Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/185/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 36613843 proti žalovanému: F. C., H.. XX.X.XXXX, C. N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 134,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie zo dňa 2. apríla 2019 č.k.10Csp/237/2018 - 94 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 61,95 eur spolu s úrokom z omeškania: vo výške 5,05% ročne zo sumy 8,26 eur od 10.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 13,71 eur od 10.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 13,70 eur od 10.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 13,71 eur od 10.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,57 eur od 10.2.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že sporovým stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu podanej na súd dňa 1.10.2018 s tvrdením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol od spoločnosti Slovak Telekom a.s. pohľadávku voči žalovanému, s ktorým jeho právny predchodca ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle uzavrel zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný, ktorého pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, nedodržal zmluvné povinnosti odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, a dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr, ako i zmluvnej pokuty v sume 85,69 eur.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 3.2.2015 zmluvu o pripojení na dobu neurčitú podľa a nasledujúcich o elektronických komunikáciách, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť program služieb Happy XS NAJ, žalovaný sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby právneho predchodcu žalobcu, najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby, zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a po dobu viazanosti sa nedopustiť takého konania ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany

účastníka, a že zmluvné strany súčasne uzavreli dodatok k zmluve, v ktorom si dohodli zmluvnú pokutu v sume 140 eur v prípade porušenia zmluvných podmienok. Zistil tiež, že právny predchodca žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtoval faktúrami č. 7600871876 na sumu 32,38 eur, č. 7510524663 na sumu 38,50 eur, č. 7509574511 na sumu 18,70 eur, č. 7511480411 na sumu 18,70 eur a faktúrou č. 7508621415 na sumu 8,26 eur, ktoré žalovaný neuhradil.

4. Právny vzťah medzi stranami zo zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení súd posúdil podľa a nasledujúcich a podľa , , a a nasledujúcich o elektronických komunikáciách a uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu žalobcu a nakoľko žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb a dodržiavať záväzky uvedené v zmluve, resp. v dodatku k nej, súd zaviazal na zaplatenie sumy 61,95 eur.

5. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 79,01 eur, fakturovanú právnym predchodcom žalobcu faktúrou č. 7605679040 za zúčtovacie obdobie od 22.5.2016-21.6.2016, splatnou dňa 11.7.2016, súd prvej inštancie posúdil podľa a . Vychádzal zo zistenia v tabuľke č. 1 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 3.2.2015, v ktorom je uvedená dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 140 eur, zo skutočnosti, že z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná a z tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Konštatoval, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, dohoda o zmluvnej pokute musí byť v zmysle určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Usúdil, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa, ak zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, a tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Dodal, že neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , a rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neplatnú a vyjadril sa k nej Krajský súd v Prešove aj v uznesení sp.zn. . Ďalej dôvodil, že v dodatku k zmluve o pripojení je síce uvedená konkrétna výška zmluvnej pokuty, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, ale žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktorá podľa tvrdenia žalobcu sa bude postupne znižovať, v závislosti od počtu dní počas ktorých si žalovaný riadne, v súlade so zmluvou plní svoje povinnosti. Ako neopodstatnený súd vyhodnotil argument žalobcu, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej tým, že v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy. V tejto súvislosti súd uviedol, že v danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, pričom zo zmluvy a z dodatku k tejto zmluve nie je možné zistiť, aké konkrétne benefity boli poskytnuté žalovanému, v akej hodnote, a prečo bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 140 eur, pričom žalovanému bolo poskytnuté telekomunikačné zariadenie v hodnote 99 eur v sume 9 eur a iné benefity v zmluve uvedené neboli. Doplnil, že hoci žalobca do zmluvy zakotvil ustanovenia o tzv. degresívnej zmluvnej pokute, je potrebné aj v tomto prípade dodržiavať ustanovenia a nasl. a upraviť klesanie tak, aby bolo zreteľné, zrozumiteľné a určité tak, že namiesto komplikovaného vzorca určiť pevnú sumu, o ktorú sa bude postupne znižovať zmluvná pokuta a za aké obdobie, ktoré by si mohol koncový spotrebiteľ ľahko vypočítať. Z jednotlivých uzavretých zmlúv nevyplýva, na aké obdobie bola uzavretá zmluva, resp. na aké obdobie boli žalovanému

poskytnuté benefity. Navyše žalobca síce uviedol, že ide o zmluvnú pokutu do dňa ukončenia/prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb, konkrétny deň, kedy malo k tejto skutočnosti dôjsť, žalobca v spore nepreukázal. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 72,50 eur nie je dôvodný.

