Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-46-2019.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. H., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov - matky: K. F.I., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, XXX XX U. a otca: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., XXX XX U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec Y. H., W.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého Y. H., W.. XX.XX.XXXX vo výške 80,- € mesačne s účinnosťou od 14.11.2019, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Zameškané výživné za obdobie od 14.11.2019 do 19.06.2020, spolu vo výške 327,67 € je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý uhrádzať v mesačných splátkach po 27,30 € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, až do úplného vyrovnania, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok, čo i len nezaplatením jednej splátky zameškaného výživného.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/102/2008 - 39 zo dňa 25.07.2008, právoplatný dňa 07.08.2008 v časti určenia bežného výživného na maloletého Y. H., W.. XX.XX.XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2019 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa zo sumy 1.000,- Sk (33,19 €) na sumu 200,- € mesačne. Matka maloletého mala za to, že náklady na maloletého sa zvýšili.
2. Otcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 21.01.2020 do vlastných rúk, pričom sa k návrhu nevyjadril.
3. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2020 bola prítomná matka, maloleté dieťa a kolízny opatrovník. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie mu bolo doručované na adresu jeho trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR. Na tejto adrese predvolanie v odbernej lehote neprevzal, pričom zásielka obsahujúca predvolanie sa súdu vrátila dňa 01.06.2020. Postupujúc podľa ustanovenia § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ktoré súd aplikoval s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), považoval predvolanie za doručené dňom 01.06.2020, t.j. dňom vrátenia nedoručenej
zásielky na súd, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Súd v zmysle § 31 CMP v spojení s ustanovením § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.
4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu primerane jeho veku a potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zo dňa 29.01.2020, pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/102/2008, sp. zn. 8P/56/2010, ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Naposledy bolo výživné na maloletého Y. H., W.. XX.XX.XXXX upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/102/2008 - 39 zo dňa 25.07.2008, právoplatný dňa 07.08.2008. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne, počnúc dňom 11.03.2008, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
7. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/56/2010 - 45 zo dňa 30.06.2010 bol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu zastavený v dôsledku späťvzatia návrhu v tejto časti. Súd v tomto konaní upravil styk otca s maloletým synom.
8. Zo správy ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že maloletý Y. je narodený mimo manželstva. Matka s maloletým obýva 2 - izbový byt, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Okrem matky s maloletým v domácnosti býva ešte stará matka z matkinej strany p. Y. F., W.. XXXX. Nájom za byt predstavuje sumu 50,- €, plyn 63,- €, elektrina v sume 31,- €. Matka a stará matka sa podieľajú na platbách za domácnosť spoločne. Okrem toho má matka už len bežné výdavky spojené s domácnosťou a zabezpečovaním starostlivosti o maloletého Y.. Maloleté dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývoj. Matka je zamestnaná v Základnej škole vo U. ako upratovačka. Jej mesačný príjem predstavuje sumu 380,- €. Poberá na maloleté dieťa prídavok v sume 24,95 € a náhradné výživné v sume 50,- €. Maloletý Y. navštevuje 8. ročník Základnej školy vo U.. Je zdravý, neužíva žiadne lieky a nenavštevuje žiadnych odborných lekárov. Navštevuje krúžok filmová tvorba a literárny krúžok, v rámci ktorého chodí 1 - 2 krát do roka po celom Slovensku alebo do Českej republiky. Týmto má matka zvýšené výdavky na syna, ktorý chce ísť ďalej študovať na grafickú školu. Matka od otca nedostáva vyživovaciu povinnosť dlhodobo, teda otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Otec ani nad rámec bežného výživného matke nijakým spôsobom neprispieva, o syna sa nezaujíma. Od roku 2008 sa pomery na strane maloletého zásadným spôsobom zmenili, Y. je starší, fyzicky vyspelejší. Je nepochybné, že sa tým zvýšili aj jeho výdavky na výživu, výchovu a zabezpečenie ostatných nevyhnutných potrieb, preto kolízny opatrovník navrhol vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu zvýšiť primerane jeho veku a potrebám.
