Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX Z. F. Č.. XX, občan SR, zast.: Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom SNP 61, 91451 Trenčianske Teplice, IČO: 42142440, proti žalovanému: IMPRESA MF, spol. s r. o., so sídlom Pionierska 10, Bratislava, IČO: 47439408, o určenie zodpovednosti, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že za pracovný úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 27.10.2015, ako strážnik strážnej bezpečnostnej služby spoločnosti K13 SECURITY s.r.o. v objekte stavby polyfunkčného objektu Mlynská Dolina, ulica Staré Grunty, pri plnení pracovných úloh, zodpovedá v celom rozsahu žalovaný.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31.10.2018 domáhal určenia že za pracovný úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 27.10.2015 ako strážnik strážnej bezpečnostnej služby spoločnosti K13 SECURITY s.r.o. v objekte stavby polyfunkčného objektu Mlynská dolina, ulica Staré Grunty pri plnení pracovných úloh, zodpovedá v celom rozsahu žalovaný, ako i náhrady trov konania.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v predmetný deň nastúpil v čase okolo 18:00 hod. do nočnej zmeny, pričom po vstupe na stavenisko zamieril rovno do unimobunky, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí a z ktorej žalobca vykonával strážnu službu objektu. Po vstupe do budovy stavby chcel žalobca štandardne vyjsť po schodisku na prvé poschodie k predmetnej unimobunke, avšak na schodoch boli porozhadzované dosky, v dôsledku čoho sa na poschodie nedalo dostať. Žalobca sa preto otočil a išiel hľadať inú cestu k unimobunke. Spravil pár krokov a nakoľko v budove nebolo žiadne osvetlenie, tak spravil krok do prázdna a spadol do výťahovej šachty, v ktorej v bezvedomí ostal až do rána 28.10.2015, kedy ho našiel pracovník stavby (A. K.), ktorý privolal lekársku pomoc. Žalobca bol prevezený do Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Nemocnica akad. L. Dérera na kliniku úrazovej chirurgie SZU a UNB, kde bol hospitalizovaný do 5.11.2015. Následne bol prevezený do nemocnice v Malackách, kde bol hospitalizovaný až do 12.11.2015. Po prepustení do domáceho liečenia bol žalobca práceneschopný do 31.1.2016. Žalobca v dôsledku pracovného úrazu utrpel viacnásobnú zlomeninu lebky, krvácanie do mozgu, zlomeninu panvy, sériové zlomeniny rebier, prepichnuté pľúca, fraktúru prednej hornej polovice tela, vykĺbené rameno , pomliaždeniny a iné zranenia. Pracovný pomer medzi žalobcom a zamestnávateľom bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.5.2015. V zmysle čl. II pracovnej zmluvy pracoval žalobca na pozícii strážnik. Dňa 13.6.2016 podal žalobca trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa v znení neskorších predpisov. Vo veci bolo vykonané rozsiahle vyšetrovanie výsluchom žalobcu ako poškodeného, svedkov, vypracovaním znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Dňa 14.10.2017 vyšetrovateľ ORPZ Bratislava IV vydal

