uviedla, že bývalému priateľovi dala povinná dobromyseľne k dispozícii bankový účet, aby
mohol prijímať vlastné a firemné peňažné prostriedky (vlastný účet nemohol využívať, pravdepodobne kvôli blokovaniu). Oprávnená poslala na predmetný bankový účet povinnej finančné prostriedky v prospech spoločnosti O., N..V..Q.. v celkovej výške X.XXX,- Eur, ktoré však na základe zmluvy o obstaraní patrili obstarávateľovi a nie povinnej, a následne ich z účtu vybral a disponoval nimi konateľ spoločnosti V. H.. Povinná viac krát uviedla, že so zaslanými finančnými prostriedkami nikdy nedisponovala a na úkor oprávnenej sa nikdy bezdôvodne neobohatila. Povinná priznala, že bolo zrejme chybou poskytnúť V. H.i vlastný účet na prijímanie finančných prostriedkov (ústne, neformálne a bezodplatne), a že sa cíti byť oklamaná V. H., že využívaním účtu ju zatiahol do sporu s jeho veriteľom - oprávnenou v tomto konaní a tiež aj preto, že po obdŕžaní pre povinnú šokujúceho a nezmyselného platobného rozkazu, jej prisľúbil, že vec vybaví, resp. že peniaze oprávnenej vráti a voči Platobnému rozkazu, ktorý mu aj s prílohami odovzdala podá prostredníctvom svojho právnika odpor a tým sa platobný rozkaz zruší, čo sa však nestalo a povinná sa tým dostala nezavinene do exekúcie a teda ako nemajetná osoba bez riadneho príjmu aj s maloletými deťmi do ťažkej životnej situácie. Následne k obsahu samotného návrhu z vecného hľadiska uviedla ďalšie skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o obstaraní, resp. jej neplatnosti, na ktorú sa odvolávala oprávnená a v súvislosti s ktorou mal oprávnenej vzniknúť nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia od povinnej. Povinná v návrhu na zastavenie tvrdí, že Zmluva o obstaraní veci bol záväzok obstarávateľa zaobstarať osobný automobil pre objednávateľa, pričom oprávnená ako objednávateľka zaplatila zálohu pred podpísaním písomnej zmluvy a táto skutočnosť nemohla spôsobiť plnenie zmluvy nemožným, tak ako to tvrdil právny zástupca oprávnenej a to z toho dôvodu, že pre zmluvu o obstaraní podľa § 733 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je predpísaná písomná forma. Povinná má za to, že Zmluva o obstaraní nie je neplatná a že povinným má byť obstarávateľ v zmysle zmluvy a nie ona. Ďalej povinná svoju argumentáciu podporila poukázaním na ustálenú judikatúru a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa neplatnosti nemôže dovolávať ten kto ju spôsobil, a teda oprávnená v prípade ak by aj bola zmluva neplatná, zaplatením zálohy pred uzatvorením zmluvy o obstaraní spôsobila neplatnosť sama a súd aj z tohto dôvodu mal návrh odmietnuť. Ďalej aj v prípade ak by oprávnená nespôsobila neplatnosť právneho úkonu a chcela by si uplatniť nárok z údajného bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnosti právneho úkonu, mala sa tejto neplatnosti domáhať určovacou žalobou v rámci CSP a nie v upomínacom konaní a to z dôvodu, že právny úkon môže byť zbavený platnosti len rozhodnutím súdu alebo tým, že účastníci po vzájomnej dohode uznajú právny úkon za neplatný, čo sa v tomto prípade nestalo. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Povinná ďalej poukázala na účelovosť návrhu oprávnenej, ktorý nemá právny ale skôr špekulatívny charakter, a to aj preto, že právny zástupca oprávnenej namietal v návrhu porušenie zákazu klamania spotrebiteľa podľa § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom toto ustanovenie bolo dávno pred podpísaním zmluvy o obstaraní, t.j. dňom 17.7.2014 zrušené. V tejto súvislosti poznamenala, že medzi povinnosťami predávajúceho nie je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa uvedená povinnosť uvádzať v zmluve vlastný účet a číslo účtu zjavne nemá vplyv na kvalitu a vlastnosti predmetu zmluvy. Ďalej povinná ako skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu uplatnila námietku premlčania, spočívajúcu v tvrdení, že oprávnená si uplatnila údajný nárok z bezdôvodného obohatenia návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní po uplynutí premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V poslednom rade povinná namietala svoju nemajetnosť, resp. uviedla súdu sociálne a majetkové dôvody, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V zmysel všetkých vyššie uvedených skutočností povinná žiada súd aby exekúciu v celom rozsahu zastavil. K návrhu na zastavenie predložila povinná: Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 02.04.2020, Potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 25.03.2020a Výzvu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úhradu nedoplatkov zo dňa 13.03.2020.
5. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila aj oprávnená. V úvode vyjadrenia uviedla, že všetky skutočnosti uvedené povinnou v jej návrhu na zastavenie exekúcie mali byť nepochybne obsahom odporu proti platobnému rozkazu a nie je možné, aby špekulatívny prístup povinnej bol ťarchou oprávnenej len pre to, že povinná úmyselne nevyužila právo na podanie odporu proti rozhodnutiu zaväzujúce jej osobu v stanovenej lehote. Platobný rozkaz jej bol riadne doručený a bola v ňom poučená o možnosti podať v zákonnej 15 dňovej lehote odpor, pričom oprávnený považuje za zvláštne, že vzhľadom na prezentované právne povedomie povinná takéto poučenie opomenula, alebo sa spoliehala na p. Kremeňa, ktorým sa cíti byť oklamaná, že podá odpor, aj napriek tomu, že odpor mohla podať výlučne samá povinná, alebo je právny zástupca. K námietke povinnej, že návrh na vydanie platobného rozkazu nebol prípustný vzhľadom na jej siahodlhé
argumentácie ohľadom platnosti/ neplatnosti zmluvy, uviedli, že exekučné konanie je vykonávacím konaním, a povinná mala svoje procesné práva realizovať v rácmi základného konania podaním odporu. Povinná tak však neurobila a a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Prípustnosť návrhu na vydanie platobného rozkazu zvažuje príslušný súd posúdením zákonnom stanovených kritérií, negatívne vymedzených v § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní. V prípade ak sa nejedná o splnenie jednej z týchto podmienok vzťahujúcich sa na neprípustnosť návrhu, podaný návrh prípustný je. Z uvedeného vyplýva, že niet pochybností o namietanej neprípustnosti návrhu. K ďalšej námietke povinnej spočívajúcej v uplatňovaní si nároku na zaplatenie peňažnej sumy nie voči povinnej ale voči p. H.
6. V súlade s ustanovením § 61 k ods. 5 Ex. por. súdna exekútorka predložila súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, pričom uviedla, že jej bol doručený v zákonnej lehote. Následne uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie oprávnenej považuje návrh povinnej na zastavenie exekúcie za neopodstatnený.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
13. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa exekučný súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej, nakoľko ich nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie.
14. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa súd ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a to najmä či návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnej 24.04.2020, čo svojím podpisom potvrdila povinná na doručenke, ktorá je súčasťou spisu. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 05.05.2020. Súdnemu exekútorovi bol návrh na zastavenie exekúcie doručený dňa 11.05.2020. Z uvedených skutočností súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
15. K námietkam povinnej, že súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz na základe neprípustného návrhu oprávneného, pričom mal tento návrh súd aj bez námietok povinnej odmietnuť podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 307/2017 Z. z. o upomínacom konaní, v ktorom nesprávne zaviazal ako povinnú povinnú súd konštatuje, že tieto tvrdenia povinnej nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu ani v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní.
16. Konanie a rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na návrh povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a či je vedená v súlade so zákonom. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Preto ak povinná namieta platnosť/neplatnosť právneho úkonu, námietku premlčania bezdôvodného obohatenia či iné skutočnosti, ktoré podľa povinnej podporujú verziu, že by exekučný titul vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinnej namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnila zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinná si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnila, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
17. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Tejto zásade nezodpovedá postup povinnej, ktorá nepodala proti platobnému rozkazu odpor a v konaní tak neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany proti nároku oprávneného (v pôvodnom konaní žalobcu). Pokiaľ by povinná podala odpor proti platobnému rozkazu, spor by sa preniesol pred zákonného sudcu a povinná by v následnom konaní mohla účinne uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany proti žalovanému nároku. Povinná možnosť podať tento procesný prostriedok (a ani iný opravný prostriedok) nevyužila, aj napriek tomu, že v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že ju platobný rozkaz voči nej ako povinnej šokoval a teda jej bol aj riadne doručený a bola v ňom poučená o možnosti podať v zákonnej 15 dňovej lehote odpor. Nedostatok svojej procesnej aktivity v základnom konaní sa snaží nahradiť využitím návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ktorým celkom zjavne žiada exekučný súd o preskúmanie správnosti exekučného titulu, čo je však neprípustné.
18. V súvislosti s tvrdením povinnej o nemajetnosti ako dôvodu zastavenia exekúcie je potrebné poukázať na skutočnosť, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie
alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdny exekútor v zmysle vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie majetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru o jeho nemajetnosti. V tomto štádiu konania preto nie je možné bez pochýb konštatovať nevymožiteľnosť pohľadávky a keďže zo strany súdneho exekútora nebola nemajetnosť povinného riadne preukázaná a zároveň exekúcia prebieha na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, súd nemohol návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť a prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
19. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Nakoľko povinná súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by súd rozhodol o zastavení exekúcie a teda v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
25. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
26. Oprávnená si vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatnila nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenej priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo I. XXX,- Eur (odmena za 1 právny úkon - podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške XXX,XX Eur + 1 x režijný paušál rok 2020 (XX,XX Eur) bez DPH), pričom ich súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.