Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-54-2020.pdf
PDF · 84.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/54/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému Y. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., L. XXXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 8. apríla 2020, sp.zn. 1T/11/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júna 2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Y. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
X. V. a prokurátora _______________________________________________________________________________________________ Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 8. apríla 2020, sp.zn. 1T/11/2020, bol obžalovaný Y. F. uznaný vinným pre dvojnásobný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
1/ dňa 31.10.2019 v čase o 16:00 hod. prišiel v P. na ul. T. F. XXXX/XX do predajne Hypermarketu Kaufland, odkiaľ odcudzil dve balenia vody po holení zn. Nivea v hodnote spolu 16,38 €, ktoré si vložil do vrecka bundy, pričom tovar na pokladni nezaplatil a prešiel s neuhradeným tovarom za pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol zadržaný pracovníkom SBS P. F., čím spôsobil na odcudzenom tovare poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Bratislava škodu vo výške 16,38 €, pričom obžalovaný sa tohto konania dopustil i napriek tomu, že dňa 14.10.2019 mu bola Obvodným oddelením PZ Partizánske uložená bloková pokuta vo výške 30,- €, evidenčné číslo bloku: 13030235 za spáchanie priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil drobnou krádežou, 2/ dňa 02.11.2019 v čase okolo 19:16 hod. v P. na ul. T. F. XXXX/XX v predajni Hypermarketu Kaufland odcudzil 1 ks balenie náhradných hlavíc do holiaceho strojčeka zn. Gillette Mach 3 v hodnote 24,99 € tým spôsobom, že v priestoroch predajne z regálu pri pokladničnom pulte si zobral uvedený tovar, držal ho v ruke a prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia odcudzeného tovaru, čím spôsobil na odcudzenom tovare poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Bratislava škodu vo výške 24,99 €, pričom sa tohto konania dopustil i napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to blokovou pokutou vo výške 30,- €, uloženou Obvodným oddelením PZ v Partizánskom dňa 14.10.2019, evidenčné číslo bloku: 13030235, právoplatnou dňa 14.10.2019 za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona NR SR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil formou drobnej krádeže. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch namietal skutočnosť, že v predchádzajúcom konaní pri vydaní trestného rozkazu mu súd uložil rovnaký trest 8 mesiacov za situácie keď u neho prevažovali priťažujúce okolnosti a v rozsudku mu uložil rovnaký trest pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Preto priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti malo byť pozitívne premietnuté do rozsudkom uloženého trestu a mal byť kratšieho trvania ako trest uložený trestným rozkazom. Podľa jeho názoru sa tiež znalkyňa v znaleckom posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria riadne nevysporiadala so zistenou hladinou alkoholu u neho, keď hodnotila jeho alkoholické opojenie len ako simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť). Podľa názoru obžalovaného bol v čase prvého skutku vzhľadom na zistenú hladinu alkoholu v dychu v stave, ktorý je sprevádzaný ťažkými poruchami vedomia (stupor), prejavujúci sa blúznením, nereagovaním na podnety, s rizikom zástavy srdca alebo dychu. Vzhľadom k tomu podľa názoru obžalovaného otázka nebola jeho príčetnosti pri spáchaní skutku č. 1 v konaní riadne zodpovedaná a má zato, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutku č. 1 významne forenzne oslabené. Na hlavnom pojednávaní ako novú skutočnosť uviedol, že má tri maloleté deti, na ktoré má určenú vyživovaciu povinnosť - na každé dieťa 50 eur mesačne. Pred zadržaním žil u svojej matky, ktorá je dôchodkyňa a ktorá je odkázaná na jeho pomoc a starostlivosť, pričom jej pomáha napr. s nakupovaním. V tej súvislosti citoval ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 17.03.2020 vyplýva, že jeho správanie počas väzby je na požadovanej úrovni a ďalej poukázal na to, že dňa 11.11.2019 bola uhradená bloková pokuta v sume 30 eur, uložená Obvodným oddelením PZ v Partizánskom, dňa 14.10.2019, evidenčné číslo bloku 13030235, právoplatná dňa 14.10.2019, za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov. Veci, ktoré odcudzil obžalovaný boli v zanedbateľnej hodnote a tieto boli poškodenej spoločnosti vrátené neporušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov za neprimerane prísny a to aj v porovnaní s ukladanými trestami za oveľa závažnejšiu majetkovú trestnú činnosť. Súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti osemkrát súdne trestaný. Obhajoba uvádza, že tresty uvedené v odpise registra trestov pod bodom 1 a 2 má obžalovaný zahladené - hľadí sa na páchateľa akoby nebol odsúdený. Trest uvedený v odpise registra trestov pod bodom 7 bol zrušený a uložený bol súhrnný trest. Posledný trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/4/2016, právoplatný dňa 09.02.2016, obžalovaný vykonal dňa 18.09.2017. Od tejto doby až do 31.10.2019 viedol riadny život. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností navrhol, aby odvolací súd odvolaniu podanému čo do výroku o treste vyhovel a podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a v spojení s § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozsudkom vo veci rozhodol a obž. Y. F. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný, uložený trest za primeraný a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava dôvodov napadnutého odvolania a navrhol, aby po zrušení výroku o treste bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v dĺžke vykonanej väzby - vo výmere 7 mesiacov a 16 dní.
Obžalovaný uviedol, že sa ponaučil z minulosti a žiadal, aby súd vyhovel jeho odvolaniu.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z dvojnásobného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky
zákonné znaky citovaných trestných činov. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním výroku o treste a konania, ktoré mu predchádzalo, krajský súd zistil, že i pri ukladaní trestu správne okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Z hľadiska odvolacích námietok je potrebné uviesť, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku bol s poukazom na ustanovenia § 355 ods.1, ods.3, ods.10 Tr. por. trestný rozkaz zrušený. V ďalšom konaní samosudca pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze (§ 355 ods.3 Tr.por.). Vzhľadom na uvedené nie je možné argumentovať trestom uloženým v trestnom rozkaze a porovnávať ho s trestom uloženým na hlavnom pojednávaní. Rovnako nemožno v súvislosti s výrokom o treste namietať, že otázka príčetnosti obžalovaného pri spáchaní skutku č. 1 nebola v konaní riadne zodpovedaná. Jednak ozrejmenie otázky príčetnosti, resp. nepríčetnosti páchateľa súvisí s otázkou trestnej zodpovednosti a rozhodovaním o vine, pričom vo vzťahu tomuto výroku obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., ktoré súd prijal. Z uvedeného dôvodu nie je možné už namietať nepríčetnosť obžalovaného pri páchaní jedného zo skutkov. Naviac sama znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá mala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii i výsledky nameraných hodnôt alkoholu v dychu obžalovaného v čase po spáchaní skutku, vo svojom znaleckom posudku okrem iného hodnotila jeho alkoholické opojenie len ako simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť). Pritom aj z výpovede obžalovaného v postavení obvineného vykonanej dňa 01.11.2019 je zrejmé, že síce v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, no skutok popísal podrobne a pamätal si detaily, teda v žiadnom prípade nemohol byť v stave, ako sa to snaží naznačiť v odvolaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je i v tomto smere odvolacia námietka obžalovaného nedôvodná. Napokon pokiaľ ide o ďalšie okolnosti uvádzané v odvolaní - skutočnosť, že má tri maloleté deti, na ktoré má určenú vyživovaciu povinnosť a že pred zadržaním žil u svojej matky, ktorá je dôchodkyňa a ktorá je odkázaná na jeho pomoc a starostlivosť, pričom jej pomáha napr. s nakupovaním, ako i hodnota odcudzených vecí - tieto sú len opakovaním argumentov uvádzaných už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi zaoberal a prihliadal na ne, ako to vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozsudku. K osobe obžalovaného je potrebné uviesť, že tento bol doposiaľ osemkrát odsúdený pre rôznu trestnú činnosť i majetkového charakteru, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody. V prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/4/2016 zo dňa 09.02.2016, právoplatným toho istého dňa, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/62/2015 zo dňa 01.07.2015, právoplatného dňa 18.07.2015. Okresný súd správne obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaných skutkov a svoj čin úprimne oľutoval) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), na druhej strane obžalovanému priťažovalo v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov a v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, že bol už v minulosti odsúdený. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva skutky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, správne ukladal trest úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd vychádzal z trestnej sadzby 0 až 2 roky a uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Po zhodnotení všetkých skutočností dôležitých z hľadiska ukladania trestu, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom uložený osemmesačný trest spojený s jeho bezprostredným výkonom, nie je v žiadnom smere trestom neprimeraným a nezákonným. Práve naopak, takto vymeraný a uložený trest je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom zákonne konformným a primeraným, zohľadňujúcim závažnosť spáchaných trestných činov, ich následok, ako aj osobu páchateľa, spôsob spáchania predmetných skutkov. Odvolací súd poukazuje na to, že u obžalovaného ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho náprave a teda je osobou s výrazným sklonom k nerešpektovaniu zákona, o čom svedčí i zistenie, že prejednávaných skutkov sa dopustil krátko po sebe. Nezistil teda žiaden relevantný dôvod na zmiernenie uloženého
trestu obžalovanému a odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere považoval za nedôvodné. Takto uloženým trestom bude naplnený jeho účel v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zákona. Napokon aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do prísnejšieho ústavu na výkon trestu, t. j. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona je vecne správne a zákonné, pretože obžalovaný bol pred spáchaním žalovaných skutkov v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu. Napokon pokiaľ ide o výrok týkajúci sa uloženého ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie, jeho uloženie má oporu vo vykonanom dokazovaní a príslušných zákonných ustanoveniach a tento odvolaním napadnutý ani nebol.
Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a podľa § 319 Tr. por. ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.