uznesenie, ktorým podľa a v znení neskorších predpisov trestné stíhanie zastavil, lebo skutok pre ktorý bolo vedené nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Len pre úplnosť podotýkame, že zastavenie trestného stíhania nemá žiaden vplyv na posúdenie skutočností, ktoré sú predmetom tohto žalobného návrhu. Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní totiž vyplynulo viacero významných skutočností, ktoré nesporne konštatujú zanedbanie povinností zamestnávateľa. Znalec z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci doc. P.. Z. K., S.. v znaleckom posudku č. 8/2017 konštatoval, že: „posudzovaný skutok by nebol vznikol , ak by stavenisko bolo náležite osvetlené, ak inak nie, tak aspoň núdzovým osvetlením vnútorných častí stavebného objektu. Posudzovaný skutok by sa pravdepodobne nestal, ak by otvor pre dvere výťahu v stene výťahovej šachty bol zabezpečený proti pádu osôb, napr. ochranným zábradlím. Možno na zabránenie vzniku úrazu by bolo stačilo, ak by žalobca mal pri príchode na stavbu baterku, aby si mohol svietiť na príchodovú cestu k unimobunke.“ Znalec ďalej v posudku uvádza: „posudzovaný skutok mohol vzniknúť pre: a) podcenenie rizika vyplývajúceho z nezabezpečenia osvetlenia priestorov stavebného objektu polyfunkčný objekt novostavba a nezabezpečenia otvorov v stene výťahovej šachty, napr. ochranným zábradlím a z toho vyplývajúceho nedodržania všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov BOZP spoločnosťou CONCRETE SK, s.r.o.; b) podcenenie rizika vyplývajúceho z nesplnenia povinnosti zamestnávateľa sústavne kontrolovať činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a z tohto vyplývajúceho nedodržania všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov BOZP spoločnosťou K13 SECURITY, s.r.o. (zamestnávateľa); c) podcenenie rizika, ktoré vyplývalo z pohybu žalobcu v neosvetlených priestoroch novostavby a z tohto vyplývajúceho nedodržania všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov BOZP žalobcom.“. K písm. c) však žalobca uvádza, že nepovažuje za nedodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov o BOZP, že si plnil svoje pracovné povinností napriek skutočnosti, že zamestnávateľ, resp. tretie subjekty nezabezpečili stavenisko osvetlením. Okrem týchto pochybení znalec ďalej poukázal na to, že spoločnosť K13 SECURITY, s.r.o. nevybavila žalobcu prenosným svietidlom (baterkou), čím taktiež porušila všeobecne záväzné právne a ostatné predpisy BOZP. Súčasne zamestnávateľ nevedel preukázať ako prideľoval zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej len „OOPP“). Rovnako sme toho názoru, že žalobcovi mala byť pridelená prilba ako OOPP, keďže sa pri výkone svojej činnosti pohyboval po rozostavanom stavenisku. Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ predmetný pracovný úraz neoznámil v zmysle o (ďalej len „“) príslušnému útvaru Policajného zboru ani príslušnému inšpektorátu práce v zákonnej 8 dňovej lehote. Je dôvodné sa domnievať, že týmto postupom sa chcel zamestnávateľ zbaviť zodpovednosti za predmetný pracovný úraz žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že konanie na Inšpektoráte práce v Bratislave začalo až na podnet jeho sestry F. O., ktorá podala sťažnosť na zamestnávateľa priamo na inšpektorát práce dňa 10.11.2015. Len pre úplnosť uvádzame, že záznam o registrovanom pracovnom úraze bol preukázateľne Inšpektorátu práce doručený až 8.12.2015, t.j. takmer po 6 týždňov od pracovného úrazu. Inšpektorát práce Bratislava vydal dňa 2.5.2016 Záznam o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu (ďalej len „záznam“). V zázname bolo konštatované, že dôvodom, pre ktorý sa pracovný úraz nevyšetruje je skutočnosť, že Inšpektorát práce požiadal Z.. Z. Č., Komenského 977, 908 73 Veľké Leváre (ďalej len ošetrujúci lekár) o klasifikáciu úrazu listom zo dňa 23.2.2016, ktorý v návratke zo dňa 26.2.2016 klasifikoval vzniknutý úraz poškodeného (žalobcu) ako „ostatný úraz“. Na základe uvedenej klasifikácie Inšpektorát práce Bratislava v súlade s psím b) o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodol, že tento pracovný úraz nevyšetruje. V tejto súvislosti žalobca primárne poukazuje na skutočnosť, že na návratke, ktorá bola ošetrujúcemu lekárovi z Inšpektorátu práce odoslaná pre účely klasifikácie úrazu, boli len tri možnosti, ktoré mohol ošetrujúci lekár označiť, a to: a) pracovný úraz smrteľný, b) pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví: 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu, 4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, 5 poškodenie dôležitého orgánu, 6. zohyzdenie, 7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, 8. mučivé útrapy c) pracovný úraz ostatný úraz (vyššie neuvedený). Ošetrujúci lekár v návratke označil pracovný úraz pod písmenom c), t.j. ostatný úraz, nakoľko z uvedených možností nemal ani inú voľbu. Úraz totiž nebol smrteľný ani kvalifikovaný ako úraz s

