Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX, zast. D. E. F. D., advokátkou so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske proti rodičom C. B., nar. X.X.XXXX, bytom Mesto Prievidza, t. č. Zariadenie pre seniorov, J. Okáľa 6, Prievidza a G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, A. A. o zrušenie zákonnej vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičom takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne o zrušenie zákonnej vyživovacej povinnosti voči rodičom označeným v návrhu C. B. a G. H. na tom skutkovom základe, že je synom C. B. a G. H. a rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 27.11.1996 sp. zn. právoplatným a vykonateľným dňa 16.1.1997 bol zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov D. a F. B. a dňa 31.7.1992, kedy bol ešte maloletý nariadená ústavná starostlivosť, lebo rodičia nemali podmienky a predpoklady pre jeho výchovu, preto bol umiestnený v Detskom domove Klobušice - Ilava. Neskôr bol premiestnený do Detského domova Necpaly, potom Detského domova Handlová a Bytča. Jeho otec ho nikdy nenavštevoval v detských domovoch. Konaní o zverení do pestúnskej starostlivosti sa nezúčastnil, súd nemal vedomosť o tom, kde žije, ani kde pracuje. Navrhovateľ sa s ním nikdy nestretol, ani ho otec nikdy nejakým spôsobom nekontaktoval. Matka navrhovateľa ho párkrát navštívila v detskom domove, asi 2-krát mu napísala list na Vianoce, keď mal 7 a 8 rokov. V konaní o zverení do pestúnskej starostlivosti bolo preukázané, že matka sa k celej záležitosti správala nezodpovedne, nedalo sa s ňou jednať, nikde nepracovala a nebola schopná vychovávať deti. Matka nesúhlasila s jeho zverením do pestúnskej starostlivosti a trvala na tom, aby aj naďalej zostal v ústavnej starostlivosti. Rodičia sa nijakým spôsobom nepodieľali na jeho výchove a výžive. Rodičia navrhovateľa sú tiež rodičmi C. B., s ktorým sa navrhovateľ tiež nestýka a nemá o ňom žiadne informácie. Po právnej stránke odôvodnil návrh § 66 ods.1, § 67, § 75 ods.1,2 Zákona o rodine. Ďalej uviedol, že nakoľko sa rodičia nikdy o neho nestarali a nezaujímali, trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči rodičom by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Správanie jeho rodičov ako oprávnených jednoznačne zakladá predpoklady na zánik vyživovacej povinnosti. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery. Nie sú síce presne definované, ale vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov v prevažnej časti spoločnosti. Na dobré mravy sa v každom individuálnom prípade prihliada v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s elementárnou, ak by sa mal navrhovateľ podieľať na výžive otca a matky akoukoľvek formou.

2. K návrhu pripojil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. a svoj rodný list.

3. Otec návrh prevzal dňa 27.12.2023, ku ktorému sa písomne nevyjadril.

4. Matka prevzala návrh dňa 27.12.2023, ktorá sa tiež k návrhu písomne nevyjadrila.

5. Súd určil termín pojednávania na 7. marca 2024, na ktorý sa matka navrhovateľa nedostavila, doručenie vykázané mala dňa 7.2.2024, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala súd o odročenie pojednávania. Vo svojom písomnom podaní uviedla, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodu vzdialenosti 40 km. K tomuto podaniu pripojila lekárske potvrdenie od MUDr. Martina Frollu, Turčianske Teplice.

