Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/76/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobkyne: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/A, XXX XX A., zast.: JUDr. Zoltán Sťahula, advokát, so sídlom Prídavková 23/A, 841 06 Bratislava, proti žalovanému: RAJO a.s., so sídlom Studená 35, 823 55 Bratislava, IČO: 31 329 519, zast.: bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava IČO: 35 886 978 a intervenientovi na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, Ul.29.augusta 8-10, Bratislava zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičovou, so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za chorobu z povolania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Intervenientovi na strane žalovaného sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2014 domáhala určenia, že žalovaný je zodpovedný za vznik choroby z povolania, bronchiálnej astmy u žalobkyne, ako aj náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 02.04.2012 jej bola zistená choroba z povolania

- bronchiálna astma. Podmienkou vzniku bronchiálnej astmy je preukázaná činnosť s látkami s alergizujúcim účinkom a pri pôsobení senzibilujúcich a dráždivých činiteľov. Žalobkyňa pracovala u žalovaného od 01.08.2008 na pozícií výrobný robotník a náplňou jej práce bolo balenie a kartovanie mliečnych výrobkov. Hlavná podnikateľská činnosť žalovaného spočíva vo výrobe mliečnych výrobkov a je preto pochopiteľné, že v mieste výkonu práce žalobkyne sa vyskytlo veľké množstvo mliečnych alergénov a dráždivých činiteľov. Pred nástupom do pracovného pomeru u žalovaného žalobkyňa netrpela podobnými zdravotnými ťažkosťami a alergiami, tie sa vyvinuli až počas trvania jej pracovného pomeru u žalovaného. V posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa uznaná za spôsobilú na výkon pracovnej pozície, avšak pri dodržaní uvedených podmienok: bez mliečneho prachu a výparov mliečnych výrobkov, bez priameho kontaktu s mliečnymi výrobkami, bez chemikálií. Stupňujúce sa zdravotné problémy žalobkyne a reálne nemožnosť dodržania stanovených podmienok u žalovaného viedli až k ukončeniu pracovného pomeru so žalovaným. Napriek vyššie uvedenému žalovaný odmietol akúkoľvek zodpovednosť za spôsobenie choroby z povolania. Listom zo Sociálnej poisťovne zo dňa 10.03.2014 bola žalobkyňa upovedomená a vyzvaná na podanie určovacej žaloby voči žalovanému do 15 dní od doručenia listu, v opačnom prípade by Sociálna poisťovňa rozhodla o jej nároku na bolestné podľa existujúceho skutkového stavu. Zodpovednosť zamestnávateľa za vznik choroby z povolania je objektívna. Žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by ho úplne alebo čiastočne zbavovali zodpovednosti v zmysle ustanovení § 196

ods. 1 alebo ods. 2 . Zodpovednosť je daná v prípade, kedy zamestnanec pracoval v podmienkach spôsobujúcich vznik choroby z povolania a to bez ohľadu na to, či zamestnávateľ dodržal všetky predpisy BOZP alebo či mal zamestnanec zvýšenú mieru dispozície na takéto ochorenie. Žalobkyňa bola pred nástupom do pracovného pomeru u žalovaného po zdravotnej stránke v poriadku a plne spôsobilá vykonávať danú prácu. Žalobkyňa chorobu z povolania riadne nahlásila a táto jej posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia bola priznaná a ohodnotená na 1 000 bodov. Zdravotný stav žalobkyne je riadne zdokumentovaný v zdravotnej evidencii. Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania), na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podriadiť pod ustanovenie , preto nie je potrebné, aby sa preukazoval naliehavý právny záujem na tomto určení. Napriek uvedenému , však má žalobkyňa za to, že je u nej daný naliehavý právny záujem na tomto určení vzhľadom na rozsah prípadného plnenia, ktoré by jej malo byť poskytnuté zo strany sociálnej poisťovne.

3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.05.2014, pričom dôvodnosť žalobkyňou podanej žaloby odmietol. Zdôraznil, že žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru absolvovala niekoľko lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci a ich záverom bolo, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon danej pracovnej činnosti. Pokiaľ by žalobkyni bola zistená choroba z povolania, táto skutočnosť by musela byť uvedená v lekárskych posudkoch. Až v lekárskom posudku zo dňa 18.10.2013 sa po prvýkrát uvádza, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon konkrétnej činnosti za dodržania uvedených podmienok. Spúšťacím faktorom ochorenia žalobkyne sú najrôznejšie faktory, žalobkyňa má alergie na viaceré agens a fajčí. Záverom hygienického prieskumu zo dňa 03.12.2013 bolo, že žalobkyňa nevykonávala práce s expozíciou pevným aerosólom, nie je však možné vylúčiť expozíciu kvapalným aerosólom mlieka. Záver tohto posudku žalovaný namietal nakoľko tento záver považuje za nejednoznačný. Podľa žalovaného nebola riadne preskúmaná príčina ochorenia a príčinná súvislosť medzi ochorením a podmienkami u žalovaného. V prevádzke žalovaného je vylúčená expozícia kvapalným aerosólom s obsahom mlieka.

4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 08.10.2014 žalobu zamietol a rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistení, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko mala možnosť žalovaného žalovať priamo na plnenie.

5. Na základe podaného odvolania žalobkyne Krajský súd v Bratislave Rozsudkom č.k. XCo XX/XXXX- XX zo dňa 24.02.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému a v časti uloženia povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy konania žalovanému zrušil a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Odvolací súd zdôraznil, že úlohou súdu prvého stupňa bude vec opätovne prejednať, preskúmať vecnú opodstatnenosť žaloby a vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci a následne vec meritórne posúdiť t.j. zodpovedať otázku, či v prípade ochorenia žalobkyne ide o chorobu z povolania za ktorú zodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ.