ťažkou ujmou na zdraví, lebo žalobca neutrpel v dôsledku úrazu 1. zmrzačenie, 2. stratu alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu, 4. stratu alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, 5 poškodenie dôležitého orgánu, 6. zohyzdenie, 7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, 8. mučivé útrapy. V zmysle ods. písm. b) „Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,15a) príčiny závažnej priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov,“ S poukazom na uvedené bol Inšpektorát práce v Bratislave oprávnený vyšetrovať príčiny predmetného pracovného úrazu. Navyše si dovoľujeme podporne uviesť, že v zmysle sa za ťažkú ujmu na zdraví považuje aj práceneschopnosť v trvaní viac ako 42 dní. Žalobca bol pritom práceneschopný viac ako 90 dní. Pokiaľ tak na základe predmetného záznamu nekonal, je poškodený, žalobca, nútený domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho informácií zamestnávateľ v zákonnej trojdňovej lehote nenahlásil predmetný pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť ani príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, čím porušil ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V dôsledku tohto porušenia je Sociálna poisťovňa podľa oprávnená uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 16.596, EUR. V nepodpísanom oznámení o poistnej udalosti, zamestnávateľ navyše nepravdivo uviedol, že miera zavinenia poškodeného (žalobcu) na poistnej udalosti je v rozsahu 100 %. Tento dokument sa nachádza v spise Inšpektorátu práce v Bratislave, avšak nie je podpísaný štatutárnym zástupcom zodpovedného zamestnávateľa. Z uvedeného žalobca vyvodzuje, že nahlásenie poistnej udalosti na Sociálnu poisťovňu bolo realizované až po uplynutí zákonnej doby. Žalobca sa s názorom zamestnávateľa ohľadne miery svojej zodpovednosti za pracovný úraz absolútne nestotožňuje. Žalobca v predmetný deň riadne nastúpil do pracovnej zmeny, kde si išiel plniť svoje pracovné povinnosti. To, že stavba, na ktorej vykonával strážnu službu nebola vôbec osvetlená, že výťahové šachty neboli riadne zabezpečené, že zamestnávateľ nekontroloval jeho činnosť na odlúčenom pracovisku, na ktorom pracoval sám a že ho zamestnávateľ nevybavil osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (prilba, baterka), nesmie byť za žiadnych okolností posudzované na ťarchu žalobcu. Predmetné porušenia boli objektivizované znalcom z oblasti BOZP v znaleckom posudku č. 8/2017 (viď. bod I žaloby). Zhrnúc uvedené považujeme za neakceptovateľné, aby na základe všetkých vyššie uvedených dôkazných prostriedkov pripísal zamestnávateľ žalobcovi 100 % mieru zavinenia na predmetnom pracovnom úraze a svoju zodpovednosť za pracovný úraz úplne eliminoval. Žalobca utrpel pracovný úraz dňa 27.10.2015, čo potvrdil svedok, A. K., ktorý ho našiel v objekte stavby, kde vykonával strážnu službu. Pracovný úraz utrpel žalobca pri presúvaní sa na svoje pracovné miesto, ktoré sa nachádzalo na prvom poschodí v objekte stavby v unimobunke. Pri tejto činnosti utrpel žalobca nezávisle od svojej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pracovný úraz. Vznik pracovného úrazu bol uvedeným svedkom riadne nahlásený zamestnávateľovi, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj konateľka zamestnávateľa, A. E.. Žalobca má za to, že všetky predpoklady boli v danom prípade splnené. Navyše podotýka, že zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz objektívne, bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil akúkoľvek právnu povinnosť alebo či škodu zavinil alebo nezavinil. Vice versa zamestnávateľ porušil v súvislosti s predmetným pracovným úrazom niekoľko právnych predpisov, čo bolo konštatované znalcom z odboru BOZP v trestnom konaní. Žalobcovi navyše nie je zrejmé, z akých dôvodov zamestnávateľ uvedený pracovný úraz nenahlásil príslušnému útvaru policajného zboru, pokiaľ sa domnieval, že za jeho vznik zodpovedá v rozsahu 100 % samotný žalobca? Opakovane podotýkame, že predpoklady úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti sú totiž taxatívne vymedzené v a nemožno ich svojvoľným výkladom žalovaného zamestnávateľa rozširovať. Zamestnávateľ nesie objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, ktorej predpokladom nie je zavinenie, dokonca v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. S poukazom na uvedené, považujeme za neakceptovateľné, aby zamestnávateľ majúc vedomosť o svojej zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, túto nekriticky v celom rozsahu preniesol na žalobcu, bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti ešte dávame do pozornosti súdu, že žalobca si v Sociálnej poisťovni z titulu náhrady škodu na zdraví uplatnil úrazové dávky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“). Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracoval dňa 11.8.2017 Z.. F. N., S.., v ktorom určil základné bodové ohodnotenie (ďalej len „ZBO“) bolestného v rozsahu 860 bodov a ZBO SSU vo výške 80 bodov. Dňa 16.11.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prerušila konanie z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Žalobca má však za to, že Sociálna

poisťovňa je povinná si otázku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz posúdiť sama a vydať rozhodnutie, v ktorom buď prizná poškodenému úrazové dávky alebo tento nárok zamietne. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ zanikol na základe Zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 206/2016, Nz 19713/2016, NCRls 20296/2016 zo dňa 2.6.2.016, domáha za žalobca ochrany svojich práv od jeho právneho nástupcu, t.j. spoločnosti IMPRESA MF, spol. s r.o. ako žalovaného. Zlúčením totiž dochádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností zanikajúcej spoločnosti, keď na nástupnícku spoločnosť (žalovaného) prechádza celé obchodné imanie zanikajúcej spoločnosti (zamestnávateľa).

3/ Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, vo veci ostal pasívny.

