Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-34-2019.pdf
PDF · 136.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin a toho času už plnoleté dieťa: D. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený matkou ako splnomocnenou zástupkyňou, obaja bytom u matky, deti rodičov - matky: O. V., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. Z. XXXX/X, R., a otca: I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. V. B. XXX, R., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom L. V. XXXXX/XXP., R., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky mal. P. a plnoletého D. V. proti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/83/2016 zo dňa 14. 11. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa mal. P. V. p o t v r d z u j e.
Rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa výživou oprávneného D. V. mení tak, že otec I. V., nar. XX. XX. XXXX, je povinný platiť výživné na D. V., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 195,- eur mesačne počnúc dňom 01. 11. 2016 a vo výške 230,- eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2019, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám D. V..
Otec I. V., nar. XX. XX. XXXX, je povinný zaplatiť D. V. zameškané výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 19. 06. 2020 v sume 350,- eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného na D. V. zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/82/2011-147 zo dňa 19. 09. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/85/2011 zo dňa 29. 03. 2012, vo výrokoch upravujúcich vyživovaciu povinnosť otca na toho času už plnoletého D. V..
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 23P/83/2016 zo dňa 14. 11. 2018 zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 23P/82/2011-147 zo dňa 19. 09. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/85/2011 zo dňa 29. 03. 2012, vo výrokoch upravujúcich vyživovaciu povinnosť otca na maloleté a plnoleté dieťa tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu plnoletého D. zvýšeným výživným vo výške 195,- eur mesačne od 01. 11. 2016, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa. Dlžné výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 11. 2018 v celkovej výše 110,- eur otcovi povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, spolu s bežným výživným k rukám plnoletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. Otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu mal. P. zvýšeným výživným vo výške 160,- eur mesačne od 01. 11. 2016 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 11. 2018 v celkovej výške 610,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že matka maloletých detí sa návrhom podaným na okresnom súde dňa 09. 11. 2016 domáhala zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 23P/82/2011-147 zo dňa 19. 09. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/85/2011 zo dňa 29. 03. 2012, právoplatným dňa 26. 04. 2012, zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne u mal. D. a zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne u mal. P., počnúc od 01. 09. 2016. Návrh odôvodnila zmenou pomerov na strane maloletých detí a nárastom nákladov spojených s ich výchovou. Rozsudkom sp. zn. 23P/83/2016-180 zo dňa 13. 02. 2017 súd návrh matky zamietol, keď nezistil, že by sa od posledného rozhodovania zásadnejšie zmenili platby súvisiace so školskou dochádzkou. Tiež konštatoval, že okrem obvyklých a nevyhnutných výdavkov predstavujú najvýznamnejšiu časť nákladov na deti náklady súvisiace so športovou činnosťou, ktoré však nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s odôvodnenými potrebami detí, pričom ide o aktivity, ktorým sa deti venovali i v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného. Súd zohľadnil, že otec okrem výživného platí aj 30,- eur mesačne na účet syna D. a mal. P. prispieva vreckovým, pričom výška výživného spolu s platbou 30,- eur D. predstavuje 37 % priemerného čistého príjmu otca. Na základe odvolania matky Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoP/39/2017-225 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Po doplnení dokazovania okresný súd, citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) návrhu matky na zvýšenie výživného, ku ktorému sa po dosiahnutí plnoletosti pridal aj syn D., čiastočne vyhovel, výživné na plnoletého D. zvýšil zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 195,- eur mesačne a na mal. P. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne od 01. 11. 2016. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v septembri 2011, v čase skoršieho rozhodovania, s okolnosťami v čase rozhodovania v októbri 2018 mal súd preukázané, že v priebehu 7 rokov došlo k takej zmene pomerov na strane detí a ich rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na obe deti. Súd konštatoval, že u oboch detí došlo k podstatnej zmene pomerov vo vzťahu ku školskej dochádzke, kedy v čase posledného rozhodovania boli žiakmi základnej školy, v súčasnosti je starší syn, ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť, študentom 4. ročníka Strednej priemyselnej školy v Martine, mal. P. je študentom prvého ročníka Strednej priemyselnej školy v Martine. Obaja sa stravujú v školskej jedálni, príspevok na stravu predstavuje cca 27,72 eur mesačne na každého. Maloletý už nechodí do školského klubu s čím bol v minulosti spojený poplatok 11,60 eur mesačne. Deti sa naďalej venujú hokeju, poplatky za tréningy matka platila po 22,50 eur na plnoletého a 21,- eur na maloletého mesačne, v šk. roku 2018/2019 na maloletého 45,- eur mesačne, u plnoletého už poplatok neplatí. V minulom období to bolo 33,- eur mesačne u plnoletého a 17,- eur mesačne u maloletého. Matke naďalej vznikajú náklady spojené s výstrojom a zápasmi. Výdavky plnoletého syna matka špecifikovala ako mesačné výdavky na oblečenie 60,- eur, hygienu 40,- eur, strihanie 14,- eur, poistenie 35,- eur, školu 35,- eur, stravu v škole 25,- eur, cestovné 25,- eur, fitklub 30,- eur, športovú výživu 70,- eur, lieky a vitamíny 25,- eur a príspevok na stužkovú 50,- eur ročne. Výdavky na maloletého špecifikovala ako výdavky na oblečenie 60,- eur, hygienu 25,- eur, strihanie 14,- eur, poistenie 28,- eur, školu 30,- eur, stravu v škole 25,- eur, cestovné 25,- eur, poplatok za hokej 45,- eur, permanentka do fitnes 30,- eur, športovú výživu 50,- eur, lieky a vitamíny 15,- eur a príspevok na stužkovú 50,- eur. Súd konštatoval aj podstatnú zmenu na strane matky, ktorá v čase pôvodného rozhodovania bývala v podnájme v 2-izbovom byte, kde za byt platila 358,57 eur mesačne + elektrinu 35,- eur a internet s káblovou TV 20,75 eur mesačne. Náklady s bývaním predstavovali cca 138,- eur na osobu. Matka bola zamestnaná vo firme ECCO Slovakia, a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 592,- eur mesačne, vrátane daňového bonusu, poberala prídavky na deti po 44,02 eur mesačne. Aktuálne býva s deťmi v byte, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva, pričom spláca hypotekárny úver v splátkach po 216,23 eur mesačne. Od 01. 09. 2014 je zamestnaná v KraussMafei Technologies, s. r. o., s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2015 vo výške 1.014,- eur mesačne, za rok 2016 bol jej priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 1.447,08 eur, za rok 2017 vo výške 1.599,85 eur, za obdobie 1/2018 až 8/2018 vo výške 1.928,30 eur. Poberá naďalej prídavky na obe deti.
Rovnako sa zmenili i pomery na strane otca detí, ktorý bol v čase posledného rozhodovania živnostník, mal uzavretú aj mandátnu zmluvu na vykonávanie obchodného zastúpenia. Podľa daňového priznania k dani z príjmov za rok 2010 dosiahol zdaniteľné príjmy 24.655,- eur, výdavky 20.328,- eur, daňová povinnosť bola vo výške 57,24 eur. V súčasnosti je zamestnancom v pracovnom pomere, od 14. 06. 2014 pracuje v spoločnosti TURČAN DELTA, s. r. o. ako vedúci dopravy, za rok 2015 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 835,91 eur, za rok 2016 bol jeho priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 1.103,52 eur, za rok 2017 vo výške 1.305,29 eur, za obdobie 1/2018 až 9/2018 vo výške 1.175,06 eur. V čase posledného rozhodovania otec býval v prenajatom byte u priateľky. Aktuálne býva v spoločnej domácnosti s partnerkou v rodinnom dome v Q. V. B., ktorý dom je vo výlučnom vlastníctve partnerky otca. Otec byt, v ktorom predtým býval, predal a časť peňažných prostriedkov použil v rámci stavby rodinného domu partnerky, časť poskytol ako pôžičku osobe I. E., ktorý mu však pôžičku nevrátil a túto od roku 2013 otec vymáha prostredníctvom exekúcie. Na náklady spoločnej domácnosti, vrátane hypotekárneho úveru, prispieva otec čiastkou 470,- eur mesačne. Súd mal tiež preukázané, že otec nad rámec výživného prispieval plnoletému na jeho osobný účet sumou 30,- eur mesačne od októbra 2016 do augusta 2018, v septembri 2018 mu zaslal 40,- eur. Do augusta mu hradil tiež mobilný telefón cca 20
