Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2749-2016.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Subarea
4Er/2749/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: L. T., B.. XX. XX. XXXX, O. L. G. XXXX/XX, XXX XX X. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 116,88 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 234/16
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 128,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 28. 10. 2016, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 116,88 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Mesta Banská Bystrica č. k. OEM DP 154178/27717/2016/MH zo dňa 24. 10. 2016. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 152264 zo dňa 09. 11. 2016 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ku ktorému pripojil dôkazy preukazujúce majetkové pomery povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 146,18 eura, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a súdu predložil exekučný spis EX 234/16.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd mal z obsahu súdneho spisu ako aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 234/16 preukázané, že u povinného bola vykonaná opakovaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii
motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený účet v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Lustráciou majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne súdny exekútor zistil, že povinný nie je poberateľom žiadnych dôchodkových dávok, dávok poskytovaných v nezamestnanosti, úrazových dávok ani nemocenských dávok, nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec ani ako SZČO. Z lustrácie v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vyplýva, že povinný má voči poisťovni vedený dlh vo výške 4857,48 eura. Súdny exekútor ďalej poukázal na skutočnosť, že voči povinnému je vedených celkovo 7 exekúcií. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu trov exekúcie. Exekúcia prebieha už od novembra 2016, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. V exekučnom konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (resp. v danej veci v čase jeho vyhotovenia). Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
7. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil odmenu vo výške 99,60 eura, odmenu podľa § 21 vyhlášky vo výške 1,32 eura, hotové výdavky vo výške 20,90 eura, 20% DPH vo výške 24,36 eura. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 99,60 eura. Súdny exekútor vykonal 37 úkonov exekučnej činnosti (1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 8x zisťovanie účtu povinného, 9x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 13x zisťovanie majetku povinného, 3x každé zisťovanie bydliska povinného), avšak uplatnil si odmenu len za 30 bližšie nešpecifikovaných úkonov vo výške 99,60 eura, ktorú mu súd priznal v zmysle § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len "vyhláška").
8. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 21 písm. a) vyhlášky za správu o stave exekúcie vo výške 1,32 eura (2x 0,66 eura), pretože správa o stave exekúcie nie je potvrdením zo spisu ani vydaním odpisu listiny zo spisu. Ide o oznámenie o stave exekúcie adresované oprávnenému, ktoré súdny exekútor nie je povinný vykonať. Ak totiž zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, je povinný postupovať v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
9. Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 20,90 eura z toho za tlač a kopírovanie 11,60 eura, za poštovné 7,85 eura a za elektronické lustrácie 1,45 eura. Súd mu priznal poštovné vo výške 5,90 eura za preukázané doručenie: 1x zisťovanie platiteľa príjmu UPSVAR vo výške 0,50 eura, 1x upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 1,45 eura, 1x upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 0,50 eura, 1x príkazu na začatie exekúcie vo výške 1,60 eura, 1x zisťovanie pobytu vo výške 0,05 eura, 2x zisťovanie pobytu vo výške 2x 0,50 eura, 1x žiadosť o zverejnenie upovedomenia vo výške 0,50 eura a 1x upovedomenia - zrážky vo výške 0,30 eura (§ 22 ods. 1 vyhlášky). Súdnemu exekútorovi súd nepriznal 1,95 eura za už vyčíslené budúce náklady - poštovné za doručenie konečného vyúčtovania. Tieto trovy sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu "náhrada". Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie v celkovej výške 1,45 eura (3x poplatok IRIS vo výške 3x 0,25 eura, a 1x poplatok CRIF vo výške 0,70 eura) podľa § 22 ods. 1 vyhlášky.
10. Náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 11,60 eura (116 strán x 0,10 eura) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, č. k. 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, č. k. 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, č. k. 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s názormi iných súdov (resp. senátov tunajšieho súdu), podľa ktorých výdavky na tlač a kopírovanie nie sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty.
11. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 99,60 eura a náhradu preukázaných účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 7,35 eura. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal 20% DPH z odmeny aj náhrady hotových výdavkov vo výške 21,39 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.