4/ Súd vo veci nariadil pojednávanie celkom dvakrát, pričom riadne predvolaný žalovaný sa ho ani raz nezúčastnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal. Súd preto vec postupom podľa prejednal a rozhodol.

5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou žalobcu zo dňa 31.05.2015, Oznámením poistnej udalosti zo dňa 2.11.2015, Záznamom o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 2.5.2016, Sťažnosťou na neohlásenie pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa zo dňa 10.11.2015, Záznamom o registrovanom pracovnom úraze, klasifikáciou úrazu zo dňa 23.2.2016, návratkou zo dňa 26.2.2016, Rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 16.11.2017, ako i pripojeným obsahom spisu ,ORPZ Bratislava IV pod ČVS: ORP-803/1-VYS-B4-3016 a zistil nasledovný právny a skutkový stav:

6/ Predmetom sporu je určovacia žaloba.

7/ Podľa : Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8/ Žalobca uvádza, že na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, nakoľko konkrétny určovací petit súvisí s vyriešením otázky odstránenia spornosti žalobcovho práva, jeho neistoty v právnom vzťahu, ktorý vznikol na základe rozhodnutia zamestnávateľa, ktorý svojvoľne stanovil mieru zavinenia žalobcu na predmetnom pracovnom úraze v rozsahu 100 %. V dôsledku nevyriešenia tejto otázky, nebudú žalobcovi priznané jeho legitímne nároky na náhradu škody na zdraví, ktoré by mu v prípade zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz boli vyplácané sociálnou poisťovňou. Nezdôvodneným rozhodnutím zamestnávateľa dochádza v sociálnej sfére žalobcu k trvalej odkázanosti na pomoc rodinných príslušníkov, pričom tento stav je možné napraviť len prostredníctvom tohto súdneho konania a objektívnym (nie subjektívnym) určením zodpovednosti zamestnávateľa na vzniku predmetného pracovného úrazu.

9/ Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2012, sp. zn. ).

10/ Súd má za to, že naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe je daná, nakoľko určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu má vplyv na nároky žalobcu z titulu úrazového poistenia v administratívnom konaní pred sociálnou poisťovňou, ktorá je viazaná stanoviskom zamestnávateľa, pokiaľ ide o určenie úrazových dávok podľa miery zavinenia.

11/ Po konštatovaní naliehavosti právneho záujmu na takejto určovacej žalobe súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

12/ Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

13/ Pracovný pomer medzi žalobcom a zamestnávateľom, spol. K13 SECURITY s.r.o., bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.5.2015. V zmysle čl. II pracovnej zmluvy pracoval žalobca na pozícii strážnik.

14/ Dňa 27.10.2015 žalobca krátko po nástupe na nočnú zmenu, sa žalobca snažil dostať do vrátnice, aby sa zapísal do knihy príchodov, avšak stavenisko bolo neosvetlené, cesta zatarasená, padol do nezabezpečenej výťahovej šachty a cca o 18,05 hod. utrpel pracovný úraz. Telo žalobcu bolo nájdené až v ranných hodinách nasledujúceho dňa, t.j. 28.10.2015.

15/ Podľa predložených lekárskych a prepúšťacích správ, žalobca v dôsledku pracovného úrazu utrpel viacnásobnú zlomeninu lebky, krvácanie do mozgu, zlomeninu panvy, sériové zlomeniny rebier, prepichnuté pľúca, fraktúru prednej hornej polovice tela, vykĺbené rameno , pomliaždeniny a iné zranenia. PN bol viac ako 90 dní.

16/ Z formulára Sociálnej poisťovne o Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 02.11.2015, vyplnenom strojom, je uvedené, že miera zavinenia poškodeného (žalobcu) na poistnej udalosti je v rozsahu 100 %. Avšak na tomto dokumente absentuje meno a podpis štatutárneho zástupcom zodpovedného zamestnávateľa a otlačok pečiatky (poistený).

