Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Csp-83-2019.pdf
PDF · 102.3 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianske 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému A. X., C.. XX.XX.XXXX, D. S. W. N. XXXX/XX, XXX XX S. Š., štátny občan SR, o zaplatenie 1.224,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.224,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.224,75 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.224,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 30.04.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na odbernom mieste na adrese W. N. XXXX/XX neoprávnene odoberal elektrickú energiu, za odber ktorej mu faktúrou Č..XXXXXXXXXX, splatnou dňa 29.04.2019 vyúčtoval sumu 1.227,75 Eur, ktorá s poukazom na § 46 ods. 2 zákona č.251/20012 Z.z. o energetike predstavuje vzniknutú škodu, vyčíslenú v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.292/2012 Z.z. Vyúčtovanú sumu za neoprávnený odber žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, preto si žalobca voči nemu okrem vyúčtovanej sumy uplatnil aj nárok na úrok z omeškania. Ako dôkazy žalobca k žalobe predložil protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č.No312958 zo dňa 09.04.2019 spísaný so žalovaným, fotodokumentáciu z miesta neoprávneného odberu, faktúru a výzvy na zaplatenie vyčíslenej škody.
2. Súd v skrátenom konaní vydal dňa 09.09.2019 platobný rozkaz č.k. 23Csp/83/2019-22, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 23Csp/83/2019-42 zo dňa 19.12.2019 s poukazom na § 266 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil.
3. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil
dňa 20.12.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Podľa § 116 ods. 3 CSP súd doručoval ďalšie písomnosti žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 19.06.2020, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Doručenie predvolania na pojednávanie mal súd u žalovaného vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti žalovaného.
7. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
9. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
11. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 09.04.2019 vykonanou kontrolou na odbernom mieste na adrese trvalého pobytu žalovaného žalobca zistil neoprávnený odber elektrickej energie bez elektromera a zmluvy z prívodu hlavnej poistky bez istenia napojený jednofázový nemeraný vývod káblom ukončeným v elektroinštalácii rodinného domu žalovaného. Keďže neoprávnený odber bol vykonaný mimo určeného meradla, žalobcovi sa nepodarilo zistiť skutočnú celkovú spotrebu elektrickej energie, keďže mu nebolo známa skutočná denná spotreba elektrickej energie, ani obdobie trvania neoprávneného odberu, či čas využitia za deň. Protokol o zistení neoprávneného odberu je podpísaný pracovníkom žalobcu a odberateľom. K protokolu je pripojená fotodokumentácia napojenia neoprávneného odberu a vyústenia v rodinnom dome. Za neoprávnený odber bola žalovanému vystavená faktúra Č..XXXXXXXXXX, za obdobie od 09.10.2018 do 09.04.2019, so splatnosťou 29.04.2019 na sumu 1.224,75 Eur, vyčíslenú v zmysle § 46 zákona č.251/2012 Z.z. a vyhlášky MH SR č. 292/2012. Upomienkou zo dňa 22.05.2019 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 7 dní.
12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2.dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4.prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1písm. i).
Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona o energetike, Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“), sa škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení novely č.20/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 30.04.2019 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %).
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná v celom rozsahu, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.224,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 30.04.2019 do zaplatenia.
14. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že zamestnancami žalobcu bol zistený na odbernom mieste u žalovaného neoprávnený odber elektrickej energie o čom bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia. Bolo zistené, že odber elektrickej energie bol realizovaný bez zmluvy, bez elektromera, cez prívodový kábel napojený do rodinného domu žalovaného. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd v konaní preukázané, že v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami možno konanie žalovaného považovať za neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, a preto je povinný v zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu.
15. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody bolo potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
16. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi vyplynulo, že žalovaný na odbernom mieste realizoval odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej resp. distribučnej sústavy, čo zákon o energetike v § 46 ods. 1 písm. a) kvalifikuje ako neoprávnený odber elektriny. Pracovníkom žalobcu a aj samotným žalovaným, ktorý protokol o neoprávnenom odbere podpísal, bolo v protokole potvrdené, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal žalovaný. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda,. a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčíslil v súlade s ustanoveniami vyhlášky č.292/2012 Z. z., ktorá ustanovuje stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie. S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj splnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením zákonnej povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože pri neoprávnenom odbere elektriny vzniká žalobcovi škoda, ktorú je potom žalovaný s poukazom na § 46 ods. 2 Zákona o energetike povinný uhradiť žalobcovi. Škoda žalobcu tak predstavuje cenu spotrebovanej neoprávnene odobratej elektrickej energie a s poukazom na § 1 ods. 7 vyhlášky č.292/2012 Z. z., žalobca ku škode dôvodne pripočítal aj nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny vo výške XXX,-K., čo spolu predstavuje žalovanú sumu.
17. Súd dospel k záveru, že vyúčtovanie realizované žalobcom ako dodávateľom titulom neoprávneného odberu je realizované správne v zmysle vyššie citovanej vyhlášky č.292/2012 Z.z., a preto uložil žalovanému povinnosť žalovanú istinu uhradiť v prospech žalobcu spolu s príslušným úrokom z omeškania počítaným odo dňa nasledujúceho po určení splatnosti fakturovaného neoprávneného odberu faktúrou, počnúc dňom 30.04.2019 do zaplatenia v zmysle § 517ods. 2. OZ v spojitosti s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z.
18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).