6. Súd pojednával bez prítomnosti matky navrhovateľa.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, otca navrhovateľa, právnej zástupkyni navrhovateľa, oboznámil listinné dôkazy - návrh č.l. 1-2, rozsudok OS Martin č.l. 4-5 sp. zn. , rodný list navrhovateľa č.l. 6, pripojený rozsudok OS Prievidza sp. zn. , lustrácia v sociálnej poisťovni o zistení výšky dôchodkov odporcov v 1. a 2.rade, oznámenie právnej zástupkyni navrhovateľa č.l.14, výzva Mesta Prievidza vo vzťahu k navrhovateľovi č.l. 15, oznámenie sociálneho zariadenia Prievidza č.l. 20, oznámenie matky navrhovateľa č.l.29 a pripojená informácia lekára v zariadení MUDr. Martina Frollu č.l. 29a, pripojené spisy OS Prievidza sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 27.11.1996 sp. zn. súd zveril maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov D. a F. B.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.1997. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd nariadil nad maloletým A. (teraz navrhovateľ) a bratom C. ústavnú výchovu. Predtým predbežným opatrením v tomto roku boli deti umiestnené v Detskom domove Klobušice – Ilava, v roku 1993 boli umiestnené v Detskom domove Necpaly a potom v Handlovej. Posledným detským domovom pre maloleté deti A. a C. bola I.. Matke určené výživné nebolo, len otcovi. Starší brat C. bol zaostalý a problémovo výchovný. Matka bola v tom čase na sociálnom príspevku a otec bol na neznámom mieste. Medzi súrodencami, medzi A. a C. nebol vytvorený žiadny súrodenecký vzťah a C. mu neraz aj ublížil. Matka mala snahu zobrať deti z domova, kde ich navštevovala, ale maloletý A. o matku neprejavil, resp. o jej návštevu veľký záujem. Rodičia nemali podmienky a predpoklady pre výchovu detí a nad maloletým A. bola nariadená ústavná výchova.

9. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.7.2001 sp. zn. Okresný súd Prievidza návrh opatrovníka maloletých detí, Okresného súdu Prievidza – OSV na určenie vyživovacej povinnosti na maloletého A. rozhodol tak, že návrh opatrovníka, aby súd určil vyživovaciu povinnosť rodičov na maloletého zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2001. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že matka v čase rozhodovania tejto právnej veci bola nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. Bola poberateľkou len sociálnej dávky. Otec bol aj naďalej na neznámom mieste a súdu sa ani nepodarilo zistiť jeho pobyt, ani iné údaje o tejto osobe.

10. Uznesením zo dňa 8.augusta 2005 sp. zn. súd začal z úradnej povinnosti podľa konanie o určenie vyživovacej povinnosti rodičov na maloletého A. B. bez návrhu.

11. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.októbra 2005 sp. zn. o určenie výživného na maloletého A. B. rozhodol tak, že určil povinnosť matke maloletého A. G. H. a otcovi maloletého C. B. povinnosť platiť na výživu maloletého každý mesačne sumou 150 Sk s účinnosťou od 1.4.2005, ktoré výživné boli obaja rodičia povinní platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza mesačne vždy vopred, najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci.

Súd povolil nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2005 do 31.10.2005 u každého rodiča vo výške 4.550 Sk splácať v mesačných splátkach po 200 Sk spolu s bežným výživným, kde prvé splátky uhradia počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2005. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že súd určil výživné s poukazom na § 63 ods. 3 Zákona o rodine, teda určil výživné vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko ide o zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča na svoje dieťa.

12. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.10.2007 sp. zn. Okresný súd Prievidza zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.9.2006 sp. zn. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky G. H. na maloletého A. na sumu 750 Sk s účinnosťou od 1.7.2007, ktoré výživné bola matka povinná platiť vždy na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza mesačne vždy vopred, najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2007. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 26.9.2006. Matka v čase tejto úpravy, teda do júla 2007 poberala dávku v hmotnej núdzi, bola aj vedená na úrade práce. Súčasne bola práceneschopná a nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. S poukazom na § 62 ods.3 Zákona o rodine súd zvýšil matke výživné od 1.7.2007 na sumu 750 Sk.

13. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že odporca v 1.rade prítomný na pojednávaní je označený ako jeho otec a nepamätal si, či ho niekedy videl, ale pripustil to. Zároveň uviedol, že vtedy mal 4 roky. Žiadny kontakt s otcom nemal, lebo bol v detskom domove. Čo sa týka jeho matky, označená v návrhu ako odporkyňa v 2.rade G. H., uviedol, že matku asi videl, keď mal 10 rokov. Potom s ňou nemal žiadny kontakt a videl ju raz. Ani jeden z rodičov nemal snahu sa s ním skontaktovať. Navrhovateľ je slobodný a býva v Bošanoch v byte patriaci jemu do vlastníctva. Nemá žiadne deti. Nikdy nenastala taká situácia, aby jeho rodičia žiadali od neho nejaké peniaze, ani to, aby sa o nich postaral.

14. Z výsluchu označeného otca navrhovateľa C. B. vyplynulo, že mal mozgovú príhodu aj infarkt. Nevyjadril sa písomne k návrhu, návrh si prečítal a porozumel mu. Od novembra 2023 je umiestnený ako klient v sociálnom zariadení na ul. J. Okáľa v Prievidzi. Poberá starobný dôchodok vo výške 340 eur mesačne. Poplatok v zariadení činí do 400 eur mesačne. Vybavil si starobný dôchodok spätne dozadu a bolo mu vyplatených 10.000 eur. Tento dôchodok mu sociálna poisťovňa vyplatila na účet v zariadení, kde je t. č. umiestnený. V zariadení je spokojný. Nemá úvery ani pôžičky. Z dôchodku má mesačne vreckové v sume 60 eur. Pracovníci zariadenia mu kúpia to, čo potrebuje. Naposledy pracoval v roku 2010 v Turčianskych Tepliciach. Má jednu dcéru z prvého manželstva, predpokladá, že býva v Žabokrekoch alebo pri Martine. Nemá s dcérou žiadny kontakt. S manželkou sa rozviedol. Navrhovateľa, jeho syna videl, keď bol ešte malý a mohol mať 4 roky. Nemal s ním žiaden kontakt. Bol vo výkone trestu 7 rokov a nepamätal si, kedy sa vrátil. Na dcéru nezisťoval kontakt. Asi 10 rokov nemá kontakt s matkou navrhovateľa G. H.. Je mentálne retardovaná.

15. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese uviedla, že nenavrhuje vypočuť matku navrhovateľa. Trvala na podanom návrhu. Neuplatnila trovy konania.

16. Z ďalších predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

V rodnom liste vydaný Obvodným úradom Martin, v knihe narodení, rodnej matrike Obvodného úradu Martin, ročník 1989, na strane 113, pod poradovým číslom 976 je zapísané narodenie A. B., nar. XX.X.XXXX, otec uvedený v rodnom liste C. B., nar. X.X.XXXX a matka G. H., nar. X.X.XXXX.

17. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.10.2023 uviedla, že vyživovacia povinnosť navrhovateľovi voči rodičom nebola určená súdnym rozhodnutím a rodičia osobne od neho nepožadovali vyživovaciu povinnosť. Mesto Prievidza vyzvalo navrhovateľa o spoluprácu pri riešení sociálnej situácie jeho otca C. B., ktorý bol bezprístrešným občanom, momentálne hospitalizovaný na internom oddelení v Nemocnici v Bojniciach, pričom jeho zdravotný stav si vyžadoval celodennú starostlivosť. Preto mesto začalo konanie vo veci posúdenia odkázanosti na

sociálnu službu, poskytovanú v zariadení pre seniorov a odkázalo na zákonnú povinnosť detí postarať sa o svojich rodičov s tým, že táto môže byť zrušená iba rozhodnutím súdu.