- 30,- eur mesačne, matke uhradil sumu 150,- eur ako náklady spojené so stužkovou. Maloletému nad rámec výživného prispieva sumou 30,- eur mesačne od októbra 2017. Na základe uvedeného mal súd za to, že zvýšenie výživného na každé dieťa o 40,- eur mesačne zodpovedá zmene pomerov, ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia vo veci, keď v rámci konania nebola preukázaná zmena pomerov na strane detí a ich rodičov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na plnoletého D. o 126 % (na sumu 350,- eur) a na mal. P. o 108 % (na sumu 250,- eur) ako sa domáhala matka, preto návrh na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok voči plnoletému dieťaťu za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 11. 2018 v celkovej výške 110,- eur, na maloleté dieťa vo výške 610,- eur, ktoré dlžné výživné súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným na každé z detí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého P., aj ako splnomocnená zástupkyňa plnoletého D., odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej v uložení povinnosti otcovi platiť výživné na plnoletého D. vo výške 350,- eur mesačne a na mal. P. vo výške 250,- eur mesačne, od 01. 11. 2016. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala zato, že súdom určené výživné nezodpovedá potrebám a požiadavkám synov. Toho času už plnoletý D. je študentom 4. ročníka technického lýcea a reprezentantom hokejového klubu MHC Martin. Mesačné náklady na plnoletého D. sú vo výške cca 500,- eur, ktoré výdavky preukázala a doložila, bez položiek súvisiacich so športovou aktivitou, ktoré súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ako výdavky, ktoré nevznikajú pravidelne. Súd sa nevysporiadal náležite, úplne a vecne správne so všetkými položkami jej výdavkov ako boli uplatnené návrhom zo dňa 09. 11. 2016. Pokiaľ ide o mal. P., je študentom strednej školy a tiež reprezentantom MHK Martin. Mesačné náklady na mal. syna sú vo výške cca 450,- eur mesačne. V návrhu uviedla položky ich vyčíslením, pričom súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní náležite nezaoberal ich dôvodnosťou, ak ich nepriznal v celej uplatnenej výške. Okrem pravidelných výdavkov spojených so stravou a školskými potrebami jej vznikajú aj ďalšie výdavky, ktoré sa týkajú jeho športových aktivít. Otec je podľa jej názoru povinný plniť ňou požadovanú výšku výživného, nakoľko má zato, že jeho príjmy sú vyššie než bolo deklarované z jeho strany. Práca taxikára, ktorú vykonával, mu prinášala príjmy, pričom sa jej účelovo vzdal a prijal zamestnanie u známeho. Prijatie zamestnania s nižšou mzdou je potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech, nakoľko na jeho strane sú dané všetky predpoklady, možnosti a schopnosti zarobiť si viac. Podľa matky má otec aj iné príjmy, než deklarovanú pravidelnú mzdu, ktorú uviedol v konaní pred súdom. K tomuto záveru dospela na základe tej skutočnosti, že otec má životný štandard, ktorý nezodpovedá ním deklarovanému príjmu. Má preto zato, že platí právna domnienka, podľa ktorej ak povinný rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, súdu nepreukáže tieto príjmy, nepredloží podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, neumožní súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu na zistenie ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného
minima. Príjem zistený a deklarovaný v rozsudku preto nepovažuje za príjem, ktorý je ustálený súdom prvej inštancie vecne správne. Súd podľa matky svoje závery v odôvodnení rozhodnutia ani riadne neodôvodnil, nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie.