17/ Zo Zmluvy o zlúčení na základe Notárskej zápisnice č. N 206/2016, Nz 19713/2016, NCRls 20296/2016 zo dňa 2.6.2.016 mal súd za preukázané, že žalobcov zamestnávateľ, spol. K13 SECURITY s.r.o., zanikol zlúčením so spol. IMPRESA MF, spol. s r. o., ktorá prevzala všetky jeho práva a povinnosti. 18/ Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu súd zistil, že žalobca sa domáha určenia, že úraz, ktorý sa mu stal v zamestnaní dňa 27.10.2015, je úrazom pracovným. Žalobca bol v tom čase zamestnaný v spol. K13 SECUTRITY s.r.o., v súkromnej bezpečnostnej službe, kde pracoval ako strážnik. O 18,00 hod. nastúpil na nočnú zmenu. Podrobne je to uvedené v žalobe a v trestnom konaní, ktoré bolo medzičasom bolo zastavené, avšak v ktorom boli okolnosti úrazu riadne prešetrené. Ich kľúčový dôkaz, na ktorý odkazuje je č. 8/2017, vykonaný v rámci trestného konania. Žiadala súd o pripojenie tohto spisu a to OR PZ Bratislava IV ČVS: ORP-803/1-VYS-B4-2016, obsahom ktorého aj č. 8/2017 vypracovaný znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana pri práci, M.. P.. Z. K. S.. Má za to, že z tohto vyplývajú skutočnosti preukazujúce skutočnosť, že zamestnávateľ je zodpovedný za pracovný úraz, ktorý sa žalobcovi stal. Príkladmo uviedla porušenie týchto základných povinností zamestnávateľa: 1/ Stavenisko nebolo náležite osvetlené aspoň núdzovým osvetlením, 2/ Otvor pre dvere do výťahovej šachty nebol zabezpečený ochranným zábradlím, čím neboli dodržané všeobecné záväzné predpisy a ostatné predpisy BOZP, 3/ Zamestnávateľ bol povinný sústavne kontrolovať činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku, čo sa však v danom prípade neučinil. V cit. znaleckom posudku je uvedené, že pracovný úraz sa pričítava čiastočne za vinu žalobcovi, ktorý mal podceniť riziko, ktoré vyplývalo z jeho pohybu v neosvetlených priestoroch. K tomu právna zástupkyňa uviedla, že išlo o tzv. bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce, čím poukázala na liberačné dôvody v zmysle , na vyvinenie žalobcu a má za to, že ani jeden z týchto dôvodov v tomto ustanovení nebol naplnený. V tejto súvislosti poukázala na to, žalobcovi neboli v čase výkonu práce zo strany zamestnávateľa pridelené osobné ochranné prostriedky a to : prenosné svietidlo, baterka, prilba, keďže sa pohyboval na rozostavanom stavenisku. Zdôraznila tiež to, že zamestnávateľ pracovný úraz nenahlásil v zákonných lehotách ani na Inšpektorát práce, ani do Sociálnej poisťovne.

19/ Z výsluchu žalobcu pred súdom a v trestnom konaní súd zistil, že dňa 27.10.2015 nastúpil do služby o 18,03 hod. Chcel sa zapísať do knihy príchodov a odchodov, ktorá bola na vrátnici, čo bola vlastne unimobunka, postavená na úrovni asi prvého poschodia, pri objekte rozostavanej stavby. Už cesta na vrátnicu bola zahádzaná rôznymi železami a drevami, ktoré bolo treba preskočiť, čo bolo v noci nebezpečné. Vošiel do budovy a chcel vyjsť po schodoch na poschodie, no na schodoch boli dosky a nedalo sa tam ísť. Preto sa otočil a išiel hľadať iný vchod. Urobil pár krokov a nakoľko bola tma, urobil krok do prázdna a spadol do výťahovej šachty, pred ktorou nebola žiadna zábrana. Do šachty padol cca o 18,05 hod., dňa 27.10.2015. Po páde do šachty stratil vedomie. Z bezvedomia sa prebral až nadránom dňa 28.10.2015 . Nevie, čo ho prebralo, len si pamätá, že nejako zo šachty vyliezol a dostal sa ku schodom na prízemí. Na schodoch ho našiel robotník, p. A. K.. On sa veľmi nepätá, čo sa dialo, lebo bol v šoku a dezorientovaný. Od kolegov sa dozvedel, že p. K. ho našiel v šachte. Niekto zavolal sanitku, ktorá ho odviezla na traumatológiu. Prebral sa až v nemocnici a tam sa dozvedel, že bol niekoľko dní v umelom spánku, lebo mal krvácanie do mozgu. Hospitalizovaný bol do 12.11.2015 a

potom bol prepustený do domáceho liečenia, kde sa liečil do 31.01.2016. Pri páde utrpel viacnásobnú zlomeninu lebky, krvácanie do mozgu, zlomeninu panvy, sériové zlomeniny rebier, prepichnuté pľúca, fraktúru prednej hornej polovice tela, pomliaždeniny a iné zranenia. Zamestnávatelia neinformovali ani Inšpektorát práce o jeho úraze a ani nebola privolaná polícia. Vo veci sa začalo konať až vtedy, keď jeho sestra, F. O., podala oznámenie na Inšpektorát práce, čo bolo cca po jednom mesiaci a prebehlo vyšetrovanie. Kolega H. mu povedal, že bol pozrieť v šachte a bola tam jeho krv, pričom v zázname o úraze bolo povedané, že padol zo schodov. Tiež A. K. povedal, že ho našiel v šachte.

