Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-86-2017.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX proti žalovanej: B.. Z. C.Č., súdny exekútor, so sídlom I., G. A.. M. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o zaplatenie 1.000 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.12.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.000 eur titulom odškodnenia a vymazania ťarchy z listu vlastníctva č. XXX vedeného správou katastra O.Q..
2. Uznesením vydaným dňa 8. januára 2018 súd vyzval žalobcu na doplnenie svojho podania o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a doloženie doplneného podania v dvoch vyhotoveniach, ktoré musia byť podpísané. Žalobca svoje podanie na základe výzvy doplnil, avšak súd dospel k záveru, že i doplnené podanie žalobcu neobsahuje rozhodujúce skutočnosti, preto toto podanie uznesením vydaným 14. marca 2018 odmietol. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal včas odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 05. februára 2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že bolo možné uzavrieť, že žalobca sa domáha v zmysle žalobného návrhu zaplatenia žalovanej sumy 1.000 eur od žalovanej z dôvodu ochrany jeho osobnostných práv. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo posúdiť uplatnený nárok žalobcu z hľadiska na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci rozhodnúť.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 21.05.2019 v ktorom uviedla, že exekučné konanie N. bolo ukončené vymožením a po vymožení pohľadávky boli písomne všetky blokácie a taktiež nehnuteľnosť odblokované. Poukázala, že na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX viazne viacero blokácií aj od iných súdnych exekútorov, ktoré trvajú dodnes. Konečné vyúčtovanie je možné považovať za kvitanciu s ktorou sa povinný preukáže na príslušnom okresnom súde, že je príslušné exekučné konania ukončené, v danom prípade takýmto potvrdením - kvitanciou povinný disponoval od sociálnej poisťovne. Uviedla, že pri vykonávaní predmetnej exekúcie neboli porušené práva povinného a navrhla žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2020 uviedol, že žije ako koncentračnom tábore pre vymožiteľnosť práva, v zime a v špine, bez dodávky pitnej vody, elektrickej energie a plynu, s doživotne poškodeným zdravím (ústna dutina iba korene zubov, poškodení sluch, zrak, chrbtica, infekcie dolných
končatín). Exekútorka B.. Z. C. konanie právoplatne neukončila a súd exekúciu právoplatne nezastavil. Nebolo mu umožnené urobiť výmaz z katastra nehnuteľností bez kvitancie, právoplatného ukončenia sp.zn. XEr/XXXX/XXXX Q. N.. Opakovane žiadal odškodné v sume 1.000 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2020, na ktorom vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, obsahom pripojeného exekučného spisu XEr/XXXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z obsahu exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola súdu doručená žiadosť exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru č. O. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trnava a návrhu oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. proti povinnému - žalobcovi pre vymoženie 313,45 eur. Súd vydal dňa 19.06.2009 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke B.. Z. C.. Súdna exekútorka prerušila výkon funkcie a od 28.11.2014 bola do funkcie zástupcu ustanovená súdna N. B.. B. V.. Z obsahu pripojeného exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením, súdu bolo vrátené poverenie dňa 24.08.2015 a zároveň bolo doručené aj konečné vyúčtovanie.
7. Z príkazu na odblokovanie exekučného záložného práva zo dňa 02.07.2015 vyplýva, že súdna exekútorka žiadala Okresný úrad O., katastrálny odbor o výmaz/zrušenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekučného záložného práva a exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec a k.ú. K. vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 z dôvodu uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva na č. N. XXX/XXXX.
8. Z výpisu LV č. XXX bolo zistené, že predmetná exekúcia na uvedenom liste vlastníctva nie je zapísaná.
9. Žalobca v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 18.06.2020 uviedol, že na podanej žalobe trvá, domáha sa zaplatenia sumy 1.000 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom zásahu do jeho osobnostných práv zo strany súdnej exekútorky, pretože súdna exekútorka počas exekúcie konala nezákonne, nedodržala zákonný úradný postup, neoboznámila ho so zastavením exekúcie a podľa jeho názoru za toto pochybenie nesie zodpovednosť priamo súdna exekútorka a nie štát.