3. Otec detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania, majúc zato, že rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a presvedčivo odôvodnený. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými predloženými dôkazmi, prezentovanými skutočnosťami a vyjadreniami účastníkov konania, ktoré sú v rámci odôvodnenia zhodnotené. Venoval sa tak pomerom na strane oprávnených detí, ako aj pomerom na strane povinného rodiča. Nesúhlasil s tvrdením matky ohľadne výdavkov na deti. Výdavky detí, ktoré matka špecifikovala, sú vymedzené na str. 5 a 7 rozsudku, pričom tieto výdavky sú vo výške 350,- eur až 360,- eur. Niektoré výdavky sa od posledného rozhodovania nezmenili vôbec, resp. sa dokonca zrušili. U plnoletého D. sa už neplatí poplatok v hokejovom klube, u mal. P. zanikol poplatok za ŠKD, poplatok za stravu a výdavky na cestovnom sa nezmenili. Pokiaľ aj matka kupuje výstroj, tieto výdavky, nakoľko sú nepravidelné, súd vyčíslil na cca 11,- eur mesačne, čo riadne a úplne zhodnotil v odôvodnení rozhodnutia. Nesúhlasil ani s tvrdením matky, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, nakoľko jeho príjem živnostníka bol nižší ako jeho súčasný príjem, čo bolo v konaní aj preukázané. Poukázal aj na zaužívanú súdnu prax, kde platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, pričom on poukazuje výživné na deti viac ako 35 % čistého príjmu. Je podľa neho potrebné tiež zohľadniť aj zvýšenie príjmu matky o cca 500,- eur. Pokiaľ ide o jeho životný štandard, dlhodobo žije s partnerkou, ktorá je lekárka a ktorej príjem dosahuje vyššiu úroveň. Práve z tohto dôvodu si môže dovoliť platiť výživné viac ako 35 % z príjmu, nakoľko partnerka uvedené podporuje. Tiež nie je zanedbateľné, že dlhodobo nad rámec výživného prispieval deťom 30,- eur každý mesiac, zároveň prispievali a prispievajú aj jeho rodičia. Aj keď v konaní nebolo podľa otca preukázané, že nástupom na strednú školu by sa deťom zvýšili výdavky súvisiace s plnením školskej dochádzky, uviedol, že akceptuje skutočnosť, že sa jedná o objektívnu zmenu pomerov, s čím je spojené zvýšenie výživného, s nástupom na strednú školu však nedošlo k žiadnemu osobitnému výdavku.
4. Matka detí ako navrhovateľka a zároveň splnomocnená zástupkyňa plnoletého D. na vyjadrenie otca nereagovala.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ani k vyjadreniu otca nevyjadril, v rámci ospravedlnenia účasti na pojednávaní na odvolacom súde odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne.
6. Nakoľko z odvolania matky nebolo jednoznačne zrejmé, či matka odvolanie podáva len vo vzťahu k mal. P. alebo aj ako splnomocnená zástupkyňa plnoletého D. v jeho mene, ktorý nedostatok sa nepodarilo odstrániť ani postupom okresného súdu podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), odvolací súd postupom podľa § 130 C. s. p. predvolal matku detí na výsluch za účelom ustálenia okruhu odvolateľov. Matka pri výsluchu dňa 06. 03. 2020 uviedla, že odvolanie podala jednak ako zákonná zástupkyňa - matka mal. P. a tiež ako zástupkyňa plnoletého syna D., ktorého zastupuje na základe splnomocnenia.
7. Následne bolo odvolaciemu súdu dňa 12. 03. 2020 prostredníctvom elektronických prostriedkov (e-mailu) doručené podanie plnoletého D. V., ktorým súdu predložil splnomocnenie pre matku na zastupovanie v konaní, ktoré bolo následne doplnené originálom doručeným odvolaciemu súdu dňa 17. 03. 2020. Súčasťou elektronického podania bolo oznámenie D. V., že od 16. 09. 2019 študuje v Spojenom kráľovstve na University of Sunderland, odbor Inžinier mechaniky, pričom v prílohe podania predložil potvrdenie o návšteve školy a výške poplatkov spojených s návštevou školy (školné) a nájomnú zmluvu na ubytovanie.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 C. m. p., bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.) a po doplnení dokazovania na pojednávaní v zmysle § 68 C. m. p. rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k mal. P. podľa § 387 C. s. p. potvrdil a vo vzťahu k toho času už plnoletému D. podľa § 388 C. s. p. zmenil.