20/ Z výpovede svedka, p. A. K. v trestnom konaní súd zistil, že tento našiel dňa 28.10.2015 žalobcu ležiaceho v krvi, „mrnčajúceho“, na poslednom ramene schodov, vedúcich do garážových priestorov stavby. Následne ho ošetrili a privolali záchranku. Domnieval sa, z toho čo na stavbe videl, keď sa to osvietilo, že žalobca pravdepodobne padol do šachty. V garážach bola výťahová šachta asi meter hlboká a na dne šachty bola krvavá škvrna veľká asi ako dlaň. On si myslí, že žalobca padol do šachty z prvého nadzemného podlažia, lebo keby padol v garážach, tak by sa tak veľmi nezranil. Potom sa asi z pudu sebazáchovy nejakým spôsobom žalobca dostal zo šachty na schody. Schody ani vnútorná časť stavby osvetlené neboli. Tiež schody, ktorými sa vchádzalo do unimobunky osvetlené neboli.

21/ Ošetrujúci lekár v Návratke zo dňa 26.02.2016 označil Pracovný úraz pod písmenom c), ako : ostatný úraz ( vyššie neuvedený).

22/ Inšpektorát práce Bratislava Záznamom o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 2.5.2016 (ďalej len „záznam“) rozhodol, že tento pracovný úraz nevyšetruje s odôvodnením, že ošetrujúci lekár klasifikoval vzniknutý úraz poškodeného (žalobcu) ako „ostatný úraz“.

23/ Dňa 15.08.2017 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie náhrady za bolesť, na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.08.2017, pričom Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava svojím Rozhodnutím č. 117024315 zo 16.11.2017 prerušila konanie o nárokoch žalobcu s odôvodnením, že v lehote ustanovenej zákonom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci a preto požiadala OR PZ Bratislava IV., ktoré pracovný úraz vyšetrovalo o zaslanie právoplatného dokladu o ukončení vyšetrovania poistnej udalosti.

24/ Z obsahu pripojeného spisu ORPZ Bratislava IV pod ČVS: ORP-803/1-VYS-B4-3016 mal súd ďalej za preukázané, že :

a) Vo veci bola vypočutá konateľka spol. K13 SECURITY s.r.o., A. E., ktorá pri výsluchu na otázku, či žalobca dostal ochranné pomôcky odpovedala, že žalobca dostal reflexnú vestu a baterku, pričom potvrdila, že zápis o tom neexistuje.

b) V rámci trestného konania bol vypracovaný o.i. aj Znalecký posudok č. 8/2017, znalcom z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci M.. P.. Z. K., S.., ktorý v bode 3. 2. 4. posúdil konanie spol. K13 SECURITY z hľadiska BOZP na vznik skutku takto tak, že :

- Spoločnosť K13 SECURITY s.r.o., zanedbala plnenie svojich povinností z hľadiska BOZP, pretože nevykonávala sústavnú kontrolu svojho zamestnanca, ktorý pracoval na odlúčenom pracovisku sám a v nočnej službe, tak ako je to uvedené v písm. c) BOZP.

- Spoločnosť K13 SECURITY s.r.o nevybavila žalobcu prenosným svietidlom ( baterkou), pretože pri výkone strážnej služby sa musel pohybovať po stavenisku v noci. Aj nevybavenie žalobcu prenosným svietidlom malo za následok vznik posudzovaného skutku, pretože pri chôdzi do „unimobunky“ určenej pre využívanie SBS sa musel pohybovať po neosvetlených priestoroch stavebného objektu.

- V bode 3. 2.5. znalec posúdil možnosť zabránenia vzniku ublíženia na zdraví žalobcu tak, že posudzovaný skutok by nebol vznikol, ak by stavenisko bolo náležite osvetlené, ak inak nie, tak aspoň núdzovým osvetlením vnútorných častí stavebného otvoru. Posudzovaný skutok by sa pravdepodobne nestal, ak by otvor pred dvere výťahu v stene výťahovej šachty bol zabezpečený proti pádu osôb, napr. ochranným zábradlím.

- Podľa bodu 3. 2. 6. žalobca bol povinný pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, toto však zanedbal, pretože sa v noci pohyboval po neosvetlenej stavbe. Znalec predpokladá, že poškodený mal pri sebe mobilný telefón a preto mu je nepochopiteľné, že nevyužil svetlo jeho displeja na provizórne svietenie pri pohybe na stavbe. Znalec predpokladá, že intenzita svetla mobilného telefónu bola dostatočná na to, aby žalobca videl nezabezpečený otvor v stene výťahovej šachty a neprepadol by cez neho.

c) Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. -26 zo dňa 5.12.2017 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, hoci tento záver nespochybňuje fakt, že označené subjekty - obchodné spoločnosti, sú za porušenie príslušných ustanovení zákonov plne zodpovedné.

