Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-441-2011.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Subarea
6Er/441/2011
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, zast.: Remedium Legal s.r.o., Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, voči povinnému: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D.; 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX H. C. pre vymoženie 11.187,14 € s príslušenstvom a trovy exekúcie t a k t o
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd z a v ä z u j e oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi so sídlom v Košiciach, trovy exekúcie vo výške 71,16 Eur v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov poverením č. 5811 071772 zo dňa 19.04.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice.
2. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)“. Podanie oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie(§ 243f ods. 6 EP).
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.01.2016. Zo súdneho spisu vyplýva, že oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 a súdny exekútor tento návrh doručil súdu až dňa 25.01.2016. Súd uvádza, že podľa §121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času, to však oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa §243f ods. 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
12. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).
13. Súd voči tomuto uzneseniu nepripustil odvolanie, nakoľko podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, pričom ak nie je v Civilnom sporovom poriadku ustanovené inak, Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok taxatívne určuje uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi taxatívne zákonom určenými uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, však nie je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým v exekučnej veci rozhodol, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavuje a prípustnosť odvolania proti takémuto uznesenie súdu prvej inštancie nepripúšťa ani Exekučný poriadok.
14. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
- odmena podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 15 vyhlášky:
- písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie – 3,32 Eur
- písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie – 3,32 Eur
- písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie – 3,32 Eur
- písm. e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie – 3,32 Eur
- písm. g) zisťovanie bydliska povinného – 3,32 Eur
- písm. h) zisťovanie platiteľa mzdy povinného (SP) – 2 x 3,32 Eur
- písm. i) zisťovanie účtu povinného – 3,32 Eur
- písm. j) zisťovanie majetku povinného (DI, KN,..) – 2 x 3,32 Eur Spolu 10 úkonov x 3,32 Eur = 33,20 Eur.
- náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky: Poštovné: - 3 x zásielka D po 1,50 Eur
- 6 x zásielka OPDVR po 1,60 Eur
- 1 x zásielka DVR po 1,40 Eur
- 2 x zásielka OPDVR po 1,70 Eur
- 1 x zásielka D po 2,40 Eur
- 2 x zásielka DVR po 2,40 Eur Spolu: 26,10 Eur Administratívne náklady: 4,00 Eur Poplatky elektronických lustrácií: 0 Eur Spolu: 30,10 Eur
Trovy spolu: 63,30 Eur + 20 % DPH = 12,66 Eur. Spolu trovy exekúcie: 75,96 Eur.
16. Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,20 Eur za spolu 10 úkonov exekučnej činnosti, vo výške 10 x 3,32 Eur = 33,20 Eur, ktorých vykonanie bolo zo spisu riadne preukázané. Súd ďalej priznal náhradu hotových výdavkov pozostávajúcu z poštovného vo výške 26,10 Eur, nakoľko súd má za preukázané z ex. spisu EX 476/2011 vykonanie doručovaní v predmetnom rozsahu formou doručeniek (15 x zásielka). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za administratívny materiál vo výške 4,00 Eur, nakoľko v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, medzi hotové výdavky súdneho exekútora, ktoré možno považovať za účelné vynaložené v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, patrí náhrada cestovného, poštovného, telekomunikačných výdavkov, znaleckých náhrad a poplatkov, nie však bežný kancelársky materiál v súvislosti s vedením exekučného spisu (právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti). Súd tak priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie predstavujúce čiastku 59,30 Eur bez DPH + 20 % DPH (11,86 Eur), spolu 71,16 Eur s DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH.
17. Na úhradu priznaných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, a to v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd v tejto súvislosti chce poukázať na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, 11CoE 71/2011 zo dňa 28.10.2011, v zmysle ktorého ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a t. z. že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne iba vtedy, ak oprávnený zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri
rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je potrebné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod „zavinením oprávneného“ v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V danom prípade doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nebolo podľa § 243f doplnené priamo exekučnému súdu v zákonom stanovenej lehote, čo viedlo k zastaveniu exekúcie, a to možné považovať za taký procesný úkon, ktorý zakladá nárok súdneho exekútora na priznanie náhrady trov exekúcie a následné zaviazanie oprávneného na ich úhradu.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.