18. Zo žiadosti o spoluprácu adresovanú Mestom Prievidza vo vzťahu k navrhovateľovi zo dňa 23.8.2023 vyplýva, že Mesto Prievidza požiadalo menovaného o spoluprácu pri riešení sociálnej a zdravotnej situácie jeho otca C. B., bytom Mesto Prievidza z dôvodu, že tento je bezprístrešným občanom, v tom čase, teda v auguste 2023 bol hospitalizovaný na internom oddelení v Nemocnici v Bojniciach. Jeho zdravotný stav si vyžadoval celodennú starostlivosť, preto mesto začalo konanie vo veci posúdenia odkázanosti na sociálnu službu poskytovanú v zariadení pre seniorov. S poukazom na , z. č. , deti majú vyživovaciu povinnosť voči rodičom a táto môže byť zrušená len rozhodnutím súdu. Ďalej z tejto listiny vyplýva, že deti sú povinné sa o rodiča postarať, ak súd o zrušení vyživovacej povinnosti nerozhodol.

19. Z písomného vyjadrenia matky navrhovateľa zo dňa 7.2.2024 vyplýva, že má zhoršený zdravotný stav, je prijímateľka sociálnej služby v Centre sociálnych služieb Horný Turiec, Turčianske Teplice, vzdialeného 40 km, preto sa nemôže osobne zúčastniť pojednávania. K uvedenému vyjadreniu je pripojené potvrdenie MUDr. Martina Frolla, z ktorého vyplýva, že pacientka je s mentálnou retardáciou a afektovou poruchou, dlhodobo je dispenz na psychiatrickej ambulancii.

20. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 8.januára 2024, otec navrhovateľa je poberateľom starobného dôchodku od 11.10.2020, ktorý mu bol postupne zvyšovaný a naposledy od 1.1.2024 mu bol zvýšený na 337 eur mesačne.

21. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 11.1.2024, adresovaná listina otcovi navrhovateľa vyplýva, že dôchodok v sume 337 eur mesačne mu bude vyplatený od 1.februára 2024, vždy 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci a dôchodok za obdobie od 11.10.2020 do 14.2.2024 v sume 11.145,22 eur mu bude poukázaný poštovým poukazom na výplatu.

22. Súd lustráciou v registri sociálnej poisťovne zistil, že matka navrhovateľa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 381,90 eur, z ktorého má zrážky 12,52 eur.

23. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný nedôvodne.

24. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojím rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

25. Podľa § 67 ods. 1 cit. zákona, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

26. Podľa § 75 ods.1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 75 ods. 2 cit. zákona, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Rodičia detí majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá akcenuje výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línií podobne, ako napr. ustanovenia o dedičskom práve. Zákon ukladá povinnosť rodičom vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samé sa živiť, ukladá aj dieťaťu povinnosť postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to potrebujú. Z hľadiska praxe by malo byť prirodzené, že deti plnia túto vyživovaciu povinnosť spontánne vždy, keď to rodič potrebuje. Pokiaľ by to tak nebolo, môže rodič podať návrh na súd a žiadať, aby súd rozhodol o povinnosti niektorého dieťaťa poskytovať mu výživné. Návrh na určenie výživného súd môže zamietnuť, aj keď inak sú splnené podmienky pre priznanie nároku na výživné rodiča voči dieťaťu, pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine. Takáto situácia môže napríklad nastať, ak o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa, voči ktorému si nárok uplatňuje zanedbával. Návrh na určenie výživného súd zamietne tiež v prípade, ak niektorá z osôb, povinných s výživou voči oprávnenému z ich vyživovacích povinností, ktoré jej v zmysle zákona predchádzajú, je schopná túto svoju vyživovaciu povinnosť primerane splniť (§ 67 ods.2 Zákona o rodine). Povinným je dieťa, ktoré je schopné samé sa živiť. Oprávneným je rodič, ktorý potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si ich obstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. Táto vyživovacia povinnosť môže zaniknúť z viacerých dôvodov a jedným z dôvodov je aj tá skutočnosť, že zanikne potreba oprávneného na poskytovanie výživného (stav odkázanosti).