9. Nakoľko mimosporové konanie je ovládané princípom materiálnej pravdy vyžadujúcim od súdu (vrátane odvolacieho) zistenie skutočného stavu veci (§ 35, § 36, § 68 C. m. p.), pričom v zmysle § 378 ods. 1, § 217 ods. 1 C. s. p. súd rozhoduje podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, odvolací súd, vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvej inštancie a skutočnosť, že z podania plnoletého dieťaťa D. V. v odvolacom konaní vyplynuli skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo vo vzťahu k plnoletému dieťaťu k zmene skutkových okolností dôležitých pre rozhodnutie, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania (rodičov detí) a listinami - potvrdením University of Sunderland o návšteve školy, nájomnou zmluvou uzatvorenou plnoletým dieťaťom, výpismi z účtu otca detí, potvrdením o príjme otca detí zo závislej činnosti, dohodou o mzde a mzdových podmienkach otca detí.
10. Matka detí na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že plnoletý syn D. od septembra 2019 študuje vo Veľkej Británii s čím sú spojené vyššie výdavky. Platí si nájom, má študentskú pôžičku poskytnutú anglickou vládou, kde platí za školský rok 9.000,- libier, túto pôžičku však bude splácať až po absolvovaní štúdia. Platí nájomné cez 500,- libier mesačne, výdavky na stravu sú cca 200,- eur až 250,- eur. Chodí do posilňovne, kde mu vznikli výdavky 20,- libier. Platí si telefón z prostriedkov, ktoré mu posiela ona a jeho otec. Zakúpila mu notebook, ktorý bol nákladnejší, pretože kvôli štúdiu musel spĺňať určité technické parametre, aby bol výkonný. Zakúpila mu zimné oblečenie, obuv, poskytla mu aj potrebné prostriedky v hotovosti v sume 1.000,- libier. Letenky stáli okolo 230,- eur. Naďalej posiela synovi 300,- eur mesačne a aj niečo navyše. Uviedla tiež, že syn sa snažil nájsť si tam aj brigádu. Pokiaľ ide o mal. P., matka poukázala na zvýšené výdavky na hygienu, vzhľadom na vek maloletého, ktorý už dosiahne plnoletosť, ako aj náklady na stravu a oblečenie, ktoré sú vyššie ako boli pred rokom, dvomi. Uviedla, že maloletý chodí na doučovanie, budú sa v škole skladať aj na stužkovú 100,- eur ročne. Rovnako sú zvýšené výdavky na mimoškolské aktivity, nakoľko chodí s kamarátmi do kina, na občerstvenie. Čo sa týka jeho športovej činnosti, stále platí členský poplatok 45,- eur mesačne, sú tu výdavky súvisiace s touto športovou činnosťou ako sú vitamíny, športové vybavenie. Kúpila mu nový telefón v hodnote 160,- eur, platí mu výlety, exkurzie zo školy, lyžiarsky, plavecký, potreboval aj nový notebook.
11. Z vyjadrenia matky na pojednávaní tiež vyplynulo, že jej čistý mesačný príjem sa zvýšil, v súčasnosti je 1.300,- až 1.400,- eur mesačne. Pokiaľ ide o školné syna D., tento školné zatiaľ neplatí, má poskytnutú študentskú pôžičku anglickou vládou, ktorú bude splácať až po absolvovaní štúdia.
12. Z výpovede otca na pojednávaní vyplynulo, že tento sa s plnoletým D. nestretáva, nakoľko od 16- tich rokov prestal syn k nemu chodiť, so synom je však stále v kontakte. Pokiaľ ide o nájomné, syn býva v byte s priateľkou, ktorá sa tiež podieľa na úhrade nájomného.