10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ žalobca žalovanej vytýka nezákonný úradný postup, mal žalovať Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, pretože exekútor nekoná ako súkromná osoba a štát zveril oprávnenie exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci, preto aj zodpovednosť za prípadné pochybenie exekútora znáša štát. K vecnému nároku žalobcu uviedol, že voči žalobcovi boli vedené viaceré exekúcie, exekútori rovnako zablokovali žalobcovu nehnuteľnosť, pričom odblokovanie nehnuteľnosti žalovanou nič nemení na skutočnosti, že nehnuteľnosť je naďalej zaťažená exekučným záložným právom.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
14. Podľa § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.
15. Žalobca sa prostredníctvom podanej žaloby domáha náhrady škody s odôvodnením, že súdna exekútorka mu vďaka svojmu nezákonnému úradnému postupu zasiahla do jeho osobnostných práv. Možno teda s určitosťou vyvodiť záver, že žalobca svoje tvrdenia vyvodil z právneho vzťahu, ktorým malo byť exekučné konanie, vedené proti nemu (XEr/XXXX/XXXX, N. XXX/XXXX). V prvom rade je potrebné skúmať, či vznikla žalobcovi škoda, či sa tak stalo porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej a či v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 OZ za ňu zodpovedá. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ktoré požadoval aj žalobca.
16. Pri preukázaní existencie vzniku škody v podobe skutočnej škody musí byť škoda spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda v danom prípade žalobcu. Ujma môže nastať tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. O nemajetkovej ujme, škode, platia zásady o porušení právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti ako u majetkovej ujmy.
17. Zodpovednosť za škodu rieši nielen Občiansky zákonník, ale aj osobitné zákony. Jedným z takých osobitných zákonov je aj zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ zákon č. 514/2003 Z. z.“).
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa odseku 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci a škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa odseku 2 , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odseku 4, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
21. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné riešiť iba vzťah medzi žalobcom ako prípadným účastníkom konania, ktorému mohla vzniknúť škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v danom konaní ako fyzickej osobe, ktorej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom škoda vznikla, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, a žalovanou, ktorej postavenie je dané podľa § 1, § 2 a § 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Žalovanou je teda pri vykonávaní činnosti zverenej jej štátom a exekútorovi dané právo výkonu verejnej moci, pri výkone ktorej môže prísť ku škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom exekútora ako orgánu verejnej moci pri rozhodovaní o právach a povinnostiach osôb. Výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu.
22. Žalobca svoju žalobu odôvodnil nezákonným konaním žalovanej ako súdnej exekútorky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX Q. N. XXX/XXXX. Nebolo sporné, že žalobca sa domáha zaplatenia peňažnej sumy z dôvodu nezákonného postupu žalovanej ako súdnej exekútorky v exekučnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené.
23. V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona t.j. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov a teda nie všeobecného predpisu - Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
24. Vecnou legitimáciou aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti účastníkov, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia alebo subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Existenciu vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej súd skúma v každom súdnom konaní aj bez návrhu sporových strán. V prípade, že niekomu z hmotného práva nevyplýva povinnosť zaplatiť určitú sumu vo vzťahu k žalobcovi, ide o nedostatok pasívnej legitimácie.
25. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 1.000 eur z titulu ochrany svojich osobnostných práv voči žalovanej - súdnej exekútorke z dôvodu jej nezákonného konania v exekúcii vedenej pod N. XXX/XXXX, XEr/XXXX/XXXX. V danom prípade bolo potrebné, aby súd ako prvú skúmal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej strany, pretože žalobca sa domáha svojho nároku nie voči fyzickej osobe ale voči exekútorovi v rámci výkonu verejnej moci. Bolo teda potrebné vyriešiť otázku vzťahu medzi žalobcom ako fyzickej osoby, ktorému mala vzniknúť škoda v dôsledku úradného postupu v rámci exekučného konania zo strany súdneho exekútora. Súd poukazuje na skutočnosť, že výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ministerstvo spravodlivosti ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu. V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona t.j. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej v znení neskorších predpisov.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a poukazujúc na skutočnosť, že žalobca označil v tomto spore ako žalovanú stranu exekútora, teda osobu, ktorá nie je pasívne vecne legitimovaná, neostalo súdu iné, ako žalobu bez ďalšieho ako nedôvodnú zamietnuť.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania (zásada úspechu) a vzhľadom na zhora uvedené výsledky konania ustálil, že v konaní bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.