6. Súd prvého stupňa, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec riadne prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov V.. B. K., V.. A. X., J.. W. N., Znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným V.. V. K., Znaleckým posudkom X/XXXX vypracovaným J.. V. K., oboznámil sa s obsahom listín predložených stranami sporu (Posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti vypracovaný V.. M. S. zo dňa XX.XX.XXXX, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.10.2013, Výzva Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-A. zo dňa 10.03.2014, Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne zo dňa 17.02.2014, Prepúšťacia správa žalobkyne z č.l. XX, z č.l. XX, XX, Výpis z OR SR žalovaného, Lekársky posudok ev.č. XX o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 24.11.2011, Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 27.03.2012, Lekársky posudok č. XXX o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 11.10.2012, Lekársky posudok č. XXX zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 20.11.2013, Hygienický prieskum pracoviska vykonaný Regionálnym úradom verejného zdravotníctva hlavného mesta Bratislavy pre posúdenie práce a podmienok v súvislosti s podozrením na chorobu z povolania zo dňa 28.01.2014, Stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 07.02.2014 a 19.02.2014, Sťažnosť žalovaného voči záverom hygienického prieskumu vykonaného regionálnym úradom vereného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto zo dňa 17.03.2014, Prešetrenie podania - choroba z povolania zo dňa 22.04.2014, List vedúceho odd. výživy

a hodnotenia potravín STU v Bratislave W.. Ľ. M. zo dňa 14.02.2014, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o prerušení konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke zo dňa 17.06.2014, Kontrola bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 16.04.2014, Žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne zo dňa 20.03.2014) a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Podaním zo dňa 02.12.2015 bolo konajúcemu súdu doručené oznámenie Sociálnej poisťovne o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa vtedy platného a účinného ods. .

8. Z obsahu Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.10.2013 vyplýva, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.2008 prijatá u žalovaného do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu ,, výrobný robotník". Ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe vzájomnej dohody ku dňu 31.10.2013 bez uvedenia dôvodov. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola.

9. Z posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti vypracovanom dňa 18.10.2013 V.. M. S. vyplýva, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon konkrétnej činnosti za dodržania týchto podmienok: v bezprašnom prostredí, bez mliečneho prachu a výparov mliečnych výrobkov bez priameho s mliečnymi výrobkami, bez chemikálií.

10. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 10.03.2014 odkázala žalobkyňu na podanie žaloby o určenie , že choroba z povolania vznikla v súvislosti s výkonom práce u zamestnávateľa, nakoľko ide o pracovnoprávny vzťah súkromnoprávnej povahy a riešenie sporov spadá do právomoci súdov. Žalovaný ako zamestnávateľ odmietol akúkoľvek zodpovednosť za spôsobenie choroby z povolania, ktorá mala byť u žalobkyne zistená dňa 02.04.2012.

11. Z Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného dňa 17.02.2014 Univerzitnou nemocnicou Bratislava- klinikou pracovného lekárstva vyplýva, že ku vzniku poškodenia na zdraví žalobkyne malo dôjsť dňa 07.02.2014 a príčinou poškodenia bola mliečna bielkovina.

12. Z Lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti ev. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, ev. č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj ev.č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola spôsobilá na výkon posudzovanej činnosti. Náplňou lekárskej prehliadky bolo anamnes. vyšetrenie so zameraním na akékoľvek kožné a alergické ochorenie, dýchacie ťažkosti, ochorenia dýchacieho systému, objektívny nález základného laboratórneho vyšetrenia.

13. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že po jej nástupe na pracovisko u žalovaného bolo pracovné prostredie a technologický spôsob spracovania úplne iný ako je v súčasnosti. Nikdy nemala zdravotné problémy, avšak v dôsledku výkonu práce u žalovaného sa u nej rozvinula choroba z povolania, ktorá ju značne obmedzila a je doživotná.

14. Právna zástupkyňa žalobkyne v prednese pred súdom zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Potvrdila, že žalobkyňa pracovala u žalovaného od 01.08.2008 do 29.10.2013. Pracovala na pozícii výrobný robotník - pozícia balička mliečnych výrobkov. Dňa 02.04.2012 bola u žalobkyne zistená choroba z povolania - bronchiálna astma , ktorá je v prílohe o Zákone sociálnom poistení uvedená pod č. XX. Podmienka vzniku astmy podľa vyššie menovaného zákona je preukázaná činnosť s látkami s alergizujúcim účinkom. Žalobkyňa chorobu z povolania riadne nahlásila, potom ako bola niekoľko krát hospitalizovaná. V Lekárskom posudku zo dňa 17.02.2014 jej bola Klinikou pracovného lekárstva priznaná choroba z povolania - bronchiálna astma, taktiež na základe iných posudkov, ktoré sú uvedené v spise. Napriek tomu však žalovaný odmietol akúkoľvek zodpovednosť za vznik choroby z povolania. Žalobkyňa zároveň odmietla tvrdenia žalovaného o tom, že je spôsobilá na výkon danej práce, pričom zdôraznila, že bronchiálna astma jej bola zistená až po nástupe do práce u žalovaného. S tvrdeniami žalovaného, že so vznikom bronchiálnej astmy sú spojené viaceré faktory, čo však nemá súvis s tým, že žalobkyňa získala chorobu z povolania počas svojho pracovného pomeru u žalovaného taktiež nesúhlasila. Právna zástupkyňa žalobkyne spochybnila posudok vyhotovený profesorom M., nakoľko tento sa vo všeobecnosti vyjadruje k spôsobu spracovania. V roku 2012 boli priestory prevádzky žalovaného zrekonštruované a došlo k zmene technických postupov. Zároveň právna zástupkyňa zdôraznila, že žalovaný nepreukázal žiadnu skutočnosť v zmysle a , ktoré

by jeho zodpovednosť vylučovali. Keďže žalovaný odmieta svoju zodpovednosť, žalobkyňa nemá nárok na úrazové dávky, ktoré by jej boli vyplácané Sociálnou poisťovňou.