9. Matka pred súdom svoj návrh upravila tak, že pokiaľ pôvodne žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na syna na sumu 200,- €, žiadala, aby výživné otca na maloletého bolo upravené na sumu 80,- € mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 14.11.2019. Zároveň vyslovil súhlas, aby súd povolil otcovi zameškané výživné zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Ďalej uviedla, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/102/2008 na sumu 1.000,- Sk, t.j. 33,19 €. Otec maloletého si podal návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti, ktorý však zobral späť a konanie bolo v tejto časti zastavené, a to rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/56/2010. Týmto rozsudkom bol zároveň upravený styk otca so synom. Svoj návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila tým, že sa zmenili pomery na strane maloletého, nakoľko v súčasnosti jeho náklady na výživu a výchovu sú oveľa vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného, kedy nedovŕšil maloletý dva roky. Maloletý má v súčasnosti 13 rokov, navštevuje 8. ročník Základnej školy vo U.. Maloletý býva spolu so svojou mamou a starou mamou v dvojizbovom byte vo U.. Matka uhrádza náklady za bývanie vo výške 27,- € mesačne za elektriku a 67,- € mesačne za plyn. Jej matka uhrádza ostatné výdavky za užívanie bytu. Matka ďalej uviedla, že pracuje ako upratovačka v Základnej škole vo Vyhniach, kde má čistý mesačný zárobok vo výške cca 450,- €. Synovi zakupuje oblečenie, obuv a poskytuje mu stravu a všetky náklady spojené s jeho potrebami výlučne sama. Otec sa s maloletým synom vôbec nestýka, napriek tomu, že žiadal upraviť styk. Naposledy syna videl, keď mal 2 - 3 roky. Od vtedy otec nejaví o syna žiadny záujem. Podľa názoru matky, otec nikde nepracuje, nemá trvalé bydlisko, požíva alkoholické nápoje.
10. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že súhlasí, aby bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu zo sumy 33,14 € na sumu 80,- € mesačne. Šetrením sa im nepodarilo zistiť adresu otca maloletého. Na adrese, ktorú poskytla matka, sa otec nezdržiaval. Pokiaľ boli na adrese u p. N., tak ten im oznámil, že u neho nebýva, že sa tam občas zastaví, ale tento pán nevedel, kde by sa otec maloletého mohol nachádzať. Uviedol, že otec maloletého je nevyspytateľný človek a každú chvíľu je niekde inde. Kolízny opatrovník nemá vedomosť o tom, že by otec maloletého bol chorý a nemohol by sa zamestnať. Preto návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu navrhol vyhovieť.
11. Maloletý Y. H., W.. XX.XX.XXXX pred súdom uviedol, že s otcom sa nestretáva vôbec. Pozná ho len z videnia, nakoľko otec sa o neho nezaujíma. Od matky vie, že otec neplatí výživné vôbec a toto výživné uhrádza štát. Otec mu nič nekupuje na narodeniny, meniny, ani na Vianoce. Nevie, či niekde pracuje, nevie o ňom nič. Býva spolu s mamou a starou mamou v dvojizbovom byte vo U.. Oblečenie, obuv, stravu a školské potreby mu zabezpečuje výlučne mama. Iný príjem, okrem toho, čo mu poskytne jeho mama nemá.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine k zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len, ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného. Súd v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, v tomto prípade vyšší vek dieťaťa a
podobne. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho vekom, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného v roku 2008 mal dva roky, teraz má trinásť rokov, navštevuje 8. ročník Základnej školy vo U.. V čase posledného rozhodovania o výživnom bol maloletý v celodennej starostlivosti matky, s čím mala matka výdavky na stravu a oblečenie. Nakoľko maloletý je v súčasnosti žiakom 8. ročníka základnej školy, má matka s maloletým zvýšené výdavky na jeho ošatenie, hygienu, vzdelanie, školské pomôcky a stravovanie. Maloletý sa v škole nestravuje, zaujíma sa o fotenie, úpravu fotiek a podobne. Navštevuje krúžok filmová tvorba, v rámci ktorého chodieva do Českej republiky, do Bratislavy a do Nitry. Náklady na školné uhrádza matka vo výške 77,50 € ročne, o čom matka predložila potvrdenie zo školy.