6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou veta prvá, v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na pomerne rovnaký pomer úspechu a neúspechu strán.

8. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a akcesorickému výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 72,50 eur, resp. zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Citoval znenie , poukázal na viaceré súdne rozhodnutia a zopakoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku, a ktorý okrem iného podľa písm. c) tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal. Súdu prvej inštancie vytkol, že toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil a nereflektoval ani požiadavku , naopak pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod.. Podľa názoru žalobcu spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty, predstavujúcu paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Podčiarkol, že škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti a zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Podčiarkol, že zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje súčasne návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Podčiarkol, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 72,50 eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo

znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je podľa žalobcu absolútne jasný a určitý, pričom základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať s tým, že výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb) a všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu, vrátane jeho obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku dospel k záveru, že tento žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu v jeho napadnutej časti nemožno vytknúť, že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ako i v predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Neboli zistené ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore a ktoré by bez ďalšieho mali za následok kasáciu napadnutej časti rozsudku.

13. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku vo veci samej napadnutého vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) a len na zdôraznenie správnosti tejto časti rozsudku a k námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

14. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť ovplyvniť, ani jednotlivé zmluvné dojednania individuálne dohodnúť a dosiahnuť tak zmenu formulárového znenia. Pokiaľ mal žalovaný záujem o poskytovanie telekomunikačných služieb, musel sa s obsahom zmluvy, vrátane dojednania o zmluvnej pokute stotožniť a zmluvu ako celok podpísať. Neexistujú tiež žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ v danom zmluvnom vzťahu bol v pozícii slabšej zmluvnej strany z hľadiska vyjednávajúcej dosiahnuť zmenu

vopred naformulovanej zmluvy. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu tejto zmluvnej podmienky vo všeobecnej rovine, keďže v danom prípade zohľadnil konkrétne okolnosti, t.j. skutočnú výšku uplatnenej zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy a aj závažnosť porušenia povinností zo strany žalovaného tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

15. V danom prípade posudzovaná zmluva o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb v spojení s dodatkom je uzatvorená na dobu neurčitú a nič na tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok zotrvať v týchto zmluvných vzťahoch po dobu 24 mesiacov. Ustanovenie zakotvuje možnosť účastníkovi zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu tak nemôže predstavovať porušenie povinností, za ktoré možno požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako aj dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby bez toho, aby táto reflektovala výšku nezaplatenej ceny je podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Nemení na tom nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri dojednaní zmluvnej pokuty zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrený v dennom klesaní základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia poskytovania služieb. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty totiž nereflektuje výšku nesplneného záväzku spotrebiteľa voči dodávateľovi v tom ktorom okamihu zmluvného vzťahu, teda výšku vzniknutej pohľadávky. Zmluvná pokuta odvíjajúca sa od dĺžky zmluvného vzťahu tak umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej samotnú pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť cenu poskytnutých služieb. V danom prípade výška požadovanej zmluvnej pokuty 79,01 eur dosahuje takmer výšku vzniknutej pohľadávky 61,95 eur.

16. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ považoval dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnutej v dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb za zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. .

17. Z dôvodov vyššie uvedených, ako i z dôvodov v napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku vrátane výroku o trovách konania podľa ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Na námietku žalovanej, že jej nevytkol vady najneskôr do šiestich mesiacov, uviedol, že uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady, ktorého cieľom je dosiahnuť plnenie bez vád, nevylučuje

možnosť uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou, keďže cieľom zodpovednosti za škodu je nahradiť poškodenému majetkovú ujmu vzniknutú porušením právnej povinnosti.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).