15. Právna zástupkyňa žalovaného v prednese opätovne odmietla závery stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, nakoľko v podmienkach výroby v RAJO aj pred stavebnými úpravami nebolo možné, aby vznikal kvapalný aerosol s mliečnou bielkovinou. Poukázala na skutočnosť, že aktuálny výskum preukazuje to, že 5-8% populácie trpí ochorením bronchiálnej astmy. Samotné ochorenie môže byť spôsobené veľkým množstvom spúšťačov. Patrí medzi ne fajčenie, lieky, rôzne potraviny a aj stres. V lekárskych posudkoch žalobkyne nie je stanovené, že spúšťačom je mliečna bielkovina. Sama žalobkyňa uviedla, že mala ťažkosti po užití Ibalginu, po citróne a po iných jedlách. V posudku sa taktiež uvádza, že žalobkyňa trpí nikotinizmom. Žalovaný nespochybňuje, že žalovaná trpí ochorením bronchiálna astma, odmieta však, že vo výrobe môže vzniknúť kvapalný aerosol s obsahom mlieka. To znamená, že žalobkyňa nepracovala v podmienkach podľa § XXX ods.X D.. Na podporu svojich tvrdení žalovaný navrhol vypracovať znalecký posudok za účelom zodpovedania otázky, či je možné, aby vznikol kvapalný aerosol s mliečnou bielkovinou v podmienkach výroby u žalovaného vo vzťahu k preukázaniu príčin vzniku choroby z povolania u žalobkyne.

16. Právna zástupkyňa intervenienta na strane žalovaného v prednese pred súdom sa pripojila k argumentácii žalovaného, pričom zdôraznila, že v konaní žalobkyňa nepreukázala, že by trpela ochorenie, ktoré uvádza ako chorobu z povolania pričom toto ochorenie by bolo spôsobené ako dôsledok jej vystavenia rizikovým faktorom počas výkonu práce u žalovaného.

17. Svedkyňa V.. B. K., ktorá vypracovala na základe žiadosti Kliniky pracovného lekárstva prešetrenie možnej choroby z povolania u žalobkyne uviedla, že toto šetrenie vykonávala v decembri XXXX. Prešetrovala priestory a činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa pričom pri prešetrovaní zistila, že oproti minulosti došlo k zmene v dispozičnom riešení a premiestneniu výrobných priestorov kde táto zmena sa vykonala počas leta XXXX. Z toho dôvodu v ňou vykonanom prešetrení popis priestorov vykonala podľa predchádzajúceho prešetrenia, ktoré uskutočnila u žalovaného v súvislosti s prešetrením choroby pani K.. U nej išlo o chorobu dlhodobého jednostranného zaťaženia. Pri prešetrovaní v roku XXXX zisťovala pracovné podmienky v iných priestoroch aké boli priestory v ktorých pracovala žalobkyňa. V prípade výroby cottage cheese to boli však tie isté priestory. Na kontrolu predmetných priestorov v roku XXXX bola svedkyňa vyzvaná Klinikou pracovného lekárstva z dôvodu, že u žalobkyne bola zistená bronchiálna astma a mala pozitívne testy na mlieko, laktoglobulín a kazeín. Podľa záverov vyjadrených svedkyňou v posudku žalobkyňa prichádzala počas svojej práce do styku s tvarohom. Žalobkyňa má testami potvrdenú pozitivitu na mlieko, laktoglobulín a kazein a tieto látky sa nachádzajú v mlieku. Výroba na ktorej žalobkyňa pracovala nebola úplne uzavretá. Svedkyňa svoje tvrdenia o tom, že nie je možné vylúčiť expozíciu kvapalného aerosolu s obsahom mlieka oprela o tom, že k tomuto záveru dospela na základe toho, že žalobkyňa pracovala s tvarohom, ktorý obsahuje mlieko. S mliekom prichádzala do kontaktu taktiež počas čistenia strojno- technických zariadení a v prípadoch kedy vypúšťala srvátku z nádoby. Svedkyňa taktiež uviedla, že bronchiálnu astmu môžu spôsobiť aj iné látky. O tom, že by boli u žalobkyne zistené aj iné alergénne agensy v súvislosti s ochorením svedkyňa vedomosť nemala. Hlbšiu technickú analýzu priestorov v ktorých vykonávala prácu žalobkyňa, svedkyňa vykonať nemohla nakoľko tie boli už v čase kedy vykonávala kontrolu t.j. v roku XXXX prebudované. Taktiež uviedla, že pri bronchiálnej astme je k takejto kontrole privolaný aj niekto z Kliniky pracovného lekárstva, kde je vykonaný reexpozičný test - to znamená, že osoba je vystavená daným alergénom v prostredí v ktorom pracovala s tým, že sa vykoná spyrometrické vyšetrenie a v prípade reakcie sa vyhodnotia výsledky tohto testu. V danom prípade nakoľko došlo k prebudovaniu týchto priestorov sa od tohto reexpozičného testu upustilo. Nové priestory už svedkyňa v rámci posúdenia možnosti expozície zamestnanca s kvapalným aerosolom s obsahom mlieka neposudzovala.

18. Svedkyňa V.. A. X. vo výpovedi pred súdom uviedla, že čo sa týka ochorenia bronchiálna astma, je to ochorenie, ktoré na základe dostupných vyšetrení bolo charakterizované, že ide o atopický terén, to znamená, že ide o geneticky založenú predispozíciu reakcie na rôzne faktory a toto bolo potvrdené opakovane konštatovaním, že ide o polyvalentný charakter, to znamená, že je tu alergia na viacero činiteľov. Pokiaľ sa má posudzovať choroba z povolania tak musí byť dané ochorenie kompletne vyšetrené - to znamená, že ide o funkčné vyšetrenia ktorými sa potvrdí uvedené ochorenie a toto bolo zrealizované v októbri XXXX. Pokiaľ ide o chorobu z povolania musí byť jasne dokázaný príčinný faktor pôsobiaci v pracovnom prostredí, kde túto súvislosť v čase, kedy vypracovávala lekársky

posudok č. XXX neevidovala. Žalobkyňa neudávala žiadne subjektívne ťažkosti, takže nebol dôvod ich posudzovať. Dňa 02.04.2012 žalobkyňa udávala ťažkosti po konzumácii mliečnych výrobkov, avšak konzumácia mliečnych výrobkov nie je pracovnou náplňou. Svedkyňa žalobkyňu osobne nevyšetrovala, avšak mala vedomosť o tom, že v roku XXXX bola žalobkyni privolaná rýchla zdravotná pomoc z dôvodu užitia ibalginu pre bolesti zubov, pre ktoré došlo k dýchacím ťažkostiam a výsevu. Následne počas hospitalizácie v nemocnici na kožnom oddelení bola u žalobkyne konštatovaná polyvalentá alergia. Podľa vyjadrenia svedkyne v čase vykonávania kategorizácie pracoviska u žalovaného neboli zistené rizikové faktory ako mlieko, mliečna bielkovina alebo mliečny aerosól.

19. Svedok J.. W. N., ktorý pracoval u žalovaného uviedol, že nová technológia je kompletne uzavretá. Pred tým, ako boli tieto priestory prerobené žalobkyňa podľa jeho názoru mohla dôjsť do kontaktu s mliečnou bielkovinou a to vo forme tvarohu. Prvá časť technológie funguje tak, ako bolo pred prestavbou. Jedná sa o uzavreté tanky (výrobníky), do ktorých sa počas procesu výroby naťahá mlieko. Mlieko sa zohrej na asi 30°C v uzatvorenom výrobníku, čiže bez kontaktu a potom sa cez otvor na to určený pridáva do mlieka syridlo. Pri 30 °C, ak je v miestnosti nižšia teplota dochádza k odparovaniu vody z mlieka

- to znamená, že sa môže vdýchnuť para, ktorá v žiadnom prípade neobsahuje žiadne zložky mlieka. Svedok taktiež uviedol, že ďalší proces prebieha v uzatvorenom výrobníku, kde sa mlieko zrazí, pokrája sa a potom sa tepelne vytužuje asi pri teplote 50 °C. V tom čase už pláva tvarohové zrno v srvátke. V pôvodnom stave sýreninu so srvátkou čerpali na lis. Lis je zariadenie, ktoré bolo otvorené pri tomto kroku, prečerpala sa tam srvátka so sýreninou a čakali kým srvátka stečie, kým nedosiahne tvaroh parametre výsledného produktu - čiže srvátka voľne odtečie. Keď dosiahli parametre hotového výrobku hodnotila sa sušina. Zamestnanci bývalej tvarohárne zhŕňali tento tvaroh do vozíkov na to určených a týmito vozíkmi sa tvaroh dopravoval do plničky, ktorá bola pár metrov vedľa v tej istej miestnosti. Počas tohto procesu nedochádza k odparovaniu mlieka. Ak má sýrenina so srvátkou vyššiu teplotu dochádza k odparovaniu vody.

20. Strany sporu na pojednávaní nariadenom na 20.01.2016 navrhli vykonať v konaní znalecké dokazovanie.

21. Uznesením č.k. XXC XX/XXXX-XXX bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcovi z odboru zdravotníctvo, farmácia: odvetvie choroby z povolania, pričom znalecký posudok mal byť vypracovaný znalkyňou V.. V. K..

22. Dňa 03.12.2018 bol konajúcemu súdu doručený Znalecký posudok č. XX/XXXX. Účelom znaleckého posudku bolo objektivizovať a vylúčiť zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania žalobkyne. Zo záveru znaleckého posudku V.. V. K. vyplýva, že menovaná bola v roku XXXX zdravá, neliečila sa na žiadne iné ochorenia. Počas hospitalizácie na III. Internej klinike Univerzitnej nemocnice v Bratislave bola u žalobkyne popísaná len alergia na Ibuprofén - kožná forma a na citróny, chronická nádcha, zvýšená hladina cholesterolu a kŕčové žily na dolných končatinách. Žiadne iné závažnejšie interné ochorenie okrem bronchiálnej astmy u žalobkyne zistené nebolo.

23. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k znaleckému posudku vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 05.03.2019. So závermi uvedenými znalkyňou vyjadrila súhlas, pričom pozornosť zamerala najmä na zistenia znalkyne, ktorá konštatovala, že podľa jej zistení pri práci s tvarohom v otvorenom systéme výroby dochádzalo k vzniku kvapalného aerosólu s obsahom mlieka. Žalobkyňa tak podľa znalkyne mohla byť vystavená expozícii aerosólu s obsahom mlieka. Podľa záverov znalkyne expozícia kvapalným aerosólom s obsahom mlieka je jednoznačným faktorom a teda príčinou ochorenia žalobkyne na bronchiálnu astmu.

24. Žalovaný sa cestou svojho právneho zástupcu vyjadril k záverom znaleckého posudku podaním doručeným súdu dňa 26.03.2019. Vo vyjadrení uviedol, že účelom znaleckého posudku bolo objektivizovať alebo vylúčiť zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania žalobkyne. Na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že znalkyňa uviedla, že absencia alergie na mlieko pred nástupom do spoločnosti RAJO a.s. je z hľadiska profesionality astmy bronchiale veľmi dôležitá. Namietal však skutočnosť, že znalkyňa sa so žalobkyňou neskontaktovala, neobjektivizovala jej zdravotný stav spred roka XXXX, ale uspokojila sa so záverom pneumologického vyšetrenia z marca XXXX, tým, že žalobkyňa má zlatú plaketu za darcovstvo krvi a ortopedického vyšetrenia z februára XXXX, ktoré hodnotilo krátkodobé bolesti kolena žalobkyne. Na základe týchto vyšetrení bez akejkoľvek ďalšej objektivizácie

uzavrela, že pred nástupom do RAJO a.s. žalobkyňa nemala žiadne atopické prejavy ani klinicky sa manifestujúcu alergiu. Žalovaný nespochybňuje, že žalovaná trpí ochorením astma bronchiale. Má však za to, že z vyššie uvedených dôkazov nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že astma bronchiale sa u žalobkyne vyvinula až v čase, keď pôsobila na pracovisku u žalovaného. Ďalej žalovaný namietal zistenia znalkyne, ktorá pri posudzovaní, či dochádzalo v prostredí, v ktorom žalobkyňa pracovala u žalovaného, k vzniku kvapalného aerosólu s obsahom mlieka, nekontaktovala zástupcov žalovaného so žiadosťou o objasnenie situácie v danom čase, a na základe hygienického prieskumu pracoviska z XX.XX.XXXX a doplnenia stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto z XX.XX.XXXX uviedla, že ,,je nepochybné, že k alergizácíi p. M.j došlo v spoločnosti RAJO a.s., kde expozíciu mlieka, srvátky, tvarohu nielenže nemožno vylúčiť, ale takmer s istotou ju možno potvrdiť, ako pri otvorenom systéme výroby, tak aj pri čistiacich prácach. K týmto zisteniam znalkyne žalovaný poukázal na výpoveď svedkyne V.. K., ktorá uviedla, že pracovné priestory, v ktorých pracovala pani M., neprešetrovala. Svedkyňa pri prešetrení pracovných podmienok vychádzala z prešetrenia pracovných podmienok inej zamestnankyne RAJO a.s. (pani K.) z roku XXXX, ktorá ani nepracovala v rovnakých priestoroch ako žalobkyňa, pričom u nej išlo o chorobu dlhodobého jednostranného zaťaženia. V.. K. zároveň uviedla, že upustila aj od inak v týchto prípadoch štandardne vykonávaného reexpozičného testu. Žalovaný má za to, že bez riadneho odborného posúdenia pracoviska žalobkyne v čase, keď údajne malo dôjsť k vzniku jej ochorenia, nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť k otázke možnej expozície kvapalným aerosólom s obsahom mlieka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobkyňa nepreukázala, že ochorenie astmou bronchiale sa u nej vyvinulo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Astma bronchiale sa u žalobkyne mohla vyvinúť pred nástupom do práce u žalovaného, prípadne počas trvania jej pracovného pomeru u žalovaného, ale vplyvom iných externých faktorov (napr. konzumáciou, fajčením, liekmi a pod.). Túto skutočnosť uvádza vo svojej svedeckej aj V.. X., ktorá uvádza, že astma bronchiale žalobkyne má polyvalentný charakter, t.j., že má predispozíciu reakcie na rôzne faktory prostredia. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalovaný znalecký posudok V.. K. za vágny, založený na nedostatočne zistených skutkových okolnostiach a nedostatočne odôvodnený. Žalovaný preto navrhol ako dôkaz vyjadrenie odborne spôsobilej osoby (chemika) k otázkam zo znaleckého posudku X/XXXX z hľadiska chemických procesov t.j. či sa pri činnostiach na pracoviskách žalobkyne pred rekonštrukciou do vzduchu mohli uvoľniť kvapalné čiastočky mlieka. Podľa žalovaného nárok na úrazové dávky nie je podmienený tým, či žalovaný ako zamestnávateľ za chorobu z povolania aj zodpovedá. Podmienky priznania úrazových dávok sú uvedené v §§ XX až XX Zákona Y. B. W. a žiaden z nich neuvádza ako predpoklad na poskytnutie úrazovej dávky preukázanie zodpovednosti zamestnávateľa za chorobu z povolania. Pre určenie choroby z povolania je rozhodujúce oznámenie o priznaní choroby z povolania vydané príslušnou klinikou pracovného lekárstva. Pracovnoprávna zodpovednosť je len za vecnú škodu, lebo zamestnanec podľa § XXX D. W. iný nárok voči zamestnávateľovi nemá.

25. Na pojednávaní nariadenom na 27.09.2019 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, pričom žalovaným navrhnuté dôkazy považovala za nehospodárne a neefektívne.

26. Právna zástupkyňa žalovaného v prednese pred súdom opätovne zdôraznila, že spornou zostáva otázka, či u žalovaného mohla žalobkyňa prísť do kontaktu s čiastočkami mlieka, srvátky či tvarohu. Poukázala na skutočnosť, že znalecký posudok č. X/XXXX bol vypracovaný znalkyňou z odboru zdravotníctvo, pričom znalkyňa neobjektivizovala zdravotný stav žalobkyne z pred roku XXXX, ani sa s ňou neskontaktovala, pričom sama uviedla, že absencia alergie na mlieko u žalobkyne pred nástupom do práce u žalovaného je z hľadiska profesionality astmy veľmi dôležitá. Spoliehala sa na výsledky iných vyšetrení a plakety za darcovstvo krvi. Žalovaný má teda za to, že pri vypracovaný znaleckého posudku X/XXXX znalkyňa vychádzala z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Za významnú považoval žalovaný aj tú skutočnosť, že na preukázanie príčinnej súvislosti medzi pracovnými podmienkami u žalovaného a vznikom choroby u žalobkyne je nutné preukázať, že pri výkone práce alebo v jej súvislosti mohlo dôjsť k vystaveniu žalobkyne s týmito čiastočkami mlieka. Žalovaný má za to, že sa jedná o chemický proces a pri otázke v akých podmienkach vôbec dochádza k disperzii molekúl mlieka tak, aby sa dali vdýchnuť, môže kvalifikovane zodpovedať jedine znalec z odboru chémie, nie z odboru zdravotníctva, čo potvrdila aj sama znalkyňa vo svojom znaleckom posudku na strane XX.

27. Právna zástupkyňa intervenienta na strane žalovaného v prednese pred súdom uviedla, že podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je zodpovedanie otázky, či žalobkyňa bola vystavená takému pracovnému prostrediu ako tvrdí. Podľa jej názoru doterajšie výsledky dokazovania skutočnosti

tvrdené žalobkyňou ničím nepreukazujú. Zo spisu vyplývajú iba hypotetické možnosti, že žalobkyňa bola vystavená aerosólom s obsahom mlieka a to len z tvrdení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré však nie je založené na riadne zistenom skutkovom stave, aký mal byť v čase, keď žalobkyňa zistila chorobu z povolania ako aj to, že toto prostredie bolo priamou príčinou jej ochorenia. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej správe uviedol, že žalobkyňa nevykonávala práce v prostredí s expozíciou pevného aerosólu mlieka, avšak nemožno vylúčiť expozíciu kvapalným aerosólom s obsahom mlieka. Na tomto hypotetickom základe však nemožno založiť zodpovednosť žalovaného za chorobu z povolania u žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa intervenient na strane žalovaného pripojil k žalovanému a navrhol vypracovať v konaní znalecký posudok z odboru chémie a potravinárstva.

28. Dňa 03.02.2020 bol tunajšiemu súdu doručený znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalkyňou J.. V. K., znalkyňou v odbore chémia. Znalecký posudok dal v konaní vypracovať žalovaný za účelom posúdenia podmienok za ktorých dochádza k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky do ovzdušia tak, aby sa dali vdýchnuť človekom a ďalších následných súvislostí v zmysle Stokesovho zákona. Znalkyňa sa mala vyjadriť k otázkam: a.) Za akých podmienok (všeobecne) dochádza k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky do ovzdušia tak, aby sa dali vdýchnuť človekom. b.) Mohlo u žalovanej spoločnosti RAJO, a. s. dôjsť k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky pri výrobe tvarohu v čiastočne otvorenej výrobnej technológii (pri použití lisu a prečerpávaní srvátky so sýreninou a jej voľnom odtekaní)? c.) Môže dôjsť k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky pri zhŕňaní tvarohu do vozíkov a jeho dopravovaní do plničky? d.) Môže dôjsť k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky pri čistiacich a sanitačných prácach? e.) Môže dôjsť k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky pri manipulácii so sušeným mliekom pri vedľajších linkách, ktoré boli stavebne oddelené PVC lamelami od stropu po zem? f.) Ako ďaleko sa prenášajú dispergované molekuly mlieka, tvarohu alebo srvátky?

29. Zo Záveru Znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že k disperzii molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky do ovzdušia tak, aby sa dali vdýchnuť človekom dochádza za situácie, keď sa častice nachádzajú v určitom rozsahu, veľkosti a zároveň dochádza k prúdeniu alebo zvíreniu vzduchu alebo iného plynu. Podľa znalkyne je tvorba disperzie molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky pri výrobe tvarohu v čiastočne otvorenej výrobnej technológii (pri použití lisu a prečerpávaní srvátky so sýreninou a jej voľnom odtekaní alebo pri zhŕňaní tvarohu do vozíkov a jeho dopravovaní do plničky) krajne nepravdepodobná. Pri bežných čistiacich a sanitačných prácach je tvorba disperzie molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky taktiež vysoko nepravdepodobná. Jediný spôsob, kde by pri čistiacich alebo sanitačných prácach mohlo za určitých podmienok dôjsť k tvorbe disperzie je pri použití vysokotlakového čističa. Pri manipulácii so sušeným mliekom pri vedľajších linkách v prípade otvorenej technológie je možný vznik disperzie sušeného mlieka so vzduchom. Takáto disperzia (rozvírený prach) môže mať životnosť v závislosti od veľkosti častíc a rýchlosti prúdenia vzduchu od niekoľkých sekúnd až po niekoľko dní. Vďaka tomu, že životnosť takejto disperzie sušeného mlieka so vzduchom môže byť od sekúnd až po niekoľko dní, nedá sa vylúčiť, že dochádzalo k preniknutiu takéhoto prachu (disperzie pevných častíc so vzduchom) do priestoru vedľajšej linky. A to aj v prípade, keď boli vedľajšie linky stavebne oddelené PVC lamelami od stropu po zem.

30. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k záverom znaleckého posudku J.. K.J. vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalobkyne závery znaleckého posudku nevylúčili vystavenie žalobkyne alergénu - laktoglobulínu a kazeínu. V odpovediach na otázku možnosti disperzie molekúl mlieka, srvátky a tvarohu pri čiastočne otvorenej výrobe a pri zhŕňaní tvarohu do vozíkov sa znalkyňa nevysporiadala s otázkou ako dospela k záveru, že pri uvedených činnostiach neboli naplnené predpoklady pre disperziu. Znalkyňa bližšie nekonkretizuje s akou veľkosťou častíc a silou tlaku pri svojich záveroch narába. Z pohľadu žalobkyne závery znalkyne k otázkam č. X,X a X nie sú založené na kompletných informáciách, pričom znalkyňa neposkytuje komplexné posúdenie situácie a možných variant disperzie s prihliadnutím na rôznu veľkosť častíc či potrebného tlaku.

31. Právny zástupca žalovaného sa k záverom znaleckého posudku č. X/XXXX vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že na základe záverov znalkyne žalovaný trvá na tom, že v prejednávanej veci nejde o chorobu z povolania, ktorá žalobkyni vznikla resp. mohla vzniknúť

z dôvodu jej práce u žalovaného v podmienkach relevantných pre vznik tejto choroby. Podľa Znaleckého posudku pri manipulácii so sušeným mliekom pri vedľajších linkách v prípade otvorenej technológie je možný vznik disperzie sušeného mlieka so vzduchom a takáto disperzia môže mať životnosť v závislosti od veľkosti častíc a rýchlosti prúdenia vzduchu od niekoľkých sekúnd až po niekoľko dní. Vďaka tomu, že životnosť takejto disperzie sušeného mlieka môže byť od sekúnd až po niekoľko dní, nedá sa vylúčiť, že dochádzalo k preniknutiu takéhoto prachu do priestoru vedľajšej linky. A to aj v prípade, keď boli vedľajšie linky stavebne oddelené PVC lamelami od stropu po zem. Takáto situácia v prípade žalovaného neprichádza do úvahy, nakoľko podľa e-mailovej informácie pána N. zo dňa 09.03.2020 všetky oddelenia, kde žalovaný spracováva sušené komponenty a polotovary, sú oddelené od iných prevádzok nie PVC lamelami od stropu po zem, ale stenou. Žalobkyňa počas svojho pôsobenia na týchto oddeleniach nepracovala, čo vylučuje možnosť akéhokoľvek kontaktu s disperziou sušeného mlieka.

32. Právna zástupkyňa intervenienta na strane žalovaného sa k záverom znaleckého posudku vyjadrila na pojednávaní nariadenom na XX.XX.XXXX. Zdôraznila, že úlohou J.. K. nebolo posudzovať konkrétne priestory, v ktorých pracovala žalobkyňa, ale odpovedať na odborné otázky ako a či môže dôjsť k šíreniu čiastočiek aerosólu pri práci, ktorú žalobkyňa u žalovaného vykonávala. Podľa jej názoru zo záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že k šíreniu kvapalného aerosólu dôjsť nemohlo. Znalkyňa sa nad rámec potreby s ohľadom na uvedené stanovisko RUVZ zaoberala aj otázkou, za akých podmienok dochádza k šíreniu pevného aerosólu s obsahom mlieka. Intervenient má za to, že z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nevykonávala prácu na pracovisku, na ktorom by dochádzalo k šíreniu pevného aerosólu, a to ani teoreticky. Preto nemožno tvrdiť, že by bola daná príčinná súvislosť medzi ochorením, ktoré žalobkyňa označuje ako chorobu z povolania a prostredím v ktorom prácu vykonávala.

33. Podľa ( ďalej len ) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

34. Podľa pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

35. Podľa za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

36. Podľa zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

37. Podľa ods.1 lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. 38. Podľa lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie a)spôsobilý na výkon posudzovanej práce,

b)spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo c)dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce

39. Podľa zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

40. V zmysle ust. .) o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

41. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobkyňa pracovala u žalovaného na pracovnej pozícii výrobného robotníka od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V období od augusta XXXX do augusta XXXX pracovala v prevádzke tvarohu, syra a ultrafiltrácie srvátky, cottage cheese ako mliekar a v období od septembra XXXX do októbra XXXX v prevádzke výroby čerstvých mliek a kyslomliečnych výrobkov ako kartónovač a vozíčkar. Pracovný pomer bol medzi stranami sporu ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.10.2013, bez uvedenia dôvodu. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

42. Počas trvania pracovného pomeru absolvovala žalovaná niekoľko lekárskych prehliadok. Dňa XX.XX.XXXX absolvovala prehliadku u svojho všeobecného lekára V.. M. S.. Následne dňa XX.XX.XXXX absolvovala lekársku prehliadku o zdravotnej spôsobilosti, ktorú vykonala spoločnosť MEDICHEM, s.r.o.. Z lekárskej prehliadky vykonanej dňa XX.XX.XXXX bol súdu predložený Lekársky posudok č. XX, podpísaný V.. X. a zo záveru ktorého vyplýva, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon konkrétnej činnosti.

43. Lekárskymi posudkami č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti bola žalobkyňa uznaná za spôsobilú na výkon konkrétnej činnosti. Žalobkyňa počas celého konania trvala na tom, že choroba z povolania - bronchiálna astma jej bola zistená dňa XX.XX.XXXX.

44. Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti č. XX/XXXX vypracovaného V.. M.T. S. vyplýva, že žalobkyňa je spôsobilá na výkon konkrétnej činnosti za dodržania podmienok:

- v bezprašnom prostredí,

- bez mliečneho prachu a výparov mliečnych výrobkov

- bez priameho kontaktu s mliečnymi výrobkami

- bez chemikálií.

45. Z Lekárskeho posudku č. XXX vyplýva, že žalobkyňa nie je spôsobilá na výkon práce v expozícii chemickými látkami.

46. Žalobkyňa preukazuje dôvodnosť svojich tvrdení o vzniku choroby z povolania u žalovaného najmä závermi vyjadrenými Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX u žalovaného hygienický prieskum pracoviska žalobkyne v súvislosti s podozrením na chorobu z povolania - bronchiálna astma s predpokladaným vznikom ochorenia apríl XXXX. V jeho závere sa teda uvádza, že žalobkyňa nevykonávala práce s expozíciou pevným aerosólom, nie je však možné vylúčiť expozíciu zamestnankyne kvapalným aerosólom s obsahom mlieka. Žalovaný závery vyjadrené RUVZ odmietol a proti rozhodnutiu podal sťažnosť. Žalovaný namietal najmä tú skutočnosť, že hygienického prieskumu sa zúčastnila zamestnankyňa Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá nedisponovala špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo a ktorá následne rozhodovala o priznaní choroby z povolania. Podľa názoru žalovaného mal byť hygienický prieskum vykonaný len v prítomnosti lekárov resp. osôb z príslušného RUVZ, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti vo vzťahu k objektívnemu posúdeniu pracoviska a faktorov práce a pracovného prostredia. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je záver hygienického prieskumu RUVZ, ktorý konštatoval, že ,,nie je možné vylúčiť expozíciu

zamestnankyne kvapalným aerosólom s obsahom mlieka" nejednoznačný. Napriek skutočnosti, že choroba z povolania mala u žalobkyne vzniknúť dňa 02.04.2012, lekárskym posudkom č. XXX o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti bola žalobkyňa uznaná za spôsobilú na výkon konkrétnej činnosti bez uvedenia nejakých obmedzení. Ako vyplýva z poučenia predmetného posudku, žalobkyňa v prípade, že sa domnievala, že rozhodnutie zdravotníckeho pracovníka v súvislosti so zdravotnou spôsobilosťou na výkon konkrétnej činnosti je nesprávne, mala možnosť požiadať poskytovateľa o nápravu podľa .

47. Choroby z povolania sú v zmysle choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Predpokladom pre vznik choroby z povolania - bronchiálna astma je v zmysle Prílohy č. X bod XX zák.č. XXX/XXXX D..D.. o sociálnom poistení činnosť s alergizujúcim účinkom a pri pôsobení senzibilizujúcich a dráždivých činiteľov. Vznik ochorenia mal podľa tvrdení žalobkyne byť spôsobený tým, že na pracovisku žalovaného mala byť dlhodobo vystavená kvapalnému aerosólu s obsahom mlieka. Tieto tvrdenia žalobkyne však súd nepovažoval za dostatočne preukázané. Uvedené pochybnosti o možnosti disperzie molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky tak, aby sa dali vdýchnuť človekom vyjadrila aj znalkyňa J.. K., ktorá konštatovala takúto možnosť za vysoko nepravdepodobnú. Znalkyňa ako jediný spôsob pri ktorom by mohlo dôjsť k vdýchnutiu molekúl mlieka, tvarohu alebo srvátky pri umývaní je použite vysokotlakových čističov a nie počas ručného umývania prípadne pri umývaní pomocou metličky. Znalkyňa J.. K. zároveň nevylúčila možnosť disperzie molekúl mlieka pri manipulácii so sušeným mliekom, čo žalovaný vylúčil nakoľko podľa jeho tvrdení všetky oddelenia kde sa spracúvajú sušené komponenty ako aj polotovary sú a boli oddelené pevnou stenou nie PVC lamelami, čím bol zamedzený rozptyl častíc sušeného mlieka na iné pracoviská. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa na oddelení spracovania sušeného mlieka nepracovala. Podľa názoru súdu závery RUVZ ako aj závery znalkyne MUDr. Krivdovej vychádzali z popisu pracovísk, ktoré boli prešetrované v inom časovom období a v súvislosti s inou zamestnankyňou, ktorá trpela neporovnateľnou chorobou z povolania ako sa vyvinula u žalobkyne. Preto súd závery znalkyne V.. K., ktorá sa so žalobkyňou neskontaktovala, nebola oboznámená so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne spred roka XXXX a vyhádzala najmä z obsahu listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu považoval za nedostatočne, najmä pokiaľ ide o odborné posúdenie, ktoré je hlavným účelom znaleckého dokazovania.

48. K obdobným zisteniam ako znalkyňa J.. K. dospel aj W.. J.. M. (vedúci oddelenia výživy a hodnotenia potravín STU), ktorý vo svojom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že výroba mliečnych výrobkov vo všeobecnosti prebieha v uzatvorených systémoch. Tok mlieka, srvátky, medziproduktov v potrubí, procesy uskutočňované v uzatvorených technologických zariadeniach a prakticky aseptické balenie hotových výrobkov do kompaktných obalov jednoznačne vylučujú vznik "kvapalného aerosólu s obsahom mlieka", a tým aj expozíciu pracovníkov takémuto agens.

49. Podľa názoru súdu v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že ochorenie žalobkyne bronchiálnou astmou bolo spôsobené disperziou mliečnej bielkoviny na pracovisku žalobkyne alebo na susediacom pracovisku. Je nesporné, že u žalobkyne sa prejavila aj alergická reakcia na ibalgin ako aj na citrón z čoho je zrejmé, že trpí aj inými alergiami ako je alergia na kravské mlieko. Za nie zanedbateľnú skutočnosť považuje súd aj to, že žalobkyňa je fajčiarka.

50. Zamestnávateľ podľa zodpovedá za poškodenie zdravia svojho zamestnanca, ktoré bolo spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Na rozdiel od pracovného úrazu, pri ktorom ide o náhle, násilné, ale hlavne krátkodobé pôsobenie vonkajších vplyvov nezávisle od vôle zamestnanca, pri chorobe z povolania ide o sústavné, pravidelné, ale hlavne dlhodobo sa opakujúce negatívne vplyvy pracovného prostredia na zdravie zamestnanca.

51. Zo záveru znaleckého posudku č.X/XXXX vypracovaného J.. K. nevyplynulo, že pracovné postupy a spôsoby výkonu práce, opísané žalobkyňou, môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnanca resp. žalobkyne.

52. Na to, aby sme mohli hovoriť o zodpovednosti zamestnávateľa, musia byť naplnené tzv. všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnávateľa, ktoré je povinný preukazovať poškodený zamestnanec. Patria sem: o protiprávny úkon, resp. škodná udalosť

o vznik, resp. existencia škody, o príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi škodou a protiprávnym úkonom (resp. škodnou udalosťou), o súvislosť medzi vznikom škody a plnením pracovných úloh, resp. úkonov v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

53. V prvom rade je potrebné uviesť, že osobitná zodpovednosť zamestnávateľa, resp. jej jednotlivé druhy majú prednosť pred všeobecnou zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu, ktorá prichádza do úvahy len v prípade, ak sa nenaplnia predpoklady vzniku týchto osobitných druhov zodpovednosti. Rovnako ako v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu aj v prípade osobitnej zodpovednosti zamestnávateľ zodpovedá bez zreteľa na to, či škodu zavinil. Vychádzajúc z ustanovení rozlišujeme tri druhy osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu: o zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach, o zodpovednosť zamestnávateľa pri odvracaní škody, o zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania

54. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je tretím druhom osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa. Je upravená ako objektívna zodpovednosť za výsledok, čiže škodovú udalosť, tzn. že jej predpokladom nie je porušenie právnych povinností. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. však pripúšťa možnosť zbavenia sa tejto zodpovednosti úplne (úplná liberácia), alebo čiastočne (čiastočná liberácia). Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú vo všeobecnosti: o škodná udalosť (pracovný úraz alebo choroba z povolania), ktorá bola spôsobená pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, o škoda na strane zamestnanca, o príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou a škodou.

55. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že za vznik ochorenia žalobkyne na bronchiálnu astmu nezodpovedá žalovaný ako zamestnávateľ. Ku vzniku choroby z povolania je potrebné preukázanie priamej a bezprostrednej súvislosti s výkonom pracovnej činnosti u zamestnávateľa. V konaní podľa názoru súdu nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa bola počas výkonu pracovnej činnosti vystavená takému pracovnému prostrediu, ktorého podmienky možno ustáliť ako jediný možný zdroj vzniknutej inhalačnej alergie. Za podstatnú považoval pri svojom rozhodnutí súd aj tú skutočnosť, že žalobkyňa trpí aj inými alergiami nielen alergiou na mliečnu bielkovinu. Ako je už vyššie uvedené chorobu z povolania môžme definovať ako chorobu (poškodenie zdravia), ktorá zamestnancovi vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle (spravidla) dlhodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Nie je vylúčené, aby k vzniku choroby z povolanie došlo aj jednorazovým poškodením zdravia, napr. pri prenosných infekčných chorobách.

56. Nakoľko v konaní podľa názoru súdu nebola jednoznačne preukázaná bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi ochorením žalobkyne, ktoré žalobkyňa označuje ako chorobu z povolania a prostredím v ktorom vykonávala pracovnú činnosť, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému ako aj intervenientovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v 3 vyhotoveniach. V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.