13. Z listín predložených plnoletým D. vyplýva, že tento študuje vo Veľkej Británii na University of Sunderland od 16. 09. 2019, ktoré štúdium by mal ukončiť 08. 07. 2022 (potvrdenie univerzity zo dňa 02. 10. 2019). Poplatok za štúdium (školné) predstavuje 9.250,- libier za rok (oznámenie univerzity adresované D. V. zo dňa 21. 08. 2019). Plnoleté dieťa má uzavretú nájomnú zmluvu, podľa ktorej je povinný platiť nájomné 576,- libier mesačne.
14. Ďalej mal odvolací súd z potvrdenia zamestnávateľa otca TURČAN DELTA, s. r. o., Košťany nad Turcom preukázanú výšku priemerného čistého mesačného príjmu otca za obdobie 11/2018 - 12/2018 vo výške 1.505,07 eur, vrátane odmien a nadčasov, za rok 2019 vo výške 1.517,22 eur, vrátane odmien a nadčasov a za obdobie 1/2020 až 4/2020 vo výške 1.187,89 eur, vrátane odmien a nadčasov. Čistá mesačná mzda otca za máj 2020 predstavovala sumu 1.004,03 eur.
15. Z ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Takouto zmenou môže byť napr. strata či nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je súd povinný skúmať príčiny tejto straty), dlhodobá
práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva a pod. Zmenou pomerov v zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine sa pritom nerozumie akákoľvek zmena pomerov, ale len výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, súd prihliadne nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Na strane povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom, doplneným v zmysle intencií predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolaním odvolateľov, vyjadrením otca detí a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav ohľadom odôvodnených potrieb detí a možností a schopností rodičov ku dňu svojho rozhodovania. Súd prvej inštancie správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky detí na zvýšenie výživného, ku ktorému návrhu sa po dosiahnutí plnoletosti pripojil i syn D., z hľadiska odôvodnených potrieb detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, ako výživou povinných, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na deti v čase posledného rozhodovania o výživnom, t. j. v čase rozhodovania Okresného súdu Martin rozsudkom č. k. 23P/82/2011-147 zo dňa 19. 09. 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoP/85/2011 zo dňa 29. 03. 2012.
17. Pokiaľ ide o mal. P., porovnajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na ust. § 378 ods. 1, § 217 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 34 prvej vety, § 63 C. m. p. aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, dospel odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, k záveru, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletého P., ktorá odôvodňuje zvýšenie naposledy určeného výživného. Zmena pomerov na strane maloletého je spojená predovšetkým s jeho vekom a prestupom na vyšší stupeň vzdelávania, s čím sú nesporne spojené zvýšené výdavky. I keď maloletý naďalej navštevuje (v súčasnosti strednú) školu v mieste bydliska, je nepochybné, že s návštevou strednej školy sú spojené zvýšené výdavky či už na vybavenie a školské pomôcky, potreby, ale aj na mimoškolské aktivity, pričom zvýšené náklady, vzhľadom na odstup času od posledného rozhodovania o výživnom v r. 2011, resp. 2012, sú nesporne spojené aj s uspokojovaním základných životných potrieb v súvislosti s dospievaním (vyššie výdavky na hygienické potreby, kozmetiku, kaderníctvo ale i stravu, oblečenie). Správne preto okresný súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého. Príjmové a majetkové pomery otca maloletého (ako boli ustálené súdom prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku), s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. P. ustálené súdom prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vo vzťahu ku ktorým neboli v priebehu odvolacieho konania zistené žiadne zmeny, však ani podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú zvýšenie výživného na sumu požadovanú matkou maloletého, t. j. 250,- eur mesačne. Vychádzajúc z pravidelných výdavkov na mal. P. prezentovaných matkou maloletého a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj skutočnosti, že rovnako ako otec má vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu i jeho matka, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného určená súdom prvej inštancie nielen možnostiam a schopnostiam
otca maloletého, ale aj odôvodneným potrebám maloletého, ktoré sú jedným z kritérií pre určenie výšky výživného. Odvolací súd, stotožniac sa v tejto časti s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie, v podrobnostiach podľa § 387 ods. 2 C. s. p. odkazuje na zistenia a závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 24., 25. odôvodnenia). Nakoľko vo vzťahu k mal. P. nebola ani v priebehu odvolacieho konania zistená zmena pomerov, ku ktorej by došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa mal. P. podľa § 387 C. s. p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
18. Ako vecne správny odvolací súd vyhodnotil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k toho času už plnoletému D., pričom rovnako ako u mal. P. odkazuje na skutkové zistenia a závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (zvlášť body 13. a 24. odôvodnenia), ktoré si osvojil. Nakoľko však v konaní bolo preukázané, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo na strane toho času už plnoletého D. k zmene pomerov, bolo potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť, nakoľko po nástupe plnoletého D. na vysokú školu nezodpovedá súdom prvej inštancie určené výživné odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa. Je nesporné, že s nástupom na vysokú školu došlo na strane plnoletého dieťaťa k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o výdavky na štúdium vo Veľkej Británii, odvolací súd mal preukázané výdavky spojené so školným, avšak v tomto smere vychádzal z vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že školné zatiaľ syn neplatil, nakoľko mu bola poskytnutá pôžička na štúdium, ktorú začne splácať až po ukončení štúdia, keď sa zamestná. Ďalším preukázaným výdavkom boli výdavky na nájomné, ktoré je však možné zohľadniť len vo výške 1, keď z výpovede rodičov vyplynulo, že plnoletý syn býva spolu s priateľkou, ktorá by sa tak mala pomerne podieľať na spoločných výdavkoch. Ďalšie výdavky v konaní preukázané neboli, preto odvolací súd vychádzal z približnej sumy výdavkov na vysokoškoláka na Slovensku, keď za stavu kedy bol plnoletý D. prijatý na Žilinskú univerzitu, možno považovať štúdium rovnakého odboru v zahraničí, s ktorým sú spojené vyššie výdavky (vzhľadom na školné, ubytovanie, stravu) za nadštandardné (i keď v prípade, ak to možnosti rodičov dovoľujú nemožno dieťaťu upierať i právo na štúdium v zahraničí, i keď zvýšené výdavky s tým spojené nemožno automaticky prenášať na rodiča, ktorý s týmto rozhodnutím, práve vzhľadom na možnosť štúdia na Slovensku, nesúhlasí). S poukazom na uvedené zistenia a závery odvolací súd, vychádzajúc zo zákonných kritérií, ktorými sú na jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca a na druhej strane odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu k D. V. zmenil a otcovi uložil povinnosť platiť za obdobie od 01. 11. 2016 výživné vo výške 195,- eur mesačne, ako rozhodol i súd prvej inštancie, osvojac si v tomto smere vecne správne závery súdu prvej inštancie, a za obdobie od 01. 09. 2019, t. j. od nástupu na vysokú školu, vo výške 230,- eur mesačne, majúc zato, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám toho času už plnoletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
19. Pokiaľ otec vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na aplikačnú prax súdov, podľa ktorej má vyživovacia povinnosť predstavovať 20 - 30 % čistého mesačného príjmu výživou povinného rodiča, pričom on na výživné na deti poukazuje viac ako 35 % čistého príjmu, odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení vyživovacej povinnosti sa neprihliada len na príjem povinného rodiča, ale na jeho celkové majetkové pomery, pričom v zmysle § 75 zákona o rodine súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V tomto prípade je potrebné v neprospech otca vyhodnotiť skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré získal z predaja bytu, použil jednak na nehnuteľnosť, ktorej výlučným vlastníkom je partnerka otca, ktorej navyše pravidelne prispieva na výdavky spojené s bývaním (i keď tieto je možné akceptovať ako úhradu nákladov bývania, keďže určité prostriedky by musel otec vynaložiť i v prípade ak by býval sám v prenajatom byte či dome), vrátane splátok hypotekárneho úveru, i keď na obstaranie nehnuteľnosti boli použité i finančné prostriedky otca. Časť finančných prostriedkov zároveň otec poskytol ako pôžičku inej osobe, pričom tieto prostriedky musí vymáhať exekučne, čo spĺňa charakteristiku neprimeraného majetkového rizika. Odvolací súd na uvedené prihliadal napriek tomu, že k predaju bytu došlo ešte v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, avšak toto malo byť použité na zabezpečenie bývania otca, k čomu nedošlo. Vychádzajúc z príjmu otca za obdobie rokov 2018 - 2019 cca 1.500,- eur (vrátane odmien a nadčasov, na ktoré je potrebné v rámci posudzovania majetkových pomerov prihliadať) pritom výživné na obe deti do 01. 09. 2019 predstavuje cca 26 % z čistého mesačného príjmu otca (v prípade príjmu otca bez odmien a nadčasov vo výške cca 1.000,- eur, ktorý príjem otec dosiahol i v máji 2020 predstavuje cca 39 %).
20. Vo zvyšnej časti, prevyšujúcej sumu určené výživného, odvolací súd návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k plnoletému D. zamietol.
21. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd nanovo rozhodol aj o zameškanom výživnom vo vzťahu k plnoletému dieťaťu za obdobie od 01. 11. 2016 do rozhodnutia odvolacieho súdu. Nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť voči D. plní vo výške určenej napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dňa 18. 02. 2019 uhradil i zameškané výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak ako bolo vyčíslené v napadnutom rozhodnutí, predstavuje zameškané výživné sumu 350,- eur [10 mesiacov (september 2019 - jún 2020) x 35,- eur, t. j. rozdiel medzi výživným určeným odvolacím súdom od 01. 09. 2019 a výživným hradeným otcom], pričom zameškané výživné uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na výšku zameškaného výživného a príjem otca súd nerozhodol o povolení uhradiť zameškané výživné v splátkach, otcovi však umožnil zaplatiť zameškané výživné v dlhšej lehote - v lehote 3 mesiacov, ktorú lehotu považuje za primeranú.
22. Pokiaľ matka v odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie, majúc zato, že otec má okrem príjmu zo zamestnania i iný príjem, uvedené nebolo v konaní preukázané. Rovnako nebolo preukázané, že by sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď z daňového priznania za rok 2010 vyplýva priemerný mesačný čistý príjem otca v čase posledného rozhodovania o výživnom, kedy otec vykonával živnosť vo výške 360,- eur, v súčasnosti je jeho priemerný čistý mesačný príjem min. 1.000,- eur. Rovnako nedôvodné sú i odvolacie námietky matky, pokiaľ ide o nezohľadnenie výdavkov na športovú činnosť maloletého. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa s nákladmi na túto činnosť vysporiadal a svoje závery v tomto smere i náležite odôvodnil, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd len dodáva, že i keď je zrejmé, že s obstaraním výstroja sú spojené vyššie výdavky, tieto sú vynakladané jednorazovo, pričom súd určuje výživné mesačne. Pokiaľ ide o športovú činnosť detí, na túto súd zároveň prihliadal už i v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, keď v konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s touto činnosťou došlo k výraznému zvýšeniu výdavkov. Odvolací súd sa stotožňuje i s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento pri určení výživného na mal. P. zohľadnil skutočnosť, že otec je s maloletým v pravidelnom kontakte, maloletý otca navštevuje, pričom otec maloletému prispieva finančnými čiastkami aj mimo výživného, či už pri príležitosti rôznych sviatkov (narodeniny, meniny, Vianoce) alebo i v prípade potreby (otec napr. prispel na opravu bicykla, na zrkadlo na babettu, ako to vyplýva z výpisu z účtu otca oboznámeného na pojednávaní pred odvolacím súdom). Rovnako však otec prispieva i plnoletému synovi D.. V súvislosti s námietkou matky, že výživné poukazované otcom nestačí na úhradu nákladov syna v Anglicku, odvolací súd dáva do pozornosti, že tieto sú uspokojované aj plnením poskytovaným zo strany matky, ktorá si tak plní svoju vyživovaciu povinnosť.
23. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, nanovo rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho), keď žiaden z účastníkov konania si náhradu trov konania neuplatnil a odvolací súd ani nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)