25/ Podľa - 6 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) : (1)Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. (2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. (3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. (4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. (6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

26/ V zmysle - 5 Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.“ Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. (3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. (4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. (5) Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

27/ V zmysle ods. písm. b) Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,15a) príčiny závažnej priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.“

28/ Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase úrazu:

(1) Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať

a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,

b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,

c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,

d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

29/ Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase úrazu: Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik a) registrovaného pracovného úrazu 1. zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, 2. príslušnému útvaru Policajného zboru,22) ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, 3. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,

30/ Podľa o Sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu pracovného úrazu : Zamestnávateľ je povinný oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel.

31/ Medzi predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz patrí : a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, c) vznik škody za okolností uvedených v zákone, d) príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone.

32/ Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že

a) Žalobca existenciu pracovnoprávneho vzťahu preukázal Pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2015 medzi Spoločnosťou K13 SECURITY s.r.o., ako zamestnávateľom ním ako zamestnancom, na základe ktorej žalobca vykonával prácu strážnika.

b) Vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi : Žalobca pri plnení pracovných úloh, dňa 27.10.2015, krátko po nástupe do nočnej zmeny cca o 18, 05 hod., v areáli staveniska, padol do výťahovej šachty, zostal v bezvedomí celú noc, bez pomoci, ťažko zranený, až do rána 28.10.2015, kedy ho našiel pracovník stavby, A. K., ktorý privolal lekársku pomoc. Žalobca v dôsledku úrazu utrpel viacnásobnú zlomeninu lebky, krvácanie do mozgu, zlomeninu panvy, sériové zlomeniny

rebier, prepichnuté pľúca, fraktúru prednej hornej polovice tela, vykĺbené rameno. Žalobca bol následne prevezený do Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Nemocnica akad. L. Dérera na Kliniku úrazovej chirurgie SZU a UNB, kde bol hospitalizovaný do 5.11.2015. Neskôr bol prevezený do nemocnice v Malackách, kde bol hospitalizovaný až do 12.11.2015. Celkovo bol žalobca PN viac ako 90 dní.

c) Vznik škody za okolností uvedených v zákone : Súd mal škodu spôsobenú žalobcovi zavineným konaním zamestnávateľa preukázanú a ustálenú predovšetkým č. 8/2017, znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, M.. P.. Z. K., S.., podľa ktorého zamestnávateľ, Spoločnosť K13 SECURITY s.r.o., zanedbala plnenie svojich povinností z hľadiska BOZP, pretože nevykonávala sústavnú kontrolu svojho zamestnanca, ktorý pracoval na odlúčenom pracovisku sám a v nočnej službe, tak ako je to uvedené v písm. c) BOZP. Okrem toho nevybavila žalobcu prenosným svietidlom ( baterkou), pretože pri výkone strážnej služby sa musel pohybovať po stavenisku v noci. Znalec posúdil možnosť zabránenia vzniku ublíženia na zdraví žalobcu tak, že posudzovaný skutok by nebol vznikol, ak by stavenisko bolo náležite osvetlené, ak inak nie, tak aspoň núdzovým osvetlením vnútorných častí stavebného otvoru. Posudzovaný skutok by sa pravdepodobne nestal, ak by otvor pred dvere výťahu v stene výťahovej šachty bol zabezpečený proti pádu osôb, napr. ochranným zábradlím.

Súd zistil aj ďalšie porušenia zákona, ktorých sa zamestnávateľ po oznámení úrazu dopustil. A to v rozpore s ust. o Sociálnom poistení, zamestnávateľ neoznámil písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Žalobca súdu totiž predložil formulár Sociálnej poisťovne o Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 02.11.2015, vyplnený strojom, v ktorom je uvedené, že miera zavinenia poškodeného (žalobcu) na poistnej udalosti je v rozsahu 100 %, avšak na tomto dokumente absentuje meno a podpis štatutárneho zástupcom zodpovedného zamestnávateľa a otlačok pečiatky (poistený), preto je bez výpovednej hodnoty, a preto súd na neho neprihliadol. Zamestnávateľ túto skutočnosť pred súdom nepoprel, resp. nepreukázal opak, teda nepredložil riadne vyplnený formulár, s presne zisteným vznikom pracovného úrazu, opatrený podpisom štatutárneho zástupcu a pečiatkou. Preto mal súd tvrdenie žalobcu, že zamestnávateľ pracovný úraz riadne a včas nenahlásil a toto sa stalo až na podnet jeho sestry, F. O., za pravdivé a nesporné. Ďalej zamestnávateľ porušil ust. kedy bol povinný bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak išlo o závažný pracovný úraz, čo v danej veci bol. Žalobca úspešne preukázal a to predložením Záznamu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 02.05.2016, z ktorého vyplýva, že až on dňa 09.12.2015 informoval Inšpektorát práce o svojom pracovnom úraze, teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty.

d) Príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone. Túto súd videl v tom, že pracovný úraz žalobcu sa stal pri plnení jeho pracovných povinností, ktorý po nástupe do zamestnania, mal za povinnosť zapísať svoj príchod do knihy príchodov a odchodov, ktorá bola na vrátnici. Avšak už cesta na vrátnicu bola preukázateľne zahádzaná rôznymi železami a drevami, neosvetlená, čo bolo v noci nebezpečné, v čom mu dal súd za pravdu. Porušenia zamestnávateľa vyplývali z vyššie cit. ust. Preto bolo pochopiteľné konanie žalobcu, ktorý hľadajúc bezpečnejší vstup na vrátnicu, hľadal iný vchod a neurobil nič neobvyklé, neuvážené, či neopatrené, ak za tým účelom urobil pár krokov. Keďže bolo jesenné obdobie, v tom čase už bola tma, stavenisko bolo neosvetlené, je celkom prirodzené, že si nevšimol dieru v zemi, čo bol otvor do výťahovej šachty, ktorý nebol zabezpečený proti pádu a do tejto šachty spadol, v dôsledku čoho mu vznikol pracovný úraz a zranenia ako sú vyššie popísané, z ktorých sa liečil viac ako 90 dní. Išlo o bežnú neopatrnosť a žiadne zavinené konanie z jeho strany. Súd nemal za preukázané a ničím podložené tvrdenie znalca, ktorý sa vyjadril tak, že „predpokladá“, že poškodený mal pri sebe mobilný telefón a preto mu je nepochopiteľné, že nevyužil svetlo jeho displeja na provizórne svietenie pri pohybe na stavbe, kedy sa jednak žiadne dokazovanie ohľadom toho, či vôbec mal žalobca svoj vlastný mobilný telefón v čase úrazu na pracovisku nevykonávalo, pričom skôr by súd predpokladal, nakoľko bol žalobca sám, na odlúčenom pracovisku, naviac rozostavanom, že mu zamestnávateľ pridelí služobný mobilný telefón, čo mu preukázateľne pridelený nebol, nakoľko to konateľka zamestnávateľa pred orgánmi činnými v trestnom konaní ani netvrdila. A tiež, že znalec „predpokladal“, že intenzita svetla mobilného telefónu bola dostatočná na to, aby žalobca videl nezabezpečený otvor v stene výťahovej šachty a neprepadol by cez neho, bola iba v rovine hypotetickej, ak nie špekulatívnej. Keďže nešlo žiadne odborné, fundované, technicky

podložené stanovisko, súd sa s týmto nestotožnil. Práve naopak. Nakoľko zamestnávateľ žalobcu, ani samotný žalovaný, relevantným spôsobom pred súdom ani neuvádzali, že by mali snahu sa vôbec v zmysle § sa zbaviť zodpovednosti celkom, alebo sčasti, súd konanie žalobcu nemal ani za ľahkomyseľné a toto považoval za bežnú neopatrnosť. Nakoľko zamestnávateľom žalobcu bola v čase vzniku pracovného úrazu spol. K13 SECURITY s.r.o., ktorá dňa 26.02.2016 zanikla a na základe Zmluvy o zlúčení sa formou Notárskej zápisnice č. N 206/2016, Nz 19713/2016, NCRls 20296/2016 zlúčila so spol. IMPRESA MF, s r. o., ktorá prevzala jej práva a povinnosti, je vo veci pasívne legitimovaná.

33/ Podľa : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

34/ Podľa : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné

35/ Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe tohto vykonaného dokazovania uzatvára:

36/ V tomto konaní bolo povinnosťou súdu určiť rozsah zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz a vysloviť, či v zmysle žalovaný účastník zodpovedá za pracovný úraz v plnom rozsahu. Podľa tvrdenia žalobcu v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca utrpel pracovný úraz pri plnení pracovných úloh, žalovaný túto skutočnosť pred súdom účinne nepoprel, preto zodpovedá za škodu tým vzniknutú žalovaný a to v celom rozsahu.

37/ Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a to po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade aj so zásadami formálnej logiky, nakoľko zo žalovanej strany, súdu žiadane dôkazy neboli navrhnuté, relevantné skutkové tvrdenia uvedené v podanej žalobe neboli spochybnené, žalovaný zostal v spore pasívny, žiadne dôkazy neprodukoval, preto súd mohol vychádzať len z obsahu spisového materiálu a na základe týchto skutočností rozhodol.

38/ Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39/ Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40/ Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41/ O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa , tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.