19. Súd mal preukázané, že došlo k zmene pomerov u matky v tom, že sa jej zvýšil príjem na 450,- € mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka maloletého dieťaťa bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého. Otec maloletého bol v tom čase nezamestnaný. Z výpovedí matky, ako aj kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je aj v súčasnosti nezamestnaný. Nepreukázal skutočnosti ohľadne svojho príjmu, k návrhu sa nevyjadril, i napriek tomu, že bol súdom dňa 14.01.2020 vyzvaný na predloženie dokladov o svojich osobných, rodinných a majetkových pomeroch, ako aj doklady o svojich výdavkoch. Otec nepreukázal ani skutočnosti ohľadne svojho príjmu a preto v tejto časti má súd za to, že neuniesol dôkazné bremeno i napriek tomu, že výzva spolu s návrhom a s poučením mu bola súdom doručená do vlastných rúk dňa 21.01.2020 (č. l. 8). Z výpovedí matky, ako aj kolízneho opatrovníka na súdnom pojednávaní vyplynulo, že otec maloletého nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Keďže súd nemal preukázané skutočné príjmy otca, ktoré dosahoval v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, t.j. z príjmov, ktoré by mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Z týchto dôvodov súd mal za to, že otec dieťaťa, ktorý nemá žiadne zdravotné problémy, nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii, by mal dosahovať príjem, ktorý predstavuje aspoň minimálnu mzdu, ktorej výška za rok 2019 predstavuje sumu 520,- € a za rok 2020 sumu 580,- €. Ak otec maloletého dieťaťa by z potencionálneho príjmu vo výške minimálnej mzdy zaplatil aj náklady na bývanie a výživné vo výške 80,- €, zostala by mu suma vyššia ako je životné minimum v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel s poukazom na Opatrenie č. 183/2019. Súd mal z výpovedí matky a kolízneho opatrovníka preukázané, že otec nezmenil svoj postoj k plneniu si pracovných povinností zodpovedne tak, aby mal riadny príjem, a to počas celého obdobia, od kedy výživné zvyšované nebolo (viac ako jedenásť rokov). Ba naopak svoju vyživovaciu povinnosť si dlhodobo neplní, nejaví záujem o maloletého vôbec. Výživné za neho uhrádza štát v sume 58,14 €, v ktorej sume sú zahrnuté rodinné prídavky vo výške 25,- € a výživné vo výške 33,14 €, o čom matka súdu predložila ústrižok z pošty.
20. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, súd výživné zvýšil od podania návrhu doručeného na súd, t.j. od 14.11.2019, ku ktorému dňu bola preukázaná zmena pomerov, ktorá nastala najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o skoro jedenásť rokov. Súd preto zvýšil výživné na maloletého na sumu 80,- € mesačne, s ktorou výškou súhlasila matka a kolízny opatrovník. Výživné súd zvýšil i s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v tomto ustanovení.
21. Súd priznal zameškané výživné za obdobie od 14.11.2019 do 19.06.2020 za sedem mesiacov, a to november - december 2019, január - máj 2020 v celkovej výške 327,67 € (80,- € - 33,19 € = 46,81 € x sedem mesiacov, keďže predchádzajúce rozhodnutie o výživnom bolo splatné do 25. dňa v mesiaci). Súd povolil otcovi zročné výživné splácať v splátkach vo výške po 27,30 € mesačne (327,67 € : 12 mesiacov) podľa § 232 ods. 4 CSP, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a ani žiadne z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).