29. Súd posudzoval nárok navrhovateľa o zrušenie zákonnej vyživovacej povinnosti voči rodičom. V konaní nebolo sporné, že C. B. a G. H. sú rodičmi navrhovateľa. Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. vyplynulo, že navrhovateľ ako maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti manželom D. a F. B.. Predtým bol spolu s bratom C. predbežným opatrením umiestnený do viacerých detských domovov, kde ich otec ale nenavštevoval, neprejavoval o nich žiadny záujem a matka ich navštevovala sporadicky, ale navrhovateľ nemal o jej návštevy záujem. Chcela ich zobrať z domova, ale nemala vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu. Medzi navrhovateľom a bratom C. nebol vytvorený žiadny vzťah a navrhovateľ nemá o ňom žiadne informácie. Rodičia boli povinní platiť na navrhovateľa výživné v sume 170 Sk od 1.4.2005 (Okresný súd Prievidza sp. zn. ), ktoré bolo zvýšené matke na sumu 750 Sk od 1.7.2007 (sp. zn. ). V tom čase matka poberala dávku v hmotnej núdzi a bola vedená na úrade práce. O otcovi úrad nemal žiadne informácie. Z uvedených rozsudkov vyplynulo, že rodičia boli povinní platiť na výživu navrhovateľa, vtedy na maloleté dieťa, ich vyživovacia povinnosť bola určená súdom, lebo už v tom čase bol maloletý navrhovateľ odkázaný na výživu svojich rodičov. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že rodičia sa o navrhovateľa nezaujímali, nenavštevovali ho v detských domovoch, okrem pár sporadických návštev matky, ani v dospelosti sa s ním nekontaktovali. V čase rozhodovania tejto právnej veci otec navrhovateľa bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 337 eur a Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava mu vyplatila spätne dôchodok za obdobie od 11.10.2020 do 14.2.2024 v sume 11.145,22 eur, čo mal súd preukázané oznámením sociálnej poisťovne. Táto suma bola otcovi navrhovateľa vyplatená na účet v sociálnom zariadení, kde je t. č. umiestnený. Túto skutočnosť potvrdil aj otec navrhovateľa. Z dokazovania súdu vyplynulo, že rodičia nikdy nepožiadali navrhovateľa o poskytnutie materiálnej ani finančnej pomoci. Ak by takúto finančnú pomoc potrebovali, mohli podať návrh na súd a požiadať, aby súd o tejto vyživovacej povinnosti rozhodol a zaviazal navrhovateľa platiť na výživu svojich rodičov rozhodnutím súdu. Rodičia takýto návrh nepodali, čo súd mal bezpečne preukázané. Ak by takýto návrh podali, potom by súd skúmal, či priznanie vyživovacej povinnosti, by nebolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na správanie rodičov, ktoré opísal navrhovateľ v návrhu. Ak by súd dospel k záveru, že priznanie vyživovacej povinnosti pre rodičov navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi, návrh rodičov by zamietol (§ 75 ods.2 Zákona o rodine). Inak povedané, aj keby boli splnené podmienky pre priznanie výživného pre rodičov navrhovateľa, súd by návrh zamietol pre rozpor s dobrými mravmi.

Súd zamietol návrh navrhovateľa, lebo nemohol zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči svojím rodičom, lebo takáto vyživovacia povinnosť súdnym rozhodnutím nebola určená. Súdom môže byť vyživovacia povinnosť zrušená len vtedy, ak je súdom určená. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol.

30. Súd považuje za podstatné uviesť a poukázať aj na majetkové pomery rodičov navrhovateľa. Obidvaja rodičia sú na starobnom dôchodku, sú umiestnení v sociálnom zariadení, otec navrhovateľa v sociálnom zariadení v Prievidzi na ul. Okáľa, kde poplatok spojený s pobytom v tomto zariadení postačuje z jeho dôchodku, pričom Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava mu vyplatila spätne dozadu starobný dôchodok za viac ako 3 roky. Z uvedeného vyplýva, že otec navrhovateľa nie je odkázaný na výživu navrhovateľa. Čo sa týka matky, táto je tiež umiestnená v sociálnom zariadení v Turčianskych Tepliciach, výška dôchodku zrejme postačuje na krytie nákladov v tomto zariadení.

31